Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/377/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. Y. S., 2. Ing. Q. S., obaja bytom Bratislava, I. XX, zastúpení: JUDr. Marekom Ogurčákom, advokátom, Bratislava, Vlčkova 8/A, proti odporcom: 1. Ing. A. E., 2. PhDr. A. E., CSc., obaja bytom Bratislava, I. XX, zastúpení: Mgr. Petrom Dobrovolským, Bratislava, Hečkova 6, o 437,90 eura s prísl.

rozhodol:

Odporcovia 1, 2 sú povinní v lehote troch dní zaplatiť navrhovateľom 1, 2 spoločne a nerozdielne 218,95 eura.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Navrhovatelia 1, 2 a odporcovia 1, 2 sú povinní v lehote troch dní zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov znaleckého dokazovania po 27,76 eura.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 29. 10. 2007 žiadali navrhovatelia súd, aby zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 13.192,11 Sk s prísl., t. j. 437,90 eura s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Odporcovia nesúhlasili s návrhom a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že podľa navrhovateľov odporcovia užívajú nehnuteľnosť, parcelné č. XXXX/XX bez právneho dôvodu a neplatia navrhovateľom žiadne nájomné, čím sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohacujú. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia sú vlastníkmi parcely č. XXXX/XX o výmere 14 m2 orná pôda. Táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 151/07, ktorý bol overený dňa 15.06.2007 Ing. X. Z.. Geometrický plán bol robený na objednávku navrhovateľov. Zo znaleckého posudku zo dňa 28. 08. 2007 Ing. R. X. č. 171/2007, ktorý bol prílohou návrhu súd zistil, že ročné nájomné parcely č. XXXX/XX je 4 397,37 Sk, t. j. 145,96 eura. Odporcovia popierali, že by užívali neoprávnene pozemok navrhovateľov. Sporná parcela č. XXXX/XX vznikla bez ich vedomia, nemali vedomosť o geometrickom pláne na základe ktorého bola vytvorená. Odporcovia poukazovali na to, že vlastníctvo aj spornej nehnuteľnosti získali na základe kúpnej zmluvy s navrhovateľmi v roku 2000 s tým, že vôľou strán bolo odkúpiť pozemok od plota navrhovateľov smerom k potoku. Sporná parcela sa však nachádza smerom od plota do pozemku odporcov. K posunu plota a tým hranice od roku 2001 medzi účastníkmi nedošlo. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci dňa 14. 06. 2000 súd zistil, že predávajúci boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku v katastrálnom území Záhorská Bystrica,

Bratislava IV, zapísaného na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 2431 m2 v celosti. Podľa geometrického plánu č. 43/2000 vyhotoveného Ing. I. Z. dňa 31. 05. 2000 sa odčleňuje z tejto parcely nová parcela číslo 1313/17 vo výmere 1010 m2, ktorá je predmetom predaja. Podľa bodu IV zmluvy kupujúci sa so stavom nehnuteľnosti oboznámili jej ohliadkou na mieste samom a v takom stave ju preberajú. Podľa navrhovateľov pri zameraní v roku 2007 zistili, že odporcovia neoprávnene užívajú novo vytvorenú parcelu č. XXXX/XX a sú toho názoru, že odporcovia sa na ich úkor bezdôvodne obohacujú. V súčastnosti je taký stav, že navrhovatelia nemajú priamy prístup k spornej nehnuteľnosti, pretože časť pozemku, ktorý bol medzi plotom medzi stranami a pozemkom navrhovateľov odpredali tretej osobe. Z výsluchu svedka Ing. Michala V.a, ktorý sa podieľal na vyhotovení geometrického plánu súd zistil, že účelom geometrického plánu bolo odčleniť časť nehnuteľnosti, ktorá patrila navrhovateľom avšak bola za plotom, ktorý oddeľoval nehnuteľnosť účastníkov a bola v užívaní odporcov. Zameranie hranice robil z hranice pozemku navrhovateľov na objednávku navrhovateľov. Podľa jeho názoru k rozdielom medzi geometrickým plánom a stavom v prírode mohlo dôjsť aj omylom pri výstavbe plotu, pokiaľ hranica nebola určená geodetom. Pri geometrickom pláne vychádzal z podkladov z katastra nehnuteľností. Geometrické plány urobené pri kúpe nehnuteľnosti odporcov od navrhovateľov v roku 2001 nespĺňali náležitosti, napr. pri vyznačení hranice medzi pozemkami účastníkov tieto nie sú okótované. Zo znaleckého posudku Ing. X. T. č. 2/2013 zo dňa 27. 02. 2013 a z jeho výsluchu zistil, že analýzou nameraných hodnôt a výsledkov pri posúdení kritérií presnosti dospel k záveru, že údaje vedené v geometrickom pláne 43/2000 nezodpovedajú skutkovému stavu (oplotenie) v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 14. 06. 2000. Účastníci konania zhodne uviedli, že jestvujúce oplotenie uznávali ako vlastnícku hranicu, čo potvrdzovalo aj tvrdenie vyhotoviteľa geometrického plánu č. 43/2000, avšak vyhotovením geometrického plánu č. 43/2000 ako technického podkladu pre právny úkon boli účastníci kúpnej zmluvy uvedení do omylu. Zároveň potvrdil, že parcelu č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 14 m2 v k. ú. Záhorská Bystrica, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV, zapísaný na LV XXXX užívajú odporcovia. Znalec ďalej uviedol, že napriek tomu, že obe strany boli v domnení, že došlo k predaju a kúpe nehnuteľnosti od plota k potoku, správna výmera pozemku, ktorý bol predávaný, mala byť o 14 m2 väčšia, teda z 1024 m2 a nie tak, ako geodet určil vo výmere 1010 m2. Geodet uviedol účastníkov do omylu nielen vo výmere nehnuteľnosti, ale aj v polohovom a geometrickom určení nehnuteľnosti.

V zmysle katastrálneho zákona hodnovernosť a záväznosť údaja katastra sú údaje katastra uvedené v hodnoverné ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druhu pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky, alebo lesnej hospodárskej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaný ako parcela registra „E“.

V zmysle používanie záväzných údajov katastra - záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačný systém o nehnuteľnostiach. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú používať.

V zmysle písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

V zmysle , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zrušiť alebo zmeniť iba písomne.

V zmysle kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, ktorý sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu na úkor koho bolo získané. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu vtedy, keď ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To

znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je však možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

V zmysle výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnení záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv a povinností nemožno chápať absolútne a neobmedzene, obmedzene výkon subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. Nezáleží na tom, či ide o výkon práv rovnakého druhu.

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej povahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť tohto dôkazu, hodnovernosť výpovedí účastníkov, svedkov so zreteľom na bezprostredný dojem súdu získaný na základe verbálnych aj neverbálnych prejavov.

V danom prípade po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. -100, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie o znalecké dokazovanie znalcom Ing. X. T. za účelom vyriešenia prejudiciálnej otázky kto je vlastníkom nehnuteľnosti parcelné č. XXXX/XX o výmere 14 m2 a kto ju užíva. Po doplnení dokazovania mal súd nesporne preukázané, že vlastníkmi predmetnej parcely sú navrhovatelia. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. X. T., ktorý dostatočne a presvedčivo vysvetlil, prečo písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy nezodpovedá dohode účastníkov a stavu nehnuteľnosti pri jej ohliadke, ktorá predchádzala uzavretiu kúpnej zmluvy. Dôvodom bola tá skutočnosť, že účastníci boli uvedení do omylu geodetom Ing. I. Z., ktorého geometrický plán č. 43/2000 bol podkladom pre písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy. Tento geometrický plán nezodpovedá skutkovému stavu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, keď pozemok mal byť zameraný od plota po potok s jeho správnou výmerou 1024 m2. Kúpna zmluva uzavretá účastníkmi jednoznačne hovorí o kúpe 1010 m2 a nie 1024 m2 z čoho vyplýva, že nedošlo k odpredaju celej nehnuteľnosti v zmysle dohody strán. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že vlastníkmi pozemku parcelné č. XXXX/XX sú navrhovatelia. Je potrebné zdôrazniť, že do roku 2007, kedy došlo k zameraniu pozemku parcelné č. XXXX/XX boli obe strany sporu presvedčené o tom, že právny stav zodpovedá stavu, v akom odporcovia užívajú svoj pozemok. Do podania tohto návrhu boli odporcovia dobromyseľní držitelia spornej nehnuteľnosti a nemali dôvod pochybovať o tom, že sú jej vlastníci. K vyriešeniu vzniknutého problému, ktorý nezavinila ani jedna strana sporu nedošlo napríklad odkúpením sporných 14 m2, ktoré z hľadiska využitia navrhovateľmi nemôže mať pre nich podstatný význam pre izolovanosť tohto pozemku od ostatného majetku navrhovateľov. Navrhovatelia nemajú priamy prístup na tento pozemok. Pre odporcov sporných 14 m2 môže mať význam, pretože tvoria súčasť ich záhrady od jej získania v roku 2001. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené tým, že odporcovia užívajú sporných 14 m2, ktoré tvoria pozemok navrhovateľov parcelné č. XXXX/XX, získali bezdôvodné obohatenie. Pri určení jeho výšky vychádzal zo znaleckého posudku Ing. R. X., ktorý určil ročné nájomné za tento pozemok sumou 4 397,37 Sk, t. j. 145,96 eura, ako aj z toho, že pre využitie navrhovateľov sporný pozemok o výmere 14 m2 prakticky nemá žiadny význam pre jeho izolovanosť od ostatného majetku navrhovateľov, ako aj jeho rozlohu a šírku približne 1 m. Prihliadol však na tú skutočnosť, že tento pozemok užívajú odporcovia ako záhradu, keďže je súčasťou nimi užívanej a vlastnenej záhrady. Z týchto dôvodov je súd toho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby určil nájomné určené znalcom bez zohľadnenia vyššie uvedených skutočností. Navrhovatelia uplatnili nájomné tri roky spätne od podania návrhu dňa 29. 10. 2007, t. j. za obdobie od 29. 10. 2004 do 29. 10. 2007. Pre získanie bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, či odporcovia boli dobromyseľní užívatelia, držitelia sporného pozemku, ale to, či sporný pozemok užívali. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že sporný pozemok tvorí súčasť záhrady odporcov a bol užívaný. Preto súd zaviazal odporcov na zaplatenie získaného bezdôvodného obohatenia keď vzhľadom na vyššie uvedené dôvody znížil znalcom určené nájomné na 50%. Vyššie nájomné by bolo z hľadiska využitia navrhovateľmi v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s tým, že nielen navrhovatelia ale aj odporcovia nezavinili tento právny stav. Zavinil to geodet pri uzavretí ich kúpnopredajnej zmluvy. Keďže účastníci neriešili vzniknutý problém, napr. odkúpením odporcami sporného pozemku, nie je možné nepriznať navrhovateľom nárok na ochranu ich

vlastníckeho práva. Možno len tento nárok obmedziť s prihliadnutím na mimoriadne skutočnosti, ktoré nastali bez zavinenia účastníkov. Súd poukazuje na to, že účastníci by mali riešiť vzniknutú situáciu. Nie je mysliteľné, aby naďalej zotrvali v takomto stave, ktorý v podstate obmedzuje tak navrhovateľov, ako aj odporcov pri využívaní ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Preto zaviazal odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 218,95 eura, ktoré zodpovedajú 50% uplatnenej pohľadávky 437,90 eura za žalované obdobie od 29. 10. 2004 do 29. 10. 2007.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľov 50% v konaní, ktorý zodpovedá čiastočnému úspechu odporcov, vyslovil súd, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zmysle štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom, ktorému na znalečnom bolo vyplatených 742,25 eura a 13,28 eura zo zložených preddavkov účastníkmi po 350 eur a zo štátnych prostriedkov vo výške 55,53 eura. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní zaviazal tak navrhovateľov, ako aj odporcov na náhradu týchto štátom vyplatených trov po 27,76 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): . a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.