Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-16-2013.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej veci navrhovateľky: G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. O. E. X, O. K. proti odporcovi: Y. M., O.. XX.XX.XXXX V. F. XX, Bratislava, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 28.10. 2005, č. k. 7P/363/2005 - 24, ktorým sa odporca zaviazal na platenie výživného navrhovateľke vo výške 900,- Sk mesačne, sa mení tak, že od 21.11.2012 je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 200,- eur mesačne a to k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Odporca je povinný splácať navrhovateľke zaostalé výživné od 21.11.2012 v sume 1.200,- eur v mesačných splátkach po 50,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok za návrh vo výške 144,- eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.11.2012 sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť vyššie výživné, ako mu bolo uložené rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2005, a to namiesto sumy 29.87,- eura na sumu 220 eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa jej výdavky podstatne zvýšili. Navrhovateľka pripojila výpis pravidelných a nepravidelných mesačných výdavkov podľa, ktorého cestovné náklady z Nových Zámkov do Bratislavy a späť predstavujú 34 eur mesačne, ubytovanie na internáte 72 eur mesačne, strava - 150 eur mesačne, výdavky spojené so štúdiom 40 eur mesačne, nepravidelné výdavky (drogéria ošatenie, ISIC) - 30 eur, teda celkovo 326 eur mesačne. Poukázala na to, že počas víkendov a sviatkov býva spolu s mamou v byte, za ktorý nájomné uhrádza mama. Uviedla, že zvýšenie výživného by nemalo existenčne zaťažiť odporcu, pretože je vlastníkom nehnuteľností, konkrétne pozemkov.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že po rozchode s matkou navrhovateľky zostal bez príbytku, až do roku 2011 bol bezdomovcom a mal iba príležitostnú prácu. V roku 2009 sa zamestnal v Dopravnom podniku Bratislava. Od 1.02.2011 nie je bezdomovcom, spolu s priateľkou býva v dvojizbovom v byte, ktorý kúpila priateľka. V novej domácnosti prispieva polovicou na všetky náklady ( nájomné 75 eur, elektrina 20 eur, internet 10 eur, mobil 15 eur, splácanie hypotéky na byt 225 eur, s tým, že po splatení hypotéky a výmaze ťarchy banky sa stane spoluvlastníkom bytu na základe dohody s priateľkou ), okrem toho bežné náklady ( strava, oblečenie, drogéria, lieky, príležitostné darčeky a pod. ) predstavujú sumu cca 150 - 350 eur mesačne. Ako vodič Dopravného podniku Bratislava má príjem cca 700 až 950 eur mesačne, iné príjmy nemá. Je spoluvlastníkom poľnohospodárskych pozemkov cca 5,5 hektára, nemá z nich žiadne príjmy, pretože s ostatnými spoluvlastníkmi nedošlo ku dohode o nakladaní s týmito pozemkami. Navrhovateľke prispieval v 3. a 4 ročníku na výživné vo výške 70 eur mesačne, uhrádzal aj faktúru za telefón cca 25-30 eur, platí aj ročnú električenku 5 eur ( zľavnená z dôvodu, že je zamestnancom Dopravného podniku ). Už minulý školský rok dcére ponúkol bývanie počas štúdia, samostatnú izbu (cca 10 m2 ) a stravu, čo odmietla. S uplatňovanou výškou výživného nesúhlasil, navrhol, aby ho súd zaviazal na platenie výživného vo výške 100 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 7P/363/2005 - 24 zo dňa 28. 10. 2005, potvrdenie o štúdiu zo dňa 26.08.2013, zmluva o ubytovaní zo dňa 18.09. 2013, prehľad mesačných výdavkov navrhovateľky, potvrdenie o príjme odporcu zo dňa 23. 09. 2013, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.07. 2012, X. G. Č.. XXX a ostatný spisový materiál obsiahnutý v spise, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom č.k.7 P/363/2005 - 24 zo dňa 28.10. 2005 schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa menil rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 10. 11. 1995 v časti o výživnom na navrhovateľku tak, že výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku zvýšil zo sumy 250 Sk na 900 Sk mesačne počnúc od 1. 11. 2005, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2005. Pri rozhodovaní súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej ako aj osobné a majetkové pomery rodičov, pričom čistý príjem odporcu predstavoval 6.272 Sk, vyživovaciu povinnosť inú nemal.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že minulý rok ukončila bakalárske štúdium na Slovenskej technickej univerzite, odbor pozemné stavby. V tomto školskom roku nastúpila na inžinierske štúdium, ktoré má trvať 2 roky. So štúdiom na vysokej škole má spojené náklady asi 40 eur mesačne, pretože každý týždeň musí do školy tlačiť výkresy, ktoré najprv nakreslí a následne vytlačí do požadovaného formátu, niekedy sú výkresy aj veľkoformátové, taktiež často si musí prefotiť učebnice. Ubytovaná je na internáte, náklady na bývanie predstavujú
okolo 66 eur mesačne. Počas víkendov a sviatkov býva a stravuje sa u mamy. Náklady na cestovné z Nových Zámkov do Bratislavy predstavujú 34 eur mesačne. Má bežné mesačné výdavky na stravu vo výške 150,- eur a na drogériu cca 30,- eur. Brigádnicky si privyrobí 170 eur mesačne. Otec jej ponúkol bývanie, ale pretože s ním dobre nevychádzala, občas boli hádky, bolo to pre ňu stresujúce a preto sa rozhodla radšej bývať na internáte. Okrem toho, miesto kde otec býva, nie je veľmi bezpečná lokalita, večer sa bála tadiaľ chodiť. Otec jej mesačne platí 100 eur, z toho 30 eur na mobil.
Z potvrdenia o štúdiu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebná fakulta zo dňa 26.08.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka študuje inžinierske štúdium študijného programu technické zariadenia budov v študijnom odbore pozemné stavby, forma štúdia denná, rok štúdia 1., v akad. roku 2013/2014, štandardná dĺžka štúdia je 2 roky.
Na základe zo zmluvy o ubytovaní uzatvorenej dňa 18.09.2013 medzi ubytovateľom - Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Účelové zariadenia študentské domovy a jedálne a navrhovateľkou ako ubytovanou, navrhovateľka je prechodne ubytovaná od 16.09. 2013 do ukončenia štúdia v príslušnom ročníku pre akademický rok 2013/2014 v Študentskom domove na Dobrovičovej ulici v Bratislave, na C. Č.. XXX. Výška poplatku za lôžko/mesiac na uvedenej izbe v zmysle cenníka poplatkov za ubytovanie študentov STU v Bratislave, ktorý je zverejnený na www. stuba.sk predstavuje 66,86 eura.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že do roku 2011 bol bezdomovcom, t. č. sa jeho situácia zmenila, našiel si priateľku, s ktorou žije v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve priateľky, ktorá si na naň zobrala hypotéku. Prispieva polovicou na náklady domácnosti, nájomné, elektrina, splácanie hypotéky. Okrem toho má bežné výdavky na stravu, drogériu, vážne zdravotné problémy nemá. Jeho mesačný príjem je pohyblivý, maximálne 950 eur, keď robí nadčasy, čo je na úkor jeho zdravia a súkromia. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, inú vyživovaciu povinnosť nemá. V čase, keď bol bezdomovcom neplatil príspevky do zdravotnej a sociálnej poisťovne, pričom mu vznikol dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 900,07 eura, tento už uhradil, ale na jeho zaplatenie si zobral úver, ktorý teraz spláca vo výške 100 eur mesačne. Uviedol, že všetky ostatné dlhy už má splatené. Navrhovateľke chcel pomôcť, ponúkol jej jednu samostatnú izbu v byte s tým, že keby u nich bývala mala by zabezpečenú aj stravu. Navrhovateľke prispieva mesačne sumou 100 eur (70 eur výživné, telefón 30 eur ).
Z potvrdenia o príjme odporcu zamestnaného v Dopravnom podniku Bratislava, a. s. súd zistil, že čistý príjem odporcu za obdobie 11/2012 - 8/2013 predstavuje 859,65 eura mesačne.
Odporca ako dlžník uzatvoril s Tatra bankou, a. s. ako veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby dňa 17.07.2012, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur, ktorý sa zaviazal splácať vo výške 97,07 eura plus poistné 4,85 eura mesačne.
Súd mal preukázané že odporca je spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese: Z. Z., D.: X. Č., M.Á. Ú.: X. Č., Y. P.: D. P., K., G. P., Z. Z. P., K. P. R. O. X. N. X. XXX XXX U. v podiele 1/4 ( výpis z listu vlastníctva č.213 ).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine / ďalej ZR /, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Zo zákonnej úpravy vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Súhrne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia, 1. ročníka inžinierskeho štúdia študijného programu technické zariadenia budov v študijnom odbore pozemné stavby na STU v Bratislave. Nevykonáva trvale prácu, za výkon ktorej by mala finančný príjem, občas brigáduje. Matka navrhovateľky jej poskytuje osobnú starostlivosť v miere primeranej jej potrebám.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázanú tú skutočnosť, že od konania, v ktorom súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživné navrhovateľky čiastkou vo výške 900,- Sk t. j. 29,87,- eura prišlo k zmene pomerov. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka mala 14 rokov, t. č. má 22 rokov, je študentkou vysokej školy, jej náklady a potreby nespochybniteľne výrazne vzrástli.
Odporca mal v čase posledného rozhodovania o výživnom čistý príjem vo výške 6.272 Sk (208,19 eur ) mesačne, t. č. jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 859,65 eur. Z dokazovania vyplynulo, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na výživu mierou primeranou jej potrebám.
Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Pri posudzovaní výšky výživného, ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala súd vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia s tým, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov a ktorú by dieťaťu zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výživné zahrňuje jednak čiastku potrebnú na výživu vo vlastnom zmysle slova, ďalej čiastku potrebnú na uspokojovanie hmotných potrieb ako je šatstvo, obuv, náklady na bývanie a pod., jednak prostriedky na uspokojovanie potrieb pre rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, pre rozvoj záujmov a hradenie kultúrnych a rekreačných potrieb.
Vzhľadom na to, že v osobe navrhovateľky ide o študentku 1. ročníka inžinierskeho štúdia, pripravujúcej sa na svoje povolanie, miera jej odôvodnených potrieb, študijné výdavky, ošatenie, náklady na bývanie, cestovné atď., v neposlednom rade i náklady spojené s budúcim ukončením štúdia - je vysoká.
Pri rozhodovaní o výške výživného vo výške 200,- eur súd bral zreteľ aj na tú skutočnosť, že odporca má priemerný mesačný zárobok 859,65 eur a okrem výdavkov spojených s bývaním, stravou a iných bežných výdavkov, má povinnosť splácať úver, ktorý si zobral z dôvodu splatenia dlhov, ktoré mu vznikli v čase, keď bol nezamestnaný. Odporca v konaní poukázal na tú skutočnosť, že na základe dohody s priateľkou uhrádza aj polovicu úveru, ktorý jej bol poskytnutý na kúpu bytu, súd na túto skutočnosť v zmysle cit. ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol, pretože ako vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere poskytnutého zo dňa 22.06.2009, úver nebol poskytnutý odporcovi, odporca nie je uvedený ani ako spoludlžník a preto akákoľvek súčinnosť odporcu pri splácaní úveru je založená na jeho dobrovoľnom rozhodnutí.
Súd považoval výživné vo výške 200,- eur mesačne za primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam odporcu a preto návrh nad priznanú sumu ako neopodstatnený zamietol.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zaviazal odporcu na platenie výživného vo výške 200,- eur mesačne odo dňa podania návrhu na začatie konania, teda od 21.11.2012.
Ku dňu rozhodnutia, zaostalé výživné predstavuje sumu 1.200 eur (12 mesiacov x 200,- eur mínus 1.200,- eur, ktoré výživné odporca za toto obdobie navrhovateľke mesačne v čiastke 100 eur platil, ), pričom súd opomenul vo výroku zaostalé výživné uviesť, a preto bolo potrebné v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku urobiť opravu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom nato, že navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení novely od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená, súd na jeho zaplatenie zaviazal odporcu podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.
Podľa položky 8 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok za konanie o určení výživného medzi rodičmi a plnoletými deťmi 2% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eura.
Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Zb., ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.
V zmysle uvedeného je cena plnenia v predmetnej veci 7.200,- eur ( ročné plnenie = 12 mesiacov x 200,- eur = 2.400,- eur x 3 = 7.200,- eur). Súdny poplatok teda predstavuje 144,- eur.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. podľa, ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti alebo, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný, rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, pričom ale navrhovateľke žiadne trovy v konaní nevznikli, tak jej súd ani žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.