Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7Cpr/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v právnom spore žalobcu: SiSi sped, s.r.o., IČO: 44 829 809, so sídlom 9. mája 15, Trnava, právne zast.: JUDr. Norbert Štrba, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Radlinského 6, Trnava, proti žalovanému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O., o zaplatenie 4.949,91 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 4.949,91 EUR spolu s ročným úrokom vo výške 5 % z uvedenej sumy od 19.02.2021 do zaplatenia. Žalobu odvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 19.07.2016, pričom ku vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 21.07.2016. Pracovnou náplňou žalovaného bolo vedenie motorových vozidiel ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval až do dňa 01.10.2020, kedy zanikol na základe výpovede z pracovného pomeru zo strany žalovaného. Žalovanému pri výkone svojej pracovnej činnosti bola orgánom Ministerstva vnútra Veľkej Británie - Border Force UK uložená pokuta za pokus o ilegálny prevoz migrantov (v počte 7 osôb) na územie Veľkej Británie vo vozidle žalobcu. Tento incident sa stal dňa 01.07.2020 v Port of Coquelles. Na základe vyšetrovania Border Force UK bolo posudzované zavinenie žalovaného aj žalobcu, a na základe vykonaných dôkazov bolo konštatované výlučné zavinenie protiprávneho konania len žalovaného. Pokuta bola preto uložená len žalovanému a nie žalobcovi. Nakoľko však bol žalovaný v čase incidentu v pracovnom pomere k žalobcovi ako vodič vozidla v medzinárodnej nákladnej preprave, Border Force UK k úhrade pokuty zaviazal spoločne a nerozdielne aj žalobcu. Dňa 17.09.2020 bolo žalobcovi doručené Oznámenie Border Force UK zo dňa 09.09.2020 o uložení pokuty žalovanému. Výška pokuty uloženej žalovanému bola 4.200,-GBP. K doručeniu oznámenia žalobcovi o uložení pokuty žalovanému došlo až v momente, keď žalovanému plynula výpovedná lehota z pracovného pomeru na základe jeho výpovede z pracovného pomeru zo dňa 28.07.2020. Je zrejmé, že zavineným protiprávnym konaním žalovaného došlo k spôsobeniu škody žalovaným na majetku žalobcu. Výška škody, ktorú si žalobca uplatňuje je vo výške pokuty, ktorú musel zaplatiť žalobca za žalovaného.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný vykonával pre žalobcu závislú prácu podľa dohodnutého rámca pracovnej zmluvy. Žalovaný ako zamestnanec žalobcu bez akýchkoľvek pracovných nezhôd vykonával pre žalobcu dohodnutú závislú prácu po dobu viac ako štyroch rokov.

Dňa 01.07.2020 bolo pri výkone závislej práce žalovaného pre žalobcu na hraničnom mieste s Veľkou Britániou (Port of Coquelles) hraničnou kontrolou Veľkej Británie zistené, že v nákladnej časti motorového vozidla žalobcu sa nachádzajú nelegálni cestujúci (migranti). Pri kontrole nebolo zistené žiadne porušenie plomby, visiaceho zámku, plachty ani colného lanka. Na tomto základe vybrali migrantov, vypočuli žalovaného, ktorý mohol ďalej pokračovať v jazde bez akejkoľvek pokuty alebo iného postihu. Motorové vozidlo zadržané nebolo. Motorové vozidlo bolo zadržané až o asi šesť mesiacov neskôr, v čase, keď žalovaný už nebol zamestnanec žalobcu. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o nelegálnych cestujúcich (migrantoch) pred jazdou, ako ani počas celej jazdy na nákladnom motorovom vozidle žalobcu. Rovnako nemá a nemal vedomosť, kedy a na akom mieste sa nelegálni cestujúci (migranti) dostali do nákladnej časti vozidla žalobcu. Ani pri zvýšenej objektívnej pozornosti a ohľaduplnosti žalovaného je zrejmé, že žalovaný vzhľadom na skutočnosti, že naložený tovar v nákladnej časti vozidla žalobou nevykazoval žiadne znaky prítomnosti nelegálnych cestujúcich (migrantov) v čase nakládky tovaru, kde došlo k zapečateniu tohto tovaru, ktoré bolo neporušené, ako ani nedošlo k zisteniu poškodenia alebo narušenia samotného opláštenia a korby nákladnej časti vozidla žalobcu, žalovaný nemohol vzniknutú situáciu objektívne za žiadnych okolností zistiť. Žalovaný objektívne nemohol porušiť žiadnu svoju povinnosť, ktorá mu ako zamestnancovi žalobcu prináležala v čase výkonu závislej práce. Žalovaný ako šofér daný náves nenakladal, šofér na nakládku prístup nemal, šofér si vždy len zapol už naložený zaplombovaný náves, ktorý musel ešte zamknúť visiacim zámkom pri opustení nakládky (foxcon Nitra). Auto stálo len na nimi určených (Sony, foxcon Nitra) parkoviskách pod kamerami a pod dohľadom SBS. Žalovaný reálne ďalej na danom vozidle (EČV: K.) vykonával prácu až do skončenia pracovného pomeru, aj do Veľkej Británie a nikto žalovaného ani auto nezadržal. O zadržaní vozidla (s iným šoférom) sa žalovaný dozvedel až od p. Q. (konateľa žalobcu - pozn. súdu). Vzniknutá situácia natoľko poškodila vzájomný pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, že žalovaný bol nútený vzniknutú situáciu vyriešiť zmenou svojho zamestnávateľa, čomu predchádzala výpoveď zo dňa 01.10.2020 podaná žalobcovi. Žalovaný neuznáva žalobou uplatnené nároky žalobcu v celom rozsahu a s výnimkou skutočností uvedených vyššie iné skutkové tvrdenia žalobcu popiera. Podľa žalovaného žalobca neuvádza pravdu, keď tvrdí, že žalovanému bola uložená pokuta za pokus o ilegálny prevoz migrantov. Žalobca aj žalovaný mali z praxe vedomosť o situácii v Európe o vykonávaných röntgenových kontrolách na príslušných hraničných priechodoch, ktoré sa vykonávajú v čase migračnej krízy v Európe, o to viac v čase plánovaného vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. Už len žalobcove tvrdenia, že by sa žalovaný mal úmyselne pokúsiť o prevoz nelegálnych cestujúcich (migrantov) cez hranice Veľkej Británie, je logicky neudržateľné. Autá chodili na röntgen náhodne, každé auto prešlo dvoma kontrolami vizuálne a psovodom, ktoré žalovaný všetky prešiel. Migranti boli objavení náhodne psovodom pri čakaní na vlak do Veľkej Británie. Žalovaný popiera v celom rozsahu, že mal prevážať nelegálnych cestujúcich (migrantov) cez hranice Veľkej Británie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný vedel o nelegálnych cestujúcich (migrantoch) alebo, že by zanedbal niektorú z jeho pracovných povinností počas výkonu závislej práce pre žalobcu. Ani z predložených podkladov žalobcom od iných príslušných orgánov nemožno takýto záver vyvodiť. Zo substancovaného skutkového stavu žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nevedel o nelegálnych cestujúcich (migrantoch) od počiatku vykonávania jazdy s naloženým nákladom na nákladné motorové vozidlo žalobcu. Žalobca žiadny z predložených dôkazov svoje tvrdenia nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadne vlastných skutkových tvrdení. Žalobca naopak svojimi tvrdeniami preukázal, že žalovaný nemal ani objektívnu možnosť zistiť vzniknutú situáciu s nelegálnymi cestujúcimi (migrantmi) v nákladnej časti nákladného motorového vozidla žalobcu počas výkonu závislej práce žalovaným. Žalovaný pri akejkoľvek objektívnej kontrole nákladného priestoru a zabezpečenia tohto priestoru mohol disponovať len s tým stavom, aký mohol vnímať vlastnými zmyslami (zrakom, sluchom), tj. ak pri pristavení pre účely nakládky tovaru v nákladnej časti nákladného motorového vozidla žalobcu nebol žiaden nelegálny cestujúci (migrant), a tiež rovnako po naložení tovaru a riadnom zapečatení tohto tovaru už nemal prístup do týchto priestorov. Žalovaný nemohol akýmkoľvek objektívnym spôsobom zistiť, že v nákladom priestore nákladného motorového vozidla sa nachádzajú nelegálni cestujúci (migranti), pretože bežnou kontrolou a obhliadkou nákladný príves nákladného motorového vozidla žalobcu nevykazoval žiadne znaky poškodenia a ani znaky zdržiavania sa alebo pohybu nelegálnych cestujúcich (migrantov). Túto skutočnosť žalobca potvrdil sám tým, že z predložených podkladov žalobcom (trestného oznámenia) je možné vyvodiť skutočnosti, že nákladný príves nákladného motorového vozidla žalobcu nevykazoval žiadne znaky poškodenia pri kontrole, rovnako ako ani nebola poškodená plomba. Dodal, že žalobca neuvádza žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť, ktorú by žalobca pri výkone závislej práce pri vzniknutej situácii porušil, nepreukázal zákonné predpoklady vzniku škody a zodpovednosť

žalovaného ako zamestnanca za takúto škodu, ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom uplatňovanej škody žalobcom. Nie je rovnako zrejmé, aká miera úmyslu by mala byť žalobcom preukázaná v súdnom konaní, pretože žalobca ani nepreukázal, že by sa mal žalovaný dopustiť takéhoto porušenia svojej povinnosti (protiprávneho konania) úmyselne. Žalobcove tvrdenia o výsledkoch vyšetrovania hraničnej kontroly Veľkej Británie sú v celom rozsahu sporné vzhľadom na skutočnosť, že výsledky z vyšetrovania neboli predložené, resp. bolo predložené len Oznámenie Border Force UK zo dňa 09.09.2022 o uložení pokuty (ďalej len „Oznámenie"), z ktorého strohého obsahu žiadne takéto tvrdené skutočnosti žalobcu nevyplývajú. Ak žalobca stotožňuje preukázanie zavinenia žalovaného s výsledkami vyšetrovania len z podkladov, ktoré predložil, a to z predloženého Oznámenia, je zrejmé, že zavádza, pretože toto Oznámenie bolo adresované výlučne žalobcovi (nie žalovanému) za nesplnenie povinností v ňom uvádzaných priamo žalobcom (nie žalovaným) bez akéhokoľvek konštatovania miery zavinenia na strane žalovaného. To, že je zamestnanec opravený vystupovať v mene zamestnávateľa automaticky neznamená vznik zodpovednosti zamestnanca za zavinenie. V predloženom texte úradného prekladu Oznámenia sa uvádza : „Hraničná polícia (Border Force) udelí civilnú pokutu, ak šofér alebo spoločnosť nemajú zavedený efektívny systém na ochranu vozidiel pred ich zneužívaním zo strany utajovaných pasažierov, alebo tento systém nemajú zavedený správne. Tieto postupy sú navrhnuté tak, aby cielili na tých, ktorí sú nezodpovední. Toto je v súlade s článkom 32. odsek 2 Zákona o imigrácii a azyle z roku 1999. Neexistuje právna požiadavka, ktorá by nariaďovala zavedenie bezpečnostných opatrení, ktoré odporúča Kódex, ale ak niekto nepreukáže, že má tieto systémy zavedené, môže to vyústiť do pokuty. Pokuty je možné udeliť firme alebo vodičovi, až do výšky 2000 libier za 1 utajovaného pasažiera.", z čoho vyplýva, že cieľom právnej úpravy Veľkej Británie je postihnúť nezodpovedných. Táto civilná pokuta svojim právnym obsahom nikdy nemohla byť smerovaná voči žalovanému, a to z dôvodu, že žalovaný si splnil všetky svoje pracovnoprávne povinnosti v súvislosti s výkonom svojej závislej práce pre žalobcu (čo žalobca ani vecne nenamietal, resp. nepreukázal). Naopak je zrejmé, že táto pokuta je smerovaná výlučne voči žalobcovi za nedodržanie svojich zákonných povinností v zmysle efektivity predchádzania takýmto vznikajúcim prípadnom. Ak mal žalobca pocit, že nie je zodpovedný za uvádzané porušenie, mal postupovať v konaní voči orgánom Ministerstva vnútra Veľkej Británie v súlade s jeho procesnými možnosťami. Žalobca, tak nepostupoval a naopak priznal svoju zodpovednosť za svoje porušenie tým, že vyrubenú pokutu zaplatil. Avšak prenášanie zodpovednosti za svoje výlučné porušenie na žalovaného bez akéhokoľvek skutkového a právneho preukázania, napriek tomu, že procesné právo to od žalobcu vyžaduje, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Podľa právneho názoru žalovaného je zrejmé, že sa musí priznať právna ochrana žalovaného ako zamestnanca pred takýmto nepodloženým a svojvoľným procesným postupom žalobcu. Z petitu žaloby vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu je vo výške istiny 4.949,91 Eur, čo prevyšuje maximálnu možnú výšku náhrady z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca podľa ustanovenia posledná veta v platnom znení. Žalobca nepreukázal ani žalobou uplatnenú výšku náhrady škody prevyšujúcu zákonné limity. V časti petitu žaloby žalobcu v splatnosti úrokov z omeškania považuje žalovaný za spornú tiež skutočnosť týkajúcu sa dátumu splatnosti, pretože k dátumu uvádzanému žalobcom žalovaný nemal vedomosť o akejkoľvek vyrubenej pokute, čo sa dozvedel až na základe obsahu neúplnej výzvy žalobcu zo dňa 09.08.2021. V závere dodal, že žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie z trestného činu prevádzačstva, kde do dnešného dňa nebolo voči žalovanému vznesené obvinenie, obžaloba, ako ani nebola právoplatne preukázaná vina z tvrdeného trestného činu. Žalovaný spáchanie akéhokoľvek trestného činu popiera.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalobca výslovne namieta akékoľvek skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho zavinenia pri incidente dňa 01.07.2020. Výslovne namieta pokusy zo strany žalovaného o akýkoľvek prieskum jeho zavinenia pri uvedenom incidente, pretože predmetom konania má byť náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku udelenia pokuty žalovanému zo strany Border Force UK, a nie prieskum okolností jej uloženia. Je objektívnym faktom, preukázaným na základe písomných dôkazov priložených žalobcom do konania, že žalovanému bola uložená pokuta zo strany Border Force UK a v dôsledku tejto skutočnosti vznikla žalobcovi škoda. Akékoľvek námietky, ktoré má žalovaný ohľadne skutkových okolností jemu uloženej pokuty zo strany Border Force UK, si mal žalovaný uplatňovať a aj si ich uplatňoval, ale neúspešne, voči Border Force UK. Z uvedeného dôvodu, žalobca výslovne namieta, aby mal akýmkoľvek spôsobom preukazovať príčinnú súvislosť medzi porušovaním pracovných povinností žalovaného, súvisiacich s incidentom zo dňa 01.07.2020, pretože žalobca si neuplatňuje náhradu škody z dôvodov tohto incidentu, ale žalobca si uplatňuje náhradu škody od žalovaného v dôsledku pokuty uloženej žalovanému zo strany Border Force UK v dôsledku tohto incidentu, pri ktorej ručil za úhradu pokuty žalobca solidárne so žalovaným, pretože žalovaný použil

na prevoz nelegálnych utečencov vozidlo žalobcu. Žalobca výslovne namieta nižšie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že nevedel o nijakej pokute jemu uloženej, táto mu nebola uložená. Žalovaný o uložení pokuty vedel, nakoľko sám sa snažil z jej uloženia vyviniť a sám predkladal Border Force UK dôkazy, ktoré to mali preukázať. Sám predložil Border Force UK svoju adresu - A. XXXX/XXH, L. Q., pričom Border Force mu aj doručoval pokutu na túto adresu a ak mu ju nedoručil, tak si ju mal žalovaný od tohto orgánu vyžiadať. Spolu s Oznámením Border Force UK zo dňa 09.09.2020 o uložení pokuty žalovanému (dôkaz č. 1), bol žalobcovi dňa 17.09.2020 doručený zo strany Border Force UK aj Záznam o prevádzačstve Border Force UK doručený žalovanému 01.07.2020 s prílohami. Prílohami tohto záznamu sú aj písomné dôkazy predložené žalovaným Border Force UK, a to písomná odpoveď žalovaného v anglickom jazyku určená Border Force UK na relevantné skutočnosti ohľadne incidentu za účelom vyvinenia sa a neuloženia pokuty a potvrdenia o školení žalovaného ako zamestnanca žalobcu o tom, že bol školený a poučený o legislatíve ukladania pokút zo strany Border Force UK - Zákone o imigrácii a azyle z roku 1999. Žalovaný bol poučený, školený a upozornený zo strany žalobcu o tom, aká je legislatíva Border Force UK ohľadne prevádzačstva a akým spôsobom sú z jeho strany ukladané pokuty. Z uvedeného dôvodu, a to že žalobca ako zamestnávateľ si splnil svoje zákonné povinnosti, nebolo zo strany zahraničného orgánu vyvodené zavinenie žalobcu a nebola mu uložená pokuta. V tejto súvislosti, vzhľadom na predložené dôkazy, žalobca výslovne popiera a namieta akékoľvek skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že si nesplnil akékoľvek svoje zákonné povinnosti. Žalobca uvádza, že Border Force UK mal k dispozícii dňom 01.07.2020 adresu žalovaného, nakoľko mu ju poskytol sám žalovaný za účelom ďalšej korešpondencie s Border Force UK a poskytnutia dodatočných dokladov zo strany žalovaného, a preto žalobca nevidí dôvod, prečo by mu pokuta nemala byť doručená. Z tohto dôvodu žalobca popiera skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že o jemu uloženej pokute nič nevedel. Žalobca výslovne namieta skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že pri udelení pokuty vystupoval v mene zamestnávateľa. Pokuta bola udelená žalovanému ako fyzickej osobe, pri jej udelení žalovaný nekonal v mene zamestnávateľa.

4. Žalovaný v duplike poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, vyjadril nesúhlas s právnym posúdením žalobcu ohľadne posudzovania škody v inom ako pracovnoprávnom režime. Ďalej poukázal na to, že vo všetkých predložených dokumentoch zo strany žalobcu je jediným adresátom žalobca. Z obsahovej stránky ako aj z formálnej stránky jediného dokumentu hraničnej kontroly Veľkej Británie (IS11D Letter

- Driver zo dňa 01.07.2020), ktorý bol smerovaný voči žalovanému vyplýva, že otázky na žalovaného smerujú v súvislosti s výkonom jeho závislej činnosti pre žalobcu ku dňu 01.07.2020, v žiadnom prípade sa netýkajú uloženia akejkoľvek pokuty žalovanému. Žalobca na položené otázky objektívne odpovedal, čo žalobca v žiadnom prípade nespochybnil ich predložením, naopak výlučne preukázal správnosť tvrdení žalovaného. Všetky žalovaného úkony, ktoré boli voči hraničnej kontrole Veľkej Británie vždy vykonané v súčinnosti so žalobcom alebo na pokyn žalobcu. Žalobcove tvrdenia o potrebe zbavenia sa zodpovednosti zo strany žalovaného sú tendenčného charakteru, pretože žalobca mal vždy vedomosť o celej komunikácii žalovaného s hraničnou kontrolou Veľkej Británie, čo potvrdil predloženými dôkazmi, na rozdiel od toho, že žalovaný sa s kompletným obsahom, či už komunikácie žalobcu s hraničnou kontrolou Veľkej Británie nemohol a ani nemal možnosť oboznámiť (tieto dokumenty v žiadnom prípade neboli adresované žalovanému ale výlučne žalobcovi ako subjektu tohto konania). Žalovaný opätovne uvádza, keby mal byť žalovaný samotným zodpovedným subjektom, tak mu hraničná kontrola Veľkej Británie rovnako adresuje takéto podklady z celého šetrenia, k čomu nikdy nedošlo. Hraničná kontrola Veľkej Británie v prvom rade adresovala Oznámenie adresátovi - žalobcovi, pričom žalovaný sa nemal možnosť k nej vyjadriť. Žalovaný by s predmetnou pokutou nikdy nesúhlasil. Zároveň hraničná kontrola Veľkej Británie vychádzala z všeobecnejšej medzinárodnej právnej úpravy, ktorá neupravuje konkrétne zodpovednostné vzťahy a je preto odlišná od konkrétnejšej slovenskej pracovnoprávnej úpravy. Slovenská pracovnoprávna úprava je aplikovateľná na predmetné právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným výlučne limitovane, čo je nevyhnutné preukázať. Vychádza pritom z ustanovení , pričom stanovuje hierarchiu zodpovednosti v pracovnom pomere tak, že zamestnancova zodpovednosť za náhradu škody je upravená výlučne v ustanoveniach a nasl., čo žalobca ani netvrdí, nie to ešte preukazuje. Preložená časť Oznámenia jednoznačne označuje žalovaného výlučne ako podmienku predpokladu udelenia pokuty, nie ako samotný subjekt, ktorému má uložiť pokutu. Žalovaný ani takýmto subjektom nemôže byt', pretože žalovaný konal výlučne v mene žalobcu v súlade s ustanovením ods . 2 . Žalovaný poprel, že bol poučený, školený a upozornený zo strany žalobcu o tom aká je legislatíva hraničnej kontroly Veľkej Británie ohľadom prevádzačstva, a akým spôsobom sú z jeho strany ukladané pokuty. Poučenie o preškolení žalovaného, ktoré žalobca datuje na deň 20.01.2020 (príloha repliky ako check list a prevencia proti

pokutám) boli žalobcom antedatované z dôvodu zjavného úmyslu zbavenia sa viny za pokuty pred hraničnou kontrolou Veľkej Británie, o ktorej žalovaný v čase preposlania týchto dokumentov nemal žiadnu vedomosť. Dodal, že žalobcove tvrdenia o žalovaného postavení ako samostatnej fyzickej osoby sú neprípustné vzhľadom na to, že práve zistené skutočnosti hraničnou kontrolou Veľkej Británie zo dňa 01.07.2020 jednoznačne preukazujú, že pokuta bola uložená v súvislosti s motorovým vozidlom vo vlastníctve žalobcu, na podklade objednávky prepravných služieb žalobcom pri výkone závislej činnosti žalovaného avšak opätovne pre žalobcu na podklade pracovnoprávneho vzťahu.

5. Žalobca po predbežnom právnom názore súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2023 uviedol, že nie je predmetom súdu preukazovať príčinnú súvislosť medzi porušovaním pracovných povinností žalovaného, súvisiacich s incidentom zo dňa 01.07.2020, pretože žalobca si neuplatňuje náhradu škody z dôvodov tohto incidentu, ale žalobca si uplatňuje náhradu škody od žalovaného v dôsledku pokuty uloženej žalovanému zo strany Border Force UK v dôsledku tohto incidentu, pri ktorej ručil za úhradu pokuty žalobca solidárne so žalovaným, pretože žalovaný použil na prevoz nelegálnych utečencov vozidlo žalobcu. Žalobca si neuplatňuje od žalovaného náhradu škody z právneho titulu zavineného porušenia povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (ktorá nie je a nemá byť predmetom tohto konania), ale z právneho titulu civilnej pokuty uloženej žalovanému zo strany Border Force UK. Anglická hraničná polícia nie sú očividne nejakí „hlupáci“, kedy im vodič kamiónu, ktorý pašuje migrantov, povie, že o ničom nevie a možno im dá dokonca nejakú vymyslenú adresu, a preto aj očividne vyžaduje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za úhradu pokuty a nie za jej uloženie aj majiteľovi vozidla, ktoré bolo na takéto pašovanie migrantova použité. Žalovaný porušil právny predpis Veľkej Británie, a to § 33 Zákona a o imigrácii a azyle z roku 1999. Anglický orgán prešetril incident a rozhodol o uložení pokuty len žalovanému a nie žalobcovi. K tomuto došlo vzhľadom na skutočnosť, že sám žalovaný predložil príslušnému anglickému imigračnému orgánu dôkaz o tom, že bol svojim zamestnávateľom - toho času žalobcom, školený vo veci Zabránenia vniku migrantov do vozidla v zmysle § 33 Zákona a o imigrácii a azyle z roku 1999 a predchádzaniu uloženia pokuty. To, že žalovaný si vo vozidle svojho zamestnávateľa viezol do Veľkej Británie migrantov, nie je možné v žiadnom prípade možné považovať za „zavinené porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním“ v zmysle . Nie je pracovnou povinnosťou žalovaného viesť vo vozidle (pašovať, kedy za pašovanie jedného migranta sa platí na čiernom trhu cca 4.000 Euro) nelegálnych migrantov. V uvedenom prípade príslušný anglický imigračný orgán vôbec neriešil ani nerieši ako sa migranti dostali do vozidla žalovaného, objektívne predpokladal, že ich tam sám žalovaný umiestnil a ich aj pašoval a po preukázaní skutočnosti, že žalovaný bol podrobený školeniu zo strany zamestnávateľa na uplatňovanie Zákona a o imigrácii a azyle z roku 1999, jednoducho uložil pokutu výlučne žalovanému a viac to neriešil. Žalobca namieta, aby bolo slovenským súdom vôbec prešetrované zavinenie žalovaného pri pašovaní migrantov, pretože toto bolo prešetrené príslušným anglickým imigračným orgánom a pokuta bola uložená žalovanému. Slovenský súd nerozhoduje a ani nemôže rozhodovať a ani preskúmavať rozhodnutie anglického orgánu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: trestné oznámenie zo dňa 22.2.2021, potvrdenie VÚB banka, a.s. zo dňa 19.2.2021 o zrealizovaní transakcie, listu zo dňa 9.septembra 2020, pracovná zmluva zo dňa 19.7.2016, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.7.2020, pracovná náplň zo dňa 20.06.2016, uznesenie Prezídia policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania - západ č. ČVS:UHCP-19/NJ-Z-2021 zo dňa 17.3.2022, list Hraničnej stráže zo dňa 10.septembra 2020 č. 30952/1, č. 30952/2, list Hraničnej stráže zo dňa 1.7.2020, vyhlásenie k listu zo dňa 1.7.2020, bezpečnostný kontrolný zoznam vozidla, potvrdenia o vykonanom školení zo dňa 20.6.2016, Desať krokov k efektívnemu systému pre vodičov k zabráneniu vniknutiu ilegálnych utečencov zo dňa 2.1.2020 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca v pozícii zamestnávateľa a žalovaný v pozícii zamestnanca uzatvorili dňa 19.07.2016 pracovnú zmluvu so vznikom pracovného pomeru 21.7.2016 s druhom práce vodič medzinárodnej nákladnej dopravy, pričom stručná charakteristika druhu práce bola uvedená v pracovnej náplni tvoriacej prílohu č. 1 Zmluvy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 1 mesiac. Pracovný pomer bol ukončený na základe výpovede zamestnanca zo dňa 28.7.2020, a to po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 1.10.2020.

8. Z listu zo dňa 9.septembra 2020 vystaveného Hraničnou strážou adresovaného žalobcovi súd zistil, že v súvislosti s udalosťou zo dňa 1.júla 2020 v prístave Coquelles boli objavení siedmi migranti ukrytí vo vozidle s evidenčným číslom K. XXX O. XXX W., ktorého majiteľ je žalobca. Výnimočne bolo rozhodnuté, že spoločnosti (žalobcovi - pozn. súdu) nebude uložená pokuta. Podľa hraničnej stráže toto rozhodnutie nemožno považovať za súhlas s tým, že v súčasnosti žalobca používa účinný systém a nemalo by byť považované za precedens pre situáciu, v ktorej by sa žalobca ocitol v budúcnosti. Hraničná stráž uloží civilnú pokutu, ak vodič a/alebo spoločnosť nemajú zavedený efektívny systém ochrany vozidiel pred vniknutím utajených migrantov alebo tento systém používajú nesprávne. Systém občiansko-právnych pokút počíta s uznávaním dopravcov, ktorí majú zavedenú efektívnu ochranu. Existuje akreditačný systém pre cestné prepravné spoločnosti. Ak spoločnosť je prijatá do tohto systému a v jej vozidle sú objavení utajení migranti, hraničná stráž neuloží tejto spoločnosti pokutu, ak spoločnosť konala v súlade s týmto systémom. Každopádne vášmu vodičovi F. X. bola uložená pokuta 600 libier za každého utajeného migranta, ktorého viezol, celkovo 4200 libier a žalobca ako zamestnávateľ v čase udalosti je spoločne a nerozdielne zodpovedný za pokutu, ktorá mu bola uložená.

9. Z listu Hraničnej stráže zo dňa 1.7.2020 adresovanému žalovanému súd zistil, že dňa 1.7.2020 v zóne migračnej kontroly Spojeného kráľovstva v Coquelles bolo zistené, že vo vozidle s EVČ K. XXX O. XXX W., ktorého bol žalovaný vodičom, sa nachádza sedem utajených migrantov. V čase incidentu hraničná stráž nemohla vykonať ďalšie vyšetrovanie. Podľa § 32 zákona môže minister vnútra požadovať od osoby, ktorá je zodpovedná za utajeného migranta zaplatenie pokuty. V tomto kontexte „zodpovedná osoba“ zahŕňa vlastníka vozidla, nájomcu a vodiča. Zodpovedná osoba nepodlieha uloženiu pokuty, ak preukáže, že preprava utajených migrantov bola vykonaná v dôsledku nátlaku. Ako obrana slúži aj to, že zodpovedná osoba preukáže, že nevedela a ani nemala dôvodné podozrenie, že vo vozidle sa nachádzajú alebo by sa mohli nachádzať utajení migranti, že bol zavedený účinný systém na zabránenie prepravy utajených migrantov a že tento systém bol riadne využívaný. Žalovaný písomne Hraničnej stráži zaslal odpovede na 10 otázok. V odpovedi na deviatu otázku uviedol, že absolvoval školenie od zamestnávateľa, zamestnávateľ urobil školenie pre vodičov ako sa vyhnúť nelegálnym migrantom na palube.

10. Z listu zo dňa 10. septembra 2020 adresovaného žalovanému Hraničnou strážou súd zistil, že 1.júla 2020 sa zistilo, že vyššie uvedené vozidlo prepravovalo sedem utajených migrantov alebo osobu ukrytú spolu s utajeným migrantom. Minister vnútra rozhodol, že F. X. ako vodičovi/operátorovi vozidla ukladá pokutu vo výške 600 libier za každú vyššie uvedenú osobu, to predstavuje celkovú sumu 4200 libier. V prílohe je vysvetlené, ako bola stanovená výška pokuty za utajeného migranta ako osobu ukrytú spolu s utajeným migrantom. Po zohľadnení skutočností uvedených v kódexe postupov pri určovaní výšky pokút a všetkých ďalších skutočností, o ktorých bol minister vnútra informovaný a ktoré považoval za relevantné. Ako zamestnávateľ vyššie uvedenej osoby ste spoločne a nerozdielne zodpovední za pokutu, ktorá jej bola uložená bez ohľadu na to, či bola pokuta uložená aj vám.

11. Z prílohy č. 30592/1 súd zistil, že v tejto prílohe je vysvetlené, ako bola určená výška pokuty za utajeného migranta alebo osobu ukrytú spolu s utajeným migrantom s odkazom na „kódex postupov pri určovaní výšky pokút“ a na všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považovali za relevantné.

- Bezpečnosť vozidla - v čase incidentu nebolo vozidlo nijako zabezpečené.

- Vykonanie kontroly - vodič a spoločnosť po incidente poskytli kompletne vyplnený kontrolný zoznam a v tomto prípade nie som presvedčený o tom, že tieto kontroly boli v tom čase vykonané. Neexistuje žiaden listinný dôkaz o tom, že vodič vyplnil akýkoľvek bezpečnostný kontrolný zoznam, ktorý by zaznamenával kontroly vykonané počas cesty.

- Ďalšie relevantné faktory - vodičovi neboli v nedávanej minulosti uložené žiadne občiansko-právne sankcie.

12. Z kópie CMR súd zistil, že vedľa pečiatky UK Border Force je poznámka písaná rukou „no visible entry to trailer“ (žiadny viditeľný vstup do prívesu - pozn. súdu).

13. Z potvrdenia banky súd zistil, že žalobca dňa 19.2.2021 dal príkaz na bezhotovostný prevod sumy 4200 GBP na účet uvedený v pokynoch od Hraničnej stráže, čo v daný deň predstavovalo 4.949,91 eur.

14. Listom zo dňa 22.2.2021 žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného pre udalosť zo dňa 1.júla 2020.

15. Uznesením zo dňa 17.3.2022 ČVS:UHCP-19/NJ-Z-2021 Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania - západ prerušil trestné stíhanie vo veci zločinu prevádzačstvo podľa , , nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V závere uznesenia vyšetrovateľ konštatoval, že vzhľadom na doposiaľ vykonané vyšetrovanie sa nepodarilo potvrdiť skutočnosti uvádzané Š.K. Q., že by F. X. mal podiel na skutočnosti, že bolo dňa 1.7.2020 anglickou hraničnou políciou v prístave Coquelles nájdených sedem utajovaných pasažierov vo vozidle s č. K. XXX O. XXX W., ktorého je spoločnosť SiSi sped, s.r.o. majiteľom - nájomcom. Bolo preverované, v akom stave je konanie voči osobe F. X. v Anglicku, nakoľko anglická hraničná polícia mala udeliť F. X. pokutu vo výške 4200 libier, pričom z vyjadrenia Úradu policajného pridelenca veľvyslanectva SR v Londýne vyplýva, že anglická polícia nevedie žiadne konanie voči osobe F. X., ako aj v súvislosti s vozidlom s EVČ: K. XXX O. XXX W. a nakoľko malo ísť o civilný priestupok, samotná udalosť bola odovzdaná na ďalšie konanie príslušným francúzskym orgánom. Z vyjadrenia francúzskych orgánov vyplýva, že predmetná udalosť nie je vedená vo francúzskych databázach, rovnako ako ani osoba F. X..

16. Podľa , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

17. Podľa sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí: Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:

- protiprávny úkon

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

- zavinenie zamestnanca

- existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu)

- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje .

18. Všeobecné zodpovednostné predpoklady a ich danosť nestačia na založenie pracovnoprávnej zodpovednosti. Na to, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť, musia byť dané ešte dva osobitné zodpovednostné predpoklady: existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Obsah pojmu „plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s ním“ zakotvuje . Obsah pojmu „plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s plnením pracovných úloh“ najčastejšie v aplikačnej praxi rozhoduje o tom, či v konkrétnom prípade založiť pracovnoprávnu alebo občianskoprávnu zodpovednosť. Obsah tohto pojmu je podstatne širší než je výkon práce zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Pri posudzovaní splnenia tohto zodpovednostného predpokladu ide hlavne o to, či činnosť zamestnanca možno z vecného, časového alebo miestneho hľadiska považovať za činnosť konanú pre zamestnávateľa. Plnenie týchto úloh bezprostredne súvisí so skutočnosťou, či ich charakter a obsah napĺňajú pojmy „pracovnoprávne vzťahy“ alebo „občianskoprávne vzťahy“. (bližšie Barancová a kol.: , Komentár, 3. vydanie. C.H. Beck, 2022).

19. V danom prípade mal súd za nesporné, že žalovaný ako zamestnanec bol v pracovnom pomere u žalobcu ako zamestnávateľa od 21.7.2016 do 30.9.2020. Bolo nesporné, že žalovaný bol vyslaný žalobcom na vykonanie medzinárodnej prepravy tovaru vozidlom s EVČ K. XXX O. XXX W. s miestom nakládky v Slovenskej republike a miestom vykládky vo Veľkej Británii. Dňa 1.7.2020 pri hraničnej

kontrole bolo v zistené, že v nákladnej časti vozidla sa nachádza 7 utajených cestujúcich. Minister vnútra Veľkej Británie uložil vodičovi (žalovanému) pokutu za prepravu utajených migrantov (600GBP za 1 osobu) v celkovej výške 4200 GBP. Hraničná stráž listom oznámila zamestnávateľovi, že zodpovedá spoločne a nerozdielne za pokutu bez ohľadu na to, či bola alebo nebola uložená zamestnávateľovi. Dňa 19.2.2021 dal žalobca príkaz na bezhotovostný prevod sumy vo výške uloženej pokuty na účet poskytnutý Hraničnou strážou.

20. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu, ktorá žalobcovi vznikla uhradením pokuty uloženej žalovanému v zmysle všeobecných ustanovení o náhrade škody ( ) alebo ide o pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, ktorá okrem všeobecných predpokladov pre vznik škody predpokladá aj zavinenie zamestnanca a existenciu pracovného pomeru.

21. Súd má za to, že vzhľadom na postavenie subjektov, skutočnosť, že k udalosti došlo počas trvania pracovného pomeru pri plnení pracovných úloh žalovaného, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko krajského súdu V Trnave obsiahnuté v bodoch 13. až 15. uznesenia zo dňa 27. marca 2023, č.k. -126, podľa ktorého k vzniku škody došlo pri plnení pracovných úloh žalovaného pre žalobcu ako zamestnávateľa. Počas trvania pracovného pomeru žalovaného pri výkone pracovnej činnosti žalovaného pre žalobcu boli vo vozidle žalobcu pri kontrole príslušnými orgánmi nájdené nelegálne prepravované osoby. Je teda nepochybné, že žalovaný činnosťou, ktorou mala byť podľa žalobcu spôsobená škoda, sledoval z objektívneho i subjektívneho hľadiska plnenie pracovných úloh pre žalobcu.

22. Z uvedeného dôvodu súd okrem skúmania naplnenia predpokladov všeobecnej zodpovednosti bude skúmať aj naplnenie predpokladov na založenie pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca. V danom prípade žalobca mal za to, že žalovaný „pašoval“ v predmetom vozidle migrantov, a teda porušil právny predpis Veľkej Británie § 33 zákona o imigrácii a azyle z roku 1999. Toto tvrdenie však žalovaný poprel, opakovane uvádzal, že nemal vedomosť o prítomnosti migrantov v nákladom priestore vozidla, že všetky zabezpečovacie prvky v nákladnej časti vozidla - prívese (trailer) boli nepoškodené. Protiprávne konanie nekonštatovala ani hraničná stráž. Tá vyhodnotila, že je potrebné uložiť pokutu, pričom pri určení výšky pokuty brala do úvahy, že (1) vozidlo v čase incidentu nebolo nijako zabezpečené, (2) rozhodujúci orgán nebol presvedčený o tom, že vodič vykonal kontroly tak, ako ich uviedol v zozname, nakoľko neexistoval o kontrolách žiadny záznam, (3) rovnako vzal do úvahy i skutočnosť, že vodičovi v minulosti neboli uložené žiadne občianskoprávne sankcie (príloha k listu č. 30952/1 z 10.9.2020). Rovnako tak slovenské orgány činné v trestnom konaní nevzniesli obvinenie žalovanému pre zločin prevádzačstva, nakoľko vykonané vyšetrovanie nepotvrdilo skutočnosti uvádzané Š. Q.. V danom prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdenia o protiprávnom konaní žalovaného nedokázal podložiť relevantnými dôkazmi.

23. Jediným predpokladom, na ktorom žalobca postavil žalobu, bola skutočnosť, že britské úrady uložili žalovanému pokutu, a zároveň rozhodli, že on ako zamestnávateľ je „za pokutu“ zodpovedný spolu s vodičom spoločne a nerozdielne, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi pokuta uložená nebola. V danom prípade však pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného nestačí len rozhodnutie britských úradov o uložení pokuty, ale aj skúmanie a vyhodnotenie okolností, prečo k uloženiu pokuty došlo, či išlo o sankciu za protiprávne konanie žalovaného, pričom protiprávnosť konania preukazuje poškodený zamestnávateľ. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v priestoroch vozidla sa nachádzalo 7 utajených osôb, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre uloženie pokuty žalovanému ako vodičovi predmetného vozidla. Z tvrdenia žalobcu ani z obsahu žiadnych ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by k vniknutiu osôb došlo za súčinnosti žalovaného, v dôsledku jeho aktívneho konania či zanedbania konkrétnej povinnosti. Britské úrady uplatnili voči žalovanému (a v neposlednom rade aj voči žalobcovi) princíp objektívnej zodpovednosti zakotvený v ustanovení 32 Zákona o imigrácii a azyle z roku 1999, podľa ktorého zodpovednou osobou za utajených cestujúcich je vlastník vozidla, nájomca vozidla a vodič (pozri bližšie list Hraničnej stráže adresovaný žalovanému). Preto záver o porušení právnej povinnosti zo strany žalovaného nemôže žalobca bez ďalšieho zakladať na vydanom rozhodnutí o uložení pokuty. Z vyjadrení žalovaného ďalej vyplýva, že o prítomnosti utajených osôb vo vozidle nemal vedomosť, pričom on ako vodič je schopný kontrolovať vozidlo len v rozsahu vnímateľnom vlastnými zmyslami, pričom pri pristavení vozidla pri nakládke vo vozidle nebol žiadny imigrant, po

riadnom zapečatení tovaru žalovaný už do nákladného priestoru nemal prístup. Skutočnosť, že vozidlo bolo v čase incidentu bez viditeľných stôp po vniknutí svedčí záznam Hraničnej stráže „no visible entry to trailer“ (čl. 121). Bolo teda na žalobcovi, aby uviedol, akú konkrétnu povinnosť porušil alebo zanedbal žalovaný pri plnení pracovných úloh. Žalobca síce preukázal, že vykonal školenie pre zamestnancov týkajúce sa opatrení, ktoré treba dodržať, aby sa vodiči vyhli pokutám na hranici s Veľkou Britániou (túto skutočnosť žalovaný síce popieral, avšak v liste adresovanom hraničnej stráži žalovaný absolvovanie školenia potvrdil), avšak ani v tomto kontexte žalobca neuviedol, ktorý krok z odporúčaných 10 krokov Hraničnou strážou UK žalovaný nevykonal. Samotná skutočnosť, že žalobca si voči zamestnancom splnil všetky povinnosti ohľadne predchádzania pokutám ešte bez ďalšieho neznamená, že za akúkoľvek pokutu uloženú zamestnancovi Hraničnou strážou musí zodpovedať výhradne zamestnanec. Aj v takomto prípade musí poškodený zamestnávateľ preukázať zavinené protiprávne konanie zamestnanca. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne naplnenia predpokladov pre zodpovednosť zamestnanca za vzniknutú škodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Súd nepovažoval za potrebné vypočúvať svedkov navrhnutých žalovaným ohľadne údajného antedatovania dátumu školenia, nakoľko (ako je uvedené vyššie) sám žalovaný v dotazníku vypĺňanom pre Border Force uviedol, že školenie absolvoval ešte pred predmetným incidentom a zároveň otázku školenia súd nepovažoval za smerodajnú pre rozhodnutie vo veci.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa a , každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a žalovanému, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s citovaným ustanovením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Uznesením zo dňa 3. mája 2024, č.k. -283 súd priznal ustanovenej prekladateľke z jazyka anglického do jazyka slovenského odmenu za preklad vo výške 318,72 eur a upravil, aby učtáreň súdu vyplatila priznanú odmenu na účet prekladateľke. Predmetná odmena bola prekladateľke uhradená z rozpočtových prostriedkov štátu dňa 4.7.2024. S poukazom na ustanovenie znáša trovy prekladu štát, preto súdu rozhodol, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, písomne v dvoch vyhotoveniach alebo elektronicky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.