Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-63-2011.pdf
PDF · 93.21 KB
No categories available
36Cb/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcu: Ing. Zdena Rusnáková R&R&R, IČO: 44 393 415, Andreja Hlinku 3683/55, 917 01 Trnava proti žalovanému: Gabriela Krasová
- PEGAS, IČO: 37 114 697, 916 13 Vaďovce 155, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vo výške 120,- Eur k rukám žalovaného do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 13.04.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000,- Eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky a náhradu trov konania.
Platobným rozkazom č. k. 15Rob/22/2011-16 zo dňa 06.07.2011 súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu č. k. 15Rob/22/2011-16 včas odpor s odôvodnením doručený súdu dňa 05.08.2011, na základe čoho sa v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil uvedený skutkový a právny stav:
Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že dňa 12.12.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mal žalobca vyhľadávať pre žalovaného záujemcov na zakúpenie produktov - spoločenských hier, ktoré ponúkal žalovaný. Na základe dobrých vzťahov ako aj s vidinou budúcej spolupráce žalobca požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur a to titulom Dohody o pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2010 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, s tým, že žalovaný sa zaviazal v Dohode o pôžičke tieto peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 28.02.2011. Uvedená požičaná suma vo výške 2.000,- Eur bola zároveň medzi žalobcom a žalovaným krytá tovarom - spoločenskými hrami v počte 532 kusov podľa preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Ďalej uviedol, že žalovaný bez súhlasu žalobcu odcudzil 101 kusov spoločenských hier z domu žalobcu. Žalobca bol podľa jeho vyjadrení uvedený do omylu, nakoľko žalovaný nepoužil
požičané peňažné prostriedky na účel uvedený v Dohode o pôžičke. Žalovaného vyzýval na vrátenie dlžnej sumy vo výške 2.000,- Eur, na čo žalovaný reagoval tak, že dlžnú sumu vráti, avšak neuviedol dátum. Na písomnú výzvu žalobcu žalovaný nereagoval a uvedenú dlžnú sumu doposiaľ nevrátil.
Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, skreslené a nezakladajú sa na pravde. Namietal, že Dohoda o pôžičke bola uzatvorená medzi nimi ako súkromnými osobami s uvedením ich rodných čísiel, avšak žalobca podal žalobu ako fyzická osoba podnikateľ a žalovaného tiež žaluje ako fyzickú osobu podnikateľa s uvedením ich identifikačných čísiel. Ďalej uviedol, že žalobca dobre pozná cenníkové ceny hier a hodnota tovaru, ktorý slúžil ako krytie pôžičky, je dvojnásobne vyššia ako poskytnutá pôžička. Ohľadom odcudzenia spoločenských hier z domu žalobcu v počte 101 kusov žalovaný uviedol, že tieto hry boli odobraté na základe návrhu žalobcu a po vzájomnej dohode, pričom sám žalobca asistoval pri nakladaní týchto hier.
Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že ako živnostník požičal peniaze na výrobu hier na základe toho, že podpísal so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení. Peniaze odovzdal priamo žalovanému, pričom si medzi sebou spísali Zmluvu o pôžičke. Ďalej žalobca uviedol, že týmito peniazmi vo výške 2.000,- Eur zaplatil žalovanému za hry, ktoré doposiaľ neobdržal. Vrátenie žalovanej sumy si nárokuje ako obchodný zástupca z dôvodu zmluvy o obchodnom zastúpení.
Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že pôžička bola požičaná na uhradenie faktúry na výrobu spoločenskej hry. Následne žalobca spísal Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o obchodnom zastúpení podľa svojich predstáv. Pôžičku vo výške 2.000,- Eur žalovanému navrhol sám žalobca, s tým, že v prípade neuhradenia tejto sumy zostanú žalobcovi spoločenské hry ako zábezpeka. Preberací protokol o odovzdaní spoločenských hier potvrdzuje, že tieto spoločenské hry boli odovzdané a žalobcom prevzaté ešte pred požičaním peňazí. Tieto hry majú vyššiu hodnotu ako bola poskytnutá pôžička a nachádzajú sa stále u žalobcu.
Žalobca v konaní na ďalšom pojednávaní uviedol, že doposiaľ neprišlo k vráteniu peňazí zo strany žalovaného. Čo sa týka hier, ktoré boli odovzdané ako záloha za predmetnú pôžičku, tieto sú v hodnote 2.000,- Eur podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným, nebol k nim žiadny iný cenník priložený. Žalobca potvrdil, že tieto spoločenské hry sa nachádzajú uňho a že odo dňa 28.02.2011 sa stal ich vlastníkom. Zároveň uviedol, že by mal byť vlastníkom 532 kusov hier, avšak žalovaný mu zobral 101 hier, teda vlastní len 431 kusov hier v hodnote, ktorú určiť nevie. Od 28.02.2011 sa stal vlastníkom hier ale dodnes o tom nemá doklad, z tohto dôvodu nemôže dané hry predávať, lebo nemá doklad o ich nadobudnutí a nemá si to ako dať do účtovníctva, preto ich nemôže ani predávať ani reklamovať. Žalobca bol podľa jeho názoru uvedený do omylu zo strany žalovaného, nakoľko požičané peniaze na základe Dohody o pôžičke vo výške 2.000,- Eur mali byť použité na úhradu faktúry za výrobu spoločenských hier, ktorá bola vystavená na sumu 48.192,- Kč, čo bolo v prepočte 1.930,69 Eur, teda nie vo výške 2.000,- Eur, ako žalovaný uviedol. Záverom žalobca žiadal, aby mu žalovaný vrátil peniaze titulom pôžičky spolu s príslušenstvom a on vráti žalovanému späť hry.
Žalovaný v ďalšom konaní pred súdom uviedol, že žalobca presne vedel, aká je hodnota odovzdaných hier, nakoľko bol obchodným zástupcom žalovaného a sprostredkovával predaj týchto hier, takže musel vedieť, že hodnota hier je vyššia ako 2.000,- Eur. Žalobca počas obdobia, kedy bol obchodným zástupcom žalovaného, nepredal nič zo spoločenských hier. Ohľadom faktúry vystavenej za výrobu spoločenských hier na sumu 48.192,- Kč, žalovaný uviedol, že požičané peniaze od žalobcu vo výške 2.000,- Eur titulom pôžičky boli v celej výške použité na úhradu tejto faktúry, nakoľko žalovaný musel pripočítať k faktúre i zamenenie peňazí pri vtedy aktuálnom kurze, bankové poplatky, cestu a ďalšie výdavky s tým spojené. Pokiaľ ide o hry odobraté z domu žalobcu, toto sa vždy dialo s vedomím a súhlasom žalobcu. Nie je pravda, že by hry boli odcudzené z jej domu bez jej vedomia, práve naopak, ona sama navrhla, aby sa použili na prezentáciu hry, ktoré sa nachádzajú u nej doma a nemuseli sa prevážať až z Vaďoviec. Žalovaný ďalej vyvrátil tvrdenia žalobcu, že nemohol predávať spoločenské hry, ktoré prevzal od žalovaného na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 a ktoré sa stali jeho vlastníctvom titulom nevrátenia pôžičky, pretože žalobca bol jednak obchodným zástupcom žalovaného, takže hry mohol a aj mal predávať a ďalej bol vlastníkom týchto hier z titulu Dohody o pôžičke uzavretej dňa 16.12.2010 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, keďže dlžník nevrátil peňažné prostriedky v dohodnutom termíne. Podľa žalovaného prišlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok tým spôsobom, že požičané peniaze vo výške 2.000,- Eur žalovaný nevrátil
žalobcovi a žalobca si ponechal hry v hodnote vyššej ako je 2.000,- Eur, pričom zdôraznil, že žalobca sám viackrát v konaní uviedol, že od 28.02.2011 sa stal vlastníkom týchto hier. V záverečnej reči uviedol, že z Dohody o pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2010 jasne vyplýva, že v prípade, ak si nesplní žalovaný svoju povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky v plnej výške, tovar, ktorý žalobca prevzal od žalovaného, sa stáva jeho tovarom. Žalobca preto nebol žiadnym spôsobom poškodený ani keď žalovaný peňažné prostriedky nevrátil.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - Zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010 a jej prílohami, Preberacím protokolom zo dňa 12.12.2010, Dohodou o pôžičke zo dňa 16.12.2010, Podacím lístkom zo dňa 28.03.2011, Dokladom z banky zo dňa 18.12.2010, Výzvou zo dňa 27.03.2011, Odstúpením od zmluvy zo dňa 10.02.2011, Podací lístok zo dňa 10.02.2011, Mailovou komunikáciou, faktúrou č. 10/2011, faktúrou č. 2/2011, vyjadrením žalovanej doručeným súdu dňa 27.12.2012, vyjadrením žalovanej doručeným súdu dňa 24.06.2013, faktúrou č. 339, Príjmovým dokladom zo dňa 10.11.2010 a faktúrou č. 12/2011.
Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 658 ods. 2 OZ pri nepeňažnej pôžičke možno objednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8% vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva o pôžičke podľa ustanovení § 657 a nasl. OZ, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur, pričom pôžička bola krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote, ktoré žalobca prevzal od žalovaného na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Tovar prevzal žalobca za účelom prezentácie a predaja tovaru ním ako obchodným zástupcom žalovaného po uzatvorení Zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalovaný sa v Dohode o pôžičke zo dňa 16.12.2010 zaviazal vrátiť požičané peňažné prostriedky do 28.02.2011 pod hrozbou, že ak tieto peňažné prostriedky v dohodnutom termíne nevráti, žalobca sa stáva vlastníkom tovaru (spoločenských hier), ktoré od žalovaného prevzal v počte 532 kusov na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Žalovaný požičané peňažné prostriedky v dohodnutom termíne nevrátil, preto sa žalobca stal vlastníkom uvedeného tovaru. Túto skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom tovaru - spoločenských hier odo dňa 01.03.2011, i sám žalobca v konaní viackrát potvrdil. Uviedol tiež, že spoločenské hry má doposiaľ u seba a tieto nikdy nevrátil žalovanému. Žalovaný od žalobcu ani nikdy nežiadal vrátiť tieto hry, nakoľko si bol vedomý, že keďže v dohodnutom termíne pôžičku nevrátil, titulom započítania sa žalobca stal vlastníkom týchto hier, tak, ako bolo uvedené a dohodnuté v Dohode o pôžičke zo dňa 16.12.2010. S vyjadreniami žalobcu, že má nárok na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 2.000,- Eur od žalovaného titulom Dohody o pôžičke, sa súd nemohol stotožniť. Z Dohody o pôžičke jasne vyplývalo, že zmluvné strany si dohodli pre prípad nevrátenia peňažných prostriedkov prechod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcu k tovaru uvedenom v Preberacom protokole zo dňa 12.12.2010, ktorý bol žalobcovi riadne odovzdaný žalovaným. Dohodu o pôžičke zo dňa 16.12.2010 možno z tohto dôvodu považovať za kvázi kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou, na základe ktorej žalobca nadobudne vlastnícke právo k danému tovaru, ak žalovaný nesplní riadne a včas svoje povinnosti, v tomto prípade vrátenie peňazí v dohodnutom termíne do 28.02.2011 v celej výške, t. j. vo výške 2.000,- Eur. Rovnako vyjadrenia žalobcu, že nemohol s tovarom nakladať ani ho predávať, nakoľko nevedel preukázať, že tento tovar riadne nadobudol, sú neopodstatnené, pretože žalobca mal jednak podpísaný Preberací protokol zo dňa 12.12.2010, v ktorom bolo uvedené a potvrdené podpisom
žalovaného, že žalovaný odovzdal žalobcovi tovar spoločenské hry v počte 532 kusov za účelom prezentácie a predaja žalobcom a taktiež mal žalobca i Dohodu o pôžičke, v ktorej bolo jasne uvedené, že ak žalovaný nesplní svoju povinnosť riadne a včas vrátiť peňažné prostriedky, žalobca sa stáva vlastníkom tovaru uvedeného v Preberacom protokole. Žalobca teda vedel preukázať nadobudnutie tovaru, tovar mal u seba, teda s ním mohol nakladať. Počas konania si žalobca viackrát sám odporoval a nevedel sa zjednotiť na svojich názoroch, keď dňa 18.07.2013 na pojednávaní uviedol, že spoločenské hry neobdržal a na ďalšom pojednávaní dňa 17.10.2013 uviedol, že spoločenské hry mu boli odovzdané a k týmto hrám nadobudol vlastnícke právo dňa 28.02.2011. Taktiež si žalobca v konaní sám odporoval, keď v žalobe uviedol, že si nárokuje na vrátenie sumy vo výške 2.000,- Eur titulom pôžičky poskytnutej žalovanému, potom na pojednávaní dňa 18.07.2013 uviedol, že si nárokuje na vrátenie sumy 2.000,- Eur ako obchodný zástupca z dôvodu Zmluvy o obchodnom zastúpení a v závere si opäť nárokoval vrátenie žalovanej sumy od žalovaného titulom pôžičky. Súd sa v predmetnom konaní stotožnil s vyjadreniami žalovaného ohľadom započítania pohľadávok v tom zmysle, že žalobca si ponechal tovar spoločenské hry, ktoré mu boli odovzdané na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 a ku ktorým nadobudol vlastnícke právo dňa 01.03.2011, pretože žalovaný nesplnil svoju povinnosť a požičané peňažné prostriedky v dohodnutom termíne žalobcovi nevrátil. Zmluvné strany si teda započítali vzájomné pohľadávky, keďže žalobca nevrátil žalovanému tovar spoločenské hry a tieto si ponechal a žalovaný nevrátil žalobcovi požičané peňažné prostriedky. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané odcudzenie 101 kusov spoločenských hier žalovaným z domu žalobcu, súd mal za to, že ak by naozaj prišlo k odcudzeniu týchto spoločenských hier, žalobca sa mal domáhať vrátenia tovaru titulom bezdôvodného obohatenia od žalovaného, keďže spoločenské hry boli už vo vlastníctve žalobcu. Nezakladalo to však jeho právo domáhať sa vrátenia pôžičky vo výške 2.000,- Eur. Za irelevantné súd považoval i vyjadrenia žalobcu týkajúce sa účelu, na ktorý bola poskytnutá pôžička žalovaným použitá. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný použil požičané peniaze na iný účel ako na úhradu faktúry za výrobu spoločenských hier a s tým spojené náklady. Súd sa v konaní nestotožnil s vyjadreniami žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný a žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože žalobca sa domáha vrátenia pôžičky titulom uzatvorenej Dohody o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami ako fyzickými osobami s uvedením ich rodných čísiel, avšak žalobca podal žalobu ako fyzická osoba podnikateľ a žalovaného tiež označil ako fyzickú osobu podnikateľa s uvedením ich identifikačných čísiel. Žalobca i žalovaný boli spolu v obchodnom vzťahu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010, za týmto účelom, t. j. za účelom obchodnej spolupráce bol žalobcovi poskytnutý tovar spoločenské hry určený na prezentáciu a predaj a rovnako za účelom obchodnej spolupráce bola poskytnutá i pôžička vo výške 2.000,- Eur. Priamo v Dohode o pôžičke zo dňa 16.12.2010 je uvedené, že žalobca ako veriteľ prenecháva žalovanému ako dlžníkovi sumu vo výške 2.000,- Eur na uhradenie faktúry za výrobu spoločenskej hry Párty a Gardenfurys. Pôžička je krytá tovarom spoločenskými hrami prevzatými na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 za účelom ich predaja žalobcom ako obchodným zástupcom žalovaného titulom uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca i žalovaný vystupovali v konaní ako fyzické osoby podnikatelia a nie ako konatelia právnických osôb, preto nie je možné považovať tieto za iné od seba odlišné subjekty. Ak napríklad fyzická osoba podnikateľ ukončí živnostenské podnikanie, nezbavuje sa tým povinnosti uhradiť splatné záväzky svojim veriteľom, nakoľko ako fyzická osoba podnikateľ ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom. Vzhľadom k uvedenému vyjadrenia žalovaného ohľadom pasívnej legitimácie žalobcu i žalovaného nie sú opodstatnené.
Vo veci úspešnému žalovanému súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 120,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.