Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/25/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. I., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z rodičov M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., L. Y. XXXX/XX a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. XX, zastúpeného E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. XX, o úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -46 zo dňa 02.07.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú N. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením a povinnosťou ich zastupovať a spravovať ich majetok.

Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. a maloletej I. každej sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 36; 62 ods. 1 až 4; 65 ods. 1; 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rodičia maloletej N. a maloletej I. nežijú v spoločnej domácnosti, v tejto spoločne ani nikdy nežili, pričom otec na výživu maloletých detí doposiaľ neprispieval. V priebehu konania sa otec bránil tým, že nie je otcom maloletých detí, preto mu nevzniká vyživovacia povinnosť. Sám však priznal, že otcovstvo k obom maloletým deťom uznal súhlasným vyhlásením rodičov, čo vyplýva aj z rodných listov oboch maloletých detí.

V súčasnej dobe celodennú opateru a starostlivosť obom maloletým deťom zabezpečuje v plnej miere matka. Neboli zistené vážnejšie nedostatky pri tejto starostlivosti, preto súd prvého stupňa obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.

Vo vzťahu k určeniu výživného súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Obe maloleté deti sú v útlom veku, zatiaľ nenavštevujú žiadne predškolské zariadenie, sú v celodennej opatere a starostlivosti matky majú bežné výdavky primerané svojmu veku. Matka zabezpečuje deťom stravu, ošatenie a obuv. Pričom jej súčasným jediným príjmom je rodičovský príspevok na jej ďalšie narodené dieťa, s ktorým je na materskej dovolenke, ako aj rodinné prídavky na tri deti.

Súd prvého stupňa pri určovaní výživného zároveň vychádzal z možností a schopností otca, pričom zistil, že otec je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. Má zdravotné problémy spôsobené syndrómom závislosti na alkohole, v dôsledku čoho bol uznaný za čiastočne invalidnú osobu a je mu vyplácaný invalidný dôchodok v sume 100,40 eur mesačne. Tento dôchodok je jeho jediným príjmom, pričom má ďalšie dve vyživovacie povinnosti pochádzajúce z jeho manželstva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zdravotné problémy na strane otca, jeho nízky príjem, ako aj dve ďalšie vyživovacie povinnosti, považoval prvostupňový súd výživné v minimálnej výške, stanovenej Zákonom o rodine, t. j. v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, za primerané a také, ktoré je v súčasnej dobe otec schopný platiť. Výživné určil platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna v súlade s návrhom matky.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že doposiaľ nebol podaný jednoznačný rukolapný dôkaz jeho údajného otcovstva- Je síce faktom, že podpísal otcovstvo, ale stalo sa tak pod vplyvom alkoholu, pod tlakom vyhrážok a psychického vydierania. Sociálna pracovníčka veľmi dobre vie, ako sa isté veci majú, ale naznačila to diskrétne medzi štyrmi očami, lebo na súde nemohla povedať všetko z dôvodu prípadnej pomsty rodiny H.. Až testy DNA môžu poskytnúť v predmetnej veci jasný dôkaz. Preto v oboch prípadoch žiada krvnú skúšku na určenie otcovstva. Bez dôkladného konzekventného preskúmania týchto skutočnosti nemožno v danej veci jednoznačne rozhodnúť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.10.2013 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákon a o rodine).

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd prvého stupňa pri určení výživného správne vychádzal z možností a schopností oboch rodičov, pričom zistil, že jediným príjmom matky je materský príspevok a prídavky na 3 deti a jediným príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške 100,40 eur mesačne.

Na základe uvedeného odvolací súd považuje vyhodnotenie pomerov na strane rodičov za správne a v súvislosti s takto správne vyhodnotenými pomermi správne bola určená výšku výživného.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že otec doposiaľ na výživu maloletých detí neprispieval a všetky náklady spojené výživou a starostlivosťou o maloleté deti znášala doposiaľ len matka, pričom je zrejmé, že vzhľadom na jej pomery nie je objektívne schopná zabezpečiť všetky potreby maloletých detí a zároveň je na výživu maloletých detí zo zákona povinný prispievať aj ich otec.

K odvolacím námietkam otca odvolací súd konštatuje, že tieto sú nedôvodné, a to vzhľadom k tomu, že otec pre svoje tvrdenie, že nie je otcom maloletých detí, žiadny dôkaz nepredložil a súčasne ani netvrdil a nepreukázal, že by vo vzťahu k tejto skutočnosti malo prebiehať nejaké osobitné konanie (napr. konanie o zapretie otcovstva).

Súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto námietke otca správne vychádzal z listinných dôkazov, predložených v spise, a to z rodných listov detí, z ktorých jednoznačne vyplýva, že otcom maloletých detí je Z. I..

Pokiaľ otec namieta, že nie je biologickým otcom maloletých detí a že v danej veci môžu jednoznačný dôkaz poskytnúť testy otcovstva, odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní sa vychádza z predložených dôkazov a pokiaľ má otec pochybnosť o svojom otcovstve k maloletým deťom, nič mu nebráni domáhať sa zapretia otcovstva v osobitnom konaní. Z daného stavu však súd musel vychádzať z predložených dôkazov.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.