Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/69/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: U. X., nar. X.X.XXXX, bytom Q. X, Košice, právne zast. JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, AK Kováčska 17, Košice, proti žalovanému: U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. X, Košice, zast. JUDr. P. N., O. X, Košice, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

rozhodol:

Zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. 30/14 na 7. poschodí Q. X, Košice, blok XXXF.

Za výlučného nájomcu bytu a člena Územného bytového družstva Ť., W. XX, Košice určuje žalobkyňu.

Žalovaný je povinný byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou.

Nepriznáva žalobkyni náhradu trov konania.

Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.3.2010, doplneným dňa 16.4.2010 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. 30/14 na Q. X v Košiciach v bloku XXXF, za výlučného nájomcu a člena stavebného bytového družstva určil žalobkyňu a žalovaného zaviazal byt vypratať bez bytovej náhrady. Na pojednávaní dňa 7.11.2013 súhlasila s uložením povinnosti vypratať byť žalovanému po zabezpečení náhradného bytu.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť prípadne uložiť žalobkyni povinnosť zabezpečiť žalovanému náhradný byt alebo zaviazať žalobkyňu na adekvátne finančné vyrovnanie.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I , nájomnou zmluvou zo dňa 6.9.1995, vyjadrením ÚBD Ťahanovce, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovaného, výpisom z účtu žalobkyne, rozsudkom Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 8.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2009 č.k. -71 rozviedol manželstvo účastníkov, maloletú P. X., nar. X.X.XXXX pochádzajúcu z manželstva účastníkov zveril do osobnej

starostlivosti žalobkyne, žalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima a upravil styk žalovaného s maloletou bez obmedzenia.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 6.9.1995 súd zistil, že Územné bytové družstvo Ťahanovce ako prenajímateľ a žalobkyňa U. X. uzavreli dňa 6.9.1995 nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ prenechal do užívania žalobkyni byt č. 30/14 na Q. X, 7. poschodie v Košiciach v bloku XXXF, nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú s tým, že podľa ust. § 703, 704 Obč. zák. vznikol spoločný nájom bytu medzi manželmi.

Z vyjadrenia Územného bytového družstva Košice Ťahanovce zo dňa 7.12.2010 súd zistil, že Územné bytové družstvo Košice Ťahanovce listom zo dňa 7.12.2010 oznámilo, že účastníkom rozhodnutím predstavenstvo Územného bytového družstva Košice Ťahanovce zo dňa 31.8.1995 bol pridelený 3- izbový byt č. 14 na Q. X v Košiciach. Účastníkom vzniklo spoločné členstvo v družstve a spoločný nájom predmetného bytu. Poplatky spojené s užívaním bytu sú uhrádzané. Nedoplatky ku dňu 30.11.2010 neevidujú. Za výlučného nájomcu bytu navrhujú ponechať toho z rozvedených manželov, u ktorého ekonomická situácia umožní uhradiť náklady spojené s užívaním bytu, resp. ak finančná situácia obidvoch je na rovnakej úrovni, doporučujú ponechať výlučný nájom k bytu tomu účastníkovi, ktorému pre čas po rozvode boli zverené do opatery deti.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.7.1984, nájomná zmluva bola uzatvorená 1.9.1995, manželstvo bolo rozvedené v roku 2009. Z manželstva pochádzajú 3 deti. Do roku 2006 v byte bývali účastníci a 2 dcéry, v roku 2006 sa narodila tretia dcéra. V súčasnosti v byte býva žalobkyňa, plnoletá dcéra účastníkov a maloletá dcéra účastníkov. Úhrady za byt platí žalobkyňa v plnom rozsahu, žalovaný neprispieva žiadnym spôsobom. Za posledných 10 rokov možno prispel raz na úhradu za byt. Je pravdou, že sa stará o maloletú dcéru, keď si vypije je nepríčetný, agresívny, pričom obaja sú z tejto situácie nervózni. Chcela by žalovanému zabezpečiť náhradné bývanie, nevie akým spôsobom. Je zamestnaná, jej príjem činí 420 EUR mesačne, nevie, či je žalovaný zamestnaný, či má nejaký príjem. Finančné prostriedky jej nedáva, nákupy a starostlivosť o domácnosť, výdavky v plnom rozsahu uhrádza žalobkyňa, pomáha jej dcéra Q.. Zo svojho príjmu platí výdavky maloletej, dlhy žalovaného z manželstva a svoj dlh na zdravotnom poistení, keďže žalovaný za ňu neplatil odvody. Potom ako žalovaný požije alkoholické nápoje, začne do nej hučať, zoberie jej mobil, začne kričať, chce sa starať o dcéru, žalobkyňa nemá nič proti tomu, aby sa o ňu staral, avšak nie keď má vypité. Podala niekoľko oznámení na políciu, do dnešného dňa neboli meritórne rozhodnuté.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že žalovaný chce riešiť bytovú otázku, najlepšie by bolo byt predať a rozdeliť si peniaze, prípadne, aby ho žalobkyňa vyplatila. Je živnostník, posledné roky sa mu nedarí, neprispieva na náklady za byt, avšak nie je pravdou, že by neplatil za byt 10 rokov. Pracuje ako brigádnik, má minimálny príjem. Od rozvodu sa situácia medzi účastníkmi vyhrotila, nie je pravdou, že by žalobkyňu fyzicky napadol, stalo sa, že účastníci na seba kričali, boli nervózny, mrzí ho, že v dôsledku hádok na seba kričia a maloletá to vidí. Má za to, že situáciu je potrebné riešiť. Uznáva, že žalobkyňa nemôže byť s maloletou v 1-izbovom byte, ak by sa byt predal, súhlasil by, že by finančné prostriedky neboli rozdelené na polovicu, on by si kúpil menší byt a žalobkyňa väčší.

Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že poplatky za užívanie bytu na meno U. X. uhrádza od roku 2008 do súčasnosti žalobkyňa.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -223 zo dňa 27.5.2013 súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice I v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2013 uznaný za vinného, že v Košiciach a inde si pravidelne neplní svoju vyživovaciu povinnosť na mal. P. X., nar. X.X.XXXX, pričom v predchádzajúcich 24 mesiacoch bol za taký čin trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 17.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2010, odsúdený, tým spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa ust. § 207 ods. 1,3 písm. c/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa ust. , v platnom znení nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa ust. v platnom znení ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ust. , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa ust. , bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa ust. § 712a ods. 8 ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu, určenie výlučného nájomcu a člena stavebného bytového družstva a rozhodnutie o bytovej náhrade.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 6.9.1995 uzavrelo Územné bytové družstvo Košice Ťahanovce ako prenajímateľ a žalobkyňa ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol byt č. 30/14 v bloku č. XXXF na Q. X v Košiciach, 7. poschodie, pozostávajúcej z 3- izieb, kuchyne a príslušenstva. V čase uzavretia nájomnej zmluvy boli účastníci konania manželmi, preto podľa ust. vznikol medzi účastníkmi spoločný nájom bytu. Manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2009, maloletá P. X. pochádzajúca z manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne. Účastníci konania sa po rozvode manželstva nedohodli na ďalšom nájme bytu. Preto súd na návrh žalobkyne rozhodoval, kto bude ďalej byt ako nájomca užívať a kto bude určený za výlučného člena stavebného bytového družstva.

Pri rozhodovaní súd prihliadol na stanovisko prenajímateľa, ktorý doporučil určiť za výlučného nájomcu a člena stavebného bytového družstva toho, koho finančné možnosti umožňujú uhrádzať platby za predmetný byt, prípadne tomu, komu boli zverené do starostlivosti deti. Žalobkyňa tvrdila, že posledných 10 rokoch uhrádza až na jednu platbu výlučne úhrady za byt. Z vykonaného dokazovania z výpisov účtov žalobkyne mal súd za preukázané, že žalobkyňa uhrádza úhrady za byt od roku 2008 do súčasnosti, zabezpečuje starostlivosť o maloletú dcéru pochádzajúcu z manželstva, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti, žalovaný jej pomáha so starostlivosťou o maloletú dcéru, pričom žiadnym spôsobom neprispieva na domácnosť a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho bol právoplatne odsúdený za prečin neplnenia si vyživovacej povinnosti.

Žalobkyňa žiadala, aby bola určená za výlučnú nájomkyňu a členku Územného bytového družstva Košice Ťahanovce, žalovaný súhlasil s určením žalobkyne za výlučnú nájomkyňu a členku Územného bytového družstva Košice Ťahanovce, za súčasného riešenia jeho bytovej otázky.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a určil žalobkyňu za výlučnú nájomkyňu a členku Územného bytového družstva Košice Ťahanovce s poukazom na skutočnosť, že žalobkyni bola zverená maloletá dcéra do osobnej starostlivosti, že uhrádza dlhodobo výlučne platby za predmetný byt a žalovaný súhlasil s určením žalobkyne za výlučnú nájomkyňu a členku Územného bytového družstva Košice Ťahanovce.

Pri rozhodovaní o bytovej náhrade, ktorá patrí žalovanému, súd vychádzal z dikcie ust. / ods. 8 , v zmysle ktorého pri rozhodovaní o forme bytovej náhrady, ktorá patrí rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený za ďalšieho nájomcu bytu platí, že zásadne má rozvedený manžel právo na náhradný byt a len v prípade, ak sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie a v prípade, že sa dopúšťa voči druhému manželovi alebo blízkym osobám, s ktorými býva v byte, fyzického alebo psychického násilia, môže súd rozhodnúť, že mu bytová náhrada vôbec nepatrí.

Žalobkyňa namietala, že žalovanému nepatrí bytová náhrada, keďže sa voči nej dopúšťa fyzického a psychického násilia. Z vykonaného dokazovania táto skutočnosť preukázaná nebola. Napriek tomu, že obaja účastníci potvrdili, že ich vzájomné spolužitie od rozvodu manželstva je konfliktné, táto situácia je dôsledkom vzájomných konfliktov účastníkov, ktoré boli dôvodom rozvodu manželstva. Táto skutočnosť sama o sebe bez preukázania fyzického resp. psychického násilia nemôže odôvodňovať nepriznanie bytovej náhrady, keďže žalobkyňa žiadnym iným spôsobom ako tvrdením nepreukázala, že zo strany žalovaného dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu. V konaní ďalej neboli preukázané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal žalovaný právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie.

Preto súd uložil žalovanému, ktorý nebol určený za výlučného nájomcu a člena stavebného bytového družstva, byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu žalobkyňou.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a contrário. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej vzniklo v súlade s cit. zák. ust. právo na náhradu trov konania. Keďže sa výslovne vzdala práva na náhradu trov konania, súd jej v súlade s cit. zák. ust. a contrário nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. , keďže žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku, podľa výsledkov konania žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh. Vzhľadom k tomu, že majetkové a zárobkové pomery žalovaného odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov aj žalovanému, súd vyslovil, že žalovaný v súlade s cit. zák. ust. a contrário, že žalovaný nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Žalobkyňa a právna zástupkyňa žalobkyne sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, poučení o možnosti podať odvolanie a o vykonateľnosti rozsudku, vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom vyhláseného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Účastník, ktorý sa účinne vzdal práva podať odvolanie, nemôže podať

odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )