Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-28-2013.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: X. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z., Š. D. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sartorisova 10, IČO: 47 232 765, proti žalovaným: 1/ Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Beňom, PhD., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, 2/ AA AUTO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská 4, IČO: 35 845 279, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu relatívne neplatného, na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 6.9.2012 pod č. k. 2C/42/2010-58, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 891,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom určil, že Leasingová zmluva č. 20033262 zo dňa 7.11.2003, uzavretá medzi prenajímateľom Q-CAR, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, a nájomcom X. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z., Š. D. XXX/X, a kúpna zmluva č. 20033262 uzavretá dňa 7.11.2003 medzi kupujúcim Q-CAR, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, a predávajúcim AA AUTO, s.r.o., Stará Vajnorská 4, Bratislava, sú neplatné. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Vlasty Kovalančíkovej, advokátky so sídlom Senec, Mierové námestie 3, trovy konania vo výške 2.620,02 eur do 15 dní od jeho právoplatnosti.
Rozhodol tak po zistení, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzavretá Kúpna zmluva č. 20033262 dňa 7.11.2003 (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorej predmetom bolo ojazdené osobné motorové vozidlo s rokom výroby 1994, FORD ESCORD 1,3 CLX. Pri stave tachometra bol uvedený počet najazdených kilometrov 72 200 km. Následne žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcom Leasingovú zmluvu č. 20033262 (ďalej len „leasingová zmluva“) toho istého dňa s tým istým predmetom nájmu. Súčasťou tejto zmluvy je aj článok V, kde sú uvedené poistné podmienky s tým, že havarijné poistenie je uzavreté v poisťovni KOOPERATIVA, a.s.. Ešte v deň kúpy a následného nájmu k predmetu leasingu žalobca s vozidlom havaroval a poistnú udalosť riadne nahlásil. Zo zápisov z ohliadky poškodeného motorového vozidla z 13.11.2003 a 18.11.2003 vyplývalo, že počet najazdených kilometrov na tachometri vozidla bol 172 318 km. Tento údaj bol v rozpore s údajmi o stave tachometra uvedenom v kúpnej a leasingovej zmluve. Následne aj poisťovňa pri výpočte plnenia a určenia celkovej ceny vozidla vychádzala zo stavu kilometrov na tachometri, ktorý bol uvedený v zápise o ohliadke poškodeného vozidla. Neuznala ani reklamáciu plnenia, ktorú jej žalobca zaslal, pričom uviedla, že jasný výkon vozidla zdokladovaný technikom pri ohliadke je 172 318 km, pričom pri stanovení jazdného
výkonu vozidla sa prihliadalo k technickému stavu jednotlivých skupín v dobe prevádzky vozidla. Teda je zrejmé, že obaja žalovaní predali a následne prenajali vozidlo žalobcovi s tým, že neuviedli skutočný stav najazdených kilometrov, ale znížili ho o cca 100 000 km. Toto má samozrejme podstatný vplyv na cenu, za ktorú by sa ojazdené motorové vozidlo ponúkalo na predaj, a následne vplyv aj na výšku leasingu. V prípade, ak by uviedli pravdivý stav najazdených kilometrov, žalobca by záujem o nájom vozidla hlavne za tak vysokú cenu nemal. Trval na tom, že ho obaja žalovaní pri uzatváraní zmlúv uviedli do omylu a získali tým neoprávnený majetkový prospech.
S použitím § 49a Obč. zákonníka uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Je nesporné, že keby žalovaní v 1. a 2. rade neuviedli žalobcu do omylu ohľadom počtu skutočne najazdených kilometrov na osobnom motorovom vozidle, pretože nimi uvedený nesprávny stav kilometrov bol cca o 100 000 km nižší ako stav skutočný, malo to značný vplyv na cenu predmetu leasingu, leasingovej splátky a aj výšku poistného. Ak by žalobca vedel, aký je skutočný stav tachometra (172 318 km a nie 72 200 km - ako to bolo uvedené v zmluve), nebol by právny úkon uzavrel. Naviac, v priebehu vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede svedka Ing. O. D., vyšla najavo ďalšia okolnosť, ktorá nebola žalobcovi pri uzavretí leasingovej zmluvy zrejmá, a síce, že motorové vozidlo bolo havarované. Určite aj táto skutočnosť by mala vplyv na cenu vozidla, čím by vôbec nedošlo k uzavretiu zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade sú subjekty, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť v oblasti kúpy, predaja a leasingu ojazdených motorových vozidiel, a preto mali vykonať odbornú technickú prehliadku motorového vozidla, ktoré bolo predmetom ďalších právnych úkonov. Je nepochybné, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovanými v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Teda žalovaný v 1. rade nepochybne nadobudol vozidlo od žalovaného v 2. rade a následne žalovaný v 1. rade mohol prenechať žalobcovi vozidlo do užívania ako leasingovému nájomcovi, pričom obaja žalovaní ho uviedli do omylu ohľadom skutočného stavu najazdených kilometrov. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 podľa zásady úspechu. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 2.620,02 eur, pričom na ich náhradu zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak budú splnené podmienky na rozhodnutie, aby vo veci rozhodol sám, žiadal o jeho zmenu tak, aby žaloba bola zamietnutá. Nepoprel, že podstatou sporu medzi účastníkmi je platnosť leasingovej zmluvy o finančnom prenájme ojazdeného vozidla.
Podstatou argumentácie žalobcu je tvrdenie, že omyl nevyvolal, ani o ňom nemohol vedieť, teda nemohol sa domnievať, že počet kilometrov uvedený na meradle je celkovým počtom kilometrov. Súd sa k jeho argumentácii priklonil. S touto argumentáciou sa však žalovaný v 1. rade nestotožňuje.
Stav tachometra a celkový počet kilometrov nie sú z technického hľadiska totožnou vecou. Stav tachometra je aktuálny údaj opísaný z meradla nachádzajúceho sa vo vozidle. Celkový počet kilometrov je údaj o celkovo najazdených kilometroch za čas od uvedenia vozidla do prevádzky. V súčasnosti, keď sú vo vozidlách umiestňované šesťmiestne digitálne meradlá, je možné stav tachometra stotožňovať so stavom celkovo najazdených kilometrov. V prípade päťmiestneho mechanického meradla je situácia úplne odlišná. Životnosť každého vozidla vysoko prekračuje počet 99 999 km. Žiadny priemerný kupujúci sa preto nemôže domnievať, že päťmiestny údaj zobrazený na meradle zobrazuje aj celkový počet najazdených kilometrov. Osobitne to platí za stavu, keď kupujúci kupuje ojazdené vozidlo s vekom takmer 10 rokov. V kúpnej zmluve sa preukázateľne na žiadnom mieste neuvádza celkový počet najazdených kilometrov, uvádza sa výlučne stav tachometra ako jeden z viacerých údajov charakterizujúcich vozidlo. Žalovaný v 1. rade negarantoval kupujúcemu - žalovanému v 2. rade celkový počet najazdených kilometrov, pričom v žiadnej časti zmluvy sa takáto garancia nenachádza. Takáto garancia sa nenachádza ani v leasingovej zmluve - leasingový prenajímateľ negarantuje leasingovému nájomcovi celkový stav kilometrov. Ak by tomu tak bolo, bol by žalobca nepochybne uvedený jedným alebo druhým žalovaným do omylu, avšak k žiadnej takejto záruke nedošlo. Jediné, čo sa v kúpnej zmluve uvádza, je aktuálny stav tachometra - 72 200 km. Tento údaj bol opísaný z meradla nepochybne správne, čo v konaní nenamietal ani žalobca. V leasingovej zmluve sa dokonca žiadny údaj o stave tachometra nenachádza, čo svedčí o tom, že účastníci zmluvy nepovažovali tento údaj za rozhodujúci. Teda ani jeden zo žalovaných objektívne žalobcu neuviedol do omylu ohľadom počtu najazdených kilometrov, pretože počet najazdených kilometrov nebol súčasťou zmluvy.
Čo sa týka predchádzajúcej havárie na vozidle, je potrebné uviesť, že predchádzajúcu menej závažnú haváriu nie je z technického hľadiska vždy možné zistiť, najmä ak boli jej následky odstránené a ak od nej uplynul dlhší čas. Nie je bez významu aj tá skutočnosť, že pri vozidle s vekom takmer 10 rokov je možné predpokladať predchádzajúce drobné nehody, ktoré však nemajú vplyv na funkčnosť a úžitkovú hodnotu takéhoto vozidla. O jeho havárii predchádzajúci majiteľ (svedok D.) nikoho neinformoval. Do omylu by žalobcu uviedol žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade iba vtedy, ak by bol vlastníkom vozidla v čase, keď k poškodeniu došlo alebo vtedy, ak by o tomto poškodení vedel od predchádzajúceho vlastníka. Aj odborná spôsobilosť má svoje technické hranice. Nie je možné od žalovaných preto požadovať zistenie škodovej udalosti, ktorá sa technicky zistiť nedá. Za týchto okolností nie je možné konštatovať u žalovaných vyvolanie omylu vo vzťahu k žalobcovi.
Zároveň žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal, že žalobcovi chýba naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutnou podmienkou určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Žalobca preto nemôže mať naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, či žalovaný v 1. rade nadobudol neskorší predmet leasingu platne alebo neplatne. Jediný naliehavý právny záujem žalobcu v danej veci môže byť, aby súd určil, že neplatná je leasingová zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným v 1. rade, pričom toto rozhodnutie súdu je možné dosiahnuť aj bez vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy a bez účasti žalovaného v 2. rade v konaní. Z určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže mať žalobca preukázateľne žiadny právny prospech.
Žalovaný v 2. rade rozsudok súdu prvého studňa odvolaním nenapadol.
Žalobca na odvolacom pojednávaní žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu vyhovel určením neplatnosti tak zmluvy kúpnej, ako aj zmluvy leasingovej, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na jeho zdôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a zároveň k odvolacím dôvodom žalovaného v 1. rade odvolací súd dopĺňa:
Predmetom konania je právo žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi predchodcom žalovaného v 1. rade (Q-CAR, a.s., Kežmarok) ako kupujúcim a predchodcom žalovaného v 2. rade (AA AUTO, s.r.o., Bratislava) ako predávajúcim zo dňa 7.11.2003 a leasingovej zmluvy toho istého čísla z toho istého dňa, uzavretej medzi predchodcom žalovaného v 1. rade (Q-CAR, a.s., Kežmarok) ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom ohľadom vyššie označeného motorového vozidla. Žalobca návrh v podstate zdôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade ho uviedli do omylu, ktorý má za následok relatívnu neplatnosť týchto zmlúv, pretože pri vedomosti o skutočnom počte najazdených kilometrov by ako nájomca leasingovú zmluvu neuzavrel.
Odvolacia námietka žalovaného v 1. rade v podstate predovšetkým spočíva v tom, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy zjavne nekonal tak, aby leasingového nájomcu (žalobcu) uviedol do omylu, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade, ani v čase uzavretia leasingovej zmluvy nemal vedomosť o údaji v chybnom uvedení počtu skutočne najazdených kilometrov motorového vozidla. Preto v žiadnom prípade nie sú splnené podmienky ani pre určenie neplatnosti leasingovej zmluvy z dôvodu uvedenia žalobcu do tzv. relatívneho omylu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49a Obč. zákonníka.
Podľa § 49a Obč. zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Právne významný, t.j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, je ten omyl vo vôli, okrem iného, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl (vychádzajúci z takej skutočnosti)
buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť (vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v čase jeho urobenia). Pokiaľ ale omyl táto osoba vyvolala úmyselne (omyl vyvolaný ľsťou), je právny úkon relatívne neplatný aj bez toho, aby musela vychádzať zo skutočnosti, rozhodujúcej pre uskutočnenie právneho úkonu.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že kupujúci z kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2003 (Q-CAR, a.s., - predchodca žalovaného v 1. rade), zastúpený X. L. ako nájomcom (v tomto konaní žalobcom), pri dohode o cene motorového vozidla vychádzal z toho, že stav kilometrov na tachometri zodpovedá skutočnému počtu najazdených kilometrov. Inými slovami, pre stanovenie kúpnej ceny bol teda rozhodujúci stav skutočne najazdených kilometrov. Teda žalovaný v 1. rade ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu s predchodcom žalovaného v 2. rade ako predávajúcim v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, pričom sa predpokladá, že žalovaný v 2. rade, ktorému bol tento právny úkon určený, tento omyl vyvolal a aj o ňom vedel, pretože išlo o spoločnosť zaoberajúcu sa predajom ojazdených motorových vozidiel. Teda už vzhľadom na vek a technický stav motorového vozidla žalovaný v 2. rade musel vedieť, že počet kilometrov na tachometri nevyjadruje reálne skutočný počet najazdených kilometrov.
Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených zistení, je teda toho názoru, že boli naplnené všetky znaky relatívne neplatného právneho úkonu v zmysle § 49a Obč. zákonníka, na základe ktorého je kúpna zmluva zo dňa 7.11.2003, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, neplatná. Táto skutočnosť má za následok, že následnou neplatnosťou trpí aj leasingová zmluva z toho istého dňa, uzavretá už medzi predchodcom žalovaného v 1. rade ako leasingovým prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Z tohto dôvodu nemožno uznať odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade o absencii dôvodov na vyslovenie relatívnej neplatnosti oboch zmlúv. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že obe spoločnosti (žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade) sa zaoberajú, okrem iného, aj predajom, resp. prenájmom ojazdených motorových vozidiel, čo taktiež môže mať za následok v tomto prípade nielen uvedenie do omylu žalovaného v 1. rade žalovaným v 2. rade, ale taktiež uvedenie do omylu žalobcu taktiež zo strany oboch spoločností.
Žalobca ako zástupca žalovaného v 1. rade v kúpnej zmluve určite vychádzal z počtu 72 200 km ako skutočne najazdených kilometrov, pričom leasingová zmluva na kúpnu zmluvu odkazuje v čl. II.. Z tohto dôvodu nie je opodstatnená námietka žalovaného v 1. rade, že o tomto stave kilometrov v prípade oboch zmlúv nevedel.
Nemožno uznať ani tú odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, ktorou namieta absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na určenie neplatnosti leasingovej zmluvy, uzavretej medzi ním a žalobcom. Podľa názoru odvolacieho súdu, danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie takejto určovacej žaloby je daná už tým, že bez takéhoto určenia by sa jeho právne postavenie voči žalovanému v 1. rade ako leasingovej spoločnosti stalo neistým, a to už vzhľadom na leasingové plnenie, ktoré v zmysle nej mal žalovanému v 1. rade plniť. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ten je daný už tým, že od určenia jej neplatnosti sa odvíja zároveň aj neplatnosť leasingovej zmluvy. Nakoniec, naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby vyplýva aj z relatívnej neplatnosti napadnutých právnych úkonov v súvislosti s ich možným premlčaním.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej služby
- účasť na odvolacom pojednávaní dňa 7.11.2013 vo výške 190,89 Eur + prislúchajúci režijný paušál 7,81 Eur. Ďalej odvolací súd priznal advokátom uplatnenú náhradu cestovného vo výške 257,78 Eur za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z I. do Z. a späť á 426 km, osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva 8,2 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,458 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km, ako aj náhradu za stratu času za 11 začatých polhodín x 2 x 13,01 Eur, t.j. 286,22 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj DPH vo
výške 20 % zo sumy 742,70 Eur Eur, t.j. 148,54 Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 891,24 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.