Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19CoP-25-2013.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z rodičov M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., L. Y. XXXX/XX a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. XX, zastúpeného E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. XX, o úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/59/2013-46 zo dňa 02.07.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú N. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením a povinnosťou ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. a maloletej I. každej sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 36; 62 ods. 1 až 4; 65 ods. 1; 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rodičia maloletej N. a maloletej I. nežijú v spoločnej domácnosti, v tejto spoločne ani nikdy nežili, pričom otec na výživu maloletých detí doposiaľ neprispieval. V priebehu konania sa otec bránil tým, že nie je otcom maloletých detí, preto mu nevzniká vyživovacia povinnosť. Sám však priznal, že otcovstvo k obom maloletým deťom uznal súhlasným vyhlásením rodičov, čo vyplýva aj z rodných listov oboch maloletých detí.
V súčasnej dobe celodennú opateru a starostlivosť obom maloletým deťom zabezpečuje v plnej miere matka. Neboli zistené vážnejšie nedostatky pri tejto starostlivosti, preto súd prvého stupňa obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Vo vzťahu k určeniu výživného súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Obe maloleté deti sú v útlom veku, zatiaľ nenavštevujú žiadne predškolské zariadenie, sú v celodennej opatere a starostlivosti matky majú bežné výdavky primerané svojmu veku. Matka zabezpečuje deťom stravu, ošatenie a obuv. Pričom jej súčasným jediným príjmom je rodičovský príspevok na jej ďalšie narodené dieťa, s ktorým je na materskej dovolenke, ako aj rodinné prídavky na tri deti.
Súd prvého stupňa pri určovaní výživného zároveň vychádzal z možností a schopností otca, pričom zistil, že otec je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. Má zdravotné problémy spôsobené syndrómom závislosti na alkohole, v dôsledku čoho bol uznaný za čiastočne invalidnú osobu a je mu vyplácaný invalidný dôchodok v sume 100,40 eur mesačne. Tento dôchodok je jeho jediným príjmom, pričom má ďalšie dve vyživovacie povinnosti pochádzajúce z jeho manželstva.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zdravotné problémy na strane otca, jeho nízky príjem, ako aj dve ďalšie vyživovacie povinnosti, považoval prvostupňový súd výživné v minimálnej výške, stanovenej Zákonom o rodine, t. j. v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, za primerané a také, ktoré je v súčasnej dobe otec schopný platiť. Výživné určil platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna v súlade s návrhom matky.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že doposiaľ nebol podaný jednoznačný rukolapný dôkaz jeho údajného otcovstva- Je síce faktom, že podpísal otcovstvo, ale stalo sa tak pod vplyvom alkoholu, pod tlakom vyhrážok a psychického vydierania. Sociálna pracovníčka veľmi dobre vie, ako sa isté veci majú, ale naznačila to diskrétne medzi štyrmi očami, lebo na súde nemohla povedať všetko z dôvodu prípadnej pomsty rodiny H.. Až testy DNA môžu poskytnúť v predmetnej veci jasný dôkaz. Preto v oboch prípadoch žiada krvnú skúšku na určenie otcovstva. Bez dôkladného konzekventného preskúmania týchto skutočnosti nemožno v danej veci jednoznačne rozhodnúť.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.10.2013 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákon a o rodine).
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Súd prvého stupňa pri určení výživného správne vychádzal z možností a schopností oboch rodičov, pričom zistil, že jediným príjmom matky je materský príspevok a prídavky na 3 deti a jediným príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške 100,40 eur mesačne.
Na základe uvedeného odvolací súd považuje vyhodnotenie pomerov na strane rodičov za správne a v súvislosti s takto správne vyhodnotenými pomermi správne bola určená výšku výživného.
Zo spisu nepochybne vyplýva, že otec doposiaľ na výživu maloletých detí neprispieval a všetky náklady spojené výživou a starostlivosťou o maloleté deti znášala doposiaľ len matka, pričom je zrejmé, že vzhľadom na jej pomery nie je objektívne schopná zabezpečiť všetky potreby maloletých detí a zároveň je na výživu maloletých detí zo zákona povinný prispievať aj ich otec.
K odvolacím námietkam otca odvolací súd konštatuje, že tieto sú nedôvodné, a to vzhľadom k tomu, že otec pre svoje tvrdenie, že nie je otcom maloletých detí, žiadny dôkaz nepredložil a súčasne ani netvrdil a nepreukázal, že by vo vzťahu k tejto skutočnosti malo prebiehať nejaké osobitné konanie (napr. konanie o zapretie otcovstva).
Súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto námietke otca správne vychádzal z listinných dôkazov, predložených v spise, a to z rodných listov detí, z ktorých jednoznačne vyplýva, že otcom maloletých detí je Z. I..
Pokiaľ otec namieta, že nie je biologickým otcom maloletých detí a že v danej veci môžu jednoznačný dôkaz poskytnúť testy otcovstva, odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní sa vychádza z predložených dôkazov a pokiaľ má otec pochybnosť o svojom otcovstve k maloletým deťom, nič mu nebráni domáhať sa zapretia otcovstva v osobitnom konaní. Z daného stavu však súd musel vychádzať z predložených dôkazov.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.