Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-471-2013.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18Ro/290/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou Z.. L. S. v právnej veci žalobcu U. U. P. X X., N. N. M., J. XX - XX, X.N.. P., P. XXX, D., XXXX, J., U., zastúp. M. H. A., N..V..Q.., Z. XX, S. proti žalovanému : G. S., J.. XX. X. XXXX, bytom I. F. XXX, v konaní o zaplatenie 851,43 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 851,43 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 851,43 eur od 9. 7. 2013 až do zaplatenia všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania návrh zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 193,22 eur, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 142,22 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej H. A., N..V..Q.., Z. XX, S., v zastúpení Z.. S. A., konateľ a advokát všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 15. 7. 2013 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu istinu 851,43 eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania.
V žalobnom návrhu uviedol, že dňa 24. 1. 2008 uzavrel žalovaný ako dlžník so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (I.) ako pôvodným veriteľom zmluvu, na základe ktorej mu bolo okrem iného poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu. Žalovaný využil možnosť prečerpania svojho bežného účtu avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie povoleného prečerpania nesplnil riadne a včas a tak vznikol jeho dlh v žalovanej výške. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 8. 2012 medzi pôvodným veriteľom postupcom I. M..N.. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku proti žalovanému.
Žalovaný sa vo veci písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle ust. § 200ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný a právny predchodca žalobcu I. M..N.. uzavreli dňa 24. 1. 2008 „Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“. Z tejto zmluvy bolo zistené, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy bola 16,90% ročne. Podľa zmluvy I. M..N.. sa zaviazala vydať majiteľovi účtu debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná. Žalovanému bol povolený maximálny denný limit vo výške 15 000,- Sk.
Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte žalovaného, ktorý je generovaný bankovým systémom, bola zistená výška dlhu žalovaného, ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní.
Listom zo dňa 23. 8. 2012 pôvodný veriteľ I. M..N.. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 8. 2012 uzavretou medzi postupcom I. M..N.. a postupníkom U. U. P. X X., bola na postupníka, t.j. žalobcu postúpená aj pohľadávka proti žalovanému.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obch. zák. pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 cit. zákona dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 cit. zákona ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 3 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z predložených dokladov mal súd za preukázanú dôvodnosť návrhu žalobcu, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 851,43 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorý bol v rozhodnom čase vo výške 5,75% a v prevyšujúcej časti výšky úrokov z omeškania návrh zamietol. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa vyhotovenia žalobného návrhu, t. j. 9. 7. 2013 a súd mu ich od tohto dňa priznal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca mal nepatrný neúspech len v časti výšky úrokov z omeškania, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eur do 6 638,78 eur je 41,49 eur + 9,96 eur za každých aj začatých 331,94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b) cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalobca žiadal priznať trovy konania pozostávajúce:
- zo zaplateného súdneho poplatku 51 eur,
- z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, b,) vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( 2 x 51,45 eur, režijný paušál 2 x 7,81 eur + DPH).
Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur (2 x 51,45 eur + 2 x 7,81 eur + 20% DPH).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalovaný je teda povinný na účet právneho zástupcu žalobcu zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 142,22 eur a v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p. na účet žalobcu nahradiť zaplatený súdny poplatok v sume 51 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).