Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_37P-321-2010.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/321/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
H. P., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený opatrovníkom pre konanie Úradom práce, sociálnych, vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka J.. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - Z. č. XXX, t. č. G. - Z. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, V. Spanyola 1A, a otec J.. H. P., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - Z. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom v Žiline. D. Dlabača 21, o nariadenie predbežného opatrenia, takto rozhodol
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P 263/2009-215 zo dňa 7.10.2010 v časti úpravy stretávania tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. H.:
· do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku každý víkend v párnom týždni od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod.;
· po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku každý víkend v párnom týždni od piatka 17.00 hod. do nedele 16.00 hod.
· cez Veľkonočné prázdniny
o v párnom roku od štvrtka 9.00 hod. do soboty 18.00 hod.,
o v nepárnom roku od Veľkonočnej nedele 14.00 hod. do utorka 18.00 hod.
· cez jarné prázdniny po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku v párnom roku od štvrtka 9.00 hod. do nedele 18.00 hod.
· cez letné prázdniny do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku
o druhý júlový týždeň od pondelka 9.00 hod. do nedele 19.00 hod.
o v auguste každý víkend v párnom týždni od piatku 15.00 hod. do nedele 19.00 hod.
· cez letné prázdniny po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku
o od pondelka 9.00 hod. v druhom júlovom týždni do nedele 17.00 hod. v treťom júlovom týždni
o v auguste každý víkend v párnom týždni od piatku 15.00 hod. do nedele 19.00 hod.
· cez zimné prázdniny
o v nepárnom roku od 25. 12. od 9.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod.
o v párnom roku od 29. 12. od 9.00 hod. do 2. 1. do 18.00 hod.,
a to vždy bez prítomnosti matky, s tým, že otec maloletého H. p r e v e z m e a o d o v z d á na verejnej komunikácii pred bydliskom matky.
Matka je p o v i n n á mal. H. na stretnutie riadne pripraviť, odovzdať ho otcovi v stanovenom čase a mieste a zabezpečiť, aby pri odovzdaní dieťaťa nebol prítomný jej otec.
O trovách konania štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 17. 12. 2010 sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým na jeden deň v týždni v rozsahu 1,5 hodiny za prítomnosti matky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu, že správanie otca neprispieva k harmonickému vývoju maloletého a to po stránke psychickej, fyzickej a morálnej. V priebehu konania vzniesla návrh aj na zákaz styku otca s maloletým a po znaleckom dokazovaní zotrvala na svojom pôvodnom návrhu.
Otec sa k návrhu vyjadril tak, že mu matka bezdôvodne bráni v stretnutiach so synom a odporučil súdu zmenu úpravy styku zamietnuť. Neskôr v priebehu konania vzhľadom na zmenu okolností na jeho strane, keď začal pracovať v zahraničí a nemôže využívať právo styku počas pracovného týždňa, navrhol súdu zmeniť úpravu styku s poukazom na uvedené okolnosti.
Súd v konaní okrem výsluchu účastníkov konania nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie odvetvia klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí a zistil nasledovné:
Duševný aj telesný vývoj dieťaťa je v medziach normy, vyskytuje sa u neho určitá situačná úzkosť, ktorá pramení z neistoty z neznámej situácie, prílišnej emocionálne viazanosti na matku a napodobňovanie správania sa matky a jej okolia; táto však po zadaptovaní sa dieťaťa na novú situáciu sa vytráca.
Matka je rovnako výrazne emocionálne viazaná na maloletého; maloletý odlúčenie od matky pociťuje ako pocit ohrozenia svojej osoby, no po určitej dobre sa novej situácii prispôsobí. Maloletý je v minimálnom kontakte s otcom, dlhšie mu trvá, kým sa zadaptuje k situácii kontaktu s ním, ale dokáže s otcom komunikovať, vyjadrovať mu svoje pozitívne emócie. V spoločnom šetrení sa dieťa najskôr správa úzkostne, postupne sa adoptuje a komunikuje s obidvoma rodičmi, bez problémov sa hrá s otcom, jeho nálada sa mení z plaču na smiech. O otcovi síce hovorí len negatívne veci, no jeho správanie k otcovi je spontánne, bez strachu.
Dieťa je manipulované matkou a jej rodinou. Matka sa snaží odpútať pozornosť dieťaťa od otca, zaujíma nadmerný ochraniteľský postoj a nemá snahu podnecovať maloletého ku komunikácii s otcom; matka celkovo svojím správaním ovplyvňuje postoj maloletého vo vzťahu k otcovi, pretože je vzorom pre dieťa, ktorej správanie napodobňuje voči otcovi.
Podľa názoru znalkyne keďže dieťa je zvyknuté u matky a s otcom má minimálne kontakty, na začiatku sa javí vhodnejšie, aby dieťa bolo v starostlivosti matky a s otcom sa mohlo stretávať častejšie a to minimálne jeden víkend v mesiaci od piatku do nedele a v pracovných dňoch aspoň dvakrát do týždňa vždy bez prítomnosti matky, pričom do týchto stretnutí by nemali zasahovať starí rodičia z matkinej strany. Súčasne u oboch rodičoch je potrebné, aby sa naučili, že spoločný kontakt so synom, jeho odovzdávanie druhému rodičovi nie je záťažovou situáciou. Znalkyňa za týmto účelom odporučili postupné zintenzívňovanie vzťahov pri pravidelných stretávaniach za asistencie psychológa s tým, že
je nutná podpora zo strany matky, prípadne ostatných členov rodiny, aby odstránili prípadné napätie. Je vhodné, aby sa rodičia za účasti odborníka napríklad psychológa, učili vzájomnej konštruktívnej komunikácii a odstránili vzájomné napäté riešenie situácii a konfliktov.
Na základe odporúčania znalkyne súd uložil účastníkom konania rozsudkom zo dňa 10.5.2012 výchovné opatrenie formou poradenstva v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline v pravidelných intervaloch po dobu 6 mesiacoch za účelom, aby sa rodičia naučili vzájomnej nekonfliktnej komunikácii a dieťa preklenulo prechodné obdobie na adaptáciu na starostlivosť otca bez prítomnosti matky.
Predbežný opatrením nariadeným dňa 11. 12. 2012 bolo otcovi umožnené stretávať sa s mal. H. jedenkrát v mesiaci počas jednej hodiny v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina.
Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline, kde sa výchovné uskutočňovalo, zo dňa 14. 2. 2013 vyplynulo, že mal. H. na stretnutiach po prekonaní bežného počiatočného ostychu sa prejavoval ako dieťa primerane jeho veku živé a zvedavé, ktoré je silno citovo naviazané na matku, ale má rad aj otca; v kontakte s otcom sa javil prirodzene, uvoľnenie, pri hre a komunikácii s otcom kooperoval, rovnako normálne prebiehal aj fyzický kontakt. Maloletý H. z času na čas ako keby dával posúdiť svoj spôsob reagovania matke, pričom súčasne matka využila z času na čas možnosť (napríklad pomocou objatia) na to, aby kontakt s otcom znepružnila, pričom však na druhej strane verbálne H. v kontakte s otcom podporovala. Uvedený výrazný ochranársky postoj matky voči H. nie celkom korešpondoval s reálnou situáciou poradenského procesu, pričom vlastné negatívne zážitky matka paušalizuje na celý kontakt a vzťah otca a H., čo je zjavne v neprospech dieťaťa.
Psychológ konštatoval, že pri dostatočne častom stretávaní sa, respektíve v prípade vhodnej rodičovskej dohody, je zrejmé, že by maloletý H. z kontaktu s otcom profitoval. Predpokladom uvedeného je ukončenie konfliktnej povahy vzťahu rodičov, ktorý je motivovaný pri márne nevyriešených a nespracovaných odlišných predstáv na rodinné fungovanie. V rámci poskytnutého poradenstva však došlo iba k minimálnemu posunu ich vzťahu, čo psychológ odôvodnil aj tým, že medzi rodičmi stále prebieha majetkoprávne vyporiadanie.
Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline zo dňa 24. 9. 2013 vyplýva, že v rámci stretnutí realizovaných v centre nedošlo k badateľnému posunu, v zmysle spoločného cieľa, ktorým je nekonfliktná komunikácia v záujme prosperity dieťaťa, nakoľko obaja rodičia nie sú aktuálne schopní vo svojej životnej situácii preklenúť svoje minulé negatívne spoločné zážitky, svoje predstavy o sebe a svoje predstavy o druhom rodičovi.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinnosti, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Naposledy bol upravený styk otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P 263/2009-215 zo dňa 7.10.2010, na základe ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s mal. H. každý pondelok od 14.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky na ÚPSVaR Žilina, každú stredu a nedeľu od 17.00 do 19.00 hod. v mieste trvalého bydliska účastníkov, do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku a od 6. mesiaca od právoplatnosti rozsudku mali stretnutia prebiehať bez prítomnosti matky v mieste trvalého bydliska účastníkov.
Dohody upravujúce výkon rodičovských práv a povinností je možné zmeniť len za okolnosti, že dôjde k takej zmene účastníkov konania, ktorá zmenu pôvodnej dohody odôvodňuje alebo ak doterajšia úprava výkonu rodičovských práv ohrozuje záujem mal. dieťaťa.
V danom prípade na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jednak došlo k zmene na strane maloletého, ktorý prirodzene vyrástol a stal sa samostatnejším a súčasne došlo k zmene na strane otca, ktorý začal trvalo žiť a pracovať v O. republike, a teda vzhľadom na vzdialenosť a pracovné podmienky nie je v jeho možnostiach využívať na stretávanie čas počas pracovných dní.
Súd v prvom rade zdôrazňuje, že tak z výsledkov znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, ako ani z výsledkov uloženého výchovného opatrenia, nevyplynulo, že by mal. H. nemal k otcovi vytvorený vzťah, že by mal z otca strach, respektíve, že by bol otec a stretávanie s ním hrozbou pre jeho fyzický alebo duševný vývin. Naopak znaleckým dokazovaním, ako aj uloženým výchovným opatrením bolo zistené, že dieťa po odznení počiatočného ostychu reaguje na prítomnosť otca pozitívne, dokáže s ním komunikovať, vyjadrovať mu svoje pozitívne emócie, pričom aj fyzický kontakt prebieha prirodzene.
Tak znalec ako aj psychológ poskytujúci poradenstvo vyhodnotili, že dieťa je manipulované zo strany matky a jej rodiny proti otcovi. V konečnom dôsledku toto môže konštatovať aj súd, keďže matka sa snaží využiť každú (aj banálnu) okolnosť, aby stretávanie neprebiehalo prirodzeným spôsobom (t. j. prebiehalo buď na pôde Úradu práce, poradenského centra za jej prítomnosti, za prítomnosti psychológa alebo kolízneho opatrovníka a podobne). Poukazovanie na také okolnosti, že dieťa odmietlo podať otcovi ruku a pod. súd vyhodnotil ako banálne, nič nepreukazujúce, vychádzajúc z vlastnej praxe ako aj zo znaleckého posudku, že dieťa je v období vzdoru, keď má snahu presadzovať si svoje; uvedené mohlo byť aj následkom riedkeho kontaktu s otcom v období vedenia konania. Matka zaujala prílišný ochranársky postoj, ktorý zrejme pramení zo štruktúry jej osobnosti charakterizovaným zvýšeným neuroticizmom a úzkostným naladením, snaží sa odpútavať pozornosť dieťaťa od otca a nevyvíja žiadnu snahu podnecovať maloletého ku komunikácii s otcom. Je teda prirodzené, pokiaľ maloletý žije s matkou v spoločnej domácnosti, je v jej starostlivosti, že dieťa môže jej správanie napodobňovať. Napriek uvedenej skutočnosti súd poukazuje na odôvodnenie vyššie, že dieťa po prekonaní počiatočného ostychu, , je schopné samostatne zotrvať v starostlivosti otca.
Súd teda vyhodnotil, že maloletý má vytvorený vzťah k svojmu otcovi, tento nie je negatívny a všetky návrhy matky snažiace sa o zúženie a obmedzenie stretávania sa otca s maloletým sú účelové a prameniace z jej vlastného negatívneho vzťahu voči otcovi maloletého; matka od spomínaného úzkostného prístupu nedokázala upustiť ani po intervenciách psychológa. Je však v záujme veci, aby matka dokázala rozlíšiť a oddeliť vlastnú rolu partnerky od role matky.
V tejto súvislosti je taktiež nutné konštatovať negatívny vzťah otca maloletého voči matke maloletého, ktorý sa vzhľadom na cholerickosť jeho osobnosti prejavuje útočnými, konfrontačnými či nahnevanými reakciami a v afektívne napätých situáciách aj neadekvátnym správaním. Súd takýto postoj otca rovnako neschvaľuje ako postoj matky. Nie je však úlohou súdu v tejto veci hľadať vinníka rozpadu manželstva rodičov, príčinu vzájomnej nenávisti a napätia či podiel toho ktorého z rodičov na tejto situácii. Otec napriek cholerickej povahe nie je patologickou osobnosťou, ktorý by mala negatívny vplyv na osobnostný vývoj maloletého, k svojmu synovi prechováva pozitívny vzťah a naďalej sa chce podieľať na jeho výchove. Úlohou súdu je chrániť záujem maloletého a jeho právo na zachovanie vzťahu aj k rodičovi, do ktorého starostlivosti nebol zverený. Súd teda konštatuje, že mal. H. má k otcovi kladný vzťah a je schopný stráviť s ním čas bez zvýšenej psychickej záťaže aj bez prítomnosti matky. Podľa názoru súdu stretávanie otca s maloletým bude prebiehať bezproblémovo, pokiaľ sa rodičia vyhnú vzájomným invektívam a matka poskytne väčšiu súčinnosť pri odovzdávaní maloletého otcovi a nebude stupňovať napätie, či vytvárať stresovú situáciu. Rodičia sú povinní povzniesť sa nad vzájomné rozpory v záujme dieťaťa! V danej veci súd však už neuložil ďalšie výchovné opatrenie v podobe poradenstva majúc za to, že boli vyčerpané súdu dané možnosti, a toto ponecháva ďalej na úvahu rodičov v ich vlastnom záujme.
Súd upozorňuje matku na jej povinnosť dodržiavať vykonateľné rozhodnutia súdu s tým, že bránenie styku rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, môže založiť dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Je v záujme maloletého, aby sa obaja rodičia povzniesli nad vzájomné rozpory a aj pri vzájomných stretnutiach za prítomnosti maloletého sa správali tak, aby dieťa nebolo vystavené psychickému či emocionálnemu stresu.
Aj s poukazom už uvedené súd rozhodol o úprave stretávania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, majúc za to, že je vhodné, aby narástla intenzita stretnutí otca s maloletým, aby sa ich vzájomné vzťahy prehlbovali a upevňovali. Zároveň, aby sa predišlo novému konaniu o úprave styku po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku (o necelé dva roky), súd upravil stretávanie už s ohľadom k tejto okolnosti.
Súd mal za to, že pokiaľ by otec cez víkend mal maloletého v starostlivosti len počas jedného dňa, zablokovalo by to rozvíjanie vzájomných vzťahov a súčasne otec by nemal možnosť pripraviť maloletému riadny a zaujímavý program aj s ohľadom na vzdialenosť do jeho súčasného bydliska. Vzhľadom na vek maloletého a jeho naviazanosť na matku súd upravil stretávanie v rámci víkendov od soboty rána do nedele poobedia rešpektujúc denný režim dieťaťa. Z rovnakých dôvodov súd do nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku redukoval pobyt maloletého u otca počas letných prázdnin v mesiaci júl na jeden týždeň tak, aby nebol dlhodobo bez styku s matkou, avšak najbližšie letné prázdniny budú až o 8 mesiacov, a teda bude dostatočný priestor na rozvoj vzťahu maloletého s otcom. Súčasne počas augusta ponechal súd bežnú úpravu stretávania počas víkendov.
Po nástupe maloletého na základnú školskú dochádzku súd upravil stretávanie v bežnom týždni už od piatku, pričom otec dieťa v nedeľu vráti skôr tak, aby sa mohlo s matkou pripraviť na plnenie školských povinností, a počas letných prázdnin tak, aby otec mohol dieťa vziať na letnú dovolenku napríklad do zahraničia (štandardná dovolenka pri mori trvá 10 - 12 dní). Zároveň súd považoval za vhodné upraviť styk aj počas jarných prázdnin, pričom otec bude tráviť štyri dni s maloletým každý druhý rok.
Cez veľkonočné prázdniny súd prihliadol ku kresťanskej výchove maloletého, aby sa mohol zúčastniť omše vo Veľkonočnú nedeľu ešte u matky, pričom s otcom sa bude maloletý stretávať buď dva dni na začiatku prázdnin alebo dva dni na konci prázdnin.
Úprava zimných prázdnin bola poňatá tak, aby v danom roku jeden z rodičov strávil s maloletým vianočné sviatky a druhý Silvester a Nový rok. Čo sa týka Štedrého dňa 24. 12. v každom roku vzhľadom na vek maloletého a skutočnosť, že dosiaľ trávil Vianoce vždy v kruhu rodiny matky, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, s poukazom na to, že uvedený sviatok je vo všeobecnosti v našej spoločnosti vnímaný ako najväčší sviatok roku, mal súd za to, že je v záujme prirodzených citových potrieb dieťaťa, aby tento deň strávil s matkou v domácnosti, kde je jeho domov.
Okrem riadnej prípravy na stretnutie a odovzdania maloletého je matka ďalej povinná zabezpečiť, aby pri odovzdávaní dieťaťa nebol prítomný jej otec, nakoľko by sa odovzdanie maloletého mohlo vyhrotiť. Nebýva zvykom ukladať takúto povinnosť rozsudkom, uvedená požiadavka však vyplynula z nariadeného znaleckého dokazovania a jej zakomponovanie do výroku má zabezpečiť pokojný priebeh odovzdania maloletého. Rovnako je to aj určením miesta odovzdávania dieťaťa.
Pre úplnosť súd dodáva, že nemal pochybnosti o správnosti vykonaného znaleckého dokazovania a správ podaných psychológom vykonávajúcim uložené výchovné opatrenie, pričom osobný výsluch psychológa z poradenského centra považoval za nadbytočný a nehospodárny. Keďže zo znaleckého posudku vyplynulo, že otec je spôsobilý zabezpečiť maloletému priaznivé výchovné prostredie, súd zamietol aj návrh matky na vykonanie dôkazu zabezpečením správy o povesti rodičov otca, výsluchom rodičov účastníkov konania či prešetrením pomerov otca v Českej republike ako nadbytočné. Osobitne zo strany rodičov účastníkov vzhľadom na vyhrotené vzťahy nebol predpoklad zistenia objektívnych skutočností ich výpoveďou.
Napriek istej doterajšej redukcii stretávania súd má za to, že vzťah medzi otcom a maloletým existuje a do budúcna je potrebné, aby sa maloletý naďalej s otcom stretával, pretože bude jeho mužským vzorom, pričom niet pochybnosti, že otec má k maloletému kladný vzťah. Do veľkej miery stretávanie ovplyvňujú
negatívne vzťahy medzi rodičmi, ktorí nie sú schopní vzájomnej dohody a ich vzájomná komunikácia je minimálna.
Do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súd upravil stretávanie novým predbežným opatrením reflektujúcim aktuálny stav veci.
Nakoľko v konaní vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkom, súd o nich rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.