Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/13/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: PEBEN, s. r. o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 650 650, zastúpeného Aequitas, s. r. o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/25954/2013/5172 zo dňa 21. januára 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/25954/2013/5172 zo dňa 21. januára 2013 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600301/5/335554/2012 zo dňa 14. novembra 2012 z r u š u j e podľa , a a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 574,48 Eur na účet splnomocneného zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobou podanou 01.02.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/25954/2013/5172 zo dňa 21.01.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9600301/5/335554/2012 zo dňa 14.11.2012. Predmetným rozhodnutím bola v súvislosti so žiadosťou žalobcu podanou v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) uložená žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň vo výške 120 000,- Eur s poukazom na . Túto povinnosť správca dane odôvodnil zistením, že konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je spoločníkom právnickej osoby AZTV s.r.o., ktorá má nedoplatok na DPH 1 000,- Eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ žiadateľa bol spoločníkom tejto právnickej osoby. Pri určení výšky zábezpeky na DPH podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Voči predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že toto rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo porušené jeho právo na registráciu pre DPH podľa bez toho, aby mu správca dane uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň v zmysle . Porušenie právnych predpisov žalovaným má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v dôsledku ktorého bol žalobca preukázateľne ukrátený na svojich právach a sú naplnené dôvody na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodov, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukázal na znenie ust. , ktoré stanovuje podmienky, za ktorých je zdaniteľná osoba povinná zložiť

zábezpeku na daň, pričom tieto musia byť splnené súčasne. V predmetnom prípade nedoplatky na dani spoločnosti AZTV s.r.o. vznikli pred rokom 2007, t.j. predtým, než sa p. V. S. stal spoločníkom AZTV s.r.o. (o čom svedčí aj daňový exekučný príkaz, v ktorom je predmetný nedoplatok na dane vyčíslený k 08.03.2005, t.j. skôr, ako sa stal p. V. S. spoločníkom AZTV s.r.o.). Rozhodnutie žalovaného je tak v rozpore s jednou zo základných podmienok pre určenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v zmysle . Navyše žalovaný v čase rozhodovania vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko konateľom žalobcu je od 22.12.2012 H.. M. V.. Správca dane tak pri zisťovaní skutočností rozhodných pre stanovenie zábezpeky pre daň nezisťoval mieru rizika v súvislosti s odvedením DPH vo vzťahu k aktuálnemu štatutárnemu orgánu žalobcu. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že odôvodnenie žalovaného v súvislosti so stanovenou výškou zábezpeky na daň, kedy je „rizikovosť žiadateľa vyhodnotená prostredníctvom programovej aplikácie, ktorá obsahuje niekoľko desiatok kritérií“, nemôže zohľadniť mieru rizika, resp. mieru zneužitia systému DPH. Povinnosť posudzovať výšku zloženej zábezpeky na daň individuálne v zmysle tzv. daňovej minulosti žiadateľa má podľa zákona daňový úrad a nie programový systém. Pri určení výšky zábezpeky na daň by mal daňový úrad prihliadať na riziko vzniku daňového nedoplatku zdaniteľnej osoby. Z rozhodnutia žalovaného nie je podľa žalobcu zrejmé, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Správca dane mal pri stanovení výšky zábezpeky na daň voľnú úvahu, v rámci ktorej mal povinnosť brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na uloženie resp. neuloženie povinnosti zaplatiť zábezpeku na daň a stanovenie jej výšky. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí jednoznačne vyplynúť, ktoré skutočnosti zobral do úvahy a ktorým pripísal právnu relevanciu. Žalovaný sa však okrem citácií zákona a oznámenia, že výšku zábezpeky na daň a rizikovosť žiadateľa vyhodnocuje programová aplikácia, nezaoberal dôvodmi žalobcu uvedenými v odvolaní a podľa žalobcu sa spoľahol na výsledok počítačového programu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom vyslovil, že „správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia“. Využitie softvérového programu pri určovaní výšky peňažnej sumy, ktorú má povinná osoba zaplatiť, nemôže zodpovedať zásade logického myslenia. V prípade stanovenia výšky zábezpeky na daň má byť každá vec posudzovaná samostatne, s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na prípadné obchádzanie zákona vo vzťahu k platbe DPH, pričom podľa žalobcovi dostupných informácií uvedený program zohľadňuje približne 60 kritérií. Žalobca poukázal aj na to, že z „Metodického pokynu o registrácií za platiteľa DPH“ vyplýva, že „daňový úrad určí zábezpeku na daň v zmysle v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Dolná hranica zábezpeky je 1.000,- Eur a horná hranica 500.000,- Eur. Podporne na tento účel bude využívaná osobitná aplikácia DM4, ktorá čerpá údaje z dátového skladu. Daňový úrad po zadaní identifikácie žiadateľa o registráciu pre daň prostredníctvom aplikácie získa informácie o tom, či žiadateľovi má byť zábezpeka uložená a v akej výške. Vypočítavaná zábezpeka sa bude zaokrúhľovať na celé tisíce nadol. Daňový úrad nie je oprávnený výšku zábezpeky meniť“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že programová aplikácia DM4 má byť používaná pri určovaní zábezpeky na daň len podporne, pretože len s ťažkosťami môže zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých daňovník podniká alebo podnikal. Skutočnosť, že správca dane prostredníctvom aplikácie získa informácie o tom, či žiadateľovi má byť zábezpeka uložená a v akej výške, pričom daňový úrad nie je oprávnený výšku zábezpeky meniť, je podľa žalobcu v rozpore so , ktorým bol do právneho poriadku zakotvený inštitút zábezpeky na daň v zmysle vyplýva, že „výšku zábezpeky na daň určí daňový úrad na základe podrobných kritérií vypracovaných daňovou správou v spolupráci s Ministerstvom financií SR... hornú hranicu zábezpeky využije správca dane vtedy, keď bude mať odôvodnené obavy, že registrácia na DPH bude zneužitá...“. Úmyslom zákonodarcu preto podľa žalobcu nebolo určenie výšky zábezpeky na daň prostredníctvom počítačového programu a je nezákonné, ak daňový úrad nemá možnosť objektívne zohľadniť výsledok počítačového programu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Použitie programovej aplikácie v prípade žalobcu je dôkazom toho, že údaje čerpané programovou aplikáciou nie sú dostatočne určité a aktuálne, inak by program musel vyhodnotiť skutočnosť, že p. V. S. vstupoval do spoločnosti AZTV s.r.o. v čase, keď táto už mala nedoplatok na DPH za irelevantnú a nemal na jej základe uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tvrdil, že žalovaný rozhodol v rozpore s , keďže žalobca nespĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na daň, žalovaný pri posudzovaní výšky zábezpeky na daň nerozhodoval v súlade s a síce v súlade so správnou úvahou, spoľahol sa na počítačový program, ktorý nezohľadnil

všetky podstatné kritériá, žalovaný v čase vydania rozhodnutia vychádzal z neaktuálneho stavu veci, nakoľko štatutárnym orgánom žalobcu už nebol p. V. S., žalovaný pri rozhodovaní postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 Zákona o správe daní v platnom znení, nakoľko nezhodnotil dôkazy predložené žalobcom v odvolaní jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti a v odôvodnení svojho rozhodnutia dôkazmi predloženými žalobcom sa nezaoberal. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vydrení k žalobe zo 07.03.2013 uviedol, že v konaní o žiadosti žalobcu o dobrovoľnú registráciu pre DPH postupoval v súlade so zákonom, keď určil žalobcovi zábezpeku na daň vo výške 120.000,- Eur. K námietke žalobcu, že rozhodol v rozpore s , keďže žalobca nespĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na daň žalovaný uviedol, že nerozhodol v rozpore s , pretože žalobca nemusel spĺňať všetky stanovené podmienky pre uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na DPH. Z ust. v znení účinnom od 01.10.2012 podľa žalovaného vyplýva, že ak zdaniteľná osoba spĺňa len jednu z podmienok, stáva sa osobou, ktorá je povinná zložiť zábezpeku na DPH. Z cit. ust. zákona vyplýva podmienka, že konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, pričom p. V. Kováč je alebo bol spoločníkom spoločnosti AZTV s.r.o., ktorá mala nedoplatky na dani, čím je podľa žalovaného splnená jedna z podmienok na uloženie zábezpeky na daň. Zákon nedáva správcovi dane možnosť, či žiadateľovi o registráciu uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň alebo nie v prípade, ak spĺňa jednu z podmienok uvedených v . K námietke žalobcu, že žalovaný pri posudzovaní výšky zábezpeky na daň nerozhodol v súlade s a síce správnou úvahou, ale spoľahol sa na počítačový program, ktorý nezohľadnil všetky podstatné kritériá, žalovaný uviedol, že daňový úrad určil zábezpeku na DPH v zákonom stanovenom rozpätí, a teda rozhodol zákonne, pričom zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mal k dispozícii k spoločnosti žalobcu. Podporne na tento účel správca dane využil údaje z dátového skladu, ktoré dokumentujú, že spoločnosť má prepojenie na iné daňové subjekty, ktoré podávajú nepravidelné daňové priznania na DPH, spoločnosť je prepojená na subjekty so zrušenou registráciou pre DPH z úradnej moci a spoločnosť je prepojená na daňové subjekty, kde daňová kontrola zistila nedoplatky na DPH k 30.09.2012. Uvedené skutočnosti správca dane vyhodnotil ako atribúty rizikovosti, ktoré majú vplyv na určenie výšky zábezpeky na daň. K námietke žalobcu, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia vychádzal z neaktuálneho stavu veci, keď štatutárnym orgánom žalobcu už nebol p. V. S., žalovaný uviedol, že v prípade zmeny štatutárneho zástupcu bol žalobca povinný v zmysle

§ 154 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku uvedenú skutočnosť oznámiť správcovi dane. V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa dopustil správneho deliktu. Žalovaný uviedol, že pri určení zábezpeky na DPH nie je podstatné, že v čase rozhodovania o zábezpeke došlo k zmene štatutárneho zástupcu. K námietke žalobcu, že žalovaný pri rozhodovaní postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko nezhodnotil dôkazy predložené žalobcom v odvolaní jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti, žalovaný uviedol, že všetky dôkazy predložené v odvolacom konaní zhodnotil, pričom pokiaľ žalobca k odvolaniu priložil fotokópie rozsudkov Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici, výpis z obchodného registra (OR) Okresného súdu v Banskej Bystrici, rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica o sankčnom úroku a daňový exekučný príkaz pre spoločnosť AZTV s.r.o., žalovaný tieto materiály vyhodnotil len ako doplňujúce informácie ku skutočnosti, že nedoplatok na DPH vznikol pred vstupom V. S. do spoločnosti AZTV s.r.o.. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane o určení zábezpeky na DPH sú vydané v súlade so zákonom, tieto sú zrozumiteľné a preskúmateľné a vychádzajú zo správne zisteného skutkového stavu. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného a konanie, ako aj rozhodnutie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.11.2012, ktorým bola žalobcovi stanovená povinnosť zložiť zábezpeku na DPH vo výške 120.000,- Eur s poukazom na .

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 19.10.2012 požiadal Daňový úrad Banská Bystrica o registráciu pre DPH v zmysle . V žiadosti žalobca uviedol ako hlavný predmet svojej činnosti kúpu a predaj tovaru a obrat za posledných 12 mesiacov vo výške 1.144.999,- Eur. V čase podania žiadosti o registráciu pre DPH bol konateľom spoločnosti PEBEN s.r.o. p. V. S., pričom podľa výpisu z OR Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro vl. č. 11817/S bol konateľom od 29.06.2006 do 19.12.2012. Správca dane v súvislosti so žiadosťou žalobcu o registráciu pre DPH vydal rozhodnutie č. 9600301/5/3355554/2012 zo dňa 14.11.2012, v ktorom s poukazom na žalobcovi uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň vo výške 120.000,- Eur. Povinnosť zložiť zábezpeku na daň správca dane odôvodnil zistením, že p. V. S. je spoločníkom právnickej osoby AZTV s.r.o., ktorá má nedoplatok na DPH 1.000,- Eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ bol spoločníkom tejto právnickej osoby. Pri určení výšky zábezpeky na daň správca dane prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že nedoplatok na DPH spoločnosti AZTV s.r.o. vznikol pred vstupom p. V. S. do spoločnosti, o čom predložil ako dôkaz Daňový exekučný príkaz č. /Nov zo dňa 30.05.2008, ktorý bol vydaný za účelom vymoženia daňového nedoplatku spoločnosti AZTV s.r.o. Banská Bystrica vo výške 120.863,- Sk na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica zostaveného z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 08.03.2005. V odvolaní uviedol, že p. V. S. je spoločníkom spoločnosti AZTV s.r.o. od 19.06.2007, pričom počas obdobia pôsobenia V. S. v spoločnosti si spoločnosť AZTV s.r.o. plnila povinnosti vyplývajúce z aktuálnych priznaní k dani z príjmu a DPH, spoločnosť podnikala v minimálnom rozsahu, čo žalobca preukazoval priložením daňového priznania za r. 2007. V odvolaní ďalej uviedol, že ohľadne predmetnej spoločnosti AZTV s.r.o. prebiehali súdne spory o otázke súdneho vyrovnania predchádzajúcich záväzkov, o riešení správnosti podielov zapísaných v OR a návrhu vyrovnania nedoplatkov. Žalobca v odvolaní žiadal o prehodnotenie výšky zábezpeky. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol tak, že napadnutým rozhodnutím z 21.01.2013 rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom uviedol, že správca dane pri registrácii pre DPH na základe žiadosti žalobcu postupoval podľa , na základe čoho s poukazom na žiadateľovi o registráciu (žalobcovi) určil povinnosť zložiť zábezpeku na daň vo výške stanovenej v predmetnom rozhodnutí. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správcovi dane nedáva možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre daň uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň alebo nie. V prípade, ak žiadateľ o registráciu je zdaniteľnou osobou so sídlom v tuzemsku a v čase do podania žiadosti o registráciu vykonával len prípravnú činnosť na začatie podnikania. Súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty na výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. Správca dane pri vydaní rozhodnutia dodržal ust. a , keď žalobcovi na základe jeho žiadosti o registráciu pre daň určil zábezpeku na daň v sume 120.000,- Eur. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že pri určení zábezpeky na daň postupoval podľa Daňového poriadku. V žiadosti o prehodnotenie výšky zábezpeky uvedenej v odvolaní žalovaný uviedol, že nie je oprávnený meniť výšku sumy zábezpeky na DPH a táto je stanovená správcom dane na základe rizikových identifikátorov žiadateľa. V záujme zabránenia subjektívneho rozhodnutia správcu dane o výške zábezpeky je rizikovosť žiadateľa vyhodnotená prostredníctvom programovej aplikácie, ktorá obsahuje niekoľko desiatok kritérií. Ďalšie odvolacie námietky žalovaný vyhodnotil ako také, ktoré nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

Zo žalobcom predloženého Daňového exekučného príkazu z 30.05.2008 č. /Nov súd zistil, že týmto daňovým príkazom bola spoločnosti AZTV ako daňovému dlžníkovi nariadená exekúcia prikázaním pohľadávky z jeho účtu na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 120.863,- Sk. Daňová exekúcia sa podľa daňového exekučného príkazu vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je

vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica II č. /Hut zostaveného z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 08.03.2005. Z rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica II č. /Klim zo 14.10.2010 vyplýva, že daňovému subjektu AZTV s.r.o. Banská Bystrica bol vyrubený sankčný úrok vo výške 2.340,- Eur za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vo výške priznanej v hlásení za zdaňovacie obdobie r. 2005.

Súd zistil, že súčasťou správneho spisu je materiál označený žalovaným v písomnom vyjadrení k žalobe ako „Atribúty daňového subjektu“, pričom z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tieto atribúty obsahujú údaje z dátového skladu týkajúce sa samotného žalobcu ako aj prepojenie žalobcu na iné daňové subjekty, ktoré napr. podávajú nepravidelné daňové priznania na DPH, sú v likvidácii, bola im určená daň podľa pomôcok, nepodávajú daňové priznania na DPH a daň z príjmu, resp. tieto podávajú nepravidelne, subjekty, ktoré majú povinnosť podávať účtovné výkazy a tieto nepodávajú, subjekty, ktorých fyzická osoba, štatutár, spoločník alebo prokurista je personálne alebo majetkovo prepojený na subjekty s nálezom kontroly, subjekty, u ktorých fyzická osoba, alebo štatutár, alebo spoločník, alebo prokurista je personálne alebo majetkovo prepojený na subjekt so zrušenou registráciou pre DPH z úradnej moci, subjekty, ktorých spoločník alebo štatutár nespolupracuje, prepojenému subjektu boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku daňového subjektu, konateľ, resp. spoločník žiadateľa bol alebo je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že uvedené skutočnosti správca dane vyhodnocuje ako atribúty rizikovosti, ktoré majú vplyv na určenie výšky zábezpeky na daň.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len "").

Podľa zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať ovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Podľa zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa a , je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet ového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech ového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,

Podľa žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí ový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne ový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov ových subjektov a iných osôb.

Podľa ového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa ového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v ovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami ového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a tvrdil, že žalovaný pri rozhodovaní o určení povinnosti zložiť zábezpeku na daň rozhodol v rozpore s

ods. X písm. c/ , keďže žalobca nespĺňal zákonom stanovené podmienky pre uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na daň, konkrétne podmienku, že p. V. S., ktorý bol konateľom žalobcu v čase podania žiadosti pre registráciu pre DPH, nebol spoločníkom ďalšej spoločnosti AZTV s.r.o. v čase vzniku ového nedoplatku, pričom sa malo jednať o nedoplatok na DPH. Žalobca tvrdil, že nedoplatky na dani spoločnosti AZTV s.r.o. vznikli pred r. 2007, t.j. predtým, než sa p. V. S. stal spoločníkom AZTV s.r.o.. Toto tvrdenie preukazoval o.i. ovým exekučným príkazom, z ktorého vyplýva, že predmetný nedoplatok na dani existoval a bol vyčíslený k 08.03.2005, t.j. skôr, ako sa stal V. S. spoločníkom AZTV s.r.o.. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne aplikácie ust. a má za to, že v cit. ustanovení jednoznačne upravuje podmienky, za ktorých je zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa až 4 povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet ového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech ového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len „zábezpeka na daň“), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom, alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000,- Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Všetky uvedené podmienky stanovené v . musia byť splnené súčasne. Interpretácia ust. . vykonaná žalovaným, že nie je rozhodné, kedy vznikol ový nedoplatok, ale pre uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na daň, postačuje splnenie podmienky, aby konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby (v tomto prípade p. V. S.) bol spoločníkom spoločnosti AZTV s.r.o., ktorá mala nedoplatky na dani, je nesprávna a pokiaľ žalovaný ako i prvostupňový správny orgán na základe

takejto interpretácie cit. ust. dospel k záveru, že žalobca je zdaniteľnou osobou a že boli splnené podmienky stanovené v . , takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako sa súd nestotožňuje s argumentáciou povereného zástupcu žalovaného uvedenou na pojednávaní, keď uviedol, že za rizikovú sa považuje fyzická alebo právnická osoba už tým, že vstúpi do spoločnosti, ktorá má nedoplatok, pričom žalovaný nepovažuje za podstatné, či tento nedoplatok vznikol v čase, kedy bola spoločníkom takejto spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, na základe ktorých skutočností a z akých dôkazov zistil, že konateľ žiadateľa o registráciu (žalobca) bol spoločníkom právnickej osoby AZTV s.r.o. v období, keď nedoplatok na DPH 1.000,- Eur a viac vznikol. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá ani skutočnosť, aký nedoplatok za aké obdobie a v akej výške mal byť u spoločnosti AZTV s.r.o. zistený. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného absentujú skutkové zistenia a súd ho preto považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal dôkazmi predloženými žalobcom v odvolacom konaní a s námietkou odvolateľa o nesplnení podmienok stanovených v cit. ust. sa nevysporiadal, resp. vysporiadal sa tak, že uviedol, že „ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia“. Takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavky stanovené v na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, súd uvedenú námietku považoval za dôvodnú. Z ust. vyplýva, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s námietkami a námietkami ového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v súvislosti so stanovenou výškou zábezpeky na daň takéto atribúty nespĺňa. Podľa pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne ový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mal teda pri stanovení výšky zábezpeky na daň využiť správnu úvahu, v rámci ktorej mal povinnosť brať do úvahy všetky skutočnosti majúce vplyv na uloženie, resp. neuloženie povinnosti zaplatiť zábezpeku na daň a stanoviť jej výšku. Z odôvodenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu by malo teda jednoznačne vyplynúť, ktoré skutočnosti zobral do úvahy a ktorým pripísal právnu relevanciu, v odôvodnení rozhodnutia musia byť uvedené dôkazy a skutočnosti, z ktorých správne orgány vychádzali a ako boli tieto dôkazy vyhodnotené, pričom správca dane i žalovaný je povinný v zmysle ového poriadku hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z ust. vyplýva, že správne orgány mali prihliadať pri určení výšky zábezpeky na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Odôvodnenie žalovaného, v ktorom všeobecne konštatoval, že výška zábezpeky na DPH je stanovená správcom dane na základe rizikových identifikátorov žiadateľa a rizikovosť žiadateľa bola vyhodnotená prostredníctvom programovej aplikácie, ktorá obsahuje niekoľko desiatok kritérií, nespĺňa požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v zmysle . Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že povinnosťou správcu dane i žalovaného pri určení výšky zloženej zábezpeky (za predpokladu, že by bolo nepochybne zistené, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá má povinnosť zložiť zábezpeku na daň v zmysle ), je prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby (v tomto prípade žalobcu), a teda musí byť rizikovosť zohľadnená a posudzovaná správnym orgánom individuálne, samostatne, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie žiadateľa ako rizikového na určenie výšky zábezpeky na daň v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH zo strany konkrétneho žiadateľa. V rozhodnutí správcu dane i žalovaného potom musia byť tieto kritériá posudzovania uvedené, rovnako musia byť v rozhodnutí uvedené konkrétne skutočnosti, z ktorých správny orgán vychádzal pri stanovení miery rizikovosti žiadateľa a tieto musia byť vyhodnotené, t.j. rozhodnutie musí obsahovať správnu úvahu, ktorou bol správny orgán vedený pri určení konkrétnej výšky zábezpeky u konkrétneho žiadateľa. Nie je možné vylúčiť, že pri určení výšky zábezpeky na daň správne orgány môžu podporne využiť osobitnú aplikáciu, resp. počítačový program, ktorý čerpá údaje z dátového skladu (ako to vyplýva z Metodického pokynu k registrácii za platiteľa DPH), takto získaný dôkaz však nemôže byť jediným dôkazom (navyše ak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom a aké údaje boli zisťované, aké kritériá boli zohľadnené a ktoré boli považované za rizikové). Výstup z počítačového programu však rovnako

nemôže nahradiť úvahu správneho orgánu, t.j. myšlienkový postup pri dodržaní pravidiel logického myslenia vo vzťahu k určeniu výšky rizikovosti žiadateľa a následnému určeniu výšky zábezpeky.

Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný napriek výzve súdu v zmysle

nepredložil riadne správny spis, pretože v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa za riadne predložený správny spis považuje spis, ktorý bol predložený v origináli a bol zažurnalizovaný. Žalovaný súdu predložil nežurnalizovaný spis, pričom jednotlivé listiny boli predložené len vo fotokópii. Uvedená skutočnosť by zakladala dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu v zmysle

.

Na základe uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ich podľa a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal podľa právo na náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 574, Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur, hotových výdavkov (náklady za vyhotovenie fotokópií príloh podľa potvrdenia zo dňa 07.11.2013) vo výške 7,80 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 496,68 Eur. Žalobca sa dal v konaní zastupovať splnomocneným zástupcom Aequitas s.r.o. Banská Bystrica na základe plnej moci zo dňa 31.01.2013, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia podaním zo dňa 08.11.2013 za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 08.11.2013) a to alternatívne vo výške 2 424,18 Eur podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri hodnote jedného úkonu právnej služby vo výške 665,57 Eur, [z toho odmena predstavovala 1 996,71 Eur (3 x 665,57 Eur), režijný paušál 23,43 Eur (3 x 7,81 Eur) a 20% DPH vo výške 404,04 Eur], resp. trovy právneho zastúpenia vo výške 496,68 Eur - podľa pri hodnote jedného úkonu právnej služby 130, Eur, [z toho odmena predstavovala 390, Eur (3 x 130, Eur), režijný paušál 23,43 Eur (3 x 7,81 Eur) a 20% DPH vo výške 82,77 Eur]. Súd priznal žalobcovi náhradu trov titulom právneho zastúpenia vo výške 496,68 Eur, pričom za účelne vynaložené trovy považoval trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastúpenie za tri úkony právnej služby vo výške 390,48 Eur (3 x 130,16 Eur) pri hodnote jedného úkonu právnej služby vo výške 130,16 Eur v zmysle , keďže vo veciach zastupovania v konaniach podľa 5. časti je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/6 výpočtového základu, ďalej režijný paušál vo výške 23,43 Eur (3 x 7,81 Eur) v zmysle a % DPH v zmysle vo výške 82, Eur, keďže splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľom DPH, o čom predložil ako dôkaz Osvedčenie o registrácii DPH z 01.11.2004. Podľa je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet splnomocneného zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.