Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-224-2013.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/224/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu Urbárske pozemkové spoločenstvo Voznica, 966 81 Voznica, IČO: 30 227 640, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Návratom, PhD., LL.M., Grösslingova 17, 811 09 Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/126688/2013/6014 zo dňa 13. marca 2013 takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31. mája 2013 domáhal, aby súd po preskúmaní zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/126688/2013/6014 zo dňa 13. marca 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9615401/5/3468734/Po zo dňa 07. decembra 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300.- Eur.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach v dôsledku nezákonnosti postupu správnych orgánov v oboch stupňoch. Žalobca v žalobe opísal priebeh daňového konania podrobne od oznámenia o začatí daňovej kontroly až po vydanie napadnutého rozhodnutia. Na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 až 2010 dňom 05.09.2012 žalobca oznámil správcovi dane, že túto nie je možné začať pre prekážky na strane žalobcu a žiadal predĺžiť lehotu do 05.10.2012. Následne ale zistil, že nemôže splniť požadované povinnosti, čo oznámil správcovi dane 28.09.2012 pričom dôvodom bolo, že účtované doklady boli odcudzené z uzamknutých priestorov v októbri 2011, o čom predložil trestné oznámenie podané na polícii v Novej Bani. Správca dane uložil žalobcovi, aby do 40 dní predložil doklady podľa zákona o účtovníctve a to na základe zrekonštruovaného účtovníctva a zároveň ho upozornil, že za nesplnenie povinností vyplývajúcich z § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. sa daňovník dopustí správneho deliktu, za ktorý uloží správca dane pokutu. Žalobca tieto dokumenty nepredložil a oznámil dôvody, pre ktoré tak nemôže urobiť. Správca dane ukončil daňovú kontrolu 10.12.2012 a určil výšku dane podľa pomôcok tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008 v sume 1 700,42 Eur, za rok 2009 v sume 1 229,91 Eur a za rok 2010 v sume 770,53 Eur. Žalobca túto daň zaplatil. Správca dane uložil 07.12.2012 žalobcovi pokutu vo výške 300.- Eur, voči čomu sa žalobca odvolal. Správca dane zle posúdil okolnosti a súvislosti prípadu, čoho dôsledkom bol nesprávne vyvodený záver a na základe takého vydal chybné rozhodnutie o uložení pokuty. Do žaloby opakovane opísal text svojej odpovede na výzvu správcu dane zo dňa 09.10.2012. Podľa žalobcu výzva správcu dane z uvedeného dňa je neuskutočniteľná, pretože predložiť všetky záznamy a účtovné doklady, ktorých vedenie ukladá zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve je požiadavka absolútne nezrealizovateľná z dôvodu ich odcudzenia
neznámym páchateľom trestným činom krádeže vlámaním do uzamknutého priestoru. Konanie v tejto veci ukončené nie je a neobstojí ani stanovisko správcu dane, že do 12.10.2011 mal žalobca dostatok času, aby zo všetkých dostupných zdrojov zozbieral čo možno najviac dôkazov. Podľa žalobcu dôvody, pre ktoré bola uložená pokuta nie sú dôvodmi v zmysle zákona. Uviedol, že ako daňový subjekt viedol riadne a úplne podvojné účtovníctvo za roky 2008, 2009 a 2010, riadne a včas podal daňové priznanie a zaplatil daň z príjmu právnickej osoby a splnil si všetky svoje povinnosti. Mimo zákonom stanovených povinností dal vypracovať audítorovi audit. Účtovníctvo uložil do zabezpečených priestorov. Žiadny zákon neukladá daňovému subjektu povinnosť, aby po spáchaní trestného činu inou osobou začal zabezpečovať zháňanie náhradných dokumentov. Daňový subjekt po zistení straty dokumentácie toto oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Zabezpečiť úplnú náhradu odcudzených dokumentov a náhradné účtovníctvo je prakticky absolútne nemožné. Správca dane nevykonal dôkaz a nevypočul osobu, ktorá viedla účtovníctvo. Žalobca spolupracoval a spolupracuje s vyšetrovateľom. Žalobca žiadny zákon neporušil. V zmysle § 24 ods. 4 sú podania daňových subjektov, svedecké výpovede tiež dôkazmi. Je nepochybná existencia daňového priznania, existencia vedeného účtovníctva, aj svedkovia. Nebolo ukončené šetrenie vo veci odcudzenia dokumentov. Úvaha správcu dane o tom, že polícia nezistí páchateľa je špekuláciou, ktorá nemôže byť zákonným dôvodom na uloženie pokuty. Žalobca je v polohe poškodenej osoby a nie osoby páchateľa bez toho, aby to nejakým spôsobom zavinila. Ak sa žalobca mal dopustiť správneho deliktu, správca dane mal uvažovať o výške miery zavinenia a musel by uvažovaním prísť k záveru, že miera zavinenia u kontrolovaného subjektu je nulová.
Žalobca namietal aj proti odôvodneniu druhostupňového rozhodnutia. Žalobca správcovi dane nepredložil požadovanú dokumentáciu bez svojho zavinenia a nemohol tak urobiť z dôvodu spáchania trestného činu inou osobou. Splnil si povinnosti, ktoré mu kladie zákon a zabezpečenie dokumentov je nemožné. Štát nebol poškodený na dani ale naopak, daň určenú správcom dane podľa pomôcok žalobca zaplatil, aj keď jej výška je mnohonásobne vyššia ako bola pôvodná daňová povinnosť odvíjajúca sa od výsledkov účtovníctva, ktoré však nedokázal preukázať. Už tým, že zaplatil dorubenú daň 3 700.-Eur je žalobca poškodený, pretože ak by mal k dispozícii účtovnú dokumentáciu, vedel by preukázať správnosť výšky dane uvedenej v daňových priznaniach. Uložená sankcia má vplyv aj na dôveryhodnosť štatutárneho orgánu žalobcu. Prijatím takejto sankcie by priznal svoje pochybenie, ale žiadneho sa nedopustil. Žalobca ďalej v žalobe uviedol svoje názory na to, čo je podľa neho správnym deliktom a jeho pojmovými znakmi. Podľa žalobcu na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa vyžaduje, aby boli naplnené všeobecné znaky a znaky charakterizujúce objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku deliktu. Podľa žalobcu treba uvážiť, že sú situácie ktoré nemôžu byť ovplyvnené pôsobením zodpovednej osoby a napriek tomu hrozia značné vysoké sankcie. Spojenie možnosti uložiť takúto sankciu len pri naplnení objektívnych predpokladov by bolo v rozpore s požiadavkou spravodlivého a primeraného postihu. Podľa žalobcu účelom a funkciou správneho postihu právnických osôb je, že sa má uplatniť len ak ostatné prostriedky slúžiace na dosiahnutie žiadúceho správania nevedú k cieľu. Preto bolo potrebné zobrať do úvahy liberačné dôvody, ktorými sú odcudzenie archivovaných dokumentov zo zabezpečeného bytového priestoru predstavujúce takú skutočnosť, ktorá znemožnila žalobcovi plniť povinnosti.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe opísal priebeh konania a dôvody napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol, že v konaní postupoval na základe zásad upravených v § 3 Daňového poriadku, pričom práva daňového subjektu boli zachované a postupoval s ním v úzkej súčinnosti a rozhodol na základe dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. K tvrdeniam uvedeným v žalobe uviedol, že žalobcovi bolo oznámené začatie daňovej kontroly doručené 27. 08. 2012, pričom v tomto bol poučený, že daňová kontrola nemôže začať neskôr ako 40 dní od doručenia tohto oznámenia (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku) a zároveň boli určené doklady, ktoré má žalobca predložiť. Žalobca najprv 06. 09. 2012 správcovi dane oznámil, že doklady predloží 05. 10. 2012 a neskôr podaním doručeným 08. 12. 2012 správcovi dane napísal, že doklady nemôže predložiť, pretože boli odcudzené. Správca dane preto vyzval žalobcu na predloženie dokladov v lehote 40 dní, kde uviedol pojem „zrekonštruované účtovníctvo“, avšak uvedenie tohto slovného spojenia malo len pomocný význam. Podstatné je, že výzvou bol žalobca požiadaný o predloženie záznamov a dokladov, ktorých vedenie ukladá zákon č. 431/2002 Z. z. a bola určená lehota, v ktorej mali byť tieto doklady predložené. Námietku, že takáto lehota bola nedostatočná, žalovaný považoval za neopodstatnenú, pretože ak boli dokumenty odcudzené niekedy pred niekedy pred 12. 10. 2011, ako to tvrdí žalobca, pričom v prvom svojom podaní voči správcovi dane neuvádzal odcudzenie dokumentov, mal žalobca do doručenia oznámenia o vykonaní daňovej kontroly dostatočný časový priestor na to,
aby si zabezpečil účtovné podklady tak, aby ich mohol predložiť v prípade potreby správcovi dane alebo iným oprávneným osobám. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na audit vykonaný 22. 04. 2009, takáto odvolávka je nepostačujúca, pretože správa audítora neobsahuje údaj o tom, či a aké účtovné doklady boli preverené. Týka sa len účtovnej závierky k 31. 12. 2008, a preto nemohol byť dôkazom o správnosti pri určení daňovej povinnosti. Žalovaný trval na tom, že Daňový poriadok ukladá daňovníkovi povinnosť v priebehu daňovej kontroly predložiť záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtované prípady a podávať k nim vysvetlenia. Pokiaľ chcel žalobca túto zákonnú podmienku splniť, mal mať príslušné dokumenty k dispozícii. Ak mu v skutočnosti boli odcudzené, mal si ich zabezpečiť náhradným spôsobom. Pokiaľ tak neurobil, musel si byť vedomý toho, že za nesplnenie zákonných povinností bude sankcionovaný. Takisto si nesplnil povinnosť zabezpečiť účtovnú dokumentáciu proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu tak, ako mu to ukladá § 35 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v danom prípade bolo možné uložiť podľa § 155 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku pokutu v rozpätí od 60.-Eur do 3 000.-Eur, pričom pri určení výšky sa správca dane riadil odsekom 3 tohto ustanovenia a pokutu neuložil v maximálnej výške. Odmietol tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko v konaní boli zistené všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Navrhol žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Súd z obsahu správneho spisu zistil, tak ako uvádzajú zhodne obidvaja účastníci konania, že žalobcovi bolo doručené oznámenie správcu dane o začatí daňovej kontroly dňa 08. 10. 2012. Žalobca prvým svojím podaním oznámil, že žiada predĺženie lehoty a ďalším svojím podaním oznámil, že nemôže predložiť požadované doklady z dôvodov, že boli odcudzené z priestorov, kde ich uložil žalobcov tajomník. Doklady mali byť odcudzené v presne nezistený deň v októbri 2011 a to nezisteným páchateľom. Žalobca k tomu priložil fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení, ktorým oznamovateľ Gabriel Oslanec - tajomník žalobcu oznámil, že z jeho priestorov boli odcudzené okrem iného aj pre neho dôležité dokumenty patriace jemu, firme COMMER.Co, Žiar nad Hronom a Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu vo Voznici, kde je členom štatutárneho orgánu. Následne bola žalobcovi správcom dane určená ďalšia lehota a to 40 dní na predloženie dokladov - zrekonštruovaného účtovníctva. Žalobca požadované doklady nepredložil.
Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi pokutu 300.-Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napriek dôvodom, ktoré uvádza daňový subjekt vo svojom liste a to, že nie je možné za 40 dní zrekonštruovať účtovníctvo a ani zákon o účtovníctve takýto pojem nepozná a čiastočne vykonaná rekonštrukcia by neposkytovala údaje pravdivé, uložil pokutu z dôvodu, že daňový subjekt je povinný ako účtovná jednotka chrániť a starať sa o účtovníctvo tak, aby bolo zabezpečené a k dispozícii daňovej kontrole po dobu určenú v zákone (§ 35 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Tiež tým, že žalobca mal dostatok času odvtedy ako zistil, že účtovné doklady boli odcudzené, aby zozbieral zo všetkých dostupných zdrojov čo možno najviac dokladov o tom, ako účtovná evidencia vyzerala. To znamená, že mal zaúčtovať všetky náhradné zozbierané účtovné doklady a nečakať na vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní, ktorým sa môže stať, že páchateľa nezistia. Odcudzenie dokladov neznamená, že účtovná jednotka má byť nečinná. Výšku uloženej pokuty odôvodnil tým, že prihliadol na to, že predloženie požadovaných dokladov k výkonu daňovej kontroly je povinnosťou závažného charakteru, avšak zároveň prihliadol aj na činnosť, ktorú vykonáva žalobca a dosiahnuté výnosy uvedené v daňových priznaniach za roky 2008 až 2010 a dospel k tomu, že nie je potrebné uložiť pokutu v maximálnej možnej miere.
Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, čo žalovaný odôvodnil tým, že žalobca ako daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť podľa § 45 Daňového poriadku a nepredložil v priebehu daňovej kontroly požadované doklady. Skutočnosť odcudzenia účtovnej dokumentácie nebola preukázaná ale bola len Obvodným oddelením Policajného zboru v Novej Bani zaznamenaná. Nepredloženie dokladov znamenalo, že správca dane nemohol preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. To, že si daňový subjekt plnil svoje povinnosti a podával daňové priznania včas, ho neoslobodzuje od plnenia iných zákonom stanovených povinností vo vzťahu k správcovi dane. Správca dane nevychádzal z toho, že daňový subjekt neviedol účtovníctvo, ale z toho, že nepredložil účtovnú
dokumentáciu ku kontrole. Ide o nesplnenie povinností nepeňažnej povahy, čím sa daňovník dopustil správneho deliktu.
Podľa § 45 ods. 2, písm. d) zák. č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „Daňový poriadok“) kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: 1) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.
Podľa § 154 ods. 1, písm. j) Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1)pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).
Podľa § 155 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60.- Eur do 3 000.- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5.- Eur, najviac však do 1 500.- Eur.
Podľa § 155 ods. 3 Daňového poriadku správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou, pretože dôvody uloženia pokuty a to povinnosť účtovnej jednotky chrániť dokumentáciu pred odcudzením a dostatočný časový priestor na zaobstaranie náhradného účtovníctva nie sú v súlade so zákonom a tiež preto, že žalobca viedol účtovníctvo riadne a navyše dal spraviť audit, tiež nemal povinnosť zabezpečovať náhradné dokumenty. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak ako je opísané na čl. 5 tohto rozsudku však vyplýva, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty, nakoľko zistil, že žalobcom nebola splnená povinnosť nepeňažnej povahy a to predložiť účtovné doklady. Tiež v konaní nebolo preukázané ich odcudzenie, bolo prezentované len to, že žalobca nahlásil polícii, že mu nejaké doklady boli odcudzené. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť predložiť k daňovej kontrole účtovné doklady a dokumentáciu. Žalobca namietal, že nebola zobratá do úvahy skutočnosť, že tak neurobil z dôvodu toho, že mu boli dokumenty odcudzené. Namietal tak bez toho, aby zároveň tvrdil, že žalovaný bol povinný tak urobiť a keď tak neurobil, porušil zákon. Súd je v konaní podľa 5. časti O. s. p. pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu viazaný dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti vyhľadávať, dopĺňať ani konkretizovať. Napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo preskúma len z tých dôvodov, ktoré žalobca v žalobe uplatnil. V tomto prípade neboli medzi účastníkmi sporné skutkové zistenia správneho orgánu. Nebolo sporné, že žalobca nepredložil doklady k daňovej kontrole. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „nastupuje tu teda možnosť formulovať tzv. liberačné dôvody. Z možných liberačných dôvodov je tu existencia trestného činu spáchaného inou (nezistenou osobou) v príčinnej súvislosti s následkom (nemožnosť splnenia povinností) sankciovanej osoby“, takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Preto žalobca ani nekonkretizuje porušenie ktorého ustanovenia zákona sa žalovaný mal dopustiť, keď uložil pokutu bez toho, aby zohľadnil fakt, že žalobca tvrdí, že mu boli doklady odcudzené.
Z citovaného ustanovenia § 154 Daňového poriadku je zrejmé, že správnym deliktom je každé nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, ktorú daňovníkovi ukladá Daňový poriadok. Je tomu tak bez ohľadu na to, či sa tak stalo v dôsledku zavineného alebo nezavineného konania. Inak povedané, nie je z právneho hľadiska podstatné, či administratívne zodpovedná osoba mala dôvod, pre ktorý povinnosti nesplnila alebo nemala, resp. či dôvod nesplnenia zákonnej povinnosti bol daný z objektívnych príčin, ktoré povinná osoba nemohla ovplyvniť alebo naopak tkvel v príčinách, ktoré povinná osoba ovplyvniť mohla. Daňový poriadok neupravuje možnosť pre daňovníka - právnickú osobu zbaviť sa zodpovednosti za nesplnenie zákonom určenej povinnosti. Dovolávať sa preto dôvodov pre zbavenie zodpovednosti nemá žiadny právny základ ani význam. Z citovaného § 155 Daňového priadku vyplýva, že správca dane neuloží pokutu za zistený správny delikt len v prípade, že táto nepresiahne výšku 10.-Eur (ods. 10) alebo ak porušenie povinnosti zistí po uplynutí lehôt uvedených v odseku 11. Inak je správny orgán povinný zistené porušenie povinností určených zákonom sankcionovať.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol ani sčasti úspešný.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.