Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-374-2006.pdf
PDF · 73.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/374/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru, Exekútorský úrad Bratislava, Štúrova 17, pod č. k. EX 578/06, na návrh oprávneného STAPPERT SLOVENSKO, a.s., Šimonovská 37, Nováky IČO 31623158 (predtým IMS KUPA, a.s.) proti povinnému VOSUP TRADE, a.s. Spišská Nová Ves v likvidácii, Slovenská 6, Markušovce IČO 31 700 411 o vymoženie pohľadávky 2 898,62 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. 5810 012280 zo dňa 21.8.2006 exekútor začal exekúciu proti povinnému pre vymoženie istiny 87 323,90 Sk (2 898,62 eur) s prísl. a trov exekúcie.
Exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 42,99 eur.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že oprávnený bol dňa 27.4.2011 z registra ex offo vymazaný.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, stratil teda spôsobilosť byť účastníkom konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
- 2 -
Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z cit. § 203 ods. 1 EP vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie súd môže oprávnenému uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať zánik povinného, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a v exekučnom konaní, preto nie je možné s ním ďalej pokračovať, a teda bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných ustanovení.
Treba uviesť, že z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže výmazu povinného z obchodného registra predchádzala likvidácia spoločnosti, teda nedošlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, a preto nemožno hovoriť o tom, že dôvodom zániku povinného bola nemajetnosť. O nemajetnosti môžeme hovoriť vtedy ak dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu. V tomto prípade by podmienkou zrušenia bez likvidácie bolo to, že spoločnosť nemá obchodný majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), a teda ani na úhradu trov exekúcie. V zmysle uvedených skutočností nie je možné zaviazať oprávneného uhradiť trovy exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je zánik povinného.
Na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky stanovené
- 3 -
v uvedenom ustanovení. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.