Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-295-2013.pdf
PDF · 74.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/295/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice -okolie v právnej veci navrhovateľky O.. Q. W., narodenej X.X.XXXX, O. B. S., Ž. XXXX/X, zastúpenej JUDr. O. K., U. B. S., Š. Č.. XX, proti odporcovi Q. W., narodenému XX.X.XXXX, O. B. W.H. XXX, zastúpenému JUDr. S. Z., U. B. S., Š. Č.. XX, o zvýšenie výživného
rozhodol:
Schvaľuje zmier účastníkov v tomto znení:
Odporca sa zaväzuje platiť navrhovateľke výživné v sume 200 eur mesačne počnúc od 4.9.2013, vždy do 20. dňa v mesiaci, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 42C 30/2004-22 zo dňa 20.5.2005 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku.
Odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 4.9.2013 do 31.10.2013 do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 3.9.2013 doručeným tunajšiemu súdu 4.9.2013, upresneným na pojednávaní vo veci dňa 8.11.2013 navrhovala zvýšiť výživné zo strany otca - odporcu zo sumy 91,28 eur ( 2750,-Sk), ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 42C 30/2004-22 zo dňa 20.5.2013 na 400 eur mesačne z dôvodu podstatnej zmeny pomerov od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti.
Účastníci konania pred začatím pojednávania vo veci 8.11.2013 uzavreli súdny zmier, odporca sa zaviazal počnúc od začatia konania platiť navrhovateľke výživné v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci a dlžné výživné za obdobie od 4.9.2013 do 31.10.2013 zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude schválený súdny zmier.
Podľa § 99 O.s.p. ods. 1 ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým
pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Podľa § 99 O.s.p. ods. 2 súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 99 O.s.p. ods. 3 ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote.
Podľa § 99 ods. 4 schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že uzavretý súdny zmier nie je v rozpore s uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine, z týchto dôvodov ho schválil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p..
Účastníci konania sa vzdali odvolania proti výroku tohto uznesenia o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného