Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Sp-40-2013.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti U. D., bytom P. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1025/2013 zo dňa 02.08.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1025/2013 zo dňa 02.08.2013.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. V 1025/2013 zo dňa 02.08.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v platnom znení, zamietol návrh na vklad záložného práva podaného dňa 04.07.2013, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 203/2013-RAČ uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 ako záložným veriteľom a U. D., bytom P. XX, ako záložcom, zastúpeným na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava.
Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 04.07.2013 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 203/2013-RAČ uzavretej dňa 14.06.2013. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti v katastrálnom území Honce vedené na:
- liste vlastníctva č. XX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X,
- liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/X.
Citoval ustanovenie § 31 ods. 1,4, § 22 ods. 1,2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona a konštatoval, že priložená Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače, kde splnomocnenec je už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom. Zástupca splnomocniteľa mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľnosti. Taktiež neplatnosť právneho úkonu vidí odporca v tom, že z obsahu Dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody obhajovať veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Odporca pre vyššie uvedený rozpor medzi záujmami splnomocniteľa a zástupcu, z dôvodu neurčitosti právneho úkonu dohody o splnomocnení, čím sa výrazne zasahuje do práv povinného - záložcu, považoval záložnú zmluvu o zriadení záložného práva za neplatný právny úkon a preto návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 05.09.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva. K názoru odporcu o tom, že Záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom Úverovej zmluvy a predmetom Záložnej zmluvy uviedol, že predmetná Záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku a Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom. Poukázal na to, že Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa, a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. V tomto smere poukázal na názory Prof. Lazara, JUDr. Svobodu a Prof. Planka. Ďalej uviedol, že záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Uviedol, že Záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ustanovenia § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Ďalej poukázal na ustanovenie § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka a uviedol, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Taktiež vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
K podanému odvolaniu sa dňa 25.06.2013 vyjadrila účastníčka konania, ktorá žiadala aby bolo odvolanie navrhovateľa zamietnuté. Mala za to, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, respektíve podstatné okolnosti, či právne dôvody, ktoré by neboli predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia. Stotožňuje sa so závermi odporcu ohľadom hrubého nepomeru medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere, konkrétne výškou úveru v porovnaní s hodnotou predmetu zálohu ako zabezpečovacieho úkonu. Poukázala na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.2013 o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na § 52 ods. 1 a 31 Občianskeho zákonníka a dodala, že dohodu o splnomocnení je potrebné považovať za absolútne neplatnú aj pre rozpor medzi záujmami dlžníka a zástupcu. Zástupca dlžníka mal totiž hájiť jeho záujmy a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 8.11.2013 navrhovateľ, odporca a účastníčka konania neboli prítomní. Listom zo dňa 05.11.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.11.2013 navrhovateľ oznámil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca a účastníčka konania, svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.12.2011, najmä na zabezpečenie bližšie neoznačenej istiny spolu s bližšie neoznačeným príslušenstvom, bližšie neoznačených úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok. Dlžníčka zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 20.12.2011 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou U. D.Z. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.
Dňa 14.06.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 203/2013-RAČ medzi navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.12.2011.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou U. D. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníčku záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
K odvolacej námietke navrhovateľa týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd uvádza, že odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vyššie
uvedených tvrdeniach navrhovateľa vôbec nezmieňuje, a preto považuje súd túto odvolaciu námietku za irelevantnú.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.