Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/23/2013

Potvrdené rozhodnutím 14Co/27/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. B., bytom T., V. XX/X, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Poprad, Hviezdoslavova 2, IČO: 36858935, konajúcou JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/23/2013 - 358 zo dňa 7.11.2013, zhodou hlasov členov senátu takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa S.. Y. B., P. T., V. XX/X, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zastúpený advokátskou Q. J.E.. R. R., T..I..N.., T. T. Y., X. X, proti odporcovi T. I. -R. T. T., T. T.E. P., Ž. V. XX, v konaní o náhradu škody s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 2.094,74 eur s 9 % úrokom z omeškania od 14.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.6.2012 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu škodu vo výške 4.378,11 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Poprad zo dňa 15.3.2004 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom na tom skutkovom základe, že ako technický riaditeľ D. X., D..T.. T. V. L. v roku 2009 na základe fiktívnej zmluvy o dielo medzi Strojárňami LS, a.s. a jeho zamestnávateľom schválil a podpísal faktúry na sumu 1.780.941,70 Sk v súvislosti s prípravou dielov pre výrobu podskupín koľajových vozidiel a ďalej podpísal 21 ks dodacích listov týkajúcich sa ďalších prác napriek tomu, že tieto práce v skutočnosti neboli vykonané. Faktúry pritom boli zaúčtované v oboch firmách, čím došlo k skráteniu dane z príjmov právnických osôb a neoprávneného odpočtu dane z pridanej hodnoty a.i. Rovnako ako technický riaditeľ firmy podpísal v roku 2009 faktúry na celkovú čiastku 1.907.287,20 Sk, ktoré vystavila Z. Q., T..I..N.. D. dodávateľ prác v súvislosti s prípravou dielov pre výrobu podskupín koľajových vozidiel a to aj napriek tomu, že tieto práce v skutočnosti vykonané neboli, pričom faktúry boli zaúčtované v oboch firmách, čím došlo na strane T.Í. K., D..T.. k skráteniu dane z príjmov a neoprávnene uplatnenému odpočtu dane z pridanej hodnoty. Ako technicko-výrobný riaditeľ T. K., T.. T. I..N.. T.. V. L. E. 4.12.2008 podpísal objednávku týkajúcu sa stavebných prác a zároveň podpísal súpis vykonaných prác v hodnote 230.000,- Sk a následne schválil a podpísal faktúru s fakturovanou čiastkou 230 000,- Sk, na základe ktorej bola faktúra zamestnávateľom uhradená dodávateľovi napriek tomu, že v skutočnosti práce vykonané neboli, čím rovnako došlo k neoprávnenému uplatnenému odpočtu DPH a k skráteniu dane. Proti uzneseniu policajného orgánu podal sťažnosť, ktorá bola prokuratúrou zamietnutá. Po podaní obžaloby N. Y. L. T. Ľ.C. N. T. Q. uznesením zo dňa 9.4.2009 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie uznesením zo dňa 24.1.011 trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavil s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V uvedenom trestnom

konaní si navrhovateľ zabezpečil obhajobu prostredníctvom advokátskej kancelárie J.. R. R.. Advokátovi zaplatil za poskytnutie právnych služieb sumu 4.378,11 eur vyúčtovanú podľa advokátskej tarify. Pri výpočte výšky náhrady za jeden úkon boli splnené podmienky pre zvýšenie odmeny na dvojnásobok, pretože v danej veci bolo potrebné použiť okrem trestného práva aj daňové právo a zákony o účtovníctve. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. XTošs X/XXXX. V trestnej veci išlo o rozsiahly skutok, kde bolo obžalovaných 7 osôb. Rovnako si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktorá predstavovala 10 rokov. Trestné stíhanie znížilo v okruhu známych jeho vážnosť a teda pri rozrátaní tejto sumy na dĺžku konania je takáto náhrada nemajetkovej ujmy primeraná. Pracoval v spoločnosti D. X., D..T.., ktoré tvrdenie v priebehu konania upresnil na spoločnosť K., D..T.. ako technicko-výrobný riaditeľ. V dôsledku trestného konania sa daná spoločnosť dostala do konkurzu, pretože začatím trestného stíhania proti nemu spoločnosť stratila dôveryhodnosť u obchodných partnerov, pre ďalšie podnikateľské subjekty, v dôsledku prudko čoho poklesli aj zákazky. Trestné stíhanie sťažilo následne jeho zárobkové možnosti pre zabezpečenie si prostriedkov na obživu. Stíhanie znížilo jeho vážnosť aj u bývalých spolupracovníkov a partnerov a poškodilo jeho dobré meno. Tento stav trval viac ako 7 rokov. Listom zo dňa 14.7.2011 požiadal odporcu o prerokovanie nároku, pričom si uplatnil škodu aj nemajetkovú ujmu. Listom zo dňa 9.2.2012 mu odporca oznámil, že žiadosť vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, a to vydanie nezákonného rozhodnutia, ako aj prípadný nesprávny úradný postup. Podľa jeho vedomostí existuje niekoľko právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorými bol odporca zaviazaný na náhradu škody. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie bez zabezpečenia dôkazov. Pokiaľ by si policajný orgán zabezpečil riadne dôkazy, trestné stíhanie by netrvalo 11 rokov a škoda súvisiaca s obhajobou by nebola vznikla. Nárok na primerané zadosťučinenie a nemajetkovú ujmu zakladá ust. článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto smere odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. , ktorý prejednával identickú vec. Ďalej citoval ust. a .

Na pojednávaní ďalej uviedol, že v čase začatia trestného stíhania voči jeho osobe vykonával funkciu generálneho riaditeľa T. K., D..T.. K.. Po vykonanej transformácií spojením so spoločnosťou B. bol nútený zo spoločnosti odísť asi v roku 2001 a zamestnal sa v spoločnosti P., D..T.. T.. V. L. vo funkcii vedúceho výroby. K transformácii spoločnosti došlo aj pod vplyvom začatého vyšetrovania policajným orgánom. Po vznesení obvinenia bol nútený zo spoločnosti BMZ odísť, čo sa uskutočnilo uzavretím dohody z organizačných dôvodov. Bolo mu vyplatené odstupné. Následne sa zamestnal v spoločnosti T. - R., T..I..N.. Y. vo funkcii technický pracovník, kde pracuje doposiaľ. V spoločnosti D. Holding nikdy nepracoval a správne v uznesení policajného orgánu mala byť uvedená spoločnosť K. T., D..T... Trestným stíhaním utrpelo jeho renomé medzi kolegami tak u pôvodného zamestnávateľa ako aj vo firme P.. U kolegov bol ponímaný ako osoba nedôveryhodná. Po ukončení funkcie generálneho riaditeľa došlo k podstatnému poklesu jeho zárobku a k nižšiemu funkčnému zaradeniu. Odporca je pasívne legitimovaný pre oba nároky, pretože žaloba smeruje proti jednému a tomu istému subjektu, a to Slovenskej republike.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad a čo sa týka veci samotnej, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľovi nie je možné automaticky pokladať za ne, z príslušného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že by štát zodpovedal za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť. Toto je základnou podmienkou priznania nároku. Navrhovateľ teda nijakým spôsobom nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia. Rovnako samotná skutočnosť, že navrhovateľ vynaložil v predmetnom konaní finančné prostriedky na svoju obhajobu neznamená, že ich náhradu si môže automaticky dôvodne uplatňovať ako škodu. V danom prípade nešlo o prípad nutnej obhajoby, preto nebolo nevyhnutným, aby navrhovateľ vynakladal prostriedky na svoju obhajobu. Pri skúmaní existencie škody je potrebné posudzovať navrhovateľom vynaložené finančné prostriedky tak z hľadiska nutnosti, aj z hľadiska účelnosti. Tu poukázal na rozhodnutia NS ČR a NS SR č. . Pretože nešlo o prípad nutnej obhajoby, nie je možné posúdiť výdavky navrhovateľa na obhajobu s prihliadnutím na ust. ako nevyhnutné. Je potrebné posúdiť, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony nutnej obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnými

rozhodnutiami. Navrhovateľom predložené účtovné doklady nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o skutočnej úhrade predmetnej čiastky za obhajobu a nie je nimi preukázaná súvislosť ani s predmetným trestným stíhaním, pretože účel je špecifikovaný iba ako právna pomoc. Bez predloženia faktúr a dokladov o zaevidovaní súm v peňažnom denníku právneho zástupcu nie je možné v prípade nárokovania náhrady trov dospieť k záveru o ich reálnej úhrade. Mohlo by sa totiž stať, že by bol žalovaný zaviazaný na úhradu trov, ktoré boli advokátom vyčíslené bezdôvodne, prípadne v nesprávnej výške, pričom skutočnosť, že navrhovateľ tieto trovy zástupcovi bez riadneho dôvodu zaplatil, nemôže byť dôvodom na to, aby náhradu súd priznal v konaní o náhradu škody. K nároku na uplatnenie nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur uviedol, že takýto nárok nezakotvuje a ust. článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa týka nezákonného obmedzenia osobnej slobody, ku ktorému v danom prípade nedošlo. Navrhovateľ nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 15.7.2011, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh odporcu voči navrhovateľovi, ktorý by bol splatný. Priznanie nemajetkovej ujmy súdnym rozhodnutím má konštitutívny charakter, a preto omeškanie odporcu nemohlo vzniknúť predtým, než vznikla samotná povinnosť na úhradu. Pri priznaní peňažného zadosťučinenia z dôvodu zásahu do osobnostných práv neprichádza do úvahy omeškanie, pretože právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkovo- právneho vzťahu. N apojednávaní ďalej uviedol, že postup orgánov činných v trestnom konaní civilný súd nie je oprávnený preskumávať. Súd je povinný sa vyporiadať s tým, do akej miery je možné aplikovať závery súdov Českej a slovenskej republiky prijaté v rozhodnutiach, ktoré predložila protistrana. Namietol úkony, ktoré neboli vykonané v prospech navrhovateľa. Pre priznanie nároku z hľadiska ochrany osobnosti platí iný právny režim a pre jeho uplatnenie sa viažu iné podmienky a pasívna legitimácia.

Krajský súd Košice uznesením č.k. zo dňa 28.11. 2012 na konanie určil miestne príslušným Okresný súd Poprad.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov a to uznesenia policajného orgánu zo dňa 15.3.2004, obžaloby Okresného prokurátora v Starej Ľubovni, uznesenia Okresného súdu Košice - okolie, uznesenia Okresnej prokuratúry Košice - okolie, vyčíslenia trov advokátskej kancelárie J.. R. R., T..I..N.. navrhovateľovi, príjmových pokladničných dokladov, žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa na prerokovanie nároku na náhradu škody, listu odporcu, rozsudkov súdov, uznesenia Krajského súdu v Košiciach, návrhu na začatie konania vo veci navrhovateľa Ing. Vladimíra Dugasa, dôkazov zabezpečených v trestnom konaní vedenom policajným orgánom pod ČVS: N. - XXX/XX-Y.-XXXX, a to sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 12.8.2004, uznesenia Okresnej prokuratúry, upovedomenia o úkonoch policajného orgánu, upovedomenia o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, zápisnice Okresného súdu o hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2008, časti obsahu spisu Okresnej prokuratúry Q.S.-N. T.. O.. XPv XXX/XXXX, sťažnosti AK J.. R. R. zo dňa 26.3.2004, zápisnice o výsluchu obvineného Ing. L.I. E., Ľ. Y., S.. I. X., T. R. X., R. H., Ľ. X., J. X., Y. A., Ľ. Z., T. X., D. Z., L.I. P., Q. Z., Y. K., B. Š., J. Y., S.. L. S., E. Q., J. Q., S.. Q. Q., S.. Ľ. H., S.. F. T., S.. R. B.N., J. Q., Y. X., R. R., R. E., D. L., S.. R. H., S. J., D. Y., K. T., S.. R. Q., R. K., J. Š.C., D. Z., F. Y., Y. H., Y. K., L. X., Y. Q., J. H., R. Y., J. R., R. Z., S.. Š. X.S., S.. D. A., J. R., E. X., Y. Y., zápisníc o hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Košice - okolie v dňoch 17.1.2008, 13.3.2008, 5.6.2008, 11.9.2008, plnomocenstva navrhovateľa udeleného advokátovi J.. R. R. dňa 29.3.2004, sťažností právneho zástupcu navrhovateľa podaných v trestnom konaní, podnetu zástupcu navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, listu Krajskej prokuratúry, správy vyhotovenej navrhovateľom o časovom prehľade zamestnaní s priznaným základným platom a ušlým zárobkom, dohody o zmene pracovnej zmluvy, dohôd o mzde manažérskej zmluvy, pracovných zmlúv navrhovateľa, rozsudku Okresného súdu Poprad, výpisu z pokladničného denníka advokátskej kancelárie J.. R. R., T..I..N.., príjmových dokladov, zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa PZ Poprad, pracovisko Levoča ČVS: N.-XXX/XX-Y.-XXXX O. dňa 15.3.2004 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa k , za tých skutkových okolností, ktoré navrhovateľ špecifikoval v písomnom podaní vo veci samej. Pre daný skutok podala Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni dňa 11.8.2005 pod č. Y. XXX/XX Okresnému súdu Spišská Nová Ves na navrhovateľa obžalobu. Po postúpení veci Okresný súd Košice - okolie po vykonanom dokazovaní uznesením zo dňa 9.4.2009 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Podľa odôvodnenia uznesenia

obžaloba bola podaná predčasne, pretože podľa doterajších zistení malo skutočne dôjsť k realizácii objednaných prác a s týmto zámerom aj zmluvy boli podpísané. Vo veci má byť vykonané ďalšie dokazovanie, ktoré sa má zamerať na objem, rozsah a formu skutočne vykonaných prác, ktoré boli vykonané pre firmu Levočské strojárne, a.s.. Ďalej bude potrebné preskúmať, či objem prác a úhrada za vykonané práce skutočne zodpovedala rozsahu pôvodne dojednaných prác a z týchto zistení vypracovať znalecké posudky zamerané na daňové povinnosti. Až na základe zistenia konkrétnych prác, konkrétnych pracovníkov a osôb, ktoré ich vykonali bude možné posúdiť naplnenie objektívnej a subjektívnej stránky trestných činov. Uznesením zo dňa 24.1.2011 sp. zn. XPv XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice- Okolie trestné stíhanie navrhovateľa ako obvineného zo skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu, zastavil s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa nepodarilo preukázať podvodné konanie alebo iné podvodné machinácie znamenajúce skrátenie dane. Listom zo dňa 29.6.2011 si advokátska kancelária J.. R. R., T..I..N.. voči navrhovateľovi v súvislosti s obhajobou navrhovateľa v trestnej veci N.J. XXX/XX-Y.-XXXX vyúčtovala trovy obhajoby v celkovej výške 4.378,11 eur s tým, že po zohľadnení vyplatenej zálohy vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eur) k úhrade zostáva 1.888,57 eur. Trovy vyčíslil advokát podľa ust. a nasl. vyhlášky č. a a nasl. vyhlášky č. za:

-prípravu a prevzatie obhajoby 25.3.2004 vo výške 2.720,- Sk

-sťažnosť proti uzneseniu 26.3.2004 vo výške 2.176,- Sk

-sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa 15.4.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch obvineného dňa 27.4.2004 vo výške 2.720,- Sk

-výsluch svedka dňa 11.5.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 13.5.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 25.5.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 23.6.2004 vo výške 4.352,- Sk

-výsluch svedkov dňa 24.6.2004 vo výške 4.352,- Sk

-výsluch svedkov dňa 30.6.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 1.7.2004 vo výške 2.176,- Sk

-sťažnosť proti uzneseniu dňa 26.8.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 7.9.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 8.9.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 14.10.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 27.10.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 28.10.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 3.11.2004 vo výške 2.176,- Sk

-sťažnosť proti uzneseniu dňa 4.11.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 15.11.2004 vo výške 2.176,- Sk

-podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dňa 4.1.2005 vo výške 1.500,80 Sk

-výsluch svedka dňa 8.2.2005 vo výške 1.500,80 Sk

-výsluch znalca dňa 29.6.2005 vo výške 1.500,80 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 17.1.2008 vo výške 1.905,60 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 13.3.2008 vo výške 1.905,60 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 5.6.2008 vo výške 1.905,60 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 11.9.2008 vo výške 1.905,60 Sk.

Úkony vykonané do 31.12.2004 v celkovej výške 1.625,18 eur si uplatnil v dvojnásobku tarifnej odmeny, celkom vo výške 3.250,36 eur s odkazom na ust. . Úkony vykonané do 11.9.2008 vo výške 402,46 eur si uplatnil v dvojnásobku tarifnej odmeny v sume 804,92 eur s odkazom na ust. ) ods. 2 . K úkonom si uplatnil režijný paušál 20 x 136,- Sk, 3 x 150,- Sk a 4 x 190,- Sk. Ďalej si k úkonom uplatnil cestovné na jednu osobu v celkovej výške 192,37 eur. Dňa 4.4.2006 advokátska kancelária J.. R. vyhotovila príjmový pokladničný doklad č. 18 o prijatí sumy 10.000,- Sk z titulu právnej pomoci klientovi. Dňa 13.1.2006 od navrhovateľa kancelária z rovnakého titulu prijala sumu 15.000,- Sk, dňa 5.4.2004 z titulu obhajoby 50.000,- Sk a dňa 29.6.2011 vo výške 1.888,57 eur. Listom zo dňa 14.7.2011 právny zástupca navrhovateľa požiadal odporcu o prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe a vyplatením čiastky 4.378,11 eur za poskytnutie právnych služieb. Zároveň si uplatnil nemajetkovú ujmu vzhľadom k dĺžke konania trvajúcej 10 rokov v sume 5.000,- eur. Listom zo dňa 9.2.2012 odporca právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že jeho žiadosť pokladá za nedôvodnú.

V trestnej veci vedenej policajným orgánom pod č. XXX/XX-Y.-XXXX za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. R.. L. bol dňa 11.5.2004 vykonaný výsluch svedka R. X., dňa 13.5.2004 bez prítomnosti obhajcu výsluch svedka R. H. a spol., dňa 25.5.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. bol vykonaný výsluch svedkov Ľ. Z. a spol., dňa 23.6.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch T. L. P. a spol., a to v čase od 9.15 hod. do 12.20 hod., dňa 24.6.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch T. S.. L. S. a spol., a to v čase od 8.30 hod. do 11.50 hod., dňa 30.6.2004 za prítomnosti obhajcu J.. R.Š. výsluch svedkyne S.. F. T. a spol., dňa 1.7.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch svedkov J. Q. a spol., dňa 7.9.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch svedka S.. R. H. a spol., dňa 14.10.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. L.T. T. S.. R. Q. a spol., dňa 27.10.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta JUDr. Mašana výsluch svedka P. Z. a spol., dňa 28.10.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch T. Y. H. a spol., dňa 3.11.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch svedka Y. Q. a spol., dňa 15.11.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch svedka S.. Š. X., dňa 8.2.2005 za prítomnosti advokátskeho koncipienta JUDr. Mašana výsluch svedkyne S.. D. A.. Dňa 17.1.2008 v trestnej veci proti obžalovanému Ing. L. E. a spol. sa na Okresnom súde Košice - okolie konalo hlavné pojednávanie s tým, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu nesplnenia procesných náležitostí. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2008, dňa 5.6.2008 a dňa 11.9.2008 sa zúčastnil obhajca navrhovateľa. Dňa 29.3.2004 prevzal v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi na základe udeleného plnomocenstva obhajobu J.. R. R.. Dňa 29.3. obhájca navrhovateľa podal sťažnosť proti uzneseniu policajného orgánu zo dňa 15.3.2004 a dňa 26.8.2004 proti uzneseniu o pribratí do konania znalkyne S.. D. L.. Dňa 4.11.2004 obhájca podal policajnému orgánu sťažnosť týkajúcu sa vznesenia obvinenia S.. L. E., dňa 4.1.2005 advokát obvineného S.. L. E. podal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v trestnej veci. Podaním zo dňa 2.2.2005 Generálna prokuratúra právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámila, že jeho podanie zo dňa 10.1.2005 bolo postúpené na vybavenie Krajskej prokuratúre v Prešove. Listom zo dňa 23.3.2005 Krajská prokuratúra v Prešove E.. R. oznámila, že jeho podanie zo dňa 4.11.2004 sa javí ako opodstatnené s tým, že Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni bol daný pokyn prijať zodpovedajúce opatrenia v trestnom konaní.

Dňa 15.4.2004 právny zástupca navrhovateľa v danej trestnej veci podal sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa súvisiacu s nariadením prehliadky priestoru v objekte firmy Q., s.r.o. Spišská Nová Ves. Listom zo dňa 4.1.2005 J.. R. R. podal Generálnej prokuratúre SR Bratislava podnet na preskúmanie zákonnosti súvisiaci so zamietnutím sťažnosti obvineného S.. L. E. proti uzneseniu policajného orgánu o vznesenie obvinenia. Podaním zo dňa 26.1.2012 sa navrhovateľ S.. L. E. domáhal voči Slovenskej

republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky náhrady škody vo výške 4.378,11 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur súvisiacej so škodou, ktorá mu vznikla v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu na Okresnom súde Košice - okolie pod č. k. XT XX/XXXX. Uznesením zo dňa 29.9.2004 Okresná prokuratúra v Poprade v trestnej veci proti obvinenému S.. L. E. a spol. zamietla sťažnosť obvinených proti uzneseniu policajného orgánu o pribratí do konania znalca z odboru ekonomiky a podnikania. Listami zo dňa 9.5.2005, 16.5.2005 a 26.5.2005 bol právny zástupca navrhovateľa v trestnom konaní upovedomený o oboznámení s výsledkami vyšetrovania a o výsluchu znalkyne S.. L.. Navrhovateľ podaním zo dňa 11.6.2003 súdu predložil písomnú informáciu o tom, že do 1.8.2001 bol jeho zamestnávateľom T. K., D..T.., ktorý mu priznal základný plat 35.000,- Sk. Od 1.8. do 31.10.2001 pracoval v organizácii B., T..I..N.. so základným platom 19.500,- Sk, do 31.12.2004 pracoval v organizácii BMZ, a.s. s platom od 20.000,- Sk do 21.850,- Sk a od 1.1.2005 je zamestnancom organizácie SK - Mont, v ktorom mu v jednotlivých obdobiach bol priznaný plat od 22.000,- Sk do 1.200,- eur. Ušlý zárobok oproti pôvodnému základnému platu v organizácii Strojárne K., D..T.. si vyčíslil vo výške 34.300,- eur. Dňa 1.8.2001 navrhovateľ uzavrel s organizáciou B., T..I..N.. dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom 1.8.2001 bude vykonávať prácu technicko-prevádzkového pracovníka. Podľa dohody zo dňa 1.8.2001 mu bola priznaná mzda 19.500,- Sk. Listom zo dňa 30.9.1998 K.Č. T., D..T.. K. navrhovateľovi oznámili, že z dôvodu prevedenia časti majetku K. T., D..T.. E. T. K., T..I..N.. sa dňom 1.10.1998 stáva zamestnancom organizácie T. K., T..I..N... Listom zo dňa 31.1.1999 zamestnávateľ navrhovateľovi oznámil, že dňom 1.2.1999 sa stáva zamestnancom organizácie T. K., D..T... Daná spoločnosť dňa 29.12.1999 s navrhovateľom uzavrela manažérsku zmluvu, podľa ktorej mu dňom 1.1.2000 bol priznaný plat vo výške 35.000,- Sk. Dňom 1.1.2005 navrhovateľ začal vykonávať na základe uzavretej pracovnej zmluvy s organizáciou T. - R., T..I..N.. Y. funkciu technicko-odborného pracovníka s dohodnutou mzdou 22.000,- Sk brutto. Dňa 31.10.2001 navrhovateľ uzavrel pracovnú zmluvu s organizáciou P., D..T.. T.. V. L., na základe ktorej dňom 1.11.2001 začal vykonávať prácu vedúceho hlavnej výroby s dohodnutým základným platom 20.000,- Sk. Podľa výpisu z peňažného denníka podnikateľa advokátskej kancelárie J.. R. R., dňa 5.4.2004 bola zaúčtovaná suma 50.000,- Sk z titulu poskytnutej právnej pomoci dňa 4.4.2006, príjem v hotovosti 10.000,- Sk rovnako z titulu poskytnutej právnej pomoci a dňa 29.6.2011 príjem vo výške 1.888,57 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.2.2010, bol odporca Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR zaviazaný zaplatiť nezistenému navrhovateľovi sumu 620,99 eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom konania bola náhrada škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti navrhovateľovi, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. XPošs X/XXXX zrušil uznesenie špeciálneho súdu v Pezinku a uložil mu vo veci znovu konať a rozhodnúť v súvislosti s priznaním odmeny advokátovi v trestnom konaní za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní vyúčtovaných v násobku základnej tarify odmeny. Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XmCdo XX/XXXX súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (odkaz na rozsudok NS ČR sp. zn. XCZ X/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX). Rozsudkom NS ČR XXCdo XX/XXXX súd zamietol dovolanie žalobcu vo veci porušenia práva žalovaného obsiahnutého v článku 7 a nasl. listiny základných práv a slobôd. Uznesením ústavného súdu ČR XÚS XXX/XX, ústavný súd zamietol sťažnosť fyzickej osoby súvisiacu s rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia v rámci konania o ochrane osobnosti. V náleze ústavného súdu ČR sp. zn. XÚS XXXX/XX sa súd zaoberal otázkou primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy a jej funkcií.

Podľa čl. 5 ods. 1, 5 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: ..

každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodné.

Podľa /1,2

(1) Pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi.

(2) Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252313'&ucin-k- dni='30.12.9999'> určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa vyhl. č. , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní a zastupovaní v konaní o priestupkoch je a) jedna pätnástina výpočtového základu, ak ide o priestupok alebo trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok, b) jedna sedmina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, c) jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov, d) jedna tretina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.

Podľa /3 vyhl.č. platnej do 31.12.2004, advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny až na trojnásobok, ak ide o náročnú vec najmä z hľadiska odborného a časového.

Podľa vyhl. č. platnej do 31.12.2008, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='%252312'&ucin-k-dni='31.12.2008'> je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

Podľa § 13 ods. 1,3 uvedenej vyhlášky, advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej služby ide o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka.

Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 14 ods. 1,2,4 uvedeného právneho predpisu, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny, g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach, c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania, f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

Podľa /1,2,

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 citovaného zákona

(1) Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

(2) Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 9, uvedeného zákona

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

(2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 18 citovaného zákona

(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 27 ods. 1, 2 uvedeného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa , platného v čase vznesenia obvinenia navrhovateľovi, kto v rozsahu nie malom skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti v značnom rozsahu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ svoj návrh v priebehu konania špecifikoval ako návrh na náhradu škody uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona 58/69 Z.z. prípadne podľa zákona a v časti ako návrh na úhradu nemajetkovej ujmy s odvolaním sa na čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ust. a nasl. O.z.

Súd uznal čiastočne dôvodným návrh navrhovateľa na náhradu škody. Tento nárok posúdil podľa -4 zákona 58/69 Z.z. , pretože uznesenie o trestnom stíhaní navrhovateľa bolo vydané za účinnosti . Vo veci nebolo spochybnené, že voči navrhovateľovi bolo vedené trestné stíhanie, bol policajným orgánom obvinený z trestného činu skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa k , Tr. zákona a trestné konanie voči jeho osobe neskončilo právoplatným odsúdením, pretože bolo následne prokurátorom zastavené. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti / zákonnosti/ vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Navrhovateľ má preto nárok na odčinenie majetkovej ujmy / škody/ spôsobenej mu nesprávnym zásahom štátu uhradením nákladov trov obhajoby smerujúcej k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu nebolo podstatným , či navrhovateľ ako obvinený v trestnom konaní bol povinný si zvoliť obhajcu vzhľadom k právnej kvalifikácii trestného činu, pre ktorý bol obvinený, alebo si obhajcu zvolil sám na obranu svojich práv. Zvolením obhájcu navrhovateľ iba uplatnil svoje ústavné právo . Súd sa preto zameral na to, či je daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím, teda či jednotlivé úkony obhajcu v trestnom konaní boli vynaložené účelne na ochranu obvineného , či zo strany obhajcu boli jednotlivé úkony právnej služby správne vyúčtované, a v druhom rade, či jednotlivé úkony právnej služby odôvodňovali zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. do 31.12. 2004 a vyhl. č. účinnej v čase vyúčtovaných úkonov z rokov 2005 až 2008. Úkony právnej služby spojené s účasťou pri vyšetrovacích úkonoch, podávanie opravných prostriedkov a účasť na hlavnom pojenávaní podľa názoru súdu predstavuje úkony, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s obhajobou navrhovateľa ako obvineného.

Z trestného spisu súd zistil, že advokát sa nezúčastnil všetkých vyšetrovacích úkonov spojených s trestným stíhaním navrhovateľa a niektoré úkony, za ktoré bola vyčíslená odmena, sa netýkali navrhovateľa ako obvineného. Takto súd neuznal z úkonov vyúčtovaných a špecifikovaných advokátom v podaní zo dňa 29.6. 2011 vyúčtované úkony právnej služby za deň 13.5.2004 - účasť na výsluchu svedka 2.176,- Sk, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 4.11.2004 - 2.176,- Sk, ktorá sa týkala iného obvineného S.. E., podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 4.1.2005 1.500,80 Sk, ktorý sa týkal rovnako iného obvineného S.. E.. Z tarifnej odmeny spočívajúcej v účasti na hlavnom pojednávaní dňa 17.1.2008 súd priznal iba jednu štvrtinu, pretože uvedené hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Právny zástupca mal nárok na výšku odmeny v rozsahu 100 % za úkony právnej služby príprava a prevzatie obhajoby a účasti na výsluchu obvineného, v rozsahu 80 % za ďalšie právne úkony, ktoré sa týkajú spoločných úkonov viacerých obvinených a v rozsahu dvojnásobku

základnej sadzby tarifnej odmeny pri úkonoch dňa 23.6.2004 a 24.6.2004, ktoré trvali celkom viac ako dve hodiny. Pri zohľadnení tarifnej výšky odmeny advokáta vychádzajúc z hornej hranice trestu odňatia slobody stanoveného pre stíhaný trestný čin za rok 2004 v rozsahu 1/5, 2005 - 1/8 a 2008-1/8 výpočtového základu, úkonov právnej služby účasti na vyšetrovacích úkonoch, písomných podaní vo veci samej a účasti na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní súd ustálil ako odôvodnené z úkonov právnej služby vyúčtovaných a špecifikovaných advokátom v podaní zo dňa 29.6. 2011 v roku 2004 úkony v počte Sk, 14x 2176 Sk, 2x 4352 Sk / úkony presahujúce 2 hodiny/, v roku 2005 úkony v počte 2x1500,80 Sk a v roku 2008 v počte 3x 1905,60 Sk , 1x 476,40 Sk / 1905.6 : 4/. K úkonom právnej služby prislúcha režijný paušál 18x136 Sk, 2x150 Sk a 4x190 Sk. Ako odôvodnené súd uznal ďalej cestovné náhrady spojené s účasťou advokáta na vyšetrovacích úkonoch a hlavných pojednávaniach vo výške 192,37 eur zohliadniac výšku uplatnených náhrad v podiele pre navrhovateľa ako jedného z viacerých zastúpených. V prevyšujúcej časti čo do vyúčtovaných úkonov návrh zamietol.

Čo sa týka zvýšenia tarifnej odmeny vzhľadom k navrhovateľom uvádzaným skutočnostiam, že v danej veci bolo potrebné použiť okrem trestného práva aj daňové právo, zákony o účtovníctve, jednalo sa o viacerých obvinených, ktorá skutočnosť mala odôvodňovať zvýšenie tarifnej odmeny na dvojnásobok, súd dospel k záveru, že nárok na zvýšenie tarifnej odmeny nie je daný. Vychádzajúc z judikatúry súdov v trestnom konaní súd podrobil preskúmaniu každý úkon právnej služby, ktorý bol v trestnom konaní vykonaný. Ako úkony mimoriadne ťažké je možné považovať úkony v trestnej veci, ktorá je skutkovo a právne mimoriadne náročná a úkony by sa vymykali bežnej praxi. Zvýšenie sa nemusí týkať všetkých úkonov, ale každý musí byť vyhodnotený z pohľadu jeho mimoriadnej obtiažnosti, časovej náročnosti, vyžadujúceho si prípadne znalosť cudzieho práva alebo jazyka.

Ako vyplýva z uznesenia o trestnom stíhaní navrhovateľa ,navrhovateľ bol obvinený z toho, že mal podpísať dodacie listy a schváliť faktúry týkajúce sa dodávky prác pre iné firmy, ktoré v skutočnosti vykonané neboli, čím malo dôjsť k skráteniu dane a.i. Jednalo sa teda voči jeho osobe o preukazovanie vystavenia fiktívnych dokumentov. Zo zrušujúceho uznesenia Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.4.2009 je zrejmé, že dôvodom podanej obžaloby bolo vystavovanie fiktívnych zmlúv o dielo, pričom takýto záver bol predčasný. Hlavným dôvodom pre vrátenie vecí prokurátorovi bolo došetrenie skutkových okolností, a to ujasnenie rozsahu prác, ktoré boli skutočne vykonané. Nejednalo sa teda o úkony právnej služby poskytované navrhovateľovi v trestnej veci, ktorá by bola vo vzťahu k jemu vznesenému obvineniu právne aj skutkovo náročná . Časovú náročnosť súd nemohol posudzovať, pretože takáto skutočnosť tvrdená nebola. To, že v danom prípade sa malo jednať o ekonomickú a hospodársku trestnú činnosť, ktorá si vyžadovala znalosti radu právnych predpisov, bez ďalšieho nemožno označiť za trestnú vec mimoriadne náročnú. Naviac na podstatnej časti vyšetrovacích úkonov sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý mal síce oprávnenie podľa zákona zastupovať advokáta, avšak všeobecne koncipient v rámci praxe zastupuje advokáta iba pri jednoduchších úkonoch zodpovedajúcich rozsahu dosiahnutých vedomostí. To však neznamená, že vo vzťahu k ďalším obvineným by vzhľadom k charakteru ich obvinenia nebolo možné jednotlivé úkony právnej služby posúdiť ináč.

Odporca sa ako osoba podľa zákona povinná prerokovať nárok na náhradu škody nedostal do omeškania už dňom nasledujúcim po doručení tejto žiadosti, pretože podľa osobitného zákona dôvodnosť uplatneného nároku mal právo najprv preskúmať v zákonom stanovenej lehote. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ v danom prípade mohol uplatniť na súde najskôr dňom nasledujúcim po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti na predbežné prerokovanie príslušnému orgánu. Pretože si svoju pohľadávku uplatnil bez predchádzajúcej výzvy na plnenie u odporcu až podaním žaloby / za takúto výzvu súd nepovažoval žiadosť o predbežné prerokovanie nároku /, v súlade s ust. O.z. , NV č. , a ust. O.z. súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa 14.7.2012, kedy po doručení žaloby odporcovi súdom dňa 12.7.2012 sa tento dostal do omeškania. V časti uplatneného úroku už odo dňa 15.7. 2011 preto návrh zamietol.

V časti uplatneného nároku z titulu ochrany osobnosti vo výške 5 000,- eur súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Priznanie nemajetkovej ujmy neupravuje zákon č. 58/69 Z.z., preto takúto peňažnú náhradu podľa uvedeného zákona nebolo možné ani so zohľadnením argumentácie dĺžky trestného konania posudzovať a priznať. I keď súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uvedenou

v návrhu, z jeho obsahu a vyjadrení navrhovateľa v priebehu konania vyplýva, že navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok ako nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa a a zároveň podľa článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je v zmysle článku 154c ods. 1 súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť medzinárodnej zmluvy pred zákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo na daný prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy, a to za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky vyplývajúce z uvedeného ústavného článku. Súd preto posudzoval nárok navrhovateľa z hľadiska zásahu do jeho osobnostných práv. Ku vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúci buď v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej alebo morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa daného ustanovenia. Zákon neobsahuje v ustanoveniach -13 O.z. označenie subjektu, ktorý neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Týmto subjektom teda môže byť fyzická osoba ako aj právnická osoba, teda štát podľa ust O.z. V mene štátu v občianskoprávnych vzťahoch vystupujú orgány štátu. Pasívne legitimovaná osoba špecifikovaná pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania nie je pasívne legitimovanou osobu bez ďalšieho aj pre uplatnenie nároku na úhradu nemajetkovej ujmy tak, ako to upravuje napr. a rovnako takúto osobu definovanú nie je možné považovať za pasívne legitimovanú aj pre uplatnenie nároku na úhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. Súd nemal preukázané, aby konaním žalovaného, bez ohľadu na to, ktorý orgán by mal za štát pred súdom konať / vzhľadom k uzneseniu o vznesení obvinenia zrejme Ministerstvo vnútra SR/, došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Všeobecne ak je voči fyzickej osobe v súlade s podmienkami stanovenými v zákone vznesené obvinenie a ak úkony orgánov činných v trestnom konaní sú vykonávané v medziach zákona, aj keď navrhovateľ tvrdí, že sa v trestnom konaní orgány činné dopustili prieťahov, nepredstavujú bez ďalšieho zásah do osobnostných práv ani v prípade, ak neskôr dôjde k oslobodeniu danej osoby. Iba trestné stíhanie realizované v rozpore so zákonom, prípadne ústavným poriadkom, realizácia neprípustných úkonov a.i. môže byť spôsobilé vyvolať aj ujmu vo sfére osobnostných práv fyzickej osoby/ uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo 7/2010/. Takúto skutočnosť súd v priebehu konania nezistil. Zodpovednosť odporcu nie je možné vyvodzovať ani z porušenia ust. Čl. 5 ods.5 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože v rámci trestného konania navrhovateľ nebol obmedzený na osobnej slobode. Preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Právny vzťah medzi pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a touto osobou nie je záväzkovým právnym vzťahom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch preto nie je možné považovať za právo veriteľa na plnenie a navrhovateľ nemôže požadovať v prípade úspechu v konaní úroky z omeškania s odkazom na ust. § 517 O.z. pred tým, ako by uplynula lehota na plnenie stanovená právoplatným rozhodnutím. Nie je preto dôvodným ani uplatnenie úroku z omeškania z istiny predstavujúcej nemajetkovú ujmu.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s odkazom na ustanovenie , pretože každý z účastníkov bol úspešný iba v časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.