Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/12/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ C. H., bytom J., ul. E. č. X, 2/ C. H., bytom J., ul. E. č. X, žalobcovia v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Požiarnická č. 17, proti žalovaným: 1/ J. F., bytom J., ul. O. č. X, právne zast. JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, ul. Špitálska č. 6, 2/ J. H., bytom J., ul. E. č. X , v konaní o určenie povinnosti oplotiť pozemok, o odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -154 zo dňa 24.05.2012, o odvolaní znalca Ing. V. Y., PhD. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -104 zo dňa 16.12.2011 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní oplotiť svoj pozemok parcely č. registra KN C 2261 a KN C 2262 nachádzajúci sa v kat. úz. J., vedené na LV XXX, ktorý susedí s pozemkom žalobcov, parcely registra KN C 2263 a KN C 2264 nachádzajúci sa v kat. úz. J. vedené na LV XXXXX a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku tak, aby novovybudovaný plot vo svojej spodnej časti plnil aj funkciu opornú.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť právnej zástupkyni žalobcov náhradu trov konania vo výške 588,49 Eur.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel parcelné číslo 2263, 2264 zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXXX katastrálne územie J. a spolu s manželkou sú vlastníkmi rodinného domu číslo súpisné XXXX, postaveného na parcele parcelné číslo 2264, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie J.. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parciel parcelné číslo 2261 a 2262 zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie J..

Ďalej mal za preukázané, že medzi pozemkami žalobcov a žalovaných bol postavený plot s betónovou podmurovkou a drôteným oplotením. Plot je značne poškodený, žalovaní odstránili pletivo z predmetného oplotenia, betónová podmurovka medzi pozemkami ostala a vzhľadom na jej nekvalitné vyhotovenie sa prepadávala na pozemok žalobcov. Rozhodnutím primátora mesta Prešov zo dňa 01.12. 2009 boli žalobcovia odkázaní na súd na základe § 137 ods. 2 Stavebného zákona vo veci týkajúcich sa škôd spôsobených opadávaním a neudržiavaním ponechanej časti oplotenia podmurovky a taktiež požiadavky vlastníkov nehnuteľností realizovať na hranici pozemkov na jestvujúcej podmurovke oplotenie.

Ďalej vychádzal z obsahu spisu Okresného súdu Prešov 8C/816/82 z ktorého prvostupňový súd zistil, že žalobcovia žiadali uložiť žalovanému povinnosť uviesť oplotenie na hranici ich pozemkov do pôvodného stavu alebo zaplatiť cenu opravy tohto oplotenia. Žaloba bola zamietnutá.

Prvostupňový súd poukázal ďalej na stanovisko Stavebného úradu mesta Prešov z ktorého vyplýva, že vzhľadom na umiestnenie pozemku podmurovka oplotenia zároveň plní aj funkciu oporného múra, ktorý statický zabezpečuje nehnuteľnosť proti zosuvu.

Prvostupňový súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva odvetvie statika stavieb, ktorý vo svojom posudku uviedol, že pôsobením zaťaženia, na ktorý múrik nebol navrhnutý, došlo k vychýleniu múrika na stranu žalobcov a k narušeniu múrika v takej miere, že už nespĺňa svoju statickú funkciu. Teda je účelne ho odstrániť a nahradiť novým. Podľa názoru znalca tento múrik nemal v minulosti funkciu opornú, tú začal plniť až neskôr, účastníci naviezli zeminu smerom k múriku za účelom zrovnania sklonu pozemku, respektíve, keď od múrika bola zemina odobratá z toho istého dôvodu (žalobcovia). Podľa znalca to, že od plota bola žalobcami odoberaná zemina svedčia aj betónové chrasty. Znalec uviedol že možno predpokladať, že žalovaní, ako aj žalobcovia odoberali, prípadne navršovali zeminu za účelom vyrovnania sklonu svojho pozemku.

Prvostupňový súd zo skutkového stavu mal za preukázané, že je potrebné oplotiť pozemok žalovaných z dôvodu, že na pozemok žalobcu prenikajú zvieratá, aj keď nie priamo z pozemku žalovaných, ale z pozemkov medzi ktorými je zachovaná súvislosť. Za podstatný dôvod pre rozhodnutie považoval potrebu, aby múrik spĺňal opätovne opornú funkciu. Prvostupňový súd poukázal na to, že tvrdenia znalca sú iba jeho dohadom, pretože z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená žalobcami, ako aj ním nevyplýva masívne odoberanie hliny. Prvostupňový súd mal za to, že sú splnené všetky podmienky na to, aby od žalovaných bolo možné požadovať vyhotoviť oplotenie s betónovou podmurovkou, ktorá má spĺňať funkciu opornú.

Prvostupňový súd poukázal na ustanovenie a vyhlášky č. .

O trovách konania rozhodol podľa ods. a priznal žalobcom právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k povinnosti trovy konania zaplatiť žalobcom.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní ďalej uviedli, že v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uvádza, že mal nepochybne za preukázané, že je potrebné oplotiť pozemok žalovaných z dôvodu, že na pozemok žalobcu prenikajú zvieratá aj keď nie priamo z pozemku žalovaných, ale z pozemku medzi ktorými je zachovaná súvislosť. Tvrdenie súdu sa však nepreukázalo ani výpoveďami žalovaných ani žalobcov.

Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že podstatnejším dôvodom pre uloženie tejto povinnosti bola však potreba, aby plot opätovne plnil aj opornú funkciu aj napriek skutočnosti, že znalec Ing. V. Y. vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že znižovaním terénu zo strany žalobcov, odoberaním zeminy popri múriku oplotenia na svojej strane parcely došlo k narušeniu múrika v takej miere, že nespĺňa svoju statickú funkciu. Preto nie je žalovaným zrejmé prečo súd jednostranným vyhodnotením dôkazov vzal v úvahu rozhodnutie súdu vo veci spred takmer tridsiatich rokov. Pokiaľ mal sám pochybnosti o znaleckom posudku, mal vykonať ohliadku na mieste samom za účelom zistenia úplného skutkového stavu.

V odvolaní ďalej uviedli, že im bola odňatá možnosť navrhovať dôkazy, pretože by trvali na vykonaní obhliadky na mieste samom. Nie je pravdou, aby súčasným stavom, a nevytvorením nového oplotenia s betónovým múrikom malo dochádzať ku škode na pozemku žalobcov.

Nesúhlasia s náhradou trov konania.

Podľa ich názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní ďalej uviedli, že napadnutý rozsudok považujú skutkovo aj právne za správny. Podľa ich názoru sa má na rozhodnutie vo veci 8C 816/82 prihliadať. V tejto staršej veci bolo dokazovanie vykonané v čase, keď už boli realizované terénne úpravy a oplotenie malo približne 15 rokov. V pôvodnom rozhodnutí bolo konštatované, že betónový múrik plní súčasne funkciu oporného múrika. V konaní bolo vylúčené, aby terénne úpravy žalobcov poškodili betónový múrik. Podľa ich názoru musí súd ex offo prihliadnuť na toto rozhodnutie. Ďalej uviedli, že sa domáhajú a svoj nárok odôvodňujú z ustanovenia .

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, poukázali na to, že trovy boli účelne vynaložené a prvostupňový súd ich priznal v správnej výške. V odvolaní ďalej uviedli, že sa snažia dlhodobo vyriešiť spor, ktorý je predmetom konania, ale práve pre neochotu žalovaných je to bezvýsledné.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na jeho zmenu.

Podľa (ďalej len „“), ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

Podľa § 417 ods. 2 O.z, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobcovia sa domáhajú odstránenia protiprávneho stavu, ktorý predstavuje ich narúšanie v pokojnom užívaní svojich pozemkov zosypávaním hliny na ich pozemok, opadávaním omietky z podmurovky, čím dochádza k poškodzovaniu ich pozemku. Zároveň tvrdia v žalobe, že dochádza k prenikaniu zvierat na ich pozemok.

Z obsahu rozhodnutia mesta Prešov, príslušného stavebného úradu zo dňa 01. 12. 2009 (však L 66) vyplýva, že účastníci konania boli odkázaní no súd vo veci námietok týkajúcich sa škôd spôsobených opadávaním, neudržiavaním ponechanej časti oplotenia - podmurovky. Aj vo veci žiadosti žalobcov realizovať na hranici pozemkov oplotenie.

Prvostupňový súd uložil žalovaným povinnosť pozemok oplotiť s tým, aby novo vybudovaný plot vo svojej spodnej časť plnil aj funkciu opornú. Rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že je potrebné oplotiť pozemok žalovaných z dôvodu, že na pozemok žalobcu prenikajú zvieratá, ako aj z dôvodu, aby plot opätovne plnil aj opornú funkciu.

Rozsudok, ktorým sa nariaďuje oplotenie pozemku je konštitutívne účelom tohto ustanovenia je zamedziť obťažovaniu suseda. Povinnosť uložiť oplotiť pozemok je možné iba vlastníkovi pozemku a za podmienok ustanovených v . K aplikácii tohto ustanovenia dochádza pri prenikaní najmä domácich zvierat na susedný pozemok. Prenikanie zvierat je možno rozlišovať na relatívne bezpečné a nebezpečné, podľa toho, či hrozí vznik škody. Pod nebezpečným prenikaním zvierat ide o napr. - prenikanie psov, hlodavcov, koní a iných, kedy ich prenikaním môže dôjsť k škode na zdraví, majetku. Relatívne bezpečné je prenikanie napr. - sliepok, husí a pod. a ak neexistuje reálna hrozba škody na susednom pozemku, aj keď ju nie možné vylúčiť (porovnaj Komentár k I. Fekete zdroj www.epi.sk <http://www.epi.sk>).

Podmienkami pre vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým sa uloží vlastníkovi povinnosť oplotiť si svoj pozemok sú: a) potrebnosť oplotenia b) ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb c) musí byť zistené stanovisko stavebného úradu.

Podmienky musia byť splnené súčasne. Súd nie je viazaný stanoviskom stavebného úradu, avšak ho musí zohľadniť.

Vlastníkovi pozemku zo zákona nevyplýva všeobecná povinnosť oplotiť svoj pozemok.

Ustanovenie má charakter špeciálnej prevencie. Povinnosť uskutočniť prevenčný zákrok na odvrátenie hroziacej škody podľa prvého odseku tohto ustanovenia majú všetci ohrození účastníci občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo právnické. Zákrok smerujúci k odvráteniu škody však musí byť vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu primeraný. V prípade vážneho ohrozenia škodcu právna úprava v odseku 2 priznáva ohrozenému právo domáhať sa na súde, aby ohroziteľovi bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Vhodnosť a primeranosť týchto opatrení bude vždy závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. Podmienkou pre aplikáciu ustanovenia O.z. je vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, pričom nie je nutné aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí, že v dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda. Toto ustanovenie slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody; postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda.

Žaloba na odvrátenie hroziacej škody môže byť úspešná len vtedy, keď je tu vážne nebezpečenstvo v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ toto ohrozenie spočíva v konaní odporcu, je potrebné, aby k tomuto konaniu už došlo alebo aby aspoň bolo preukázané, že žalovaný takto zamýšľa konať. Nestačí len možnosť, že by odporca takto snáď mohol konať v budúcnosti (porovnaj rozsudok NS ČR zo 4. 9. 2002, sp. zn. ).

O vhodnosti a primeranosti navrhovaných opatrení rozhoduje súd, ktorý môže uložiť buď zdržanie sa určitého konania (činnosti), z ktorého môže vzniknúť škoda, alebo vykonať vhodné opatrenia, ktoré zabránia vzniku škody. Iné povinnosti súd na základe ustanovenia uložiť nemôže.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, ktorá môže nastať tým, že škoda nevznikla len následkom konania škodcu, resp. niekoľkých škodcov, ale že k jej vzniku prispel aj samotný poškodený. Jej riešenie je predmetom tohto zákonného ustanovenia, zo znenia ktorého vyplýva, že rozlišuje, či účasť poškodeného bola jedinou príčinou vzniku škody, alebo či bola iba jednou z viacerých takýchto príčin. V prvom prípade, ak škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju poškodený sám. V druhom prípade, ak účasť poškodeného bola iba jednou z príčin škody, znáša ju poškodený pomerne. Vzniká mu teda povinnosť hradiť si vzniknutú škodu, či už na zdraví alebo na majetku sám, a to podľa miery jeho účasti na spôsobení škody. Náhrada škody sa v takomto prípade znižuje o spomenutú mieru účasti poškodeného vo všetkých jej zložkách, z ktorých pozostáva.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vzniká právna otázka, či v prejednávanej veci sa nemá formulovať povinnosť na vykonanie takých opatrení, ktoré budú smerovať k zamedzeniu a vzniku protiprávneho stavu (škody) bez detailného nariaďovania ako sa má tento protiprávny stav odstrániť. Pokiaľ vznik protiprávneho stavu (škody) hrozí je potrebné formulovať opatrenia k jej odstráneniu. V prejednávanej veci bolo zistené vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, že oplotenie v časti záhrad je v dezolátnom stave, betónový múrik je v niektorých častiach poškodený trhlinami a je naklonený na stranu parcely žalobcov. V iných častiach sa betón múrika rozpadáva a zostala z neho iba sutina. V ďalších častiach chýba. Znalec pripustil dôvod poškodenia múrika tvrdený žalovanými, že pridávaním zeminy z jednej strany a odoberaním na druhej strane sa porušila rovnováha bočných tlakov na múrik a múrik oplotenia začal pôsobiť statický ako oporný múr hoci nato nebol dimenzovaný. Žalobcovia mali znižovať terén na hranici pozemkov.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na potrebe uloženia povinnosti oplotiť pozemok podľa , nevyrovnával sa s možnosťou aplikácie ustanovenia . . Z doposiaľ vykonaného dokazovania, však nemožno prijať záver o preukázaní splnenia podmienok podľa . Citované ustanovenie sa používa v situácii , kedy účelom oplotenia je poskytnúť ochranu proti neoprávneným zásahom, ktoré nemožno odstrániť inak. Prvostupňový súd odôvodnil potrebu v prvom rade prenikaním zvierat na pozemok žalobcov. Žalovaní popierajú pravdivosť tvrdení žalobcov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obranou žalovaných, rovnako tak z akých dôkazov vychádzal pri prijatí tohto záveru. Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov zatiaľ nevyplýva preukázanie týchto tvrdení žalobcami.

Ďalším dôvodom pre uloženie povinností má byť potreba, aby plot spĺňal aj opornú funkciu. Takýto záver je predčasný, keďže sa nevyrovnal prvostupňový súd s prvoradou otázkou zistenia protiprávneho stavu a následného uloženia opatrení vedúceho k zabráneniu, či k odstráneniu tohto stavu.

Napadnutý rozsudok, jeho odôvodnenie a závery možno považovať za predčasné, nedostatočne odôvodnené. Možno prijať záver, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci ani správne právne vec posúdil. Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a vec vrátil postupom podľa prvostupňovému súdu na nové konanie.

Úlohou prvostupňového súdu sa bude náležite vyrovnať, či žalobcovia sa domáhali odstránenia protiprávneho stavu zavineného žalovanými a potom je namieste uložiť opatrenia žalovaným, aby k protiprávnemu stavu nedochádzalo podľa . Až následne vyhodnotí preukázanosť nároku žalobcov na uloženie povinnosti žalovaným oplotiť pozemky.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne aj o trovách konania ( 3 ).

Napadnutým uznesením č.k. -104 zo dňa 16.12.2011 súd rozhodol o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov znalcovi Ing. V. Y., PhD. vo výške 162,20 Eur a upravil učtáreň na vyplatenie tejto sumy zo zloženého preddavku pod pol. reg. Zk 128/11 vo výške 50,- Eur, pod pol. reg. Zk 129/11 vo výške 50,- Eur a zvyšnú časť vo výške 62,20 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov.

Súd priznal znalcovi paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 Eur, hodinovú odmenu v rozsahu 6 hodín (1 hod. za ohliadku dňa 14.09.2011 a 5 hod. za vypracovanie posudku) vo výške 79,68 Eur (6 hod. x 13,28 Eur), náhradu paušálnych výdavkov vo výške 29,64 Eur, poštovného vo výške 2,60 Eur, cestovných výdavkov vo výške 23,72 Eur a za stratu času 6,64 Eur. Súd vzhľadom na rozsah a obsah znaleckého posudku nepriznal znalcovi hodinovú odmenu v rozsahu uplatnených 15 hodín ale len vyššie uvedených 5 hodín.

Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal znalec Ing. V. Y., PhD.. V odvolaní namietal krátenie hodinovej odmeny za vypracovanie znaleckého posudku z uplatnených 15 hodín na priznaných 5 hodín. V odvolaní uviedol, že znaleckú činnosť vykonáva vyše 17 rokov a vypracoval stovky znaleckých posudkov, pričom nadobudol určité skúsenosti aj v účtovaní znalečného a náhrad. Trvá na uplatnenom rozsahu 15 hodín za vypracovanie posudku, pretože znalecké posudky v odbore Stavebníctvo a v odvetviach, kde vykonáva činnosť, sú mimoriadne náročné a relatívne slabo odmeňované. Aj preto mnohí znalci v týchto odvetviach ukončujú činnosť. Podľa jeho názoru súdny úradník, ktorý nikdy nevyhotovil jediný znalecký posudok, nemôže objektívne vyhodnotiť čas, za ktorý bol znalecký posudok vypracovaný. Zredukovanie hodín na hodín považuje znalec za degradáciu a marginalizáciu jeho práce, ktorá je nezastupiteľná v súdnictve. Ak by mu bolo podobným spôsobom krátené znalečné aj v iných súdnych prípadoch, znaleckú činnosť by už dávno ukončil aj on.

Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním znalca Ing. V. Y., PhD. proti uzneseniu č.k. -104 zo dňa 16.12.2011 o priznaní jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov.

Podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena.

Podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť

Podľa č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „“) hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybňuje dôležitosť úlohy znalcov v súdnych konaniach a ani ich prácu. Úlohou súdu pri rozhodovaní o priznaní znalečného je ale preskúmať jednotlivé položky vyúčtovania znalečného z hľadiská preukázania uplatnených hotových výdavkov a primeranosti vyúčtovanej hodinovej odmeny. Je pravdou, že súd nemôže jednoznačne presne posúdiť, ako dlho jednotlivý úkon znaleckej činnosti trval, pretože súd (resp. pracovník súdu) sa spravidla pri týchto úkonoch nenachádza (výnimkou sú napr. úkony znaleckej činnosti vykonávané priamo na pojednávaní pred súdom). Preto pri hodnotení účelnosti a časovej primeranosti jednotlivých úkonov znaleckej činnosti, pri ktorých nie je súd (resp. pracovník súdu) prítomný, musí súd vychádzať zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov a použiť aj komparatívnu metódu hodnotenia. Aj napriek tomu však musí prihliadať aj na špecifickosť konkrétneho prípadu a konkrétneho znaleckého úkonu.

Ukazovateľom primeranosti hodinovej odmeny pri položke „vypracovanie posudku“ je rozsah a obsah znaleckého posudku. Táto položka zahŕňa zosumarizovanie získaných poznatkov a pretransformovanie záverov z nich vyplývajúcich s ohľadom na otázky položené znalcovi do textu písomného vyhotovenia znaleckého posudku.

V tomto prípade znalec predložil súdu znalecký posudok v rozsahu 11 strán, z čoho sú 4 strany fotografií, 1 strana znalecká doložka a 1 úvodná strana označujúca posudok. Samotný text posudku (vrátane úvodnej časti) má cca 3 strany textu (strana 4 a záver posudku sú v rozsahu polovice strany, pričom sú na samostatných listoch). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je priznaná hodinová odmena v rozsahu 5 hodín vzhľadom na vyššie uvedené v tomto prípade dostačujúca.

Pokiaľ znalec v odvolaní poukázal na to, že znalecká činnosť v jeho odvetví je relatívne slabo odmeňovaná, k tomu odvolací súd poznamenáva, že znalcovi za jeho činnosť (v prípade absencie dohody o zmluvnej odmene) patrí podľa citovaného o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch tarifná odmena stanovená uvedenou vyhláškou. Súdu neprináleží hodnotiť, či tarifná odmena stanovená vyhláškou je alebo nie je primeraná. Súd je povinný vyhlášku aplikovať a sám výšku tarifnej odmeny nestanovuje. Moderovať výšku odmeny je možné len v prípade mimoriadne náročného znaleckého úkonu podľa , čo však znalec v tomto prípade nežiadal.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa a potvrdzuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.