Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-210-2013.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/210/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. L.B., M.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: L. L., D.. W., M.. X.X.XXXX, Q. U. P. Č.. XXX, a otca: T. L., M.. XX.X.XXXX, Q. Q. - U., N. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.9.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 350,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, nakoľko jej vlastný príjem na krytie výdavkov v súvislosti so starostlivosťou o maloletého matke nepostačuje, keďže sa výdavky s vekom a fyzickým rastom maloletého zvyšujú a majetkové a zárobkové pomery otca zvýšenie výživného odôvodňujú.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013, kde s návrhom matky nesúhlasil, nakoľko mu jeho zárobkové pomery vyššie výživné platiť neumožňujú.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/181/2010 - 83 zo dňa 12.7.2011, rovnako tak aj s podstatným obsahom spisovej dokumentácie pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/181/2010, následne výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, správami a potvrdeniami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletý L. L. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/181/2010 - 83 zo dňa 12.7.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k.: 23CoP/83/2011 - 127 zo dňa 5.12.2011, právoplatný dňa 19.1.2012, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodnej sumy 132,78 Eur na 160,- Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2010 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého a zaviazal otca na úhradu zročného výživného. V čase tohto rozhodovania rodičia okrem maloletého L. inú vyživovaciu povinnosť nemali, matka bola zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom 738,98 Eur, spolu s maloletým a so svojou matkou žila v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v U. P. a otec bol zamestnaný ako javiskový
technik v Slovenskom národnom divadle v Bratislave s priemerným čistým mesačným príjmom 684,25 Eur, žil sám v trojizbovom byte v Bratislave, ktorý patrí do vlastníctva jeho matky. Maloletý L. mal v čase pôvodného rozhodovania súdu 14,5 rokov, navštevoval 8. ročník základnej školy.
Matka maloletého dieťaťa vypočutá na pojednávaní dňa 7.11.2013 ako účastníčka konania trvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 350,- Eur, nakoľko jej príjmy nepostačujú na uspokojivé krytie jej výdavkov. Matka pracuje ako zdravotná sestra v Q. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 709,32 Eur. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletým L. v rodinnom dome v U. P., ktorého je spoluvlastníčkou, stará matka ja starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 360,- Eur. Mesačne má matka výdavky v súvislosti s domácnosťou priemerne v sume 290,- Eur, na starostlivosť o maloletého L. má matka priemerne mesačne výdavky v sume 152,- Eur (strava, vreckové, učebné pomôcky). Matka poukázala na skutočnosť, že zmena pomerov nastala najmä na strane maloletého L., ktorý je od septembra 2013 študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Trnave, do školy dochádza denne autobusom, kde cestovné predstavuje mesačne 54,- Eur a 25,- Eur má matka výdavky na maloletého v súvislosti so stravou. Okrem uvedeného má matka výdavky na učebné pomôcky maloletého, stravu, oblečenie, hygienické potreby, pracie prostriedky, nakoľko sa maloletý venuje futbalu v mieste bydliska. Maloletý nosí okuliare a taktiež je v starostlivosti ortopéda. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá a iný majetok nevlastní. Matka uviedla, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť riadne, a to aj so splátkami dlhu na výživnom, okrem výživného však maloletému ničím iným neprispieva.
Otec maloletého dieťaťa vypočutý na pojednávaní dňa 7.11.2013 ako účastník konania, s návrhom matky nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Otec naďalej pracuje ako javiskový technik v Slovenskom národnom divadle s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 665,21 Eur, žije naďalej sám v trojizbovom byte v Q., ktorý je vo vlastníctve jeho matky Otec vlastní 13 - ročné osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky na sumu 501,95 Eur, medzi ktoré patria najmä výdavky spojené s výživným na maloletého L. 181,90 Eur spolu so zameškaným výživným, nájomné za byt 150,27 Eur, bytová réžia - plyn 12,- Eur, elektrina 14,82 Eur, náklady za telefón 21,26 Eur, Digi TV 12,50 Eur, náklady na cestovné v sume 109,20 Eur mesačne, pričom ročné výdavky v sume 165,83 Eur má otec v súvislosti s poistením bytu, ročná daň za nehnuteľnosť, zákonné poistenie osobného motorového vozidla, emisná kontrola, technická kontrola. Otcovi mesačne z výplaty zostane 163,25 Eur ( 5,44 Eur / 1 deň), a to na stravu, hygienické potreby, čistiace prostriedky, ošatenie, zdravotná starostlivosť. S maloletým L. otec má záujem udržiavať naďalej kontakt.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní vo veci uviedla, že maloletý je od posledného rozhodnutia súdu starší o 2 roky a 4 mesiace, nastúpil na strednú školu, ktorú navštevuje už druhý ročník avšak príjmy obidvoch rodičov sa od poslednej úpravy znížili, pričom poukázala na to, že zo strany otca nie je možné s ohľadom na jeho výšku príjmu, aj na výšku životného minima na jednu plnoletú osobu, ktorá je t. č. 198,09 Eur zvýšiť výživné nakoľko z jeho príjmu mu i po uhradení výživného a nevyhnutných životných potrieb ostane skutočne len minimálna suma na úhradu jeho ďalších výdavkov a osobných potrieb. Návrh matky na zvýšenie výživného navrhol preto kolízny opatrovník zamietnuť s poukazom na to, že doposiaľ stanovené výživné zodpovedá kritériám zákona o rodine.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/181/2010 - 83 zo dňa 12.7.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k.: 23CoP/83/2011 - 127 zo dňa 5.12.2011, právoplatný dňa 19.1.2012 uplynulo k podaniu návrhu matky obdobie 2 rokov. Maloletý mal v tom čase 14,5 rokov navštevoval 8. ročník základnej školy. V súčasnosti má maloletý L. 17 rokov, navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Trnave a výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od poslednej úpravy pomerov k maloletému L. u rodičov k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Matka je naďalej zamestnaná ako zdravotná sestrička, rovnako tak aj otec je naďalej zamestnaný ako javiskový technik, pričom priemerný čistý mesačný príjem obidvoch rodičov sa od poslednej úpravy nepatrne znížil. Matke na rozdiel od poslednej úpravy vzrástli náklady na starostlivosť o maloletého L. v súvislosti s jeho vekom, fyzickým rastom a školskou dochádzkou.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške 160,- Eur mesačne na maloletého L. tak, ako bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Galanta, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. Je potrebné uviesť, že u oboch rodičov síce od posledného rozhodnutia k výraznej zmene ich majetkových pomerov nedošlo, aj keď matke narastajú primerane objektívne aj vzhľadom na vek maloletého, ktorý je blízky veku plnoletosti, a to najmä v spojení so štúdiom na strednej škole, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, ako tiež skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Na strane otca, ako výživou povinného rodiča súd zohľadnil, že doposiaľ súdom určenú vyživovaciu povinnosť si riadne plní, avšak bolo preukázané, že naposledy súdom určené výživné vo výške 160,- Eur je adekvátne, najmä z dôvodu ďalšieho nárastu životných nákladov a výdavkov na maloletého L., u ktorých je predpoklad, že sa budú naďalej vzhľadom na jeho fyzický a sociálny vývoj zvyšovať. Súd zohľadnil návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý by bol inak dôvodný, avšak prihliadol na pomery otca, vzhľadom na ktoré by zvýšenie výživného nebolo primerané jeho príjmom a výdavkom, keďže mu z príjmu po odčítaní výživného a základných výdavkov na domácnosť, zostane suma 163,- Eur, ktorou otec disponuje v mesiaci na zabezpečenie si stravy a hygienických potrieb, či zdravotnej starostlivosti, nehľadiac na iné potreby otca, ktorá suma nezodpovedá ani životnému minimu, ktoré je v súčasnosti v sume 198,09 Eur na jednu plnoletú osobu. Podľa ustálenej súdnej praxe by súd mohol pri uvedených okolnostiach uvažovať nad výškou výživného na maloleté dieťa vo veku od 15 do 17 rokov v rozmedzí 16 - 22 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo by predstavovalo pri využití najvyššej percentuálnej miery 22% sumu z príjmu otca vo výške 146,35 Eur, a preto mal súd za to, že doposiaľ
súdom určené výživné je postačujúce odôvodneným potrebám maloletého L., ba dokonca je nad rámec výživného podľa ustálenej súdnej praxe. Na základe takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania, nakoľko na strane rodičov maloletého neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a ponechal v platnosti doteraz súdom určené výživné.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu majú účastníci právo podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.