Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-65-2013.pdf
PDF · 98.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viktora Marka a prísediacich Anny Pivoluskovej a Ing. Jaroslava Belláka, v trestnej veci obžalovaného H. P., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 08. 11. 2013 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný H. P., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom J., Š. XXX/XX, bez pracovného pomeru,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 16.05.2013 v čase asi o 22.00 h vo B., UL V.. D.. H., okres B., neďaleko budovy Technickej univerzity pri vodnom kanáli napadol ml. E. Č., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po tom ako tento prechádzal po drevenom mostíku vedúcom cez kanál a chcel pokračovať smerom na autobusovú stanicu na Ul. V.. D.. H., k nemu zozadu pristúpil a raz ho udrel drevenou palicou do pravej časti hlavy, v dôsledku čoho ml. E. Č. spadol na zem, kde mu H. P. následne zobral mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Mini Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a s pamäťovou kartou, ktorý ml. E. Č. držal v čase útoku v ruke a následne z miesta činu ušiel, čím ml. E. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Č. P. XXXX/X spôsobil zranenia a to otras mozgu, pomliaždeninu s krvnou podliatinou v spánkovej oblasti hlavy vpravo, pomliaždenie a škrabanec ľavého lakťa a psychosomatický šok ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 21 dní a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 110,- Eur,
teda
proti inému použil násilie, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou a na chránenej osobe - dieťati,
čím spáchal
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 5 ( päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich možností a schopností nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- E. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Č. P. XXXX/X vo výške 1.127,-Eur,
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, vo výške 775,40 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd dňa 01. 08. 2013 obžalobu pod sp. zn. 2Pv/348/2013 na H. P. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie dňa 08. 11. 2013 nedostavil, súd preto vykonal hlavné pojednávanie podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v jeho neprítomnosti. Obžalovaný taktiež v rámci jeho výsluchu po zatknutí uviedol, že v zmysle § 252 ods. 3 Trestného poriadku žiada, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Na hlavné pojednávanie sa nedostavila ani poškodená H.. H. Ž. za Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., preto súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Trestného poriadku, že sa hlavné pojednávanie vykoná aj v jej neprítomnosti.
Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola čítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, že k tomu, čo mu je kladené za vinu, sa nemôže priznať, ale nemôže to ani poprieť. Z tej doby si veľa nepamätá, pretože bol pod vplyvom drog. Len útržkovito si spomína, že asi vtedy bol na stanici, ale nespomína si, žeby tam stretol poškodeného, ani toho svedka, ktorý ho pri rekognícii spoznali. Taktiež si vôbec nespomína, že by poškodenému zobral mobil značky Samsung. Ak aj taký mobilný telefón poškodenému zobral, nevie uviesť kde je, teda či ho niekomu predal alebo dal. V tom čase bol vo B. asi tri dni v kuse, kedy prakticky nespal, domov sa vrátil asi až v piatok niekedy na obed, a ak to aj spravil, tak ho to veľmi mrzí. Spomína si, že v ten piatok bol naposledy zrejme v herni Suchá kôrka, ale nevie či tam hral na automatoch, ale spomína si, že keď sa zobudil, tak vyšiel von, a pozeral sa či tam nie je nejaké známe auto, kde mu po chvíli zastavila strieborná Alfa, ktorú šoféroval asi štyridsaťročný šofér z G. X., ktorý ho do G. X. zobral a odtiaľ išiel autobusom do J.. Hneď nato išiel domov, najedol sa, minimálne dva dni v kuse spal. Potom bol doma až kým prišli policajti. Pokiaľ si dobre spomína, vtedy mal na sebe oblečené ADIDAS tepláky, a keď prišiel domov mal na sebe zrejme aj zelenú mikinu. Je však možné, že mal pri sebe aj iné oblečenie, keďže bol z domu dlhšiu dobu preč. Na záver uviedol, že ak spáchal to čo mu je kladené za vinu, tak je to len kvôli jeho závislosti. Je však rozhodnutý, že sa na túto závislosť bude liečiť. Bol sa už informovať aj za psychiatrom na Železničnej poliklinike, kde ho nakoniec objednala psychiatrička H.. L.. Preto sa chce liečiť čo najskôr, aby sa takéto problémy neopakovali. Uviedol, že sa bude zdržiavať doma a že žiadnej trestnej činnosti sa nedopustí.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený E. Č. ml., ktorý po zákonom poučení uviedol, že v ten deň, keď bol prepadnutý, bol s kamarátom na námestí vo B., kde pozerali hokej. Po skončení hokeja išiel spolu s kamarátom na autobusovú stanicu, keďže už bola tma tak ho chcel odprevadiť, aby nešiel sám.
Odprevadil ho po Technickú univerzitu, a keď sa vracal späť, tak vytiahol mobilný telefón a chcel zavolať otcovi. Vtedy začul ako za ním niekto kráča, na čo sa obzrel, a vtedy dostal úder do hlavy. Pamätá si, že ten útočník ho udrel nejakou palicou, a že mal na sebe bielu mikinu a športové biele tenisky značky ADIDAS. Tohto útočníka v prípravnom konaní v rámci rekognície aj spoznal. Po tom údere padol na zem a zrejme bol aj v bezvedomí, pretože keď sa prebral, nemal už pri sebe mobil. Začal ho hľadať a išiel smerom k Technickej univerzite, kde boli nejakí chlapci, z ktorých ho jeden odviezol na autobusovú stanicu, kde nastúpil na autobus, a chcel ísť domov. Niekde v oblasti J. však v autobuse odpadol, a vodič autobusu volal záchranku.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený E. Č. R.., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten deň, ktorý je uvedený v obžalobe, mu volal syn, že príde domov autobusom okolo desiatej. On ho čakal v F. u svojho kamaráta, keďže k nim na Č. P. nechodia autobusy. K tomuto kamarátovi potom večer volala nejaká pani, že jeho syn odpadol v autobuse, a že ho z L. vezú do nemocnice vo B.. Spolu s manželkou a tým kamarátom išli za synom do nemocnice, kde mu robili aj CT vyšetrenie, na druhý deň išiel podať trestné oznámenie. Bezprostredne po stretnutí so synom mu tento povedal, že ho niekto prepadol, že si pamätá, že útočník mal na sebe bielu mikinu, a že to bolo niekde za Technickou univerzitou vo B.. Prečo bol prepadnutý uviesť nevedel.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa U. P., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v ten deň, ktorý je uvedený v obžalobe jej syn H. P. určite nebol doma. Spomína si, že bol preč z domu tri alebo štyri dni. Vtedy mi dala 100,-Eur, aby si išiel kúpiť lístok na autobus do X., kde jej povedal, že má vybavenú robotu. Podľa jej názoru však tieto peniaze prehral na automatoch a žiadny lístok si nekúpil. Keď sa s ním potom, ako sa dozvedela, čo mal spraviť, rozprávala, syn jej povedal, že si na to nepamätá, pretože bol vtedy na drogách. Vtedy keď sa vrátil domov, bol špinavý, ale nepovedal jej nič o tom kde bol. Mobilný telefón však u neho nevidela žiadny. Spomína si, že keď sa vtedy vrátil domov, mal na sebe oblečenú nejakú zelenú teplákovú bundu s kapucňou, ktorá na 100% nebola jeho. V čom však vtedy odchádzal z domu nevedela uviesť. Obuté nosieval vždy botasky, ale nevedela uviesť aké a akej značky. Na záver uviedla, že so synom má neustále problémy, má strach aj o seba. Jej syn však v živote nemal násilnú povahu, ale nevedela uviesť, či je kľudný alebo nervózny keď je pod vplyvom drog, alebo keď v sebe žiadne drogy nemá.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok H. J., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že dňa XX. XX. XXXX bol vo B. spolu s kamarátom E. Č. pozerať hokej. Po skončení hokeja išli spolu na autobusovú stanicu, kde si sadli a čakali na autobus, na ktorý mal nastúpiť E. Č.. Ako tam sedeli, išiel okolo nich nejaký chlapec, ktorý do nich začal vyskakovať, že čo naňho pozerajú. V tom čase tohto chlapca nepoznal, ale na hlavnom pojednávaní už vedel, že to bol H. P.. Tento si potom k nim na autobusovej stanici prisadol a začal im rozprávať, že je bezdomovec, a že má problémy, že nemá žiadne peniaze. Keďže už bolo veľa hodín a on musel ísť preč, H. P. začal prehovárať E. Č., aby ho išli odprevadiť. Takto ho odprevadili niekde ku Technickej univerzite, kde sa on od nich oddelil a išiel domov. Čo sa dialo potom už uviesť nevedel. Svedok v rámci rekognície vykonanej v prípravnom konaní opoznal osobu, ktorá si k nim prisadla na autobusovej stanici, ako obžalovaného H. P..
Na hlavnom pojednávaní bol taktiež vypočutý svedok E. G., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pracuje ako vodič autobusu. Niekedy v máji 2013 vykonával jazdu na autobuse smerom do F., kedy ho jedna cestujúca pred L. upozornila na to, že v autobuse je nejaký mládenec, ktorému je zle a ktorý má krv na hlave. Na najbližšej zastávke preto zastal a išiel sa na toho chlapca pozrieť. Videl, že má na hlave zaschnutú krv a že mu bolo zle, preto zavolal záchranku. Tento chlapec im povedal, že ho prepadli, a že mu ukradli mobil. Z toho dôvodu nevedel uviesť ani číslo na svojho otca. Tento chlapec im ešte povedal, že bol s kamarátom vo B. pozerať hokej, a že potom išiel sám na autobus kedy ho prepadli.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok H. P., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pracuje v herni Suchá Kôrka, ako čašník - krupiér. Tohto roku, pričom dobu už nevedel presne uviesť, vo večerných hodinách okolo 23:00 až 23:30 hod. prišiel do herne Suchá kôrka nejaký muž, pričom bolo evidentné, že je podnapitý, respektíve že je pod vplyvom nejakých látok. Tento muž mu ponúkol na predaj mobilný telefón, ktorý vyložil na pult. Pamätá si, že to bol čierny Samsung. Táto osoba mu nevravela odkiaľ má mobilný telefón, ale pamätá si, že ten muž bol vysoký cca 170 cm, mal blond vlasy a na sebe nejakú šedú bundu. Na záver uviedol, že tento muž mu povedal, že do herne prišiel pešo a že nemá peniaze ani na taxík, preto mu ponúkal na predaj ten mobilný telefón.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok E. J., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že o tej lúpeži nič nevie. On len dal obžalovanému jednu SIM kartu, ktorú potom obžalovaný používal. To bolo niekedy v máji 2013, pričom úhrady za používanie tejto SIM karty neboli žiadne. Svedkovi potom len policajti v rámci jeho výsluchu uviedli, že tá SIM karta bola v nejakom telefóne, ktorý mal mať obžalovaný pri sebe. Od lúpeže sa s obžalovaným stretol viac krát, ale o lúpeži sa vôbec nerozprávali.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok H. M., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že s obžalovaným sa už pozná asi päť rokov. K lúpeži sa nevedel vyjadriť, avšak uviedol, že po tom, ako sa mala stať tá lúpež, mu obžalovaný ponúkol na predaj mobilný telefón. Išlo o čierny Samsung Galaxy. Pri tom, ako mu ho ponúkal na predaj, mu obžalovaný povedal, že tento mobil má od kamaráta, a že mu ho predá za 20,- Eur. Keďže tá cena bola veľmi dobrá, svedok tento telefón od obžalovaného kúpil, ale nečakal, že kamarát mu ponúkne na predaj kradnutý telefón.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok H. M., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaný je jeho známy. Od policajtov, ktorí ho vypočúvali, sa dozvedel, že obžalovaný mal niekoho olúpiť a ukradnúť mu mobilný telefón. Od tejto lúpeže sa s obžalovaným stretol viac krát, ale vždy sa len pozdravili, ale vôbec sa spolu nerozprávali. V ten deň, keď sa stala tá lúpež, sa s obžalovaným stretol u svojho otca, pričom na obžalovanom vôbec nebolo vidno, že by bol pod vplyvom nejakých návykových látok. Na záver uviedol, že obžalovaný predal mobilný telefón, ktorý bol kradnutý, jeho bratovi H. M..
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, konkrétne zápisnice o výsluchu poškodenej H.. H. Ž., zápisnice o rekognícii, znaleckých posudkov, výpisov hovorov, lekárskej správy, odborného vyjadrenia, správ na obžalovaného a odpisu z registra trestov.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Je nepochybné, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný H. P., ktorý je usvedčovaný výpoveďami všetkých svedkov, ako aj výpoveďami poškodených. Všetky tieto výpovede do seba logicky zapadajú, a po ich zhodnotení je možné prijať jednoznačný záver o tom, že vina obžalovaného H. P. bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Samotný obžalovaný v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že nemôže vylúčiť, že lúpež uvedenú v obžalobe nespáchal. Túto skutočnosť však jednoznačne nevedel potvrdiť, pretože v tom čase bol pod vplyvom drog. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania korešponduje s výpoveďami ostatných svedkov. Obžalovaný bol taktiež v rámci rekognície vykonanej v prípravnom konaní jednoznačne opoznaný jednak poškodeným E. Č. H.., ako aj svedkom H. J.. V zmysle uvedených skutočností potom súd nemal pochybnosť o tom, že zločin lúpeže uvedený v obžalobe spáchal H. P..
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 188 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá ak spácha čin uvedený v ods. 1 závažnejším spôsobom konania, a na chránenej osobe.
V zmysle § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Obžalovaný H. P. svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože za pomoci násilia sa zmocnil cudzej veci iného, pričom takéto násilie vykonal zvýrazňujúc svoj útok so zbraňou a konania sa dopustil voči osobe mladšej ako 18 rokov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd skúmal poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom v prípade obžalovaného H. P. nezistil ani jednu priťažujúci a ani jednu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom na uvedené potom trestná sadzba v tomto prípade predstavuje sedem rokov až dvanásť rokov.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že od roku 2005 nemá žiadny záznam o priestupkoch, a že doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo správy obce J. vyplýva, že obžalovaný nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku, ani na neho neboli podané žiadne sťažnosti.
Vzhľadom k tomu, že uloženie trestu v trestnej sadzbe sedem rokov až dvanásť rokov by bolo v tom prípade pre obžalovaného neprimerane prísne, súd pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ani nemá žiadny záznam o spáchaní priestupku, súd výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere piatich rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný trpí závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach, preto znalci navrhli obžalovanému nariadiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. V prípade, ak by súd obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, jeho abstinencia by počas výkonu tohto trestu bola de facto nútená, pokiaľ by nenastúpil ochrannú protitoxikomanickú liečbu. Súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade bude pre prevýchovu obžalovaného postačujúce, keď mu bude uložený podmienečný trest odňatia slobody, za súčasného uloženia ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Takto bude môcť obžalovaný čím skôr nastúpiť protitoxikomanickú liečbu, aby sa tak mohol zbaviť svojej závislosti na psychoaktívnych látkach. Tento trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovaného v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Keďže trest má mať nielen represívny, ale aj výchovný charakter, súd dospel k záveru, že takýto trest je vzhľadom na osobu páchateľa, ako aj jeho doterajší život postačujúci. Vzhľadom k tomu, že súd uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného, zároveň mu podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona uložil povinnosť podľa svojich možností a schopností nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Poškodený E. Č. a poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., si v trestnom konaní riadne uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla konaním obžalovaného, a túto si riadne vyčíslili. Súd potom priznal poškodenému E. Č. nárok na náhradu škody vo výške 1.127,-Eur, čo predstavuje finančné ohodnotenie bolestného. Súd mu nepriznal nárok na náhradu škody za odcudzení mobilný telefón pretože tento bol poškodenému vrátený. Súd priznal poškodenému Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., nárok na náhradu škody v celkovej výške 775,40 Eur, ktoré si riadne uplatnil v prípravnom konaní. Zároveň súd zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.