Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-111-2023.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Subarea
8CoP/111/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: C. D. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na E. F. G. XXX/X B. H. I. H. J. a K. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho na E. F. G. XXX/X B. H. právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom so sídlom AK na Palackého ul. č. X B. H. v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 21.3.2023 č.k. 14P/28/2023 - 31 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého A. do svojej osobnej starostlivosti od vyhlásenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. 2. Súd prvej inštancie zistený skutočný stav veci právne posúdil podľa § 11 ods. 1, § 360 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Dospel k záveru, že otec vo svojom návrhu neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo hroziace maloletému, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia smerujúceho k úprave zverenia je predovšetkým upraviť výkon faktickej osobnej starostlivosti o mal. dieťa, ak to pomery v rodine a záujem mal. dieťaťa odôvodňujú. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že rodičia dieťaťa sú manželmi, matka je občiankou Kamerunskej republiky, ktorá neovláda slovenský jazyk a rodičovské práva a povinnosti k mal. A. doposiaľ neboli rozhodnutím súdu upravené. Podľa vyjadrenia otca, matka s maloletým už dňa 30.01.2023 za asistencie polície odišli zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli v H. v byte otca a od toho času faktickú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Otec konfliktné či agresívne prejavy správania zo strany matky pri jej odchode dňa 30.01.2023 a ani doposiaľ neuviedol, v návrhu poukazuje na jej údajne zhoršený psychický stav, ktorý pretrváva už od decembra 2022 s prejavmi nespavosti, podráždenosťou, postupnou uzavretosťou a stratou komunikácie. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje obavami z možného nepredvídateľného správania sa matky maloletého, možným odsťahovaním sa z územia SR, ako aj obavami o duševný stav matky a neschopnosťou matky postarať sa o mal. dieťa. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani jednu z uvedených skutočností otec súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, neosvedčil a ani starostlivosť matky o mal. Eliaša počas spolužitia v jednej domácnosti zásadne nespochybnil. Navyše z pohovoru otca so sociálnou pracovníčkou vyplynulo, že matka podala trestné oznámenie na otca za týranie, v predmetnej veci bol vypovedať na polícii a práve v súvislosti s uvedeným trestným konaním sa matka za asistencie polície z domácnosti otca spolu s mal. A. odsťahovala. Otec označil uvedené tvrdenia
matky za klamstvá a sám podal trestné oznámenie na matku vo veci podozrenia z únosu maloletého, o ktorom bol údajne políciou vyrozumený tak, že jeho oznámenie bolo odmietnuté. Zo skutočností uvedených v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že od 30.01.2023 matka sama zabezpečuje celodennú starostlivosť o mal. dieťa, otec údajne o mieste aktuálneho pobytu matky a maloletého nie je informovaný. Z vyjadrenia samotného otca však jasne vyplýva, že už po troch dňoch po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti, matka otca telefonicky kontaktovala a aj napriek tomu, že mu miesto, kde sa s maloletým zdržiava počas rozhovoru neuviedla, ohľadne stavu maloletého zhodnotila, že sa má dobre. Otec sám potvrdil, že matka sa ho pokúšala opakovane kontaktovať telefonicky, avšak on jej na telefonát neodpovedal, s odôvodnením že „sa nemá s takým človekom o čom rozprávať.“ Aj keď otec vo všeobecnosti tvrdí, že matka nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého a nemá žiadne finančné prostriedky, doposiaľ súdu neuviedol a nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že matka starostlivosť o maloletého nezvláda, resp. že by bolo zdravie a potreby mal. v starostlivosti jeho matky vážne ohrozené. Otec sám priznáva, že je s matkou v kontakte prostredníctvom mobilnej aplikácie WhatsApp a matka mu dňa 12.03.2023 poslala video, ktorého obsahom bol plač dieťaťa. S poukazom na nízky vek dieťaťa (cca 5 mesiacov), nemožno podľa názoru súdu plač dieťaťa na videu automaticky považovať za prejav nespokojnosti so starostlivosťou matky. Rovnako opis psychického stavu matky, ktorý otec označil ako zlý, neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť negatívne prejavy správania matky namierené priamo voči dieťaťu, či nedostatky v jej výchove a starostlivosti o maloletého. Obavy otca, že matka dieťa unesie do svojej domovskej krajiny, či iného štátu Európskej únie, považuje súd rovnako za neodôvodnené a nepreukázané, nakoľko z otcom uvedeného správania matky nie je možné vyvodiť záver, že matka uskutočnila kroky potrebné k tomu, aby mohla s maloletým dieťaťom vycestovať do zahraničia bez súhlasu otca. Súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že tvrdenia otca o zlom psychickom zdraví matky a jej nepredvídateľnom správaní doposiaľ neboli ničím osvedčené. Matka je rovnako ako otec nositeľom rodičovských práv a povinností, vrátane práva na osobnú starostlivosť o mal. A., ktoré nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom obmedzené a samotná skutočnosť, že matka opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala s otcom, sama o sebe nezakladá bez ďalšieho dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. Na základe uvedeného súd uzatvára, že otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov, ani ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa, a preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že Úrad práce prešetril pobyt matky a nezistil, že by sa zdržiavala v centrách. Nachádzajú sa stále na neznámom mieste. Ani súd nevie, kde sa matka nachádza, neverifikoval a neobjektivizoval skutkový stav a jeho dôvodnú obavu v zmysle samotného návrhu. Súd síce uvádza, že boli podané trestné oznámenia, no tieto orgány nekontaktoval a nevykonal žiadne dožiadania. Za týchto okolností sa napadnuté uznesenie javí ako arbitrárne a nepreskúmateľné. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov a s poukazom na najlepší záujem dieťaťa. 5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa. 10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že otec neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré zdôraznil už v podanom návrhu a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že podmienky pre dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca nie sú splnené, nakoľko otec neosvedčil, že by si takéto zverenie vyžadovali pomery v rodine. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dopĺňa, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie, realizovať dožiadania a preverovať okolnosti podania trestných oznámení v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V prebiehajúcom konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti. Inými slovami, samotná okolnosť, že matka s maloletým odišli od otca, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zmenu výkonu osobnej starostlivosti o maloletého formou nariadenia neodkladného opatrenia, a to navyše za situácie, ak matke pri odchode zo spoločnej domácnosti ešte aj asistovala polícia a zároveň podala na otca trestné oznámenie za týranie. Uplatnenie inštitútu neodkladného opatrenia prichádza do úvahy skutočne len vo výnimočných prípadoch. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu neodkladným opatrením bez vykonania riadneho dokazovania a možnosti zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania zasahovať do výkonu rodičovských práv a povinností, a to takým spôsobom, že maloletý vo veku len 8 mesiacov by sa odňal zo starostlivosti matky, na ktorú je pre svoj útly vek od narodenia naviazaný a zveril by sa do osobnej starostlivosti otca, u ktorého tiež nie je vôbec osvedčené, či by sa vedel o maloletého postarať, a či má na to vytvorené všetky podmienky. 11. Keďže v týchto súvislostiach považoval aj odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za nepostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 12. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.