Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/69/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: BENEFIT GROUP I, a. s., so sídlom Braneckého 161/12, 911 01 Trenčín, IČO: 47 131 781 zast. JUDr. Pavol Čičmanec, so sídlom Braneckého 161/12, Trenčín proti odporcom: 1. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX,XXX XX E. 2. E. V., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX E. 3. S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX,XXX XX E., o zaplatenie 8.686,11 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd zaväzuje odporcov v 1. až 3. rade uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 8.603,11 eur so 7,99 %- ným úrokom ročne z uvedenej sumy od 19. 03. 2009 až do dňa zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.603,11 eur od 19. 03. 2009 až do dňa zaplatenia, ako aj uhradiť mu trovy konania vo výške 404,09 eur k rukám navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia vo výške 406,03 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko im povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 70,- eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa začínajúc dňom 01. 01. 2014 pod následkami straty výhody splátok stým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozsudku, ktorým by súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne a odporcu v 3. rade solidárne sumu vo výške 8 686,11 eur spolu s 7,99 % p. a. úrokom z mimoriadneho medziúveru od 19.03.2009 do zaplatenia, s 5 % p. a. zmluvne dojednaným sankčným úrokom od 19.03.2009 do zaplatenia a s 9,5 % p. a. zákonným úrokom z omeškania od 19.03.2009 do zaplatenia, nahradiť trovy konania. Vo svojom návrhu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, (ďalej len „veriteľ“) a odporca v 1. rade ako dlžník, odporca v 2. rade ako spoludlžník a odporca v 3. rade ako ručiteľ, na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo 0473121 6 03 uzavreli dňa 20.12.2006 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo 0473121 3 04 (ďalej len „Zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol veriteľ odporcom v 1. a v 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 8 298,47 eur (250 000,- Sk). Odporcovia v 1. a v 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 7,99 % p. a. úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 55,26 eur (1 665,- Sk) a do nasporenia 40 % cieľovej sumy o stavebnom sporení sa odporcovia v 1. a v 2. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady v minimálnej výške 41,49 eur (1 250,- Sk). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia v 1. a v 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. v pravidelných mesačných splátkach vo výške 72,62 eur (2 188,- Sk). Odporca v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokoja odporcovia v 1. a v 2. rade. Cez viaceré písomné upomienky zo strany veriteľa, si odporcovia v 1. a v 2. rade riadne a včas neplnili svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, následkom

čoho sa dostali so splácaním úveru do omeškania. Na základe podstatného porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VI. a VII. Zmluvy o úvere, odstúpil veriteľ listom zo dňa 18.03.2009 od Zmluvy o úvere a vyzval odporcov v 1. a v 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpením od Zmluvy o úvere vznikla odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnuté úverové prostriedky spolu s príslušným poplatkom a zmluvne dohodnutými sankciami. Odporcovia v 1. a v 2. rade ku dňu spísania návrhu neuhradili veriteľovi zo Zmluvy o úvere žiadne finančné prostriedky. Odporcovi v 3. rade bolo zo strany veriteľa zaslané Oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.03.2009 s upozornením, že ak odporcovia v 1. a v 2. rade celý dlh voči veriteľovi v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi veriteľ k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekučného konania aj voči odporcovi v 3. rade. Odporca v 3. rade na výzvu veriteľa nereagoval. Zmluvou o postúpení pohľadávok 234/2012 zo dňa 01.10.2012 Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 ako veriteľ, postúpila súbor svojich pohľadávok spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými na spoločnosť BENEFIT GROUP, a. s., so sídlom Hasičská 3855, 911 01 Trenčín, IČO: 43 874 851 ako navrhovateľa. Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok 234/2012 je i pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. voči odporcovi v 1. rade, teda postúpením predmetnej pohľadávky sa stal navrhovateľ novým veriteľom zo Zmluvy o úvere. Nakoľko odporcovia v 1. a v 2. rade finančné prostriedky v danej lehote navrhovateľovi nesplatili a ani odporca v 3. rade si povinnosť vyplývajúcu mu z ručenia nesplnil, navrhovateľ sa prostredníctvom návrhu domáha od odporcov v 1., 2. a v 3. rade zaplatenia sumy vo výške 8 686,11 eur s príslušenstvom, pričom príslušenstvo pozostáva zo 7,99 % p. a. úroku z mimoriadneho medziúveru (v zmysle článku II. Zmluvy o úvere), zo zmluvne dojednaného 5 % p. a. sankčného úroku (v zmysle bodu 10 článku VII. Zmluvy o úvere) a z 9,5 % p. a. zákonného úroku z omeškania.

Uznesením zo dňa 19.6.2013 č.k. -48 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa BENEFIT GROUP, a.s.. IČO: 43 874 851 vstúpil nový navrhovateľ BENEFIT GROUP I, a.s., IČO: 47 131 781.

Odporca v 1. rade k návrhu uviedol, že svoj dlh voči navrhovateľovi uznáva v plnej výške.

Odporkyňa v 2. rade ako aj odporca v 3. rade potvrdili pravdivosť tvrdení uvedených v návrhu navrhovateľa, žiadali však, keďže nemajú príjem, aby súd povolil uhradiť uplatnenú pohľadávku v 20- eurových mesačných splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 234/2012 zo dňa 1.10.2012 spolu so špecifikáciou pohľadávok, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo 0473121 3 04 zo dňa 20.12.2006, odstúpeniami od zmluvy zo dňa 18.3.2009, poslednou výzvou na úhradu zo dňa 12.8.2008, predžalobnými výzvami na úhradu zo dňa 23.11.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 22.8.2011, Oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.3.2009. Ďalej súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.4.2013 spolu s prílohou, podaním žalobcu doručeným súdu dňa 31.5.2013 - oznámením o postúpení pohľadávky a súhlasom so vstupom do súdneho konania na strane navrhovateľa, podaním navrhovateľa zo dňa 9.7.2013 s prílohou - výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, výsluchom odporkyne v 2. rade, odporcu v 3. rade, písomným podaním odporcu v 1. rade doručeným súdu dňa 26.7.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ, odporca v 1. rade ako dlžník, odporkyňa v 2. rade ako spoludlžník a odporca v 3. rade ako ručiteľ uzavreli dňa 20.12.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0473121 3 04 a stavebnom úvere č. 0473121 6 03. V zmysle čl. I. zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne navrhovateľ ako veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 0473121 3 04 vo výške 250.000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod číslom 0473121 6 03 vo výške cca 150.000,- Sk. V bode 2. bol definovaný účel mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný. Podľa čl. II. zmluvy - časť mimoriadny medziúver základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku, mimoriadny medziúver sa poskytuje do pridelenia cieľovej zmluvy o stavebnom sporení. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,99% ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.

Za spracovanie medziúveru vyrubil veriteľ dlžníkovi poplatok 3500,-Sk. Za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne podľa Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 2. čl. II. do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1665,-Sk.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2188,-Sk.

Ako vyplýva z čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 2. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, , o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení ( čl. VIII. bod 1. zmluvy ).

Právny predchodca navrhovateľa odstúpením od zmluvy zo dňa 18.3.2009 dlžníkom - odporcom v 1. a 2. rade oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote v súlade s čl. VI a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom úvere a o stavebnom úvere zo dňa 20.12.2006 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy. Oznámením o odstúpení zo dňa 18.3.2009 oznámil právny predchodca navrhovateľa odstúpenie od zmluvy aj odporcovi v 3. rade.

Listom zo dňa 22.8.2011 právny predchodca navrhovateľa odporcu v 1. rade vyzval na zaplatrenie dlžnej sumy vo výške 11.315,37 eur.

Navrhovateľ predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.11.2012 vyzval odporcov v 1. až 3 rade na úhradu dlžnej sumy 12.565,05 eur.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že predmetnú zmluvu uzavreli tak, ako to uviedol navrhovateľ. Dlh voči nemu uznáva v plnej výške. Úver riadne splácali minimálne po dobu jedného roka, avšak sa dostali do finančmých problémov. Momentálne sa odporca v 1. rade nachádza vo výkone trestu.

Odporcovia v 2. a 3. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že potvrdzujú pravdivosť tvrdení uvedených v návrhu navrhovateľa. Žiadali povoliť splátky. Odporca v 1. rade by mal byť podmienečne prepustený v tomto roku s tým, že potom by mohli splácať vyššie mesačné splátky. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že

poberá dávky v sume 109 eur, má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, bývajú vo vlastnom rodinnom dome, ročne ich kurivo vyjde okolo 400 eur. Odporca v 3. rade je nezamestnaný, má príjem, ktorý dostáva manželka v sume 250 eur, majú spolu tri deti a bývajú u svokrovcov.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 20.12.2006, teda za účinnosti , ktorý v ustanovení definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa až 60 v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z a vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

V zmysle , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu ( ).

V zmysle dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval ( ).

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je

Podľa ust. , nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy dňa 19.3.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9,50% ročne.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. , kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom , ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení vrátane ustanovení o premlčaní, úprava ktorých je v pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa sa odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžník a spoludlžník uzavreli dňa 20.12.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0473121 3 04 a stavebnom úvere č. 0473121 6 3. V zmysle zmluvy právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod vo výške 250.000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 0473121 6 3 vo výške cca 150.000,-Sk. Odporca v 3.. rade ako ručiteľ prehlásil, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Predchodca navrhovateľa si svoj záväzok riadne splnil a poskytol odporcom v 1. a 2. rade dohodnutý mimoriadny medziúver. Odporcovia v 1. a 2. rade však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 18.3.2009 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru, pričom túto skutočnosť oznámil aj odporcovi v 3. rade ako ručiteľovi. Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na navrhovateľa zmluvou o postúpení uzatvorenou dňa 1.10.2012,

pričom v prílohe č. 1a pod poradovým číslom 4 je uvedená aj pohľadávka voči odporcom. Postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami , preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 8603,11 eur. Do podania návrhu nebola pohľadávka navrhovateľa s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie odporcov v 1. a 2. rade ako aj odporcu v 3. rade ako ručiteľa z predmetného úverového vzťahu a návrhu v rozsahu uplatnenej istiny v sume 8603,11 eur vyhovel.

Vo výroku rozsudku, ktorý ukladá povinnosť dlžníkovi i ručiteľovi zaplatiť žalovanú pohľadávku tomu istému veriteľovi, u každého z nich však zo samostatného právneho dôvodu, treba jasne vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť každý celú pohľadávku a či splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého (R 2/1975).

Vo výroku rozsudku musí byť preto povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to plne zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi. Úprave ručenia v nezodpovedá taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný a nerozdielny. So zreteľom na uvedené dôvody a najmä so zreteľom na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci jedného na základe plnenia z dlžoby a druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu, musí súd v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť odporcov (dlžníkov aj ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého odporcu.

Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o návrhu veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi” istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov”. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd vyššie uvedeným spôsobom o povinnosti odporcov v 1. a 2. rade ako dlžníkov a odporcom v 3. rade ako ručiteľom. Pri uvedenej formulácii nezakladá súdne rozhodnutie v rozpore s hmotnoprávnym základom veci dva samostatné výroky o povinnosti dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi rovnakú sumu s príslušenstvom. Súčasne je pre úplnosť vyjadrenia hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi konania potrebné, aby súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že určitú sumu, ktorú vo výroku prisúdil spolu s príslušenstvom, je jeden zo žalovaných povinný zaplatiť ako dlžník veriteľa a druhý ako ručiteľ dlžníka. Nie je totiž vhodné, aby výrok rozsudku obsahoval také skutočnosti, ktoré svojou povahou patria do odôvodnenia rozhodnutia.

Súd ďalej preskúmal poplatky, ktoré boli pôvodným veriteľom účtované a na ktoré boli platby odporcu započítané. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky spolu v sume 83 eur (uvedená suma je zrejmá z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, ktorý tvorí prílohu podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 12.7.2013), tieto súd žalobcovi nemohol priznať. Takýto poplatok je podľa názoru súdu neprijateľný, pričom zmluvná podmienka, ktorá by umožňovala veriteľovi účtovať spotrebiteľovi takýto poplatok je neprijateľná so zreteľom na povahu služieb a na všetky okolnosti daného prípadu. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. , v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle s . Súd preto aj s ohľadom na vyššie uvedené sumu 83 eur zaplatenú odporcami za upomienky započítal na istinu pohľadávky a úroky a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Naviac je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, na základe akých ustanovení predmetnej zmluvy boli odporcom tieto poplatky účtované.

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporcovia svoj peňažný záväzok riadne a včas neplnili a dostali sa s jeho plnením do omeškania. Navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne z dlžnej sumy a zároveň sankčný úrok v sume 5% ročne z dlžnej sumy.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, tak ako to súd konštatoval vyššie, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia , ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Na predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov nevzťahuje tento zákon, no súd je toho názoru, že odporcom má byť pri posúdení výšky navrhovateľom žiadaných úrokov z omeškania poskytnutá ochrana v zmysle ust. a nasl. a následne citovaného ustanovenia a nariadenia vlády a teda, že navrhovateľovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie predstavuje korektív pre použitie ustanovení a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z .

Pokiaľ ide o dohodu o výške úrokov z omeškania je potrebné uviesť, že s poukazom na ust. , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Na úrok z omeškania zo spotrebiteľskej zmluvy sa teda musia vzťahovať ustanovenia občiansko-právneho predpisu. Ak sa teda navrhovateľ domáha zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy nad sumu 9,50 % ročne, je súd toho názoru, že návrhu navrhovateľa nemožno v tejto časti v celom rozsahu vyhovieť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 17.05.2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že sankčný úrok vo výške 5% z dlžnej sumy má charakter úroku pre prípad omeškania, teda je sankciou za omeškanie dlžníka - spotrebiteľa, súd je toho názoru, že priznaním tohto sankčného úroku z omeškania, by došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby úroku z omeškania nad zákonnú sadzbu, teda akoby došlo k priznaniu úroku z omeškania v sume 14,50% ročne z dlžnej sumy v rozpore s ust. , v spojení s nariadenia vlády SR č.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne nad zákonnú sadzbu úroku z omeškania odvodzoval zrejme z ustanovení . Súd mal za preukázané, že v danej právnej veci sa jedná o právny vzťah na základe typovej zmluvy, pri ktorej uzatváraní boli odporcovia v postavení spotrebiteľov. Aplikujúc právnu úpravu citovaných ustanovení a nasl. , súd posúdil obsah zmluvy vrátane a dospel k záveru, že dohoda o výške úrokov z omeškania v zmysle je v rozpore s . Teda takáto dohoda spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcov, teda v neprospech spotrebiteľa a na škodu spotrebiteľa založila nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takéto dojednanie v tomto prípade znamenalo zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa ( úrok z omeškania vo výške 14,50 % namiesto úroku z omeškania vo výške 9 % ročne podľa ) a naopak bezdôvodné zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Nakoľko v danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto je za účelom ochrany spotrebiteľa výhodnejšie použitie a aplikácia ustanovení v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, ku dňu nasledujúcemu po dni zosplatnenia úveru, teda ku dňu 19.3.2009, bola 1,5 %, k uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola 9,50 % ročne ( 8 % + 1,5 %). Preto súd v súlade s uvedenými skutočnosťami priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania iba v zákonnej výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že odporcovia boli už listom zo dňa 12.8.2008 vyzvaní na úhradu dlžných splátok úveru s upozornením, že ak tak neurobia v lehote do 31.8.2008, právny predchodca navrhovateľa pristúpi po uvedenom dátume k zosplatneniu celého úveru. Predmetný list podľa kópií pripojených doručeniek všetci odporcovia prevzali dňa 15.8.2008, súd je preto toho názoru, že je možné navrhovateľovi priznať nárok na úrok z omeškania odo dňa 19.3.2009.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu odporcov v 2. a 3 rade, keďže odporkyňa v 2. rade poberá sociálne dávky v sume 109 eur, má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a odporca v 3. rade je nezamestnaný, má príjem, ktorý dostáva manželka v sume 250 eur, pričom spolu majú tri deti a vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 1. rade je vo výkone trestu odňatia slobody, súd povolil odporcom uspokojiť nárok navrhovateľa v splátkach poukazujúc na ust. ods. l

Podľa ( v platnom znení, ďalej len „“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 521,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 523,50 eur.

Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku navrhovateľa ku dňu podania žaloby dňa 1.2.2013. Navrhovateľ požadoval sumu 8.686,11 eur, úrok vo výške 7,99% zo sumy 8.686,11 eur od 19.3.2009 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.692,41 eur, sankčný úrok vo výške 5% ročne zo sumy 8.686,11 eur odo dňa 19.3.2009 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.684,86 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 8.686,11 eur odo dňa 19.3.2009 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3.201,24 eur.

Z uplatnenej sumy 16.264,62 eur (do podania žaloby) navrhovateľovi bolo priznaných 14.440,45 eur (priznaná suma vyčíslená do podania žaloby pozostávajúca z istiny 8603,11 eur, úroku vo výške 7,99% zo sumy 8603,11 eur od 19.3.2009 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.666,69 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 8.686,11 eur odo dňa 19.3.2009 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3170,65 eur).

Navrhovateľov úspech tak predstavoval 88,78 % a neúspech 11,22 %. Úspešnejšiemu navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania (v rozsahu 77,56 % po odrátaní neúspechu navrhovateľa od jeho úspechu), preto navrhovateľovi priznal trovy konania v rozsahu 77,56 %.

Pri plnom úspechu by navrhovateľovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia podľa , , , , vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za jeden úkon právnej služby bola určená podľa vyhl. v sume 253, eur, režijný paušál v sume 7, eur pri úkonoch právnych služieb vykonaných v roku 2013.

Trovy právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa v zákonnom stanovenej lehote tvoria odmena za úkony právnej služby, režijný paušál, hotové výdavky, náhrada za stratu času a DPH spolu v sume 523,50 eur z toho

1.odmena v sume 507,88 eur za tri úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), cit. vyhl. - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu dňa 1.2.2013

2. režijný paušál v sume 15,62 eur a to za dva úkony podľa § 16 ods. 3 vyhl. v roku 2013;

Trovy právneho zastúpenia by tak celkovo predstavovali 523,50 eur.

V súvislosti so súdnym poplatkom za návrh vznikli navrhovateľovi trovy vo výške 521,- eur.

Keďže navrhovateľ má právo na náhradu 77,56% zo súdneho poplatku 521,- eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 404,09 eur a 77,56% z trov právneho zastúpenia vo výške 523,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 406,03 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal prevažne neúspešných odporcov v 1. až 3. rade.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam, e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.