Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-72-2013.pdf
PDF · 114.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/72/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky F. A., rodenej Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. V., S. XXX/X, t. č. bytom R. V., A. XXX/X, proti odporcovi F. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. V., S. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. - N., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. X. XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania F. A., rodenej Š. a F. A., uzavreté dňa XX. X. XXXX v R. V., zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 23, ročník 2003, na strane 2, pod poradovým číslom 4, s a r o z v á d z a .
Maloletá N. A., nar. XX. XX. XXXX, s a z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu.
Maloletá M. A., nar. XX. X. XXXX, s a z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
Navrhovateľka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej N. A., nar. XX. XX. XXXX, sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M. A., nar. XX. X. XXXX, sumou vo výške 90 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.
Navrhovateľka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou N. A., nar. XX. XX. XXXX:
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v čase Vianoc každý párny rok od 23. 12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 27. 12. od 18.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- v čase letných prázdnin od 15. 7. od 10.00 hod. do 31. 7. do 18.00 hod. na od 15. 8. od 10.00 hod. do 30. 8. do 18.00 hod.,
pričom maloleté dieťa si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska odporcu.
Odporca j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou M.Ó. A., nar. XX. X. XXXX:
- každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v čase Vianoc každý nepárny rok od 23. 12. od 18.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 27. 12. od 18.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- v čase letných prázdnin od 1. 7. od 10.00 hod. do 15. 7. do 10.00 hod. a od 1. 8. od 10.00 hod. do 15. 8. do 18.00 hod.,
pričom maloleté dieťa si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska navrhovateľky.
Obaja rodičia s ú p o v i n n í maloleté deti na styk s druhým rodičom riadne pripraviť.
Obaja rodičia s ú p o v i n n í v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť uvedenú skutočnosť druhému rodičovi najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 10. 2013, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, uzavretého dňa XX. X. XXXX v R. V. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A., N. P. M., na čas po rozvode tak, že sa zverujú do jej osobnej starostlivosti, s právom spravovať ich majetok, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať. Súčasne navrhla, aby odporcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej N. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej M. sumou vo výške 120 eur mesačne. Stretávanie navrhla upraviť na základe vzájomnej dohody. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo harmonické a usporiadané do roku 2009, problémy začali vznikať po narodení maloletej M.. U odporcu sa začali prejavovať agresívne sklony, spojené s psychickým ponižovaním, opakovane na ňu fyzicky zaútočil, a to aj v prítomnosti maloletých detí, aj na verejnosti. Odporca jej bol neverný, čo definitívne narušilo jej dôveru k nemu.
Na súdnom pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Uviedla, že manželstvo už nie je možné zachovať, nebola ochotná absolvovať odborné poradenstvo. Pre prípad rozvodu navrhla zveriť maloletú N. do osobnej starostlivosti odporcu, maloletú M. do svojej osobnej starostlivosti, výživné navrhla určiť na každé z detí vo výške 120 eur mesačne.
Odporca na súdnom pojednávaní uviedol, že manželstvo je ešte možné zachovať, bol ochotný absolvovať odborné poradenstvo. Pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloletú N. do svojej osobnej starostlivosti a maloletú M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s výškou výživného, navrhovanou navrhovateľkou, súhlasil.
Kolízny opatrovník maloletých detí v prípade rozvodu navrhol zveriť maloletú N. do osobnej starostlivosti odporcu, maloletú M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Výživné ponechal na zvážení súdu. Stretávanie navrhol upraviť tak, aby deti boli vždy spolu u jedného z rodičov.
Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že odporca jej v domácnosti nepomáhal, všetky domáce práce robila sama, s N. sa musela učiť. Po narodení M. začal byť odporca agresívny, čo však kvôli deťom tolerovala. Odporca nepije, agresívny je z ničoho nič, a to najmä slovne, ale aj fyzicky.
Stalo sa, že ju chytil pod krk, vytrhol jej vlasy, mala modriny. Na polícii to nehlásila. Prejavy agresivity vznikali pri vzájomných hádkach, stalo sa, že aj ona odporcu v sebeobrane udrela, a to opakovane. Pri jednej z hádok jej vykĺbil rukou koleno. Dňa 20. 9. sa dozvedela, že odporca mal 2,5 roka trvajúci mimomanželský vzťah, ktorý jej potvrdil. Z uvedeného dôvodu odišla zo spoločnej domácnosti. Chcela, aby s ňou išla aj N., s čím však maloletá nesúhlasila. Poukázala na to, že maloletá N. má s odporcom veľmi pekný vzťah. Momentálne býva v byte jej mamy, ktorá chodí pracovať do zahraničia, a to spolu s bratom. Príjem má len zo živnosti, a to zhruba na rovnakej úrovni ako v roku 2012, mierne vyššie sú len príjmy. S mamou sa dohodla, že za byt bude uhrádzať 150 eur mesačne. Od odchodu zo spoločnej domácnosti si navzájom s odporcom výživné na deti nezaplatili. Maloletá N. sa s ňou stretáva, na noc však k nej odmieta ísť. M. chodí k odporcovi aj na noc. Pripustila, že maloletú N. šuchla po zadku, nakoľko bývala agresívna k M., buchla ju aj po tvári, ale nie po hlave. Maloletá N. chodí do 4. triedy základnej školy, stravuje sa v škole, školskú družinu nenavštevuje. Je zdravá, pravidelne neužíva žiadne lieky. Maloletá M. navštevuje materskú školu, kde je poplatok na stravné 25-26 eur mesačne. Je alergička, užíva imunoglukán, probiotiká. Navštevuje krúžok angličtiny, kde je výdavok 4 eurá mesačne.
Odporca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že navrhoval navrhovateľke odborné poradenstvo, s čím však nesúhlasila. Poukázal na to, že prvé fyzické útoky vždy prišli zo strany navrhovateľky, on ju opakovane upozorňoval, aby na neho neútočila. Navrhovateľka vždy napádala staršiu dcéru, čo jej aj opakovane vytýkal, pripustil, že vtedy ju chytil aj pod krk. Problémy nastali po narodení maloletej M., keď navrhovateľka maloletú N. odstrkovala. Fyzické útoky zo strany navrhovateľky na polícii neoznámil. Poukázal na to, že navrhovateľka vždy vinila N., pokiaľ niečo urobila M., bol svedkom toho, že navrhovateľka minimálne 7-8 krát udrela N. po hlave. M. navrhovateľka nebila. S M. má navrhovateľka veľmi pekný vzťah. Keď došlo k vykĺbeniu kolena navrhovateľky, bolo to preto, že doňho kopala, tak jej nastrčil ruku. Svedkom incidentov boli opakovane aj deti. S maloletou N. má veľmi dobrý vzťah, chodieva s ním do práce. Potvrdil, že mal mimomanželský vzťah, trvajúci 1,5 roka. Poukázal na to, že už v minulosti s navrhovateľkou intímne spolu určité obdobie nežili, nestravovali sa spolu. Uviedol, že keď si navrhovateľka aj zoberie maloletú N., tak sa jej nevenuje, ide do práce, čo N. zle znáša. Od odchodu zo spoločnej domácnosti si navzájom na deti výživné nezaplatili. Vzťahy medzi maloletými deťmi sú maximálne naštrbené, nakoľko navrhovateľka ich vždy stavala do pozície súperov, uprednostňovala M.. S maloletou N. býva v 3-izbovom byte. Príjem má z invalidného dôchodku a zo živnosti. Príjmy zo živnosti poberá od polovice novembra 2012, v roku 2013 sú približne na úrovni roku 2012. Za bývanie platí 246 eur mesačne, vrátane energií. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére vo výške 50 eur mesačne. Na lieky vynakladá 30 eur mesačne. Úvery ani pôžičky nemá. Maloletá N. sa venuje záujmovej činnosti v utorky a štvrtky, v iné dni chodí zo školy o 14.00 hod., cez víkendy sa záujmovej činnosti nevenuje. S maloletou navštívil pediatričku, nakoľko mala ráno stavy strachu, bála sa, že bude zverená do starostlivosti matky. Pediatrička jej odporučila psychologické vyšetrenie.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, výpisom zo živnostenského registra účastníkov, lustráciou účastníkov v databáze Sociálnej poisťovne, správou Sociálnej poisťovne, správou Daňového úradu Žilina, daňovými priznaniami účastníkov, správou o šetrení pomerov v rodine účastníkov, správou zo psychologického vyšetrenia, zistiac nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX v R. V.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 23, ročník 2003, na strane 2 pod poradovým číslom 4. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. V manželstve sa dňa XX. XX. XXXX narodila N. A. a dňa XX. X. XXXX M. A..
Navrhovateľka podniká na základe živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom F. A. - J.. Podľa správy Daňového úradu Žilina predstavovali príjmy navrhovateľky zo živnosti v roku 2012 4470,30 eura, výdavky 2309,99 eura, základ dane 2160,31 eura, z toho priemerný čistý mesačný príjem 180,03 eura. Navrhovateľka má 2 vyživovacie povinnosti.
Odporca vykonáva živnosť na základe živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom F. A., od 16. 11. 2012. Podľa správy Daňového úradu Žilina jeho príjmy zo živnosti v roku 2012 predstavovali 673 eur, výdavky 269,20 eura, základ dane 403,80 eura, čo za 1,5 mesiaca výkonu živnosti predstavuje priemerne mesačne 269,20 eura. Odporca je aj poberateľom invalidného dôchodku vo výške 434,50 eura mesačne. Má 3 vyživovacie povinnosti, vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére aktuálne vo výške 50 eur mesačne.
Kolízny opatrovník maloletých detí v správe o prešetrení pomerov v rodine uviedol, že sa pokúšal uskutočniť osobné šetrenie u otca, ktorý však nebol doma, následne sa dostavil na úrad, žiadal o vypočutie názoru dieťaťa. Maloletá N. v rozhovore uviedla, že sa učí veľmi dobre, do školy chodí rada. Domáce úlohy si píše sama, pokiaľ nevie, poradí jej otec. Ku mame bývať ísť nechce, pretože ju bila. Pokiaľ niečo urobila M., dostala za ňu, čo bolo dosť často. Raz ju udrela tak, že si buchla hlavu a na tvári jej ostala značka. S otcom je jej dobre, chodia spolu na nákupy, kúpi jej oblečenie, ktoré sa jej páči. S otcom je sranda, má ho rada. Chce zostať s ním, k mame chce chodiť len na návštevu. Mama a sestra jej chýbajú len trochu. Jasne deklarovala svoje stanovisko, že v prípade rozvodu manželstva chce zostať bývať pri otcovi, otec je ten, komu verí, matkou sa cíti byť urážaná a trestaná neprávom. V rodine matky kolízny opatrovník zistil, že býva v 4-izbovom byte vo vlastníctve jej matky, ktorá pracuje na 2-týždňové turnusy v zahraničí. Taktiež tam býva slobodný brat matky, ktorý je zamestnaný. Na výdavkoch spojených s chodom domácnosti sa matka podieľa sumou 150 eur mesačne. Byt je kompletne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. Maloletá M. uviedla, že chce zostať s mamou, ale chce chodiť navštevovať aj otca, a to aj na noc.
Zo správy zo psychologického vyšetrenia maloletej N. A. zo dňa 29. 10. 2013 súd zistil, že osobnosť maloletej je emočne stabilná, v sociálnom kontakte sa väčšinou necíti zle, preferuje samotu alebo kontakt so známymi ľuďmi. Najviac pozitívnych citov má prítomných vo vzťahu s otcom, vzťah s matkou je v kríze, vníma od nej prichádzať najviac negatívnych citov spomedzi hodnotených osôb, pozitívne city jej však adresuje. Vzťah so sestrou je nevyhranený, považuje ju za zdroj konfliktogénnych vzťahov v rodine, rada s ňou však trávi čas. V súvislosti s rozvodovým konaním rodičov prežíva maloletá obavu zo zverenia do opatery matky. Preferuje prítomnosť otca, vo vzťahu k sestre má ambivalentný postoj. V kontakte s matkou sa cíti nepríjemne, vníma ju ako silnú osobnosť, so sklonmi k agresivite. Pri spomienkach na spoločný život v rodine sú v prežívaní intenzívne prítomné emócie smútku doprevádzané plačom.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo účastníkov v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pokiaľ aj odporca uvádzal, že manželstvo, podľa jeho názoru, je možné zachovať a bol ochotný absolvovať odborné poradenstvo, z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Navyše, manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy,
ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvali proti svojej vôli. Navrhovateľka jednoznačne odmietla manželstvo zachovať, nebola ochotná tolerovať správanie odporcu, absolvovať odborné poradenstvo. V súčasnosti je manželstvo účastníkov už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spolu maloleté deti, nie sú si oporou, pomocou. Z výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že v manželstve pretrvávali problémy už dlhšiu dobu, odporca poukázal na to, že už v roku 2010 určité obdobie spolu s navrhovateľkou neviedli intímny život, nestravovali sa spolu, navrhovateľka uvádzala, že problémy v manželstve začali po narodení mladšieho dieťaťa. Obaja účastníci zhodne uviedli, že medzi vznikali časté hádky, ktoré vyúsťovali až do vzájomných fyzických útokov. Prítomnými pri uvedených hádkach boli aj maloleté deti. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na základné otázky existencie a fungovania manželstva a rodiny. Manželia mali rozdielne názory na ich povinnosti v manželstve a rodine, na výchovu maloletých detí. Navrhovateľka pociťovala, že odporca jej nedostatočne pomáha v domácnosti, ako aj s prípravou na vyučovanie maloletej N., správa sa voči nej agresívne, a to nielen slovne, ale aj fyzicky. Odporca nepoprel určité fyzické útoky voči navrhovateľke, poukázal však na to, že sa jednalo o vzájomné útoky, kedy navrhovateľka ho napádala prvá a on na útoky len reagoval. Uvedené vzájomné správanie manželov viedlo k ich postupnému citovému odcudzeniu, k vzniku mimomanželského vzťahu odporcu a následne k odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré majú právo vyrastať v pokojnom a harmonickom rodinnom prostredí. Vzhľadom na oboma účastníkmi zhodne tvrdené vzájomné nezhody, vrátane fyzických útokov, ku ktorým dochádzalo aj v prítomnosti maloletých detí, by takéto prostredie v rodine účastníkov pre deti vytvorené nepochybne nebolo.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na čas po rozvode zveril maloletú N. A. do osobnej starostlivosti odporcu, nakoľko mal preukázané, že uvedená úprava zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchov účastníkov, ako aj zo správy psychológa, mal súd preukázané, že maloletá N. pociťuje vo vzťahu k odporcovi najviac pozitívnych citov, vníma odporcu ako osobu sebe najbližšiu, má s ním veľmi blízky vzťah, dôveruje mu. Od navrhovateľky pociťuje maloletá negatívne emócie, spôsobené najmä správaním navrhovateľky voči nej, keď z výpovedí rodičov vyplynulo, že navrhovateľka maloletú N. trestala aj za maloletú M., čo maloletá N. vnímala ako nespravodlivé. Súd prihliadol aj k názoru maloletej N., ktorá vzhľadom na svoj vek je spôsobilá vyjadriť svoj názor v konaní. Maloletá jednoznačne pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila vôľu zostať v osobnej starostlivosti odporcu. Napokon, aj navrhovateľka v záverečnom prednese súhlasila so zverením maloletej do osobnej starostlivosti odporcu. Maloletú M. súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže odporca aj kolízny opatrovník s uvedenou úpravou súhlasili. Maloletá M. prejavila vôľu zostať v starostlivosti navrhovateľky. V starostlivosti navrhovateľky o maloletú M. neboli tvrdené ani zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o súrodeneckú väzbu, v tomto štádiu súd nepovažoval za nesúladné so záujmami maloletých detí, že nebudú zverené do jedného výchovného prostredia. Aj psychológ v správe z vyšetrenia maloletej N. konštatoval, že jej vzťah so sestrou je nevyhranený, považuje ju za zdroj konfliktogénnych vzťahov v rodine, aj keď s ňou rada trávi voľný čas. Súd zveril oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom, nakoľko nemal preukázané skutočnosti, ktoré by vylučovanie niektorého z rodičov z výkonu uvedených rodičovských oprávnení. Prihliadajúc ku schopnostiam a možnostiam rodičov, ako aj k oprávneným záujmom maloletých detí, súd určil navrhovateľke povinnosť prispievať na výživu maloletej N. sumou vo výške 50 eur mesačne a odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou vo výške 90 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadol k tomu, že odporca je poberateľom príjmov z invalidného dôchodku, ako aj zo živnosti, pričom na maloletú N. nevznikajú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a záujmovou činnosťou. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že odporca vynakladá mesačne na lieky 30 eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu vo výške 50 eur. Pri posudzovaní schopností a možností navrhovateľky súd vychádzal z výšky minimálnej mzdy, nakoľko mal za to, že aj výkon živnosti musí prinášať aspoň uvedený minimálny príjem. Príjem navrhovateľky zo živnosti v roku 2012 predstavoval 180,03 eura, v roku 2013 sú podľa tvrdení navrhovateľky jej príjmy mierne vyššie. Navrhovateľka má 2 vyživovacie povinnosti. Na maloletú M. vznikajú aj výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a záujmovou činnosťou. Súd preto určil výživné vo výške 50 eur na maloletú N. a 90 eur na maloletú M., čo je aj v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd upravil aj stretávanie oboch rodičov s maloletými deťmi, a to tak, aby maloleté deti vždy trávili víkendy, Vianoce a letné prázdniny spolu, u jedného z rodičov. Súd mal za to, že uvedená úprava je nevyhnutná z dôvodu zachovania a rozvíjania súrodeneckého vzťahu medzi deťmi. Súd pri rozhodovaní rešpektoval právo oboch rodičov na zachovanie vzťahu s obomi deťmi, prihliadol aj k režimu detí, najmä maloletej N., ktorá sa dvakrát do týždňa po vyučovaní venuje záujmovej činnosti, právu maloletých detí na primeraný oddych a regeneráciu síl a potrebu prípravy maloletej N. na vyučovanie.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nemal preukázané, že by pomery účastníkov, resp. okolnosti prípadu, odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.