Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-181-2013.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/181/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. O. F., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom A., J. D. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. novembra 2012, rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2013 (dve rozhodnutia totožného čísla a z toho istého dátumu) p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.novembra 2012 podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 18. júla 2012 na sumu 337,70 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala dátum určenia zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zhoršenie zdravotného stavu bolo diagnostikované v decembri 2010. Zároveň poukázala na ostatné pridružené ochorenia.
Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Martin dňa 12. februára 2013 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 17. júna 2013. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline zo dňa 17. júna 2013 je navrhovateľka od 16. decembra 2011 invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V dôsledku zmeny v posudkových záveroch bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2013, ktorým bolo v súlade s § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v rámci autoremedúry zrušené napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. novembra 2012 o zvýšení invalidného dôchodku a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2013 o znížení sumy invalidného dôchodku. Rozhodnutie zo dňa 13. júla 2013 bolo nesprávne vydané. Zároveň odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2013 podľa § 73, §
112 ods. 4 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke od 16. decembra 2011 invalidný dôchodok na sumu 324,90 € mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2013 navrhovateľka potvrdila, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 6. augusta 2013 jej doručené boli. Nesúhlasila však s tým, že jej bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 60 % od 16. decembra 2011. Má za to, že má nárok na plný invalidný dôchodok. Súdu predložila najnovšie odborné lekárske nálezy.
Na dožiadanie krajského súdu zo dňa 18. septembra 2013 o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. K. lekársku správu dňa 30. septembra 2013, v ktorej uviedol: Na základe žiadosti Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. 9. 2013 sme sa opätovne oboznámili s celou posudkovou dokumentáciou, s novým neurologickým nálezom z 9. 9. 2013 - MUDr. D.. V uvedenom náleze sa naďalej konštatuje chronický polytopný bolesťou progredujúci vertebrogénny algický syndróm, aktuálne akcentovaný v LS oblasti s pluriradikulopatiami L5, S1 s krčnými blokmi, s distálnymi hypomyotrofiami HKK a DKK a tiež s dlhodobou poruchou zvieračov. Pri našom vyšetrení dňa 29. 5. 2013 a tiež v prepúšťacej správe z kúpeľnej liečby z 8. 5. 2013 nie sú prítomné hypomyotrofie, ktorých vývoj trvá dlhšie, než je časový odstup k vyšetreniu z 9. 9. 2013. K dlhodobej poruche zvieračov navrhovateľka v osobnej anamnéze uvádza, že od roku 2005 je liečená urológom pre chronický zápal močového mechúra, neskôr inkontinencia moča. U navrhovateľky vykonané aj urodynamické vyšetrenie (viď. nálezy urológa: 31. 8. 2009, 23. 6. 2010), kde jednoznačne urológ konštatuje, že ide o rezistentnú inkontinenciu moča II. stupňa na podklade chronickej cystitídy. Na základe vyššie uvedeného považujem tvrdenie neurológa za účelové, že porucha zvieračov a údajná hypomyotrofia súvisia s neurologickým nálezom na osovom aparáte. Podľa nášho názoru u navrhovateľky nedošlo k zmene zdravotného stavu, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 % (M50/Kap. XV., E, 3.c).
Na pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2013 po oboznámení s poslednou lekárskou správou druhostupňového posudkového lekára MUDr. K. navrhovateľka zotrvala na svojom opravnom prostriedku a s touto lekárskou správou nesúhlasila.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 27. augusta 2013, ako aj na posledné vyjadrenie druhostupňového posudkového lekára a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. novembra 2012 v spojení s rozhodnutím odporkyne zo dňa 6. 8. 2013 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Napriek tomu, že navrhovateľka v priebehu konania súdu predložila novšie odborné lekárske nálezy, tieto diagnosticky nehodnotia jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu druhostupňovým posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 17. júna 2013 a 30. septembra 2013, navyše druhostupňový posudkový lekár sa podrobne vyjadril k problému dlhodobej poruchy zvieračov u navrhovateľky, teda predložené odborné lekárske nálezy nespochybnili ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal.
Krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia odporkyne ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.