Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-25-2023.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/25/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvalý pobyt C., proti žalovanej: D. E. F., nar. XX. XXXX XXXX, trvalý pobyt G. XXXX, C., zastúpenej advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, Šafárikova 1522, Galanta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 12. decembra 2022 č.k. 30C/3/2021-178, takto
rozhodol:
I. Zmena návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nepripúšťa.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa uzavretia zmluvy, vykonania iného právneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k zaťaženiu ťarchou alebo k obmedzeniu užívacieho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, uloženia povinnosti žalovanej umožniť výkon a znášať užívacie právo žalobcu k nehnuteľnostiam a umožniť žalobcovi vykonávať starostlivosť o ryby, nachádzajúce sa v rybníkoch na predmetných nehnuteľnostiach (I.). O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu týchto trov konania v rozsahu 100% (II.). Súčasne rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 132 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobca na výzvu súdu doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zdôvodňujúc potrebu neodkladnej úpravy správaním žalovanej, ktorá vykonáva úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva, zaťaženiu nehnuteľností ťarchou, resp. inak zasahovala do jeho užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z výpisu listu vlastníctva je pritom zrejmé, že k zaťaženiu dotknutých nehnuteľností ťarchou už reálne došlo (zmluvou medzi žalovanou a jej otcom bolo zriadené záložné právo na dotknuté nehnuteľnosti v prospech otca žalovanej), osvedčená bola tak podľa žalobcu i reálna hrozba bezprostredne hroziacej ujmy. Žalovaná mu naďalej bráni v užívaní nehnuteľností, hoci žalobca je osobou s nepriaznivým zdravotným stavom (infarkt, operácia chrbtice), z ktorého dôvodu bol mu priznaný nárok na invalidný dôchodok. Vo veci samej sa preto žalobca mieni domáhať uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa uzavretia zmlúv, vykonania iného právneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, k zaťaženiu ťarchou alebo obmedzeniu užívacieho práva k nehnuteľnostiam, ako aj uloženia povinnosti žalovanej umožniť výkon a znášať užívacie právo žalobcu k nehnuteľnostiam, nároku na vyporiadanie BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) k dotknutým veciam a v časti o umožnenie žalobcovi vykonávať starostlivosť o ryby, ide o nárok na vydanie týchto vecí, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a aj v BSM
(k rybám), ku ktorým nemá žalobca prístup. Žalovaná sa v konaní bránila argumentáciou, že v čase uzatvorenia manželstva bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. G., pričom stavebné povolenie na prestavbu nehnuteľností bolo vydané na ňu a jej sestru, s ktorou mali nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Predložené kolaudačné rozhodnutie na nehnuteľnosť, ako aj projektová dokumentácia, bola vydaná na meno žalobkyne. Užívacie právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam zaniklo rozvodom manželstva. Žalobcu vyzvala na vypratanie nehnuteľností, no bezvýsledne. Poukázala na správanie žalobcu, hrubo porušujúce dobré mravy. Starostlivosť žalobcu o ryby nie je nevyhnutná, keďže ryby sú odzimované, bol im vymenený filter a sú riadne kŕmené. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté 29. augusta 2009 bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. januára 2020. Žalovaná je na LV č. XXXX k.ú. G. zapísaná ako výlučná vlastníčka všetkých predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. augusta 2003, darovacej zmluvy zo dňa 25. augusta 2003 a 19. októbra 2010. Podľa oznámenia o začatí kolaudačného konania, žalovaná podala dňa 30. septembra 2011 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu prestavba a nadstavba rodinného domu. Žalovaný 20. novembra 2020 adresoval žalovanej návrh na mimosúdne rokovanie ohľadom vyporiadania BSM a dňa 20. septembra 2021 podal trestné oznámenie na prokuratúre (postúpené OO PZ Galanta). Súd prvej inštancie skonštatoval, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčené nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Žalobca však podľa záveru súdu neosvedčil nárok, ktorému by sa mala poskytnúť procesná ochrana, ako ani potrebu naliehavej úpravy pomerov strán sporu. Predovšetkým žalobca neosvedčil tú skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, v dôsledku čoho mu neprislúchala ochrana práv vlastníka veci. Podľa listu vlastníctva žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla darovacími zmluvami, teda do svojho výlučného vlastníctva. Rovnako je uvedená aj na listinách predložených žalobcom (ako vlastníčka či investorka). Ak aj boli na sporné nehnuteľnosti vynaložené finančné prostriedky žalobcu, neznamená to, že predmetná nehnuteľnosť sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností má preto právo disponovať so svojim majetkom. Nehrozí tu ani nebezpečenstvo výkonu záložného práva, pretože otec žalovanej, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené, zomrel. Žalobca v konaní neosvedčil ani vznik jeho užívacieho práva k sporným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho užívacie právo k nehnuteľnostiam (odvodené od žalovanej) zaniklo právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov. Žalobca tiež neosvedčil bezpodielové spoluvlastníctvo k označeným rybám, ani ich výlučné vlastníctvo. Nebolo ani zrejmé, ktoré ryby patria do BSM a ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Zo strany žalobcu zostalo neosvedčené ohrozenie rýb, aj s poukazom na tvrdenia žalovanej, nebol potom daný dôvod, pre ktorý by mal byť žalobcovi umožnený prístup na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, za účelom starostlivosti o predmetné ryby. Vzhľadom na neosvedčenie dôvodnosti nároku žalobcu, ktorému by sa mala poskytnúť procesná ochrana, ako ani potreby neodkladnej úpravy pomerov strán konania, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Žalovanej ako plne úspešnej v konaní bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov odvolacieho konania nebolo možné určiť, ktorá zo strán bola úspešnejšia, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (pomer úspechu strán v odvolacom konaní bol rovnaký).
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho rozšírením o riadne zazimovanie rýb nachádzajúcich sa v rybníkoch na predmetných pozemkoch. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca dôvodil preukázaním vzniku, trvania a zániku manželstva rozvodom so žalovanou, v dôsledku toho i zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané dohodou ani súdnym rozhodnutím. Navrhoval aj oboznámenie sa so súdnym spisom sp. zn. 35C/60/2020, v ktorom bol pripojený spis Mesta C., oddelenie stavebného poriadku, z ktorého je zrejmé, že k výstavbe, kompletnej rekonštrukcii a prestavbe dotknutej nehnuteľnosti rodinného domu, došlo za trvania manželstva so žalovanou. Uvedené potvrdzuje aj projekt pre stavebné povolenie, ktorý žalobca predložil a z ktorého je zrejmý rozsah prestavby
rodinného domu, ktorý preto patrí do BSM (bez ohľadu na faktický zápis k nehnuteľnostiam, ku ktorým je evidovaná ako výlučná vlastníčka žalovaná, keďže zápis v katastri má len evidenčný charakter). K vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam potom žalobcovi prislúcha aj užívacie právo k nim, pretože je bezpodielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Tým bol preukázaný naliehavý záujem žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia, ako i potreba dočasnej úpravy pomerov. Vzhľadom na možný prechod záložného práva na tretiu osobu (žalovaná po rozvode manželstva zaťažila dotknuté nehnuteľnosti záložným právom v prospech jej otca, ktorý medzičasom zomrel), podľa § 151 ods. 3 O. z., súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že výkon záložného práva nehrozí (v dôsledku úmrtia otca žalovanej). Žalovaná teda už vykonala kroky smerujúce k zaťaženiu dotknutých nehnuteľností ťarchou a reálne môže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, najmä v súvislosti s výkonom záložného práva. Bez nariadenia neodkladného opatrenia môže dochádzať k obdobným právnym úkonom naďalej. Žalovaná nedisponuje žiadnym rozhodnutím o povinnosti vypratať predmetný dom žalobcom, ako ani iným rozhodnutím, na základe ktorého by bolo užívacie právo žalobcu k domu obmedzené. Žalobca poukázal na negatívne správanie žalovanej. Znemožnila mu vstup do rodinného domu, ktorý stav sa snažil riešiť pomocou asistenčnej hliadky policajného orgánu, dom mu však nebolo umožnené užívať. Negatívne konanie žalovanej bolo systematické. Bol zablokovaný prísun vody, zrušená dodávka elektrickej energie, z domu boli odstránené okná a dvere, pristavený prepravný kontajner, ktorý bol uzamknutý a boli do neho umiestnené veci výlučne patriace žalobcovi a veci patriace do BSM. Došlo k výmene zámok na vstupnej bráne a je zabezpečené stráženie objektu prostredníctvom strážnej služby. Žalobcovi bol zrušený trvalý pobyt a bolo zriadené záložné právo na dom. Žalobca je osobou vyššieho veku, bol mu priznaný nárok na invalidný dôchodok. O vyporiadanie BSM dohodou sa pokúšal zaslaním návrhu na mimosúdne rokovanie zo dňa 20. novembra 2020. K stretnutiu so žalovanou, ktorá ho zrušila, nedošlo. Žalovaná starostlivosť o rybník nezabezpečovala, nevie ju poskytnúť a žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že o ryby je riadne postarané. Súd prvej inštancie nezabezpečil všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, spis katastrálneho odboru Okresného úradu C., súdny spis sp. zn. 12Pc/58/2019, zmluvu o zriadení záložného práva, ktorých vykonaním bolo možné spravodlivo posúdiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca namietal aj nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nevysporiadaním sa s dôkaznými návrhmi na osvedčenie jeho tvrdení. Žalobca má za to, že v konaní riadne preukázal a osvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a preto mu prislúcha aj náhrada trov.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého strana žiada.
6. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
7. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).
8. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).
9. Z doplnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.11.2022 žalobcom vyplýva, že hmotnoprávnym nárokom vo veci samej, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáha procesnej ochrany návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, je nárok na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov k dotknutým veciam a vo vzťahu k umožneniu vykonávať starostlivosť o ryby, ide o nárok na vydanie tých rýb, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu (vo vzťahu k rybám, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve ide taktiež o nárok o vyporiadanie BSM).
10. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil, že predmetné nehnuteľnosti (pozemky a stavba rodinného domu) patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho žalobcovi neprislúchala ochrana práv prináležiaca vlastníkovi (spoluvlastníkovi) veci. Listinným dôkazom listom vlastníctva č. XXXX Okresného úradu C., katastrálny odbor bolo preukázané, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva (titulom kúpnej zmluvy pred uzavretím manželstva a darovacími zmluvami). Podporne na listinách predložených žalobcom, oznámenie o začatí kolaudačného konania s miestnym zisťovaním zo dňa 3.10.2011 a projekt pre stavebné povolanie 8/2011 (zmena stavby pred dokončením – rodinný dom prestavba a nadstavba) je tiež označená žalovaná, ako účastníčka konania a investorka. Súd prvej inštancie pritom správne poznamenal, že ak by aj na predmetnú nehnuteľnosť (prestavbu a nadstavbu rodinného domu) boli vynaložené finančné prostriedky žalobcu, uvedené nemá za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov k tejto nehnuteľnosti.
11. Z vyššie označených listinných dôkazov predložených žalobcom bola všeobecne osvedčená realizácia prestavby a nadstavby rodinného domu (na pozemku parc. č. 517/1 k.ú. G.). Platí pritom, že všetko, čo k stavbe v dôsledku stavebných úprav prirastie, t. j. prístavba, nadstavba, vstavba, sa stáva súčasťou pôvodnej stavby, a nie je rozhodujúce aká bola cena vykonaných stavebných úprav, z akých zdrojov bola hradená a v akom rozsahu tieto úpravy kvalitatívne alebo kvantitatívne pôvodnú stavbu rozšírili, resp. zmenili. Stavba existuje kontinuálne, hoci neskôr i ako vec pozmenenej povahy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4456/2011, sp. zn. 20Cdo/1191/2000).
12. Žalobca v prejednávanej veci neuvádzal tvrdenia aké konkrétne stavebnotechnické úpravy boli vykonané (druh a rozsah), osvedčujúce zánik pôvodnej stavby v dôsledku stavebných úprav (ktorá skutočnosť nevyplývala ani z technickej správy, ktorá je súčasťou projektu pre stavebné povolenie). Vzhľadom na spornú skutočnosť vlastníctva stavby (žalovaná popierala existenciu stavby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej, bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej (t. j. že došlo k deštrukcii pôvodnej stavby ako veci, v dôsledku konkrétnych dispozičných riešení, porovnávaním jednotlivých prvkov pôvodnej stavby a stavebných úprav, ktoré skutočnosti žalobca neuvádzal), s čím potom súvisí tiež potreba odborného posúdenia sporných skutočností. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP) a v zmysle zásady rovnosti strán konaní nemôže tak urobiť ani súd.
13. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na povahu osvedčovania, znamená to, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku vo
veci samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť, tzv. hodnoverné osvedčenie, čo v danom prípade splnené nebolo. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa vychádza z obsahu spisu a v ňom založených listín. Reflektuje sa zistenie len najvýznamnejších skutočností, teda nie všetkých rozhodujúcich skutočností a osvedčená skutočnosť sa má vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/65/2010, 1Cdo/147/2011).
14. Na vyššie uvedené závery nemala vplyv samotná skutočnosť, že k prestavbe a nadstavbe došlo za trvania manželstva účastníkov konania. Nebol daný dôvod vykonávať ďalšie rozsiahle dokazovanie týkajúce sa rozsahu prestavby a nadstavby, ktoré presahuje potreby dokazovania pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je určené sporovému konaniu vo veci samej, pričom žalobca neosvedčil ani záujem prejednať vec samú v takom konaní.
15. Nebola ani dôvodná odvolacia námietka žalobcu o nevykonaní dokazovania spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. 35C/60/2020, v ktorom vystupuje žalobca ako strana konania, tiež spisom Mesta C., oddelenie stavebného poriadku č. OSP 556/12721-1/201-Mo (ktorý podľa tvrdenia žalobcu bol pripojený k spisu sp. zn. 35C/60/2020), keďže relevantné konkrétne listiny zo spisov bol spôsobilý žalobca predložiť sám a časové obdobie vykonania stavebných prác na predmetnej stavbe nebolo v konaní sporné. Pripojenie spisu z iného konania nepredstavuje sám o sebe dôkazný prostriedok, keď účastník konania je povinný predložiť (označiť) konkrétny listinný dôkaz preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť, ktorá je sporná. Návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Pc/58/2019 o rozvode manželstva účastníkov konania nebol opodstatnený, už vzhľadom na žalobcom predložený rozsudok o rozvode manželstva účastníkov, ako aj zápisnicu o pojednávaní v konaní o rozvod manželstva zo dňa 28. januára 2020, pričom žalobca neuviedol spornú skutočnosť, ktorá mala byť osvedčená. Obdobne bolo potrebné vyhodnotiť aj dôkazný návrh žalobcu o pripojení spisu Okresného úradu C., katastrálny odbor, vzhľadom na predložený list vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti.
16. S poukazom na uvedené žalobca neosvedčil dôvodnosť tvrdeného chráneného nároku, ktorému možno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, uložením povinnosti žalovanej zdržať sa dispozitívnych úkonov s predmetnými nehnuteľnosťami (zdržať sa uzavretia zmluvy, vykonania iného právneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zaťaženia ťarchou alebo obmedzením užívacieho práva žalobcu k nehnuteľnostiam), neosvedčením spoluvlastníckeho práva k stavbe, ako ani k pozemkom, ktorých sa predmetné stavebné úpravy ani netýkali.
17. Žalobca odvodzoval od bezpodielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam aj právo užívať tieto nehnuteľnosti. Z dôvodu, že bezpodielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam osvedčené nebolo a žalobca netvrdil iný dôvod oprávňujúci ho užívať predmetné nehnuteľnosti (stavbu rodinného domu a pozemky), nebola osvedčená ani dôvodnosť nároku, ktorému by sa mohla poskytnúť procesná ochrana uložením povinnosti žalovanej umožniť užívať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti.
18. Odvolacia argumentácia týkajúca sa prechodu záložného práva na inú osobu a hrozba výkonu záložného práva bola bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na neosvedčené právo žalobcu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami z titulu vlastníckeho práva, prípadne iného právneho dôvodu. Ďalšie dokazovanie (záložnou zmluvou) nebolo preto dôvodné.
19. V súvislosti s návrhom žalobcu na umožnenie vykonávať starostlivosti o ryby je potrebné predovšetkým uviesť, že žalobca nekonkretizoval a neodlíšil druh a počet rýb patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Neosvedčil uvedené vlastnícke vzťahy k nim a teda ani nárok vo veci samej. Osvedčená nebola ani potreba neodkladnej úpravy pomerov v tejto časti návrhu, ako už konštatoval súd prvej inštancie, ktorý správne podotkol, že žalobca neosvedčil skutočnosť, pre ktorú by malo dôjsť k výkonu starostlivosti o ryby na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
20. Je potrebné uviesť, že žalobcovi nič nebránilo domáhať sa žalobou na ochranu vlastníckeho práva vydania vecí v jeho výlučnom vlastníctve, konkretizované spôsobom aby neboli zameniteľné s inými vecami rovnakého druhu, ako aj uplatňovať si žalobou nároky vyplývajúce z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne iné nároky, na základe vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Úspešnosť v konaní pred súdom závisí predovšetkým od správnosti
zvoleného prostriedku právnej ochrany a v prípade nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej (ako tomu bolo aj v danej veci) ho procesný inštitút neodkladného opatrenia nemôže nahradiť (porov. odsek 13 tohto uznesenia).
21. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04).
22. Podľa § 371 CSP odvolací súd nepripustil zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, jeho rozšírením o riadne zazimovanie rýb nachádzajúcich sa v rybníkoch na predmetných pozemkoch, pretože návrh v odvolacom konaní nemožno meniť.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Dôvodná bola aplikácia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého žalovanej, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, prislúchala náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%, voči žalobcovi v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Voči výroku napadnutého rozhodnutia o trovách odvolacieho konania odvolacie námietky vznesené neboli.
24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola úspešná aj v tomto odvolacom konaní, preto jej vznikol nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Strany konania majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.