Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2014-2008.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Subarea
4Er/2014/2008
Uznesenie
Okresný súd S. v exekučnej veci oprávneného: V. republika, Z. riaditeľstvo Q. zboru v N., E.: XX XXX XXX, so sídlom v N., Z. č. XX, proti povinnému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, vykonávanej súdnym exekútorom X.. E.. R. H., O. úrad A., Sv. X. č. 5, v konaní pre vymoženie sumy XX,XX Eur a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 37,76 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
J. súd U. Z. dňa XX.XX.XXXX poverením č. XXXX XXXXXX * poveril podľa ust. § 45 ods. X zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") súdneho exekútora vykonaním exekúcie (O. na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej povinnému na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na miste vydaného J. oddelením PZ F. M. č. AA XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
Dňa XX.XX.XXXX bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota v exekučnom konaní.
Súdny exekútor spoločne s predloženým podnetom na zastavenie exekúcie predložil aj vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 47,32 Eur a doklad o tom, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH").
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do XX.XX.XXXX rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V danom prípade súd zistil, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul) sa stalo neúčinným, nakoľko uplynula trojročná prekluzívna lehota dňa XX.XX.XXXX.
Súd preto na základe takto zistených skutočností a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným, exekúciu zastavil ex offo.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do XX.XX.XXX.X (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. V. exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (.
O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 36,08 Eur, predstavované hodinovou odmenou v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 Eur za 2 hodiny, ktoré pozostáva z vydania žiadosti o udelenie poverenia 20 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min, výzvy 15 min, vypracovania návrhu na zastavenie exekúcie 40 min, zvýšenou o 20% DPH vo výške 2,65 Eur, nakoľko je jej platiteľom. Súd mu nepriznal odmenu za úkony - prijatie návrhu kontrola a zápis do PC 15 min a vyznačenie koľko opisov sa z poverenia vydalo a komu 20. min z dôvodu, že v danom prípade sa svojou povahou a podstatou jedná o úkon, ktorý je administratívneho charakteru. Nejedná sa o úkon, účelne vynaložený na exekúciu. Náhrada za administratívne úkony je v súlade s ustanovením § 25 Vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky a ust. § 14 ods. 3 vyhlášky v spojení s ust. § 15 ods. 1 písm. a), c), j) vyhlášky spolu vo výške 9,96 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 Eur, zisťovanie majetku povinného v sume 3,32 Eur, zvýšenou o 20% DPH vo výške 1,99 Eur.
Z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 1,33 Eur žiadosť o poverenie, upovedomenie 2 ks 2,80 Eur, výzva 1,30 Eur, návrh na zastavenie 1,40 Eur, vrátenie poverenia 1,40 Eur, zároveň súd zvýšil priznanú náhradu hotových výdavkov o 20% DPH vo výške 1,64 Eur, súd sa pri rozhodovaní o DPH oprel o právny názor Ústavného súdu SR vyslovenom v jeho náleze sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa XX.XX.XXXX.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za náhradu straty času podľa § 23 Vyhlášky vo výške 1,32 Eur za osobné doručovanie písomnosti, keď doručovanie písomnosti týmto spôsobom nemal zo spisu súdneho exekútora vôbec preukázané.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť povinnému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol ani predvídať dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko povinný nezaplatil svoj dlh riadne. Oprávnený venoval náležitú opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie zisťoval, či povinný dobrovoľne nesplnil, napr. či vymáhaná pohľadávka už nedošla na účet oprávneného, nakoľko nesplnil, tak podal návrh na vykonanie exekúcie, a preto bola exekúcia oprávnená. Exekúcia nebola zastavená zavinením oprávneného, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia o trovách exekúcie.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 37,76 Eur.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).