Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/84/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XX, E., zastúpenej advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, adresa H. I. XXXX/X, J., zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, v konaní o neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -19 zo dňa 28. mája 2024, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , a , , , až 3, , , , , , , , až 3 (ďalej len „“), ako aj ust. .

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že spolu s podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s motorovým vozidlom, vrátane prevodu jeho vlastníckeho práva, zaťaženia v prospech inej osoby, alebo zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo iného zaťaženia motorového vozidla. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 25.1.2024 uložil Okresný súd Banská Bystrica povinnosť v tom spore žalovanému –spoločnosti Bellmond, s. r. o., so sídlom Ul. Rudolfa Dilonga 1480/28, Trnava, IČO: 54 281 172, zaplatiť žalobcovi 64.400 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa následne podala návrh na vykonanie exekúcie, pričom súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20.3.2024. Žalobkyňa sa však dozvedela o tom, že dňa 4.3.2024 došlo k zmene držby motorového vozidla spoločnosti Bellmond, s. r. o., značky BMW, VIN: K.. Žalobkyňa je názoru, že žalovaný môže vlastníctvo a držbu k vozidlu ďalej previesť, pričom neodkladnosť má byť odôvodnená tým, že pokiaľ by žalovaný previedol vozidlo, mohlo by dôjsť k výraznému obmedzeniu, resp. až k vylúčeniu možnosti uspokojenia práva žalobcu, teda vzhľadom na počínanie si žalovaného existuje dôvodná obava, že prebiehajúca exekúcia bude ohrozená.

4. Vychádzajúc z obsahu podaného návrhu a predložených listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. V prvom rade súd nemal za preukázanú skutočnosť, že pôvodným vlastníkom predmetného motorového vozidla bola

práve vyššie uvedená obchodná spoločnosť, ktorá voči žalobkyni vystupovala ako dlžník, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnej prílohy, ktorú žalobkyňa súdu doručila. Z evidenčnej karty motorového vozidla vyplýva len skutočnosť, že súčasným vlastníkom je žalovaný. Táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženého Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.03.2024. Preto súd nemal za preukázanú skutočnosť, že by sa majetok dlžníka zmenšil na základe právneho úkonu. Ďalej súd nemal za preukázanú ani samotnú dôvodnosť žaloby, pretože podstatou žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu, je vyslovenie neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu, ktorým dlžník vedome ukrátil uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa. V návrhu žalobkyne absentuje identifikácia právneho úkonu, ktorý žalobkyňa na základe odporovacej žaloby žiada vyhlásiť za neúčinný. Vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu mohlo prejsť na základe rôznych scudzovacích zmlúv v ústnej alebo v písomnej forme, pričom pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase jeho vydania súd musí mať jednoznačne za preukázané, na základe akého právneho úkonu malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, pričom postačuje uviesť aspoň zmluvný typ bez ohľadu na jeho právnu formu. Konkrétny zmluvný typ právneho úkonu a jeho obsah predstavuje jednu z kľúčových skutočností, či je žaloba žalobkyne spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodná alebo nedôvodná. Súd v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne nemal za preukázanú ani skutočnosť, že prevodom vlastníckeho práva došlo k ukráteniu pohľadávky žalobkyne voči pôvodnému dlžníkovi. Je totiž možné, že konkrétnym právnym úkonom (napríklad kúpnou zmluvou) vôbec nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, ale naopak k posilneniu jeho postavenia v rámci exekučného konania, pokiaľ došlo k prevodu vlastníckeho práva za bežnú odplatu, resp. za odplatu vyššiu, ako je bežná priemerná cena takéhoto vozidla. Keďže ani približný opis rozhodujúcich skutočností žaloba žalobkyne a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti neobsahuje, súd nemal za preukázané, že žaloba žalobkyne a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú právne dôvodné. Rovnako z opisu rozhodujúcich skutočností nevyplýva, prečo existuje dôvodná obava, že exekúcia má byť ohrozená. Aj keby žalobkyňa preukázala, že dlžník previedol vlastnícke právo k vyššie uvedenému motorovému vozidlu na žalovaného, nepreukázala skutočnosť, že exekúcia by mohla byť ohrozená, nakoľko zo skutočnosti, že dlžník žalobkyne previedol na žalovaného vlastnícke právo k motorovému vozidlu bezodplatne alebo za cenu výrazne nižšiu, ako je cena obvyklá tohto motorového vozidla vzhľadom na jeho technický stav, ešte automaticky bez ďalšieho neznamená právny záver, že existuje reálna obava, že exekúcia na majetok dlžníka bude ohrozená. Dlžník žalobkyne totiž môže mať dostatok finančných prostriedkov na svojich bankových účtoch, alebo dostatok iných hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, cenných papierov a pod., ktoré budú podliehať exekúcii podľa osobitného predpisu a ktoré povedú k úspešnému výkonu exekúcie v rámci exekučného konania. Žalobkyňa opätovne nepreukázala, že by exekúcia v príčinnej súvislosti s bližšie neurčeným právnym úkonom by mohla byť ohrozená. Napokon súd uviedol, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak široko formulovaný, že by žalovanému znemožnil aj také dispozičné práva so svojím hnuteľným majetkom, ktoré nie sú objektívne spôsobilé ohroziť prebiehajúcu exekúciu (napr. prenechanie do bezplatného užívania na konkrétnu jazdu rodinnému príslušníkovi či tretej osobe, resp. uzatvorenie nájomnej zmluvy s treťou osobou na krátky časový úsek). Takto široko naformulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné akceptovať, pretože žalovanému okrem iného zakazuje aj výkon svojho vlastníckeho práva, ktorý nie je možné bez ďalších skutočností absentujúcich v návrhu žalobkyne vyhodnotiť za také, na základe ktorých by vznikla obava, že exekúcia vedená na majetok dlžníka bude neúspešná.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, poukazujúc na dôvody podľa , a , teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa navrhovala, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poukazovala na to, že pokiaľ súd nemal za preukázanú skutočnosť, že by sa majetok dlžníka zmenšil na základe právneho úkonu, tak túto skutočnosť rozporuje Správa o vykonaných úkonoch na zistenie majetku povinného, v zmysle ktorej dlžník nemá žiaden majetok, jediný majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku, je práve vozidlo, ktoré je predmetom sporu. Preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné, nakoľko existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, pretože dlžník nedisponuje žiadnym majetkom.

6. Žalovaný sa do rozhodnutia odvolacieho súdu k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a k jej odvolaniu na výzvu odvolacieho súdu nevyjadril ( veta druhá ).

7. V spise sa však nachádza už vyjadrenie žalovaného vo veci samej zo dňa 04.07.2024, podľa ktorého sa má žalobkyňa snažiť žalovaného podanou žalobou poškodiť. Žalovaný uvádza, že dňa 13.10.2023 uzavrela spoločnosť Bellmond, s. r. o. kúpnu zmluvu so žalobkyňou, predmetom ktorej bolo sporné motorové vozidlo BMW, VIN: K. a dohodnutá kúpna cena 64.400,- eur, ktorú žalobkyňa ako kupujúca uhradila. Pôvodní účastníci zmluvy však neskôr uzavreli dohodu o odstúpení od tejto kúpnej zmluvy, na základe čoho predávajúci Bellmond, s. r. o. žalobkyni vrátil sumu 62.000,- eur, keď zvyšná suma 2.400 eur bola medzi účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnutá ako odmena spoločnosti za predaj vozidla. Napriek tomu bol Okresným súdom Banská Bystrica na návrh žalobkyne vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. , ktorý je exekučným titulom. Konateľ spoločnosti totiž bol v čase vydania platobného rozkazu na dovolenke a nestihol voči nemu podať odpor. Keďže však žalobkyni bola suma 62.000 eur vrátená, bol podaný návrh na zastavenie exekúcie a bolo tiež podané trestné oznámenie pre podvod a zatajenie veci. Spoločnosť Bellmond s. r. o. sa po 5 mesiacoch od odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou rozhodla predmetné motorové vozidlo predať žalovanému, ktorý bol zo strany spoločnosti informovaný o vadách daného motorového vozidla. Žalovaný teda navrhoval podanú žalobu zamietnuť. K tomuto svojmu vyjadreniu pripojil výpisy z účtu majúce potvrdzovať vrátenie kúpnej ceny žalobkyni; kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a spol. Bellmond, s. r. o.; odstúpenie od kúpnej zmluvy; faktúru o vyúčtovaní odmeny za sprostredkovanie predaja vozidla; komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným; kúpnu zmluvu medzi spol. Bellmond, s. r. o. a žalovaným na dané vozidlo za kúpnu cenu 14.500 eur s tým, že predmet kúpy je ku dňu podpisu zmluvy nepojazdný a kupujúci ho kupuje za účelom ďalšej opravy; preberací protokol obsahujúci vyjadrenie, že v dobe odovzdania malo vozidlo vady: oprava palivovej sústavy, výmena komponentov súvisiacich s opravou, výmena palivovej nádrže, demontáž motora; doklad o podaní trestného oznámenia; a návrh na zastavenie exekúcie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobkyne predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému, spočívajúcemu v povinnosti zdržať sa akéhokoľvek nakladania s daným motorovým vozidlom, prevodu vlastníckeho práva k nemu, jeho zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia práva vecného bremena alebo iného zaťaženia daného motorového vozidla.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle a nasl. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

11. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. V zmysle , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

15. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

16. V danom prípade sa žalobkyňa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovanému nenakladať s motorovým vozidlom, neprevádzať ho a nezaťažovať ho ťarchami. Dôvodila tým, že má za to, že právny úkon jej dlžníka spol. Bellmond s. r. o., v vzťahu ku ktorému žalobkyňa disponuje právoplatným platobným rozkazom na sumu 64.400 eur s príslušenstvom, ktorým táto spoločnosť previedla vlastnícke právo k danému motorovému vozidlu na žalovaného, je voči nej právne neúčinný, pretože toto vozidlo malo byť prevedené s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne voči spol. Bellmond, s. r. o.

17. Súd prvej inštancie po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i žaloby a žalobkyňou predložených listín dospel k záveru, že poskytnutie neodkladnej dočasnej ochrany žalobkyni nie je dôvodné, pretože nemal skutkovými tvrdeniami žalobkyne a dovtedy predloženými dôkazmi za osvedčené dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, pretože žalobkyňa nepreukázala, že: 1/ práve spol. Bellmond s. r. o. bola pôvodne vlastníkom daného motorového vozidla, teda že sa majetok tejto spoločnosti prevodom vozidla zmenšil; 2/ žalobkyňa v žalobe neidentifikovala dostatočne právny úkon, ktorý žiada vyhlásiť za neúčinný; 3/ žalobkyňa nepreukázala, že prevodom vozidla skutočne došlo k ukráteniu pohľadávky žalobkyne voči pôvodnému dlžníkovi, teda že toto nebolo prevedené za bežnú odplatu. Ďalej súd prvej inštancie nemal za osvedčené ani ohrozenie prebiehajúcej exekúcie, pretože žalobkyňa nepreukázala, že spol. Bellmond, s. r. o. nedisponuje majetkom na uspokojenie jej pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Napokon žalobkyni vytkol aj príliš širokú formuláciu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalovaného ako vlastníka daného vozidla neprimerane obmedzuje. 18. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla len toľko, že predkladá správu exekútora o vykonaných úkonoch na zistenie majetku povinného, podľa ktorej dlžník Bellmond, s. r. o. nedisponuje žiadnym majetkom, čím je preukázané ohrozenie exekúcie, ako i to, že majetok jej dlžníka sa na základe právneho úkonu so žalovaným zmenšil.

19. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu

odporovateľnosti poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

20. Základným predpokladom odporovateľnosti, teda zároveň aj predpokladom dôvodnosti nároku žalobcu podávajúceho odporovaciu žalobu, je existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa. Právny úkon dlžníka ukracuje pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku neho vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, by sa z majetku dlžníka uspokojil. Odporovateľným nemôže byť tzv. ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Podstatným je, či za plnenie, ktoré dlžník daným právnym úkonom stratil, nadobudol iné plnenie rovnocennej povahy, teda že za prevádzané majetkové hodnoty bola dosiahnutá ich obvyklá cena, alebo iná rovnocenná náhrada.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že predovšetkým žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, teda osvedčenie základného predpokladu pre úspešnosť ňou podanej odporovacej žaloby, a to, že tvrdeným právnym úkonom medzi jej dlžníkom spol. Bellmond, s. r. o. a žalovaným, by malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jej pohľadávky, pretože ním došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že v jeho dôsledku žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky priznanej jej právoplatným platobným rozkazom, ktorý je exekučným titulom v už prebiehajúcom exekučnom konaní.

22. Žiada sa zdôrazniť, že podľa ust. , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd teda nemôže založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.

23. Súd prvej inštancie v čase vydania svojho rozhodnutia správne poukazoval na nedostatky v skutkových tvrdeniach žalobkyne, pokiaľ ide o identifikáciu právneho úkonu, ktorý žalobkyňa žiada vyhlásiť za neúčinný, keď v podanej žalobe ho uvádza iba ako „právny úkon o zmene držby a vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu“, avšak tu by sa nejednalo o tak podstatný nedostatok podanej žaloby, pretože je prípustné, aby žalobný petit v priebehu konania žalobkyňa na základe vykonaného dokazovania upresnila. Závažným nedostatkom podanej žaloby, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však bolo, že žalobkyňa v ňom neuviedla žiadne relevantné tvrdenia o tom, že na základe tohto právneho úkonu by mohla byť exekúcia pohľadávky žalobkyne ohrozená. Žalobkyňa uviedla len všeobecné tvrdenie, že pokiaľ by žalovaný motorové vozidlo previedol, mohlo by dôjsť k obmedzeniu až vylúčeniu uspokojenia žalobkyne v prebiehajúcej exekúcii. Žalobkyňa však neuviedla ani základné skutkové tvrdenie, že jej pôvodný dlžník nedisponuje iným majetkom, z ktorého by mohla dosiahnuť uspokojenie. Preto hoci žalobkyňa k odvolaniu pripojila správu exekútora zo dňa 01.06.2024 (t. j. vyhotovenú až po vydaní napadnutého uznesenia dňa 28.05.2024), nemôže súd na túto novotu v odvolacom konaní (t. j. skutkové tvrdenie o nedostatku majetku povinného – dlžníka žalobkyne) uplatnenú až v odvolacom konaní bez toho, aby toto skutkové tvrdenie žalobkyňa nemohla predniesť už pred súdom prvej inštancie, v zmysle prihliadnuť. Iba ak by žalobkyňa už v podanej žalobe tvrdila, že dlžník nedisponuje dostatočným alebo žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jej pohľadávku, mohol by odvolací súd v rámci konania o tomto neodkladnom opatrení, prihliadnuť na až v odvolacom konaní predložený dôkaz - správu exekútora zo dňa 01.06.2024, t. j. vyhotovenú až po podaní návrhu.

24. Ak žalobkyňa v odvolaní uvádza, že touto listinou (okrem ohrozenia exekúcie) preukazuje aj skutočnosť, že majetok dlžníka sa v dôsledku odporovateľného právneho úkonu zmenšil, odvolací súd uzatvára, že to tak nie je. Súd prvej inštancie pritom neosvedčenie dôvodnosti podanej žaloby založil aj na tom, že žalobkyňa vôbec nepreukázala, resp. neosvedčila, že by právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a žalovaným, malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jej pohľadávky, teda k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že v jeho dôsledku žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, t. j. že právny úkon nebol ekvivalentným. Žalobkyňa v žalobe uviedla iba toľko, že došlo k zmene držby motorového vozidla majúceho byť pôvodne vo vlastníctve spol. Bellmond, s. r. o., avšak neuviedla

žiadne skutkové tvrdenia o tom, že by sa tak malo stať bezodplatne, resp. za neekvivalentnú cenu, či iné protiplnenie. Neekvivalentnosť prevodu motorového vozidla neosvedčila ani v podanom odvolaní, pretože samotná skutočnosť, že ku dňu 01.06.2024 jej dlžník podľa správy exekútora nevlastní žiaden majetok ešte neznamená, že v čase prevodu vozidla zaň dlžník nedostal zodpovedajúce protiplnenie.

25. Ani pokiaľ žalovaný v už podanom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.07.2024 sám doplnil niektoré skutočnosti, ktoré v podanej žalobe žalobkyne a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chýbali (a to potvrdenie o pôvodnom vlastníctve vozidla spol. Bellmond, s. r. o., špecifikácia právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu vozidla a uvedenie skutočností ohľadom ceny za dané vozidlo), nemení to nič na závere, že žalobkyňa v tomto štádiu konania neosvedčila základný predpoklad úspešnosti, a teda aj dôvodnosti podanej odporovacej žaloby, a to že týmto právnym úkonom malo dôjsť k jej ukráteniu, nakoľko došlo na jeho základe k takému zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku jeho neekvivalentnosti, že hrozí neuspokojenie jej pohľadávky. Žalobkyňa uviedla iba skutkové tvrdenie, že dlžník vozidlo previedol, čím malo dôjsť k ohrozeniu jej pohľadávky. Netvrdila nič o tom, že úkon nebol ekvivalentný. Tvrdenie v odvolaní, že to má preukazovať správa exekútora zo dňa 01.06.2024, lebo exekútor nezistil u dlžníka žiaden majetok, neekvivalentnosť nepreukazuje, pretože sa nevzťahuje k času uskutočnenia právneho úkonu, kedy odplata mohla byť poskytnutá.

26. V tomto štádiu konania teda dôvodnosť nároku žalobkyne uplatneného vo veci samej dostatočne osvedčená nebola, pretože žalobkyňa neosvedčila, že právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka v dôsledku jeho neekvivalentnosti, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne môže byť ohrozené. 27. Záver súdu prvej inštancie o tom, že nie osvedčené splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , teda dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bol preto správny.

28. Pokiaľ žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol skutočnosti, ohľadom odplaty sa dané vozidlo, nie je možné, len na ich základe, navyše bez ďalších skutkových tvrdení žalobkyne vo vzťahu k nim, uzavrieť, že právny úkon by bol neekvivalentný. V prípade, ak žalobkyňa urobí skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení spornými, bude musieť byť ekvivalentnosť právneho úkonu predmetom dokazovania.

29. Pretože odvolací súd dospel v danej veci k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa potvrdil.

30. V súlade s ustanovením o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej ( a ), rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť ( ), teda v konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).