Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-235-2013.pdf
PDF · 74.25 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/235/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H. U., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom J., J. J. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 19. júla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 19. júla 2013 podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 14. decembra 2010 starobný dôchodok v sume 53,50 € mesačne. K sume starobného dôchodku patria aj príslušné zákonné zvýšenia a jeho suma od 1. januára 2013 je 67,50 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom považuje rozhodnutie odporkyne za retroaktívne, protiústavné, v rozpore s Medzinárodným dohovorom č. 128 a nepreskúmateľné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, podľa ktorému mu vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58 rokov zo zaradenia zamestnania do II. kategórie funkcií v zmysle § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení. Ďalej namietal, že postup odporkyne je retroaktívny z dôvodu, že podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok splnil k 31. decembru 1999, preto odporkyňa nemohla jeho nárok posúdiť podľa zákona účinného až od 1. januára 2004. Ďalej uviedol, že mu mala byť zhodnotená aj doba profesionálnej služby. Nesúhlasil s aplikáciu čl. 33 ods. 2 Dohovoru z dôvodu, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému a výsluhového dôchodku z osobitného systému nejde o poskytnutie dávky za tú istú sociálnu udalosť, preto bol postup odporkyne pri určení výšky starobného dôchodku nesprávny. Nesúhlasil ani s určením teoretickej sumy dôchodku z dôvodu, že takýto pojem Zákon o sociálnom zabezpečení, ani Zákon o sociálnom poistení nepozná. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Do stanoveného termínu pojednávania odporkyňa súdu doručila vyjadrenie zo dňa 25. 9. 2013, v ktorom uviedla, že v uvedenej veci bude opätovne posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok, z uvedeného dôvodu si dovolila požiadať o primeranú lehotu na rozhodnutie. Pri opätovnom posúdení nároku na starobný dôchodok bude krajskému súdu bezodkladne zaslané písomné vyjadrenie vo veci.
Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval písomného podaného opravného prostriedku a súdu predložil dvojstranové písomné vyjadrenie, v ktorom poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v rozpore s Dohovorom č. 128, v rozpore s Ústavou SR, Zákonom o sociálnom zabezpečení, je nepreskúmateľné, a tým je aj nezrozumiteľné, teda je nezákonné, preto tak ako navrhol v podanom návrhu na súdne preskúmanie, opätovne navrhol rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. júla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávanie poukázala na písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 25. októbra 2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Súd zistil, že v súdnom spise sa vyjadrenie odporkyne zo dňa 25. októbra 2013 nenachádza, v tomto sa nachádza len vyjadrenie zo dňa 25. septembra 2013. Zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že vyjadrenie odporkyne zo dňa 25. októbra 2013 sa nachádza len v administratívnom spise. Toto bolo nesprávne doručené Krajskému súdu v Prešove a Krajský súd v Prešove ho doručil správnemu súdu dňa 4. 11. 2013 a toto bolo založené do administratívneho spisu odporkyne.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom.
Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 24. januára 2011 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 14. decembra 2011, t. j. odo dňa dovŕšenia 58 rokov veku.
Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14206-33-08 zo dňa 24. januára 2008 bol navrhovateľovi podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 1. januára 2008 výsluhový dôchodok v sume 12.834,- Sk mesačne. Z potvrdenia generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 16. januára 2008 vyplýva, že na nárok na výsluhový dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 27. septembra 1973 a obdobie služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1976 do 31. decembra 2007. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-3-75/33-2012 zo dňa 27. septembra 2012 vyplýva, že počas výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 27. septembra 1973 a počas služobného pomeru od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1999 bol navrhovateľ zaradený do II. kategórie funkcií. Od 1. januára 2000 do 31. decembra 2007 vykonával služobný pomer v III. kategórii.
Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. júla 2013 za také, ktorého zistenie skutkového stavu je nedostačujú na posúdenie veci, preto ho v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa je s poukazom na ust. § 250r O.s.p. viazaná právnym názorom súdu a je potrebné, aby v ďalšom konaní doplnila zistenie skutkového stavu ňou naznačeným spôsobom - opätovným posúdením nároku navrhovateľa na starobný dôchodok (tak uvádza vo vyjadrení zo dňa 25. 9. 2013). Následne opätovne rozhodne o nároku navrhovateľa, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení, vysporiada sa s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom, i v súdnom konaní, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadala s námietkami účastníka, nakoľko konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dôchodkových veciach je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p. a nemôže nahradzovať samotné administratívne konanie. Nie je prípustné, aby až v preskúmavacom konaní súdu predložila (aj to oneskorene) rozsiahle päť stranové vyjadrenie k predmetu sporu. Súd je toho názoru, že takéto vyjadrenie má byť súčasťou odôvodnenia, aby presvedčilo predovšetkým účastníka konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii § 246c ods. 1 O.s.p., ako aj vzhľadom k tomu, že súd navrhovateľovi vyhovel, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, ale z iných dôvodov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.