Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_3T-155-2013.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného M. C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2013 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný Jiří C., D.. XX.XX.XXXX S. F., H. N. F., G. Č.. XX, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý,
že najmenej od mesiaca november 2011 do 18.09.2012, kedy sa zaevidoval na Úrade práce v Rožňave ako uchádzač o zamestnanie, v Rožňave a inde, ako otec maloletých detí A., D.. XX.XX.XXXX, G., D.. XX.XX.XXXX, Y., D.. XX.XX.XXXX V. R., D.. XX.XX.XXXX C., z nedbanlivosti neprispieval pravidelne mesačne a v plnej výške na ich výživu, hoci rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 7P/50/2008 zo dňa 28.02.2008 bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 702,- Sk (23,30 Eur) mesačne na každé dieťa, v dôsledku čoho za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke maloletých, R. U., sumu vo výške najmenej 596,20 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 ( osem ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá p o v i n n o s ť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku v takom rozsahu, v akom je to uvedené v obžalobe. Z tohto dôvodu súd vykonal vo veci dokazovanie aj ohľadne viny.
Obžalovaný M. C. na svoju obhajobu predložil ústrižky poštových poukážok za roky 2008 až do roku 2013. Z predložených listinných dôkazov v rámci žalovaného obdobia bolo zistené, že obžalovaný si plnil vyživovaciu povinnosť pravidelne a vždy, ak mu to jeho príjmy dovoľovali, až na niekoľko výnimiek, a to v nasledovnom rozsahu: Za rok 2008 od mesiaca marec až do decembra uhradil celkovo 28.080,- Sk, čo je v prepočte 932,09 Eur (mesačne mal platiť spolu 93,20 Eur). Z toho vyplýva, že obžalovaný za žalované obdobie roka 2008 zaplatiť navyše 1 splátku vo výške 93,21 Eur. Za rok 2009 platil výživné za mesiace január, február, jún, júl, august, september, október, november a december, v celkovej výške 856,46 Eur, z čoho vyplýva, že za uvedené mesiace taktiež platil vo vyššej miere, než mal. K mesiacom marec, apríl a máj obžalovaný uviedol, že počas týchto mesiacov výživné dával k rukám dcéry A.Y. C., a to vo výške 60,- až 70,- Eur (svedkyňa R. U. potvrdila, že v týchto mesiacoch obžalovaný zaslal v dvoch prípadoch po 60,- Eur a v jednom prípade 55,- Eur. Za rok 2010 obžalovaný zaplatil za všetkých 12 mesiacov, avšak taktiež väčšie sumy, než mu to bolo uložené, čím z titulu výživného zaslal o 74,80 Eur viac, než mal. Za rok 2011 neuhradil výživné len za mesiace november a december, pričom k dôvodu sa obžalovaný vyjadriť nevedel. Je však zrejmé, že znova uhradil za ostatné mesiace viac o čiastku 52,- Eur. V roku 2012 si začal plniť vyživovaciu povinnosť pravidelne od mesiaca september, k čomu uviedol, že od začiatku roka 2012 v niekoľkých prípadoch peniaze dal znova dcéra A. C., pričom v tom čase bol nezamestnaný. K tejto skutočnosti svedkyňa R. U. uviedla, že v uvedenom období od začiatku roka 2012 po dcére obžalovaný poslal 2 čiastky, a to raz 60,- Eur a v druhom prípade 65,- Eur.
Počas výsluchu svedkyne R. U. súd nezistil rozpory v tvrdeniach obžalovaného a svedkyne ohľadne výšky zaostalého výživného a konkrétneho obdobia, kedy si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil.
Súd sa oboznámil s predloženými ústrižkami poštových poukážok, ďalšími listinnými dôkazmi a celým spisovým materiálom. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného síce boli naplnené zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy, avšak nie v takom rozsahu a forme, ako je to uvedené v obžalobe. Predovšetkým je nutné konštatovať, že obžalovaný sa snažil pravidelne plniť svoju zákonnú povinnosť vyživovať vyššie menované deti, a to mnohokrát väčšími sumami než bolo jeho povinnosťou, a to až na niektoré mesiace, kedy túto svoju povinnosť z rôznych dôvodov zanedbal. Preto nie je možné konštatovať, že by si obžalovaný svoju povinnosť neplnil úmyselne a po dlhší čas. Z týchto dôvodov súd upravil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 207 ods.1 Trestného zákona, ak konanie nedbanlivostné, upravil obdobie neplnenia tejto povinnosti len od mesiaca november 2011 do 18.09.2012, ako aj sumu dlžného výživného. Vzhľadom na to, že vo viacerých mesiacoch platil väčšie čiastky, je možné konštatovať, že výživné vo vzťahu k niektorým deťom v tom ktorom mesiaci splnil. Preto súd neakceptoval ani závažnejší spôsob jeho konania podľa obžaloby - teda na viacerých osobách.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že nedbanlivostným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane nerušeného vývoja a zabezpečenia maloletých detí.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. V súčasnej dobe nikde nepracuje. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Rožňava zo dňa 03.01.2002, kedy mu bol pre trestný čin podľa § 247 ods.1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre výkon do I. NVS, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 22.06.2004. V skúšobnej dobe sa osvedčil.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.2 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa k spáchaniu trestného činu a prejavenie ľútosti (§ 36 písm.l/ Trestného zákona) a na jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm.m/ Trestného zákona). Na základe týchto skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu. Zároveň mu bola uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprí- tomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.