Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/300/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: J., proti odporkyni: F., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým Q. maloletému K. a maloletému I., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom F., Záhorácka č. 2942/60A

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov J. a F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku X, roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX,

r o z v á d z a

Súd na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca maloletú Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého K., nar. XX.XX.XXXX s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.

Súd na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletého I. s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej Q. sumou 50,- Eur mesačne a na výživu maloletého K. sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15 dňa v príslušnom mesiaci vopred.

Súd výživné na maloletého I. n e u r č u j e.

Súd u p r a v u j e styk matky s maloletou Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletým K. nar. XX.XX.XXXX . tak, že matka má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že matka si deti prevezme v ich bydlisku a v bydlisku ich aj odovzdá.

Súd styk navrhovateľa s maloletým I., nar. XX.XX.XXXX. n e u r č u je.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2010 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. a maloletému K.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo si neplní svoje funkcie od februára roku 2009, keď odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a obidve maloleté deti pochádzajúce z manželstva zanechala v jeho starostlivosti. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, že v čase podania návrhu nebolo známe kde sa odporkyňa nachádza, keďže od februára 2010 sa mu vôbec neozvala. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Okresného súdu F. č. k. , ktorým boli obidve maloleté deti na čas do rozvodu zverené do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňa bola zaviazaná prispievať na ich výživu. Navrhovateľ žiadal zveriť maloletú Q. a maloletého K. na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti. Odporkyňu žiadal zaviazať výživným na každé z detí v sume po 100,- Eur mesačne.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Ako účastníčka konania uviedla, že manželstvo bolo zo začiatku usporiadané až do obdobia pokiaľ nezačal navrhovateľ nadmerne požívať alkohol. Odporkyňa uviedla, že vo februári 2010 po konflikte s rodičmi navrhovateľa sa od neho odsťahovala. V tom čase totiž všetci účastníci žili u rodičov navrhovateľa. Chcela si zobrať so sebou aj deti, matka navrhovateľa jej to ale neumožnila. Ešte predtým odišla do Rakúska, keďže rodina mala finančné problémy a chcela zarobiť na rôzne záväzky, ktoré nevládali splácať. Pracovať do Rakúska odišla v októbri 2009. Pracovala však krátko, potom nadviazala vzťah s iným mužom. Odporkyňa uviedla, že dňa 14.07.2012 sa jej narodilo dieťa I., ktorého biologickým otcom je I. slovenský občan, ktorý otcovstvo k tomuto dieťaťu aj uznáva. Keďže sa však mal. I. narodil počas trvania manželstva v rodnom liste bol ako jeho otec uvedený navrhovateľ. Odporkyňa ďalej uviedla, že v súčasnosti žije s priateľom F. v spoločnej domácnosti a má už aj hlásený trvalý pobyt v Rakúskej republike v obci U.. Jej súčasný priateľ jej pomáha s výchovou maloletého I.. Odporkyňa uviedla, že od svojho odchodu od navrhovateľa už manželia nikdy manželské spolužitie neobnovili.

Kolízny opatrovník navrhol, aby maloletá Q. a maloletý K. boli zverení do osobnej starostlivosti otca, nakoľko obidve deti v súčasnosti s ním žijú. Otec sa o obidve deti osobne stará. Rozhodnutie o výške výživného ponechal na úvahu súdu, a však navrhoval, aby na čas po rozvode bola vyživovacia povinnosť odporkyne voči maloletej Q. a K. stanovená vo výške po 100,- Eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov L., F., oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, s rodnými listami detí, s obsahom spisu OS F. sp. zn. , s rozhodnutím ÚPSVaR F. č. A/2011/24453/1/MVJ a A/2011/24453/2/MVJ zo dňa 18.01.2012 o určení náhradného výživného pre maloletú Q. a maloletého K., s písomnými správami kolízneho opatrovníka, so správou Materskej školy ul. P., so správami ÚPSVaR F. o poskytovaní dávok v hmotnej núdzi účastníkom a s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Príslušnosť tunajšieho súdu je daná posledným spoločným bydliskom účastníkov v Q., kde doteraz navrhovateľ býva. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Q.. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé, z manželstva sa narodili dve deti - maloletá Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletý K., nar. XX.XX.XXXX a počas trvania manželstva sa odporkyni narodilo ešte ďalšie dieťa maloletý I., nar. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky. Odporkyňa v súčasnosti žije v Rakúskej republike.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že s odporkyňou nežijú spolu od októbra 2009, kedy odporkyňa odišla pracovať do Rakúska. Do tohto obdobia manželstvo fungovalo. Od februára 2010 účastníci už ako manželia nežili vôbec. Navrhovateľ uviedol, že od februára 2010 odporkyňa už trvalo žije v Rakúsku. Narodilo sa jej dieťa. Nejedná sa o spoločné dieťa. O maloletú Q. a maloletého K. sa po odchode odporkyne začal starať on s pomocou matky. Musel aj odísť z práce. Nemal totiž inú možnosť ako zabezpečiť starostlivosť o deti. Momentálne je bez príjmu. Je mu vyplácané iba náhradné výživné a prídavky na deti. Deti v súčasnosti už chodia do materskej školy v Q. a preto sa pokúsi zohrať si prácu. Navrhovateľ uvádzal, že odporkyňa sa s deťmi stretáva nepravidelne, mala by možnosť stretávať sa s nimi každý druhý víkend, to však nevyužíva. On s deťmi býva u svojej matky v Stupave, kde majú

deti vytvorené všetky potrebné podmienky. So starostlivosťou o deti mu matka a to aj finančne pomáha. Navrhovateľ žiadal maloletú Q. a maloletého K. zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Odôvodňoval to tým, že deti sú zvyknuté na život v Q., kde žijú od narodenia. V Q. chodia aj do škôlky. V prostredí kde žijú majú kamarátov a podľa navrhovateľa by si ani v cudzom prostredí deti nezvykli. Navrhovateľ žiadal, aby bola odporkyňa zaviazaná platiť na výživu Q. a K. po 100,- Eur mesačne, rovnako ako bola zaviazaná v rozsudku OS F. č. k. .

Navrhovateľ súhlasil s tým, aby sa odporkyňa s deťmi pravidelne stretávala, súhlasil s úpravou styku s deťmi. Nesúhlasil však so zverením maloletej Q. a maloletého K. do striedavej starostlivosti jeho a odporkyne a už vôbec nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne.

Odporkyňa ako účastníčka konania uvádzala, že jej manželstvo sa dostalo do vážnych problémov pre správanie sa navrhovateľa. Vo februári 2010 sa od navrhovateľa odsťahovala. Od tohto obdobia si manželstvo žiadne svoje funkcie neplní. S návrhom na rozvod manželstva preto súhlasila. Odporkyňa uviedla, že odišla pracovať do Rakúska kde si so sebou chcela zobrať aj deti. To jej nebolo umožnené. Odporkyňa uvádzala, že s deťmi má veľmi dobrý vzťah. V súčasnosti žije s priateľom v Rakúsku v obci U.. Má ešte ďalšie dieťa, I., nar. XX.XX.XXXX, ktorého jej pomáha jej terajší priateľ vychovávať. S deťmi sa stretávala podľa svojich možností. Odporkyňa žiadala, aby maloletý K. a maloletá Q. boli zverené do jej osobnej starostlivosti, prípadne aby súd rozhodol o striedavej starostlivosti navrhovateľa a jej o tieto deti. Odporkyňa argumentovala tým, že má možnosť sa o všetky svoje deti sa riadne postarať. Žije v súčasnosti vo veľkom rodinnom dome. Priateľ jej všemožne pomáha. Pomáha jej aj finančne. V súčasnosti má už aj nahlásený pobyt v Rakúskej republike. Odporkyňa udávala, že Q. a K. vzhľadom na svoj vek by sa mohli ľahko naučiť po nemecky. Mohli by chodiť do materskej školy alebo do základnej školy v U., kde bežne chodia aj slovenské deti. Odporkyňa žiadala maloletého I. zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Uviedla, že v rakúskym štátom jej je vyplácaný finančný príspevok a to mesačne v sume 163,80 Eur, keďže sa stará o maloleté dieťa. Ďalšie vlastné finančné prostriedky nemá. Nemôže preto ani platiť na maloletú Q. a maloletého K. výživné doteraz stanovené, po 100,- Eur mesačne.

Podľa ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželské vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie.

Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb účastníkov, keď spolu intímne nežijú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom.

Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine.

Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je narušené vážne, trvalo a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Súd ako príčinu rozvratu manželstva ustálil citové odlúčenie medzi manželmi, ktoré majú za následok trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, pričom účastníci nemali záujem na obnovení manželského spolužitia.

S konaním o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, je spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

Matka v súčasnej dobe nepracuje. Stará sa o maloleté dieťa, maloletého I.. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej so starostlivosťou o maloleté dieťa pomáha. Pomáha jej aj pri stretávaní sa s maloletou Q. a maloletým K.. Matka sa s deťmi stretávala nepravidelne, podľa svojich časových, finančných možností, podľa svojho zdravotného stavu a zdravotného stavu svojho najmenšieho dieťaťa. Matka poberá finančný príspevok vyplácaný rakúskym štátom vo výške 163,80 Eur mesačne. Rozsudkom OS F. č. k. zo dňa 19.06.2010 bola uložená povinnosť matke prispievať na výživu Q. výživným vo výške 100,- Eur mesačne a na výživu K. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od 01.03.2009. V čase rozhodnutia nebol pobyt matky známy a pre konanie jej bol ustanovený opatrovník, ktorý s takto určeným výživným súhlasil.

Odporca je momentálne nezamestnaný, je zdravý. V súčasnosti nemá nárok na žiadne sociálne dávky. Býva s maloletou Q. a maloletým K. v byte svojej matky L.. Navrhovateľovi je v súčasnosti vyplácané náhradné výživné spolu v sume 200,- Eur a rodinné prídavky na deti spolu v sume 46,- Eur. Navrhovateľ žiadal, aby súd neurčil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému I.. Navrhoval aby bol upravený styk matky s maloletou Q. a K. tak, že sa bude s deťmi stretávať každý druhý týždeň v čase od piatka od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa o životnom minime o zmene a doplnení niektorých zákonov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 194, 58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 135, 74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 88, 82 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Rozvodom manželstva rodičov maloletého dieťaťa boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletých detí nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú a tento stav nie je prechodný.

Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú Q. a maloletého K.. Otec riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťom poskytuje, je v záujme ich výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd zistil, že otec sa o maloletú Q. a maloletého K. osobne stará už niekoľko rokov. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletých detí k prostrediu, v ktorom doteraz žili, ich vzájomné väzby, tiež skutočnosť, že deti žijú v spoločnej domácnosti s otcom a starou matkou, teda rešpektoval potreby stability výchovného prostredia, ako aj ich zdravotný stav. Súd konštatuje, že otec sa o maloletých riadne stará, zabezpečuje im zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť. Otec kvôli starostlivosti o deti odišiel zo zamestnania. Súd súčasne poznamenáva, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté deti.

Súd zveril maloletého I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovanie je nesporné, že matka sa o maloletého I. osobne od narodenia stará. Súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o toto dieťa. Navrhovateľ sa nikdy nepodieľal na výchove maloletého I. ani na starostlivosti o toto dieťa. Odporkyňa uviedla, že maloletý I., nie je spoločným dieťaťom s navrhovateľom. Odporkyňa aj označila otca tohto dieťaťa a uviedla, že biologický otec maloletého I. otcovstvo k nemu uznáva. Za takejto skutkovej situácie súd ani neurčoval výživné navrhovateľa na maloletého I.

V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavný princíp ochrany práv zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá je jeho osobným právom. Preto súd rozhodol o určení výšky tejto povinnosti vo vzťahu k povinnému rodičovi, resp. rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará, keďže dieťa, o ktorého právach súd rozhoduje, nie je schopné samo sa živiť. Vzhľadom k veku maloletých Q., K. a I. má súd vysporiadanú otázku ich odkázanosti na zabezpečenie výživy zo strany rodičov.

Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť otca o deti, vek detí, ich zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že ani matka, ani otec maloletých detí nie sú v súčasnosti zamestnaný. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil osobnú starostlivosť otca o maloletých, ktorá zabezpečuje deťom nielen faktickú starostlivosť (bývanie, strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť), ale vytvára dieťaťu rodinné prostredie na rozvoj ich zdravého a duševného

vývoja, hodnotil životnú úroveň oboch rodičov vzhľadom k ich osobným a majetkovým pomerom. Obaja rodičia sú zdraví, vyživovacia povinnosť ich zaväzuje k všetkým maloletým deťom, o právach ktorých rozhodoval súd. Matka poberala rodičovský príspevok od júna 2007 do júla 2008, ďalej od augusta 2008 do januára 2009. Tento jej bol od 01.02.2009 odňatý, nakoľko bolo zistené, že starostlivosť o deti zabezpečuje otec detí. Matka v súčasnosti nemá vlastný príjem. Je jej vyplácaná iba sociálna dávka Rakúskou republikou, kde v súčasnosti žije, v súvislosti so starostlivosťou o maloletého I.. Otcovi je vyplácané iba náhradné výživné a rodinné prídavky. Otec žiadal určiť výživné na maloletú Q. a maloletého K. po 100,- Eur mesačne, pričom k takémuto návrhu sa priklonil aj kolízny opatrovník maloletých detí. Argumentovali tým, že takto už bolo rozhodnuté v konaní OS F. sp. zn. . Z obsahu spisu však súd zistil, že matka bola v konaní zastúpená opatrovníkom, ktorý síce súhlasil s určenou výškou výživného, a však na v tom čase neznámy pobyt matky jej zárobkové možnosti nebolo dostatočne preskúmať. Z vykonaného dokazovanie je známe, že matka nemá vlastný príjem, stará sa o maloleté dieťa. Za takto zisteného skutkového stavu súd určil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej Q. a maloletému K. sumou po 50,- Eur mesačne na každé z týchto detí.

O náhrade trov konania účastníkov, ktoré vznikli navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku za návrh v sume 66,- €, súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.