Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-23-2013.pdf
PDF · 117.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloletú O., bytom ako matka, zastúpenú kolíznym pracovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: X., zastúpená JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátkou, Piešťany, Kukučínova 8 a otca: L., zastúpený JUDr. Dušanom Kubánim, advokátom, Piešťany, Teplická 2251/121, o zníženie výživného, zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, takto
rozhodol:
I. Súd s účinnosťou od 01.05.2013 zvyšuje výživné na maloletú O. zo sumy 82,98 eur na sumu 130 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2013 do 07.11.2013 vo výške 282 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .
IV. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku 16,00 hod do nedele do 16,00 hod., počas letných prázdnin vždy od 8,00 hod. dňa 1.7. do 19,00 hod. dňa 14.7. a od 8,00 hod. dňa 15.8. do 19,00 hod. dňa 25.8., počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty 18,00 hod. do soboty 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka 8,00 hod do pondelka 16,00 hod. a počas vianočných sviatkov každý rok od 8,00 hod. dňa 28.12 do 18,00 hod. dňa 3.1. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ju matke vráti.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/180/2007-17 zo dňa 05.10.2007 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 16.11.2012 podal otec návrh na zníženie výživného na maloletú zo sumy 2.500 Sk ( 82,98 eur) na sumu 30,- eur s odôvodnením, že v čase minulého určenia výživného býval u rodičov a bol zamestnaný, pričom od 01.09.2011 je nezamestnaný a keďže kúpil s priateľkou rodinný dom, je od 01.08.2011 povinný splácať polovicu hypotéky.
Dňa 19.03.2013 podal otec na súd tiež návrh na úpravu styku s maloletou, v ktorom žiadal, aby bol oprávnený stákať sa s ňou každý párny víkend v čase od piatka 16,00 hod. do nedele 19,00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od 15.07. do 30.07. a v mesiaci august od 10,00 hod. dňa 15.08.
do 30.08., počas vianočných sviatkov vždy od 10,00 hod. dňa 27.12. do 19,00 hod. dňa 02.01., počas jarných prázdnin každého párneho roka od 08,00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 18,00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin a počas veľkonočných sviatkov každého nepárneho roka od 08,00 hod. Veľkonočného piatka do 18,00 hod. Veľkonočného pondelka s tým, že si maloletú prevezme a matke ju odovzdá vždy v mieste bydliska dieťaťa. Návrh odôvodnil tým, že pri rozvode manželstva rodičov maloletej bol styk otca s maloletou ponechaný na dohodu rodičov. Po rozvode sa s dcérou pravidelne stretával po dohode s matkou, ale posledné 2 mesiace mu v tom matka bezdôvodne bráni. Otec si pritom s dcérou dobre rozumie, maloletá má vybudované vzťahy aj s jeho rodičmi, sesternicami, bratrancom, ako aj kamarátmi a s otcom trávila nielen prázdniny, ale vždy vyšiel matke v ústrety, keď potrebovala odcestovať, alebo bola chorá a dcéru mu zverila.
Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že otec počas trvania manželstva rodičov neprejavoval o dcéru žiaden záujem, nikdy na ňu nemal čas a jeho negatívny postoj k maloletej pretrvával aj po rozvode, kedy ju zo začiatku pár týždňov navštevoval na približne jednu hodinu týždenne, neskôr však vylúčil bez vysvetlenia aj tieto zriedkavé stretávania s dcérou. Napriek rozpadu manželstva a nezáujmu otca o maloletú, dobrý vzťah matky s rodičmi otca zostal zachovaný dodnes a pravidelne sa stretávajú. Asi rok po rozvode sa účastníci pokúsili obnoviť spolužitie, ale aj tento pokus stroskotal opäť na nezáujme otca o rodinu, resp. o maloletú O.. Napriek tomu má otec možnosť maloletú dodnes navštevovať, v čom mu matka nikdy nebránila. Asi pred rokom požiadal matku o možnosť stretávať sa s maloletou, s čím súhlasila a zo začiatku si ju nepravidelne brával na víkendy a počas leta 2012 strávila u otca 7 dní v mesiaci júli a 7 dní v auguste. Počas spoločných návštev sa však dcére nevenoval, nemal vraj čas, nikdy ju nevzal na výlet alebo na prechádzku, nezaujímal sa o to, aké má záujmy. Matka napriek zlej finančnej situácii má snahu o všestranný rozvoj maloletej, podporuje ju v mimoškolských aktivitách, chodí s ňou na výlety a dovolenky v rámci SR, podarilo sa jej našetriť aj na dovolenku pri mori a každoročný letný tábor. Absolútnou prioritou je príprava maloletej na vyučovanie, ktorú roky absolvujú spolu a matka to nechce meniť. Preto po zohľadnení tejto skutočnosti navrhla, aby sa otec stýkal s maloletou každý párny víkend od soboty 08,00 hod. do nedele 19,00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 08,00 hod. do 07.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 08,00 hod. do 08.08. do 19,00 hod., počas jarných prázdnin a každý párny rok od nedele 19,00 hod. do nasledujúceho piatka do 19,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka 19,00 hod. do nedele 19,00 hod. a pokiaľ ide o vianočné sviatky, matka súhlasí s návrhom otca. Matka uviedla, že takýto rozsah stretávaní konzultovala aj s dcérou a táto ho odsúhlasila.
Matka súčasne v písomnom vyjadrení k návrhu podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 83,- eur na 140,- eur mesačne s odôvodnením, že výživné na maloletú bolo stanovené v čase, keď mala maloletá 3 roky, odkedy sa jej potreby podstatným spôsobom zmenili, jednak v súvislosti s tým, že už je žiačkou tretej triedy základnej školy, ako aj s tým, že má zvýšené náklady na mimoškolské aktivity a nepriaznivý zdravotný stav. So znížením výživného nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich písomnými podaniami, potvrdeniami o príjmoch rodičov a ich nevyhnutných mesačných výdavkoch, výpismi z účtov, kúpnou zmluvou, listom vlastníctva, zmluvou o financovaní bývania, dohodou o skončení pracovného pomeru, potvrdenia úradu práce, potvrdeniami Obce Nitrianska Blatnica, potvrdením o návšteve školy, listinnými dôkazmi o nákladoch na výživu maloletej, obsahom rozvodového spisu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/180/2007, ďalšími listinami a obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/180/2007-17 zo dňa 05.10.2007 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol povinný prispievať na jej výživu sumou 2.500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou nebol upravený. Matka bola zamestnaná s priemerným zárobkom cca 10.000,- Sk mesačne, otec dosahoval priemerný čistý príjem 20.044,- Sk, maloletá mala 3 roky, navštevovala materskú školu, kde uhrádzala poplatky vo výške 41,50 eur a ročný poplatok ZRPŠ 40,- eur, bola zdravá, navštevovala iba alergológa.
V súčasnosti je maloletá žiačkou 4. triedy, za školský klub platí 8,50 eur mesačne, v školskej jedálni platí 30,- eur, navštevuje tanečný krúžok s ročným poplatkom 70,- eur, s ktorým má aj ďalšie náklady na cvičebné úbory, kostýmy a pod. v hodnote okolo 40,- eur ročne. V minulom roku navštevovala skautský krúžok aj basketbalový krúžok ( oba bezplatné), ktoré v tomto školskom roku už nenavštevuje. Zvýšené výdavky vyžaduje aj zdravotný stav maloletej, ktorá trpí na hemoroidy, a to následkom toho, že od
narodenia mala silný reflux a následné problémy s vylučovaním, preto si vyžaduje pestrú a kvalitnú stravu, prípravu teplej stravy a minimalizovanie suchej stravy, čo je náročné na výdavky. Vzhľadom na rýchly rast má matka náklady na stravu, hygienické potreby a oblečenie maloletej. Matka jej každoročne hradí v lete detský tábor v hodnote okolo 200,- eur, platí jej poistku vo výške 25,50 eur mesačne a kredit do telefónu vo výške 8,50 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky otec na jej výživu okrem sumou určenou súdom ničím neprispieva.
Otec v konaní uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí a trvá na znížení výživného, ktoré v súčasnosti presahuje jeho možnosti a schopnosti. Nie je pravda, že sa nezaujímal o Vanesu, vždy sa o ňu staral, chodil do práce a zarábal pre rodinu. Dcéru má rád, aj ona jeho, keď je u neho, venuje sa jej a majú spoločné aktivity. V posledných mesiacoch mal problém sa dcére dovolať, videl, že je odťažitá, ale hoci situácia sa opäť stabilizovala po podaní jeho návrhu na súd, trvá na súdnej úprave styku a to v rozsahu stretávaní, ktorý navrhol on. Víkendy by mala dcéra tráviť u neho od piatka, ako tomu bývalo aj doteraz a nie od soboty rána, ako navrhla matka. Nie je žiadny problém, aby sa s ňou učieval on, alebo jeho partnerka, ktorá sa s ňou aj učievala, ale matka to zakázala. Rovnako nesúhlasil s návrhom matky ohľadne letných a jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov a trval na svojom návrhu.
Súd odporučil rodičom konzultácie u psychológa, kde došlo k dohode rodičov o úprave styku otca s maloletou v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd dohodu schválil, keď nevidel jej rozpor so záujmami maloletej.
Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti k dohode rodičov nedošlo, súd preto vykonal dokazovanie za účelom zistenia majetkových pomerov oboch rodičov a ich možností a schopností.
Otec v konaní uviedol, že je zdravý, je vyučený automechanik, ale nepracoval v tejto pozícii, hneď sa zamestnal ako skladník vo firme F., s.r.o., Piešťany. Tam pracoval od 20.01.2004 až do 31.08.2011 s čistým príjmom okolo 500 eur a popri zamestnaní mal nejakú dobu otvorený pneuservis u rodičov v Svrbiciach, podnikať začal v r. 2007. Pracovný pomer bol skončený na jeho žiadosť dohodou, čo súdu zdôvodnil tým, že odišiel pretože zamestnávateľ im znižoval platy, pričom každý deň robili asi o hodinu dlhšie. Tiež si od 15.08.2011 do 28.02.2013 pozastavil živnosť, pretože chcel začať podnikať v Nitrianskej Blatnici, kde s priateľkou kúpili dom. To bol ďalší dôvod na ukončenie jeho pracovného pomeru a navyše by musel do práce dochádzať, čím by sa mu cestovné náklady predražili. Preto chcel po presťahovaní do Nitrianskej Blatnice začať podnikať tam, avšak nastali komplikácie s povolením, Regionálny úrad verejného zdravotníctva trval na tom, aby priestory určené na podnikanie boli skolaudované ako garáž. Podal preto žiadosť o kolaudáciu, aj toto konanie sa skomplikovalo pre nesúhlas suseda, musel rozhodovať Krajský stavebný úrad v Nitre, čo trvalo 7 mesiacov, počas ktorej doby priestory musel prerábať. Kým si potom vybavil všetky doklady na otvorenie živnosti, k otvoreniu živnosti došlo až od 01.04.2013. Predtým bol rok a pol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal iba prvého pol roka podporu v nezamestnanosti a následne cca od marca 2012 do marca 2013 už nepoberal žiadne dávky, žil zo svojich rezerv a z finančnej pomoci jeho priateľky, ktorá je zamestnaná v Piešťanoch vo firme T. Aj po začatí podnikania na jar 2013 má príjem úplne minimálny, on iba opravuje pneumatiky a vtedy už bolo prakticky po sezóne. Daňové priznanie zatiaľ nepodal žiadne, má iba niektoré pokladničné bloky za vykonané práce ( výmena pneumatík) v minimálnej výške, inak stále žije z finančných rezerv a výpomoci svojej priateľky. Koncom marca 2013 dostal od štátu podporu na rozvoj začínajúcich živnostníkov vo výške 2.700,- Eur, ktoré investoval do nákupu prístrojov. Dom kúpili s priateľkou za 46.000 eur na hypotéku, mesačná splátka predstavuje 180 eur. Predložil súdu list vlastníctva č. XXX, z ktorého vyplýva, že kúpou nadobudol v r. 2011 spolu s V. rodinný dom a pozemky v obci Nitrianska Blatnica, každý v 1. Keďže nemá prostriedky na splácanie úveru, na základe pôžičky ho za neho spláca jeho priateľka. Od septembra 2011 do februára 2012 bol evidovaný na úrade práce, s úradom riadne spolupracoval a hľadal si prácu. Pol roka poberal podporu v priemernej výške 330,- eur a od marca 2012 nemal potom žiadny príjem až do apríla 2013, kedy mal prvé zákazky. Od apríla mal obrat iba 355 eur, o čom založil do spisu dennú uzávierku z 26.08.2013 obsahujúcu súčet jeho doterajších obratov. Z tohto odvádza do zdravotnej poisťovne 50,02 eur mesačne, platí si tiež živostnú poistku 6,60 eur mesačne, telefón vo výške 22 eur a internet 15 eur. Zo spoločnej hypotéky by otec mal platiť mesačnú časť splátky vo výške cca 100 eur, ale požičiava mu na to priateľka. Z nákladov na bývanie platia elektriku 30,- eur, drevo na kúrenie ročne cca 63 eur, daň za pozemky a stavby 60 eur ročne a potom má už bežné výdavky na stravu ošatenie a pod. V súčasnosti šetrí, tak si nič nekupuje. Spočiatku žil z nejakých úspor z obdobia, kedy pracoval, preto ńežiadal hneď o zníženie výživného, až keď sa mu úspory minuli. Poukázal na to, že
okrem výživného maloletej poskytoval aj iné plnenia, a to jednak kúpou vecí - knižiek, oblečenia, hračiek ( pokiaľ sa jej snažil kúpiť školské pomôcky, matka ich odmietla), ale aj brával dcéru na výlety a rôzne podujatia, čo ho stálo nemalé prostriedky a v súčasnosti si to už nemôže dovoliť. Pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného, považoval niektoré výdavky uvádzané matkou za nedôvodné, ako napr. výlety do Prahy (v roku 2012 absolvovala matka koncert, kde vstupenka stála 1.990 CZK), zahraničná dovolenka, cesty do Banskej Bystrice za priateľom matky, pôžičku na nákup spotrebičov, ktoré nezdokladovala a tiež poistku mohla uzavrieť na nižšie mesačné poistné. Pri úspornejšom režime by matka dokázala lepšie hospodáriť a nemusela by podávať návrh na zvýšenie výživného.
Matka je zamestnaná v spol. O., s.r.o. Horná Streda s mesačným čistým príjmom 510 až 520 eur (keďže v júli boli dovolenky a mala vyšší príjem), inak dosahuje cca 485 eur a poberá prídavky na maloletú vo výške 23,10 eur. Z toho uhrádza mesačné úhrady spojené s užívaním dvojizbového mestského bytu vo výške 167 eur, zálohu elektriny 25 eur, internet 10 eur a ročný poplatok za komunálny odpad 52 eur. Okrem toho uviedla, že spláca 64 eur ako splátku úveru na nákup elektrospotrebičov a zariadenia bytu, platí si životné poistenie 44,77 eur mesačne a maloletej životné poistenie po 25,50 mesačne. Úver čerpala z VÚB v zime 2012 v sume cez 3.000 eur, z čoho mala zložiť 2000 eur zábezpeku na byt ( ktorý mala dostať pôvodne a staval sa na Banke), z toho nakoniec zišlo, pretože pôvodný byt nedostala a úver využila na nákup chladničky, práčky, gauča, výdavky na 1.sv.príjmanie a advokátku za tento súdny spor, pretože nemá žiadne iné peniaze. Matka má od r. 2012 zdravotné problémy - histamínovú intoleranciu, čo vyžaduje zvýšené náklady súvisiace s úpravou stravy ( čo najväčší podiel čerstvých surovín). Okrem týchto pravidelných výdavkov má aj nepravidelné výdavky, lieky v prípade jej choroby, nedoplatok za byt a pod. Každoročne pri nástupe do školy sa nákupy školských potrieb pre maloletú pohybujú v hodnote cca 60 eur. Maloletá je zdatná v cudzích jazykoch a od štyroch rokov navštevovala mimoškolské lekcie anglického jazyka, čo z finančných dôvodov musela ukončiť. Pokiaľ jej otec vytýka, že sa jej podarilo našetriť na zahraničnú dovolenku ( kam cestovali autobusom), alebo na letný tábor maloletej, mal by to skôr hodnotiť pozitívne, že to pri svojich príjmoch dokázala a nie vyčítať jej to ako nadštandard. Je pravda, že matka mala priateľa v Banskej Bystrici, vzťah ukončila v apríli-máji tohto roku a on hradil cesty za ním do Banskej Bystrice, rovnako aj výlety a minulý rok matke k narodeninám daroval vstupenku na vystúpenie, na ktoré otec poukazuje. Na druhej strane v auguste 2011 otec kúpil nehnuteľnosť na hypotéku, pozastavil živnosť a ukončil dobrovoľne pracovný pomer, čiže dobrovoľne sa vzdal príjmu aj zo živnosti aj zo zamestnania. Pokiaľ uviedol, že jeho celkový príjem od marca 2013 doteraz je 355,- eur, čo predstavuje cca 50,- eur mesačne, tak je otázne, z čoho si potom hradí svoje výdavky. V tomto prípade náklady na telefón, internet a podobne sa javia ako nadštandard, zvlášť keď pri jeho vyživovacej povinnosti k dcére je už 2 roky bez práce a príjmu. Návrh na zníženie výživného žiadala zamietnuť, pretože u otca nejde o prípad, kedy by nedosahoval príjmy z objektívnych dôvodov. Otec jej tiež vytýkal, že býva v dvojizbovom byte, k čomu uviedla, že po rozvode s otcom maloletej bývala aj s dcérou u svojej matky v jej jednoizbovom byte, pričom od bývalého manžela si nič nepriniesla. Nemala peniaze a ani sa s ním o peniaze nehádala. Nemohla si však dovoliť bývať niekde sama. Keď dcéra povyrástla a priala si vlastnú izbu, rozhodla sa matka ísť do samostatného dvojizbového bytu.
Kolízny opatrovník doporučil súdu návrh otca na zníženie zamietnuť a výživné zvýšiť na matkou navrhovanú sumu, ktorá sa mu javí ako primerané, keďže výživné nebolo menené od r. 2007.
Podľa § 36 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného
Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, naopak, je dôvodný návrh matky na jeho zvýšenie. Výživné bolo naposledy určené v októbri 2007, kedy bola maloletá trojročná, navštevovala materskú školu a bola zdravá. Odvtedy uplynulo 6 rokov, počas ktorých maloletá vyrástla, nastúpila na základnú školu a v súčasnosti je už v 4. ročníku, takže jej výdavky na školu sú vyššie, pretože okrem bežných poplatkov a stravného v školskej jedálni musí kupovať aj školské pomôcky. Pribudli jej platené mimoškolské činnosti a tiež zdravotné problémy, ktoré vyžadujú zvýšené náklady na jej výživu. Na strane maloletej sa teda podstatným spôsobom zmenili pomery a výživné zo strany otca v sume 82,98 eur už nie je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa. Príjmy matky, ktoré v čase posledného rozhodovania súdu predstavovali cca 332 eur, vzrástli odvtedy o približne 53 %, avšak súčasne musí uhrádzať sama náklady na bývanie a vo zvýšenej miere platiť náklady na výživu maloletej. To, že matka sa odsťahovala s maloletou do dvojizbového bytu, súd nepovažoval za nadštandard, obzvlášť s ohľadom na to, že niekoľko rokov sa musela s maloletou uskromňovať v stiesnených podmienkach jednoizbového bytu s jej matkou, takže pri dospievajúcom dieťati sa dvojizbový byt javí ako primeraný a náklady, ktoré v súvislosti s ním matka uhrádza sú adekvátne ( 196,30 eur vrátane komunálneho odpadu), preto súd nepovažoval za potrebné vypočúvať v tejto súvislosti bývalého priateľa matky B., navrhnutého otcom ako svedka na preukázanie hodnovernosti výpovede matky a overenia si dôvodu nutnosti presťahovať sa od svojej matky, čím došlo k zvýšeniu výdavkov u nej. Súd ako dôvodné posúdil u matky aj platby za internet, matkinu aj dcérinu životnú poistku, čo predstavuje ďalší pravidelný výdavok matky 80,30 eur. Matka tiež preukázala lekárskou správou zvýšené náklady na vlastnú výživu z dôvodu potravinovej intolerancie s nutnosťou dodržiavania diétneho režimu stravy bez histamínu. Preukázala lekárskou správou aj potrebu pravidelnej pestrej teplej stravy u maloletej, z čoho je zrejmé, že náklady na stravovanie ich oboch sú vyššie než bežné. Pokiaľ ide o splátku úveru 64 eur, keďže matka nepreukázala ani existenciu úveru ani spôsob jeho využitia, súd na tento konkrétny výdavok neprihliadol, i keď berúc do úvahy, že matka sa nedávno nasťahovala do prideleného bytu, je prirodzené, že musela vynakladať aj mimoriadne výdavky súvisiace so zariadením vlastnej domácnosti.
Pokiaľ ide o otca, tento v čase posledného rozhodovania súdu dosahoval 665 eur a v súčasnosti reálne dosahuje okolo 50 eur a to zo živnosti, ktorú má otvorenú od apríla 2013. Dovtedy bol od
01.09.2013 nezamestnaný evidovaný na úrade práce do 28.02.2013, z toho v období od 01.09.2011 do 29.02.2012 poberal dávku v nezamestnanosti. Hoci do leta 2011 bol riadne zamestnaný, ukončil dobrovoľne pracovný pomer, čím sa vzdal priemerného čistého mesačného príjmu cca 522 eur, čo vyplýva z potvrdenia jeho bývalého zamestnávateľa o výške čistého príjmu, ktorý dosiahol za posledných 12 mesiacov pred skončením pracovného pomeru. Okrem toho mal aj príjmy z podnikania, ktoré od r. 2007 vykonával v obci Svrbice až do 15.08.2011, kedy si živnosť pozastavil. Podľa daňového priznania z r. 2011 otec dosiahol zo živnosti základ dane 570,44 eur ( ktorú v uvedenom roku vykonával iba do augusta 2011) a zo zamestnania 4 458,42 eur ( ktoré tiež vykonával iba do augusta 2011), čiže spolu základ 5 028,86 eur, daň z toho 279,21 eur. V r. 2011 teda dosiahol čistý príjem 4.749,65 eur, čo v priemere pri 12 mesiacoch v roku predstavuje síce 395,80 eur mesačne, avšak súd vzal do úvahy, že v skutočnosti to boli príjmy iba za obdobie 8 mesiacov uvedeného roku, teda mesačne v týchto ôsmich mesiacoch dosahoval 593,70 eur, čo treba považovať za príjmy, ktorých sa otec od 01.09.2011 dobrovoľne vzdal. Otcove argumenty na obranu svojho rozhodnutia vzdať sa zamestnania aj podnikania v súvislosti s presťahovaním do zakúpeného domu v Nitrianskej Blatnici neobstoja. Otec, hoci nespokojný s prístupom zamestnávateľa ( ktorého nároky na zamestnancov stúpali bez adekvátneho ohodnotenia), nemal ukončiť pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečený iný príjem, pretože si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. Vanese a to isté platí aj o pozastavení podnikania. Súdu otec tvrdil, že nebol v tomto období pasívny, hoci zostal nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, vybavoval si podnikanie, umiestnenie prevádzky a povolenie výkonu činnosti, čo aj s ohľadom na predmet jeho činnosti trvá nejakú dobu, avšak práve súc si vedomý týchto skutočností ( že vybavenia podnikania môže byť zdĺhavé), mal si ponechať dovtedy istý zdroj príjmov aspoň v podobe príjmu zo závislej činnosti vo firme F. s.r.o., aby nevystavil dcéru, odkázanú na neho výživou, núdzi. Takéto nerozvážne správanie otca nemôže ísť na vrub maloletej Vanesy a nemožno ani od matky, ktorá riadne pracuje a využíva svoje schopnosti a možnosti, spravodlivo žiadať, aby prevažnú časť výživy ich spoločného dieťaťa znášala sama, pričom sa aj o dieťa osobne stará. Súd preto posúdil toto vzdanie sa príjmov otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustálil, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti. Pre účely rozhodovania o výživnom teda vychádzal z čistého priemerného príjmu otca 593,70 eur, ktorý by dosahoval, pokiaľ by sa nebol týchto príjmov vzdal. Ako nevyhnutné otcove výdavky boli posúdené odvody do zdravotnej poisťovne 50,02 eur, životná poistka 6,60 eur, telefón 22 eur aj internet 15 eur, keďže tieto sú nevyhnutné pre výkon podnikania. Kúpu polovice nehnuteľnosti súd posúdil obdobne ako u matky, t.j. ako nutnosť vyriešiť svoju bytovú situáciu, a preto z otcom uvádzanej mesačnej splátky hypotéky v sume 180 eur uznal mu ako dôvodný výdavok jeho časť splátky vo výške 1, t.j. 90 eur mesačne, keďže je polovičným vlastníkom nehnuteľnosti. Rovnako mu súd uznal aj polovicu ostatných ním uvádzaných nákladov a to na elektrinu, palivové drevo a daň vo výške 20 eur mesačne. Celkové mesačné pravidelné výdavky otca sú okolo 204 eur, a keďže aj on si v r. 2012 zariaďoval vlastnú domácnosť, bolo treba aj u neho prihliadnuť na to, že mal z tohto dôvodu aj určité jednorazové mimoriadne výdavky.
Z takto zisteného skutkového stavu, po preskúmaní životnej úrovne oboch rodičov, po zhodnotení ich schopností a možností ako aj odôvodnených potrieb maloletej súd zvýšil výživné na 130 eur mesačne, čo predstavuje cca 22% z príjmu otca 593,70 eur, ktorý je schopný v súčasnosti dosahovať a táto suma je súčasne aj primeraná odôvodneným potrebám maloletej. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti a je zdravý, preto súd nemohol akceptovať jeho súčasnú finančnú situáciu ( kedy ho podľa jeho vyjadrenia živí prakticky jeho priateľka), pretože túto si spôsobil sám a nejde teda o stratu príjmov z objektívnych dôvodov. Jeho výhrada na adresu matky, že zle hospodári a vynakladá finančné prostriedky na zbytočné účely, sa v konaní nepreukázala. Matka sa správa vo vzťahu k maloletej ako zodpovedný rodič, riadne zarába, stará sa o dcéru a dokázala vytvoriť aj primerané bytové podmienky pre zdravý rozvoj dieťaťa. Vzhľadom na zvýšené výdavky maloletej od posledného rozhodovania súdu je namieste, aby sa aj otec vo zvýšenej miere na výdavkoch jediného dieťaťa podielal, keďže nad rámec výživného dcére prispieva vecne iba sporadicky ( podľa vyjadrenia matky vôbec).
Výživné bolo zvýšené od mája 2013, teda od podania návrhu matkou ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine), kedy už existovali zmenené pomery odôvodňujúce toto zvýšenie. Spätným zvýšením výživného a berúc do úvahy, že otec doposiaľ mesačne posielal k 15. dňu v mesiaci sumu 83 eur, vznikol mu dlh za obdobie od 01.05.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 282 eur. Otec mal po zvýšení výživného spolu za uplynulých 6 mesiacov - máj až október 2013, zaplatiť 6 x 130 eur = 780 eur , ale zaplatil 6 x 83 eur = 498 eur, takže rozdiel predstavuje 810 - 498 = 282 eur. Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur, splatných spolu s bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, čo je aj uvedený prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.