Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-73-2013.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/73/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako stará matka F. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., N.. X. XXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Z., odborom sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. , O. XXXX, Česká republika a Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z..R. X v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Z. č.k. 5P/30/2013-16 zo dňa 12.03.2012, právoplatného 12.04.2012, čo do výroku o výživnom tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky z čiastky 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 200,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Takto určené výživné je matka p o v i n n á zasielať k rukám starej matky, vždy mesačne vopred do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca.
odôvodnenie:
Stará matka, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starosltivosti podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 250,- eur. V priebehu konania súhlasila len z čiastkou 200,- eur od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvod uviedla, že pôvodne bolo určené matke platiť výživné v čiastke 30% zo sumy životného minima, ale ani matka, ani otec, ktorému taktiež bolo takto určené výživné platiť neplatili toto výživné. Matka maloletého je jej dcéra. Je zamestnaná v Čechách a má dobrý príjem. O dieťa sa nezaujíma a neprispieva žiadnou čiastkou na maloletého syna. Všetku starostlivosť, či finančnú, či lásku mu musí dávať ona. Je na invalidnom dôchodku a spolu s vdovským dôchodkom poberá čiastku 497,- eur. Iný príjem nemá a z tejto sumy musí zabezpečovať aj výživu svojho vnuka. Od septembra syn nastúpil do siedmej triedy základnej školy. Má zvýšené náklady so zabezpečením učebných pomôcok, dieťa vyrástlo a matka má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platila výživné, ktoré od nej požaduje.
Súd pojednával v neprítomnosti matky podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby bolo matke určené platiť výživné v čiastke 200,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu v Z. č.k. 5P/30/2012, právoplatným dňa 12.04.2012 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky F. F.. Rodičia boli zaviazaní na platenie výživného v čiastke 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 01.03.2012. Počas
rozhodovania Okresného súdu bol pobyt matky na neznámom mieste a taktiež ani príjem nebol preukázaný.
Matka v súčasnej dobe pracuje v Českej republike v Plzni vo firme Daikin Industries Csech Republic s.r. s priemerným mesačným zárobkom 14 550,- Kč.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods.4 pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods.5 výživné ma prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť; ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 2, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ods. 3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo by možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu a z ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza najmä v období začiatku školského roka, ktorý nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb v závislosti od zamerania školy navštevovanej dieťaťom, prípadne ich závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvnené možnosťami a schopnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru potrieb nevyhnutných pre život človeka. Ak to však možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, je potrebné považovať za odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, nielen bežné, akými sú zabezpečenie predovšetkým jeho výživy a ošatenia. V takom prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby aj veku, aj vyspelosti dieťaťa zodpovedajúce kvalitatívne a kvantitatívne pestrejšie nároky vytvárajúce predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa.
Nová úprava vyživovacej povinnosti je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a odôvodneným potrebám dieťaťa.
Dokazovaním bolo zistené, že maloletý je naďalej v osobnej starostlivosti starej matky. Od posledného rozhodnutia súdu sa ale pomery zmenili hlavne na strane matky, preto návrh starej matky na zvýšenie výživného bol dôvodný. Maloletý je už žiakom siedmeho ročníka, čím sa starej matke zvýšili náklady na nákup ošatenia, školských potrieb, zabezpečenie stravy a iných potrieb bežného života. Matka na výživu maloletého dieťaťa neprispieva žiadnou čiastkou. Od poslednej úpravy výživného, kedy jej príjem nebol zistený bol jej zistený priemerný čistý zárobok, ktorý sa pohybuje okolo 14 550,- Kč. Vyživovaciu povinnosť má matka len voči tomuto jednému maloletému synovi a podľa udania starej matky sa na jeho výchove nepodieľa žiadnou formou , neprispieva finančne ani počas jeho žiadnych sviatkov. Preto mal súd za to, že určené výživné v sume 200,- eur je schopná zo svojho príjmu platiť. Súčasne súd konštatuje, že matka si musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ktorá jej vyplýva zo zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko doposiaľ napriek tomu, že mala určené súdom platiť výživné, túto vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne neplnila.
Zároveň rozhodol súd o spôsobe platenia bežného výživného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Súd splatnosť výživného určil 15-teho dňa v mesiaci.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.o. aj bez návrhu súd môže začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 ods. 2 O.s.p.) . V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd nebol viazaný pre rozhodovanie návrhom matky.
O náhrade trov konania súd nerozhodoval, pretože z § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.