Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/2256/2012

Potvrdené rozhodnutím 6Sžo/10/2014
„Identifikačné číslo spisu: 1012210854 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012210854.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 26, IČO : 313 03 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 7013/2012-1.10 (80/2012-rozkl.) zo dňa 23. augusta 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/2256/2012-78 z 8. novembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/2256/2012-78 z 8. novembra 2013 p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31 303 862, zast. Advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7013/2012-1.10 (80/2012-rozkl.) zo dňa 23.8.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že prvostupňovým orgánom bola povolená výnimka na dobu určitú s platnosťou do 15.12.2009. Žalovaný urobil právny záver, že je potrebné konanie zastaviť vzhľadom na to, že podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odpadol dôvod na konanie. Tento právny názor považuje žalobca za nesprávny. Žalovaný totiž nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale len rozkladové konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Žalobca poukazuje na ustanovenia , o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok). Podľa , odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným v ods. 3 a 4 nemá odkladný účinok. Rozhodnutie prvostupňového orgánu sa nestalo vykonateľným, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom. Žalovaný vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému orgánu. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 17.4.2012.

Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že prvostupňový orgán časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov v na dobu určitú, do 15.12.2009. Uplynutím tejto lehoty platnosť povolenej výnimky pominula podľa

. V danom prípade nebolo teda potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože toto stratilo platnosť priamo zo zákona. Podľa platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v . Žiadateľ však o predĺženie výnimky požadovanej v jeho žiadosti v danej lehote nepožiadal. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil požadovanú výnimku, preto vo veci neodpadol dôvod na konanie je nesprávny. V konaní vedenom podľa , nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa , môže v rozhodnutí, ktorým sa dáva súhlas na výkon činností, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa , určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Žalovaný sa v prvostupňovom konaní a v konaní o rozklade dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -126 zo dňa 1.12.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie z dôvodu nepriznania postavenia účastníka pre žalobcu. Žalovaný považuje žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného. V tomto kontexte odkazuje žalovaný na rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 17.12.2002.

Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa , , v spojení s a nasl. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie, vydané v intenciách v spojení s a podľa a správneho poriadku.

Podľa , , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa , orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa , , rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.7.2009 bola udelená žiadateľovi výnimka k odstrelu medveďa hnedého, táto výnimka bola udelená do 15.12.2009. Rozhodnutím zo dňa 29.4.2009 prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. Žalobca podal rozklad proti tomuto rozhodnutiu, pričom odvolací orgán tento rozklad zamietol a

rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Krajský súd v Bratislave na základe žaloby žalobcu zrušil obe tieto rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že so žalobcom malo byť konané ako s účastníkom konania. Prvostupňový orgán pokračoval teda po vrátení veci v konaní a doručil meritórne rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10.7.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom odvolací orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 23.8.2012 tak, že zastavil konanie o rozklade z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie.

1.) Aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby podľa .

Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, že výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 15.12.2009. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania.

2.) Formálne vady napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie celé. Žalovaný tak urobil s odkazom na ustanovenie , pričom má za to, že konanie sa zastavilo zo zákona. Krajský súd je zhodne so žalobcom toho právneho názoru, že právne čistejšie by bolo zastaviť konanie v celosti podľa správneho poriadku. Krajský súd však napriek týmto výhradám voči procesnému postupu žalovaného je proti prepiatemu formalizmu, pokiaľ tento nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania a nemá vplyv na výsledok vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na judikát NS SR, č. R 103/2011, citujem „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Tiež argument žalobcu ohľadom toho, že žalobca bola ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia neobstojí, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené po uplynutí doby udelenej výnimky, žalobca podal voči nemu rozklad a v rozklade bolo rozhodnuté spôsobom, ktorý je predmetom tohto konania. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 17.4.2012 na ktorý odkazuje žalobca, tento podľa názoru krajského súdu nie je možné použiť, pretože tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie správnej žaloby, pričom v tomto konkrétnom prípade (ktorý je predmetom tohto konania) žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Záverom poukazuje krajský súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 25.9.2013, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -69 zo dňa 12.4.2013 v obdobnej veci tých istých účastníkov konania potvrdený.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa , neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.