Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2T/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudcom Mgr. Ivom Maruščákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2013, takto

rozhodol:

Obžalovaní :

1/ J. B., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvalé bydlisko Q., X. F. XXX/XX, živnostník

2/ X. B., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvalé bydlisko Q., X. F. XXX/XX, nezamestnaný,

sa podľa o s 1 o b o d z u j ú spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry vo Svidníku zo dňa 10.05.2013, č.k. Pv XX/XX-XX, ktorým kládla za vinu skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 28.12.2012 v čase okolo 11.00 hod. vnikli do bytu č. 13 na 2. poschodí obytného bloku č. XXX/X Z. A. R. V. Q., ktorý je vlastníctvom D.. T. U. a T. U., pričom nerešpektovali výzvu majiteľky bytu T. U., aby byt opustili a v byte zotrvali najmenej päť minút, pričom obaja sa vyhrážali D.. T. U. a F. U., že ich zabijú a J. B. pohybmi rukou na svojom hrdle naznačoval, že ich podreže,

t e d a

mali spoločným konaním neoprávnene vniknúť do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvať a inému sa vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

č í m m a l i s p á c h a ť

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a,b/ Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal dňa 13.5.2013 obžalobu na J. B. a X. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a,b/ Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona

Na hlavnom pojednávaní bolo vykaného dokazovanie a to výsluchom oboch obžalovaných, svedkov poškodených ako aj P. B., taktiež boli prečítané listinné dôkazy, kde bol zistený nasledovný skutkový stav.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí obaja obžalovaní J. B., X. B., ako aj ich otec P. B., ktorý bol taktiež očitým svedkom predmetných udalostí. Všetci vypovedali zhodne, že Pavol im oznámil, že mladý F. U. sa pred ním, kdesi na diskotéke vyhrážal, že ublíži J., ale aj jemu. Preto sa rozhodli doma, po porade, že sa budú snažiť tento problém konečne vyriešiť, keďže sa to ťahalo už s pred siedmich rokov, keď mal fyzicky napadnúť J. B. F. U.. Rozhodol sa teda ich H. P. B., že najsamprv oslovia X.. U. staršieho, otca F., preto sa rozhodli, že pôjdu do obce Rovné, pretože v Rovnom pán U. pracuje. Po ceste si však uvedomili, že je koniec roka a teda, že pôjdu sa radšej opýtať X.. U. do práce, či je X.. U. starší doma. Tam zistili, že maróduje a že je doma a preto išli k ním domov. Keďže boli vchodové dvere pootvorené, tak vošli do vchodu, kde býva rodina U.. Bol s nimi aj Pavol, pretože P. B. je kardiologický pacient a keď mu ostatnýkrát prišlo zle, on bol pri ňom a vedel presne, že čo treba robiť, preto šiel s nimi. Keď prišli k dverám, syn J. bol vyššie na schodoch na hornom medzi poschodí a syn Pavol zostal na medziposchodí dole. Keď zaklopal, tak dvere otvoril syn T., na to ich zbadala X.. U., ktorá pristúpila k P. B.. On sa jej opýtal, či je Tóno starší doma, odpovedala, že nie, že je v práci. Na to sa chcel otočiť a odísť preč, avšak ona sa opýtala, že o čo ide. Na to jej vysvetlil, že jej syn F. sa vyhrážal synovi X. už opakovane a predtým aj J., že im ublíži. Na to ona začala kričať : „Ty hovädo, pred 7 rokmi si zbil môjho syna a dala mu päsťou do tváre, do oblasti úst, udrela J., ktorý medzi tým, ako otvorili dvere, zišiel z medzi poschodia dole pred dvere a X. bol dole na medziposchodí. Po celý čas pri dverách, ale v chodbe bytu stál T.. Na to vybehol z bytu T. so slovami : „Ty skurvy syn, nebudeš biť moju mamu“, na to ešte sa chcel k tomu pridať F. U., ktorý už vtedy bol na chodbe, avšak toho T. odstrčil späť do chodby a privrel dvere, takže podľa nich F. z toho nemohol vidieť nič. P. B. ešte videl ako sa snažila X.. U. ďalej napadať syna J., ktorý prakticky bol vytláčaný T. U. z poschodia a sácali sa dole schodmi, pričom X.. U. sa cez zábradlie snažila ešte udierať Róberta a ak by ju nezachytil za tričko, tak by prepadla cez zábradlie. X. bol celý čas na medziposchodí a keď schádzali dole, on vychádzal z vchodu prvý. Jednoznačne všetci traja potvrdili, že jediný, kto tam komunikoval riadne bol P. B., ktorý stál pred dverami. X. bol dole na medziposchodí a J. bol na schodoch popri zábradlí, nikto z nich v byte U. nebol. P. B. poukázal na to, že ak by chcel vojsť do bytu, po prvé, on ako otec by to svojim synom nedovolil a po druhé, museli by synovia do bytu vtlačiť pani U., T. U. a keďže stál pred dverami, tak aj jeho. To čo sa dialo po otvorení dverí p. U., mohlo tak maximálne minútu dvadsať. Jednoznačne popreli, aby vošli do bytu rodiny U., taktiež poukázali na to, že F. U. volal políciu prvýkrát až vonku pred bytovou jednotkou.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá T. U., ktorá uviedla, že bolo to doobeda, bola doma, bol doma mladší aj starší syn. Už nevie, či niekto zazvonil, či zaklopal, otvorila dvere a pred dverami stál starší pán a vedľa neho stáli dvaja chlapi. Spoznala toho staršieho. Hneď na to zareagovala tak : „To si ty ten, ktorý zbil môjho mladšieho syna ?“, pričom to adresovala J. B.. Keď otvorila dvere, dvere zostali dokorán otvorené a stála v byte. V tom čase tam už pri nej stál na dverách syn T. U., keďže pritom kričala a zvýšila hlas. J. B. ju na to hneď rukou odsunul na bok, keďže zbadal syna T., vošiel do bytu a to tak, že voľne, keďže T. stál asi meter za ňou. Na to mu hneď začal ukazovať rukou, gesto, že ho podreže. Bola vo veľkom šoku, kričala a aj on, určite sa vyhrážal a kričal. Boli to viac menej vyjadrenia - zabijem ťa. Pre odstup času nevedela presne popísať, ale povedala by, že X. B. išiel hneď za Róbertom. K X. B. nevedela uviesť, že či sa aj on vyhrážal, ale stopercentne vie, že boli obaja v byte. V tom čase už bol v chodbe aj jej druhý syn F. U., ktorý sa do toho nijako nezapájal, len rovno kričal, že volá políciu. Od kedy komunikovali pred dverami až do momentu, kedy volal syn políciu a kedy boli B. v byte mohlo ubehnúť 5 minút. X. B. starší bol celý čas na chodbe, pred dverami, pozeral sa na to a ani sa neozval. Mala pocit, že potom, čo syn F. zavolal políciu, sa obaja zľakli a preto ich syn Tóno vytlačil von z bytu. Na to sa išlo až po schodoch vonku, pred bytovú jednotku, kde došlo k ďalšiemu vzájomné napádaniu za čo oni dostali pokutu. Priznala, že v tom šoku, keď stál pred ich dverami, pričom vedela, že to on zbil jej syna, aj napadla J. B., tak že doňho sotila, určite ho však neudrela päsťou do tváre. Jej syn T. nikoho nenapadol. Trvala na tom, že obaja J. aj X. B. vošli do bytu, možno mladší X. až nie tak hlboko, ale v byte bol. Taktiež poopravila, svoje pôvodné vyjadrenia z prípravného konania, že do bytu vošiel aj otec obžalovaných P. B., to na hlavnom pojednávaní poprela, len s tým, že ten vôbec nezasiahol a len sa na to pozeral.

Obdobne vypovedal na hlavnom pojednávaní aj D.. T. B., mama otvorila dvere, keď počul nejaký krik, hluk od dverí, bol v obývačke. Prišiel do chodby, dvere boli otvorené dokorán a tam videl, ako sa mama

háda s týmito pánmi. Keď ich zbadal, všetci traja stáli pred ich dverami. Keď ho zbadal J.B. B., tak odsunul na bok mamu, vošiel do bytu a začal sa mu vyhrážať, tak že rukou mu ukazoval gestá, že ho podreže. Taktiež tam boli slovné spojenia, že ho zabije a pod. Medzi tým na chodbu prišiel aj brat F.. Na to hneď do bytu vstúpil na chodbu aj X. B. a tiež sa začal vyhrážať. Boli tam rôzne nadávky s tým, že nevedia s kým si to začali a pod. Viackrát ich vyzvali, aby odišli preč, na to oni nereagovali a slovne na nich ďalej útočili. Na to, keď brat vlastne zalarmoval políciu, ako keby sa zľakli a začali postupne opúšťať byt. Potom, čo opustili byt, on za nimi vybehol na chodbu, bol v šoku a čo sa dialo ďalej, vonku k tomu sa už nevyjadroval, lebo to už nebolo predmetom tohto konania. Pán P. B. do bytu nevošiel, nevšimol si ho v tom čase, takže viac menej nie, súčasne nepostrehol, aby sa P. B. nejako vyhrážal. Mal zo správania sa J.B. T. X. B. strach, bolo to také prekvapivé s tým, že možno, že by aj tie svoje vyhrážky mohli zrealizovať nevedel, čo môže od takýchto ľudí čakať. Keď už vošli do bytu tak najsamprv bola matka, pred ktorou stál J. B., a bol k nej otočený chrbtom, pred ním stál J. B. tak maximálne 20, 30 cm čelom, a v tejto vzdialenosti mu ukazoval tie gestá, pričom matka stála tak meter a pol od neho a teda za J. B., jeho brat F. stál v tom čase tesne za ním resp., tesne vedľa neho, vyšiel na chodbu z detskej izby na hluk. X. B. stál trochu za J. B. a za nimi, teda stála matka, tak meter, meter a pol.

Tak ako vypovedala T. U. a D.. T. U., vypovedal aj F. U., avšak už s určitými nezrovnalosťami. Bolo to pred obedom, pričom bol doma spolu s mamou a bratom a z detskej izby počul veľký krik, hluk, preto z izby vyšiel a v chodbe zbadal J. T. X. B. ako kričia a vyhrážajú, pričom sa vyhrážali všetkým, jemu, bratovi a aj mame a ukazovali gestá rukou, že ich podrežú. Trval na tom, že oni začali vlastne ustupovať a odchádzať z chodby z bytu preč potom čo videli, že on oznamuje všetkým, že volá políciu a začal volať na políciu, keď sa aj dovolal komunikoval najsamprv nezrozumiteľne, ale uvádzal, že im vnikli do bytu a následne potvrdzoval adresu, kam majú prísť, pričom vie, že volali ešte raz z polície, pochopili sa a oni prišli. Zopakoval dvakrát, že keď vošiel do chodby z izby vo vnútri v chodbe asi 2 metre stál J. B., tesne za ním X. B., neďaleko od nich, ale určite pred nimi stála jeho matka a taktiež pred nimi stál aj brat T. a keď ho zbadali, tak sa mu vyhrážali.

Na hlavnom pojednávaní bol aj prečítaný prepis z CD nosiča, ktorého obsahom bol zvukového záznamu oznámenia T. U. na políciu. Z tohto je zrejmé, že na operačnom oddelení poriadkovej polície nevedeli ani po dvoch telefonátoch z toho istého čísla v priebehu krátkej chvíle vôbec identifikovať, kto volá a o čo vlastne ide, vedeli len, že dve rodiny sa mali vzájomne napádať, až následne sa sami dovolali na pôvodne volané telefónne číslo, ktoré ale zdvihla pani, ktorá sa predstavila ako T. U., ktorá a v silnom rozrušení popísala, že prišiel k nim na byt jeden chlapec, ktorý jej pred siedmimi alebo piatimi rokmi zbil syna, ktorý mal 17 rokov a on sa mu stále vyhráža a teraz prišiel s otcom a dvoma synmi, že sa on chce s nimi porozprávať, otec , ona ho prvý krát v živote videla. Ďalej už len popísala, že čo si to dovolil potom, čo jej tak napadol syna v minulosti, že ho skoro zabil, ešte sa pred ňou ukazovať, lebo jej chlapec ( F.) bol vtedy ešte decko mal 17 rokov nemohol útočiť do 32 ročného, prišiel domov triezvy. Potom, čo presne uviedla adresu kde malo dôjsť k incidentu, ešte do zvukového záznamu uviedla, že “ moji synovia obidva vyskočili, keď ho videli, viete to sú nezrovnané účty “.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že výpovede poškodených hlavne T. a F. B. sa čiastočne rozchádzajú v tom, ako vlastne stáli bratia J. T. X. B. a kde stála ich mama v čase kedy sa im mali vyhrážať, keď už boli u nich v byte na chodbe. Taktiež časť výpovede F. U. nie je úplne zrozumiteľná, kto vlastne volal políciu a kde, lebo z jeho výpovede vyplynulo, že síce prvýkrát komunikoval nezrozumiteľne, ale potom po druhý krát to jasne vysvetlil, že im vysvetliť, že boli u nich doma B. a že sa im vyhrážali, potom dokonca ešte raz sama polícia zavolala. To však zo spomínaného záznamu prepisu oznámenia T. U. vôbec nevyplýva a nie je to potvrdené, práve naopak bez toho, aby sa polícia sama nedovolala, tak by táto udalosť oznámená nebola. Taktiež nie je vôbec z oznámenia T. U. potvrdené, aby bezprostredne po incidente aj keď zjavne v silnom rozrušení, však ani len jedným slovom nenaznačila, že práve boli u nich doma, v byte nejaké osoby a že sa niekomu vyhrážali. Práve naopak výpovede oboch obžalovaných X. T. J. B. ako aj ich otca P. B. si navzájom v ničom podstatnom neodporovali, navzájom za logicky a zrozumiteľne dopĺňali a preto súd nemá dôvod ich spochybňovať.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pri dvoch skupinách navzájom úplne protichodných výpovedí jednak obžalovaných a ich otca a jednak poškodených, kde na viac výpovede poškodených si čiastočne odporujú resp., odporujú nimi prezentovanému skutkovému deju, nie možné jednoznačne a bez pochybností konštatovať, že sa vôbec skutok tak ako je popísaný v obžalobe stal a že jeho páchateľmi sú obžalovaní.

Súd preto opierajúc sa o jednu zo základných zásad trestného konania, o zásadu prezumpcie neviny a za súčasnej existencie neodstrániteľných pochybností o skutkovej otázke, zastáva názor, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie pravidla “ in dubio pro reo “ ( v pochybnosti v prospech obvineného ), čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby podľa a teda, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. mali spoločným konaním neoprávnene vniknúť do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvať a inému sa vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.