Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-21-2013.pdf
PDF · 108.47 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: BAU LOGISTIK s.r.o., so sídlom Cesta mládeže 18, 901 01 Malacky, IČO: 35 864 281, právne zastúpeného Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 36 806 412 proti žalovanému: Gejza Královenský - OKMG, so sídlom Roľnícka 465/61, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 597 223, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom X. T. XX, XXX XX I. T., v konaní o zaplatenie 1.661,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/72/2011-207 zo dňa 27.09.2012, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/72/2011-207 zo dňa 27.09.2012 vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 253,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.02.2010 do zaplatenia a vo výroku o zastavení konania o zaplatenie 400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.12.2011 do zaplatenia o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/72/2011-207 zo dňa 27.09.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.007,77 Eur v lehote do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.407,77 Eur od 17.02.2010 do 01.12.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.007,77 Eur od 02.12.2011 do zaplatenia a vo výrokoch o trovách prvostupňového konania a vo vzťahu k trovám štátu p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 82,85 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 36 806 412.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd 1/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1.007,77 Eur v lehote do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.407,77 Eur od 17.02.2010 do 01.12.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.007,77 Eur od 02.12.2011 do zaplatenia, 2/ žalobu o zaplatenie 253,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.02.2010 do zaplatenia zamietol, 3/ konanie o zaplatenie 400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.12.2011 do zaplatenia zastavil, 4/ vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením a 5/ priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 69,65 Eur a trov právneho zastúpenia 1.115,65 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poukázal na žalobu podanú na súd 08.07.2011, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.661,40 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.02.2010 do zaplatenia s tým, že žalovaný pre žalobcu vykonal prepravu tovaru v návese, patriacom žalobcovi. Žalovaný bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu návesu. Žalobca faktúrou č. 201000564 zo dňa 29.01.2010 vyfakturoval žalovanému škodu na návese a náklady spojené s prevozom a opravou (tovaru). Žalobca vykonal dňa 16.02.2010 zápočet vzájomných pohľadávok (účastníkov), čím sa celková dlžná suma 2.780,- Eur znížila na 1.661,40 Eur.
S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust. § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 610 OBZ, § 617 ods. 1 OBZ, § 622 ods. 1 OBZ, čl. 17 ods. 1, 2 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“), okresný súd konštatoval čiastočnú opodstatnenosť žaloby. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby o 400,- Eur s príslušenstvom, okresný súd konanie v predmetnej časti podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Vo vzťahu k zvyšnej sume o 1.261,40 Eur mal za preukázané, že došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 19.12.2009 o 5.45 hod. na štátnej ceste I/18 v smere Levoča - Spišský Štvrtok, okres Levoča. Neskôr, v priebehu súdneho konania, sa žalovaný bránil, že k poškodeniu tovaru vôbec nedošlo. Takúto obranu žalovaného okresný súd považoval za účelovú, vyvrátenú dôkazmi, a to Medzinárodným nákladným listom zo dňa 18.12.2009, kde sa uvádza, že tovar bol poškodený pri dopravnej nehode. Poškodenie prepravovaného tovaru mal okresný súd za preukázané aj z fotodokumentácie v pripojenom vyšetrovacom spise, z vyjadrenia a fotodokumentácie UNEX, a.s., Uničov, z výpovede svedka H., ktorý jednoznačne potvrdil, že viezol poškodený tovar na prepravu a rovnako z uplatnenia si škody samotným žalovaným v trestnom konaní, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody za poškodený tovar, avšak jeho výšku nevyčíslil. V priebehu konania bola medzi účastníkmi konania uzavretá Dohoda o urovnaní, avšak účinok tohto právneho úkonu bol v zmysle ust. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka viazaný na plnenie odkladacej podmienky, ktorá splnená nebola. Napriek tomu, že zo strany žalovaného v priebehu súdneho konania došlo k úhrade čiastky 400,- Eur, vzhľadom na neskoršie správanie sa žalovaného okresný súd dospel k záveru, že toto čiastočné splnenie záväzku nemá účinky uznania zvyšku dlhu (ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu škody, ktorá mu preukázateľne vznikla s prepravou poškodeného tovaru a jeho opravou a ktorá bola účelne vynaložená. Súdom priznaná suma predstavuje náklady na prepravu tovaru Prešov - Veľký Šariš, pretože mal za preukázané, že tovar (turbínu) na tom istom návese s iným ťahačom previezli v sobotu, t.j. 19.12.2009, do Veľkého Šariša a vodič, ktorý poškodený tovar nakladal (T. H.), vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že poškodené turbíny boli vo vnútri areálu v sklade (teda na inom mieste, ako ich dňa 19.12.2009 žalovaný ponechal v návese). Súdom priznaná čiastka ďalej pozostáva z nákladov na vykonanie opravy turbín a ich prevozu z Veľkého Šariša do Uničova a späť, keď vykonaným dokazovaním mal okresný súd za nesporne preukázané, že poškodené turbíny boli opravované, oprava trvala asi 10 dní. Na opravu ich viezol svedok H.. Žalovaný okresnému súdu predložil doklady UNEX, a.s. (č.l. 181-186 spisu) na preukázanie, že motorové vozidlo, ktorým mali byť turbíny prevážené, vôbec do UNEX, a.s., nešlo. Takýto listinný dôkaz okresný súd považoval za nevierohodný. Nebolo preukázané, že by sa jednalo o úplný zoznam motorových vozidiel, pretože je nepochybné, že poškodený tovar musel byť do UNEX, a.s., Uničov, dovezený na opravu a takisto opravený a vrátený späť. Okresný súd žalobcovi nepriznal sumu 253,63 Eur, pretože mal za to, že sa nejedná o účelne vynaložený výdavok za prepravu vodiča zo Žiliny do Veľkého Šariša a rovnako nebolo preukázané, že by sa tak stalo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ, v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to zo sumy 1.407,77 Eur od 17.02.2010 do 01.12.2010, kedy došlo k čiastočnej úhrade žalovanej sumy vo výške 400,- Eur a zo sumy 1.007,77 Eur od 02.12.2011 do zaplatenia. Žalobca nepochybne preukázal, že ku dňu 17.02.2010 bol žalovaný v omeškaní so splatením peňažnej pohľadávky, keďže faktúru, ktorou žalobca vyčíslil náhradu škody, nezaplatil v lehote jej splatnosti, do 29.01.2010. Okresný súd bol však návrhom v sporovom konaní viazaný. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP. Rozhodnutie o trovách štátu za svedočné vyhradil na samostatné uznesenie.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 222-223 spisu). Uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým,
že žalobcovi preukázateľne vznikla s prepravou poškodeného tovaru a jeho opravou škoda v sume 1.407,77 Eur, z ktorej už bola uhradená zo strany žalovaného suma 400,- Eur. Všeobecne pod pojmom škody sa rozumie ujma, ktorá vznikla poškodenému reálnym úbytkom na jeho majetku a ktorá musí byť objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Žalobca v návrhu poukázal na skutočnosti, ktoré mali viesť k vzniku škody v žalovanej sume. Povinnosťou žalobcu teda bolo aj preukázanie skutočnosti, že reálne peniaze v žalovanej sume zaplatil, resp. o žalovanú sumu sa znížil jeho majetkový stav. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu jednostranný zápočet so spoločnosťou BUDAMAR LOGISTICS, a.s., na sumu 2.383,57 Eur, pričom žiadnym úkonom nepreukázal, že faktúry č. 201000611, č. 201001058, č. 201001113, č. 201001116 a č. 201001117 aj reálne existovali, resp. boli reálne započítané s faktúrou spoločnosti BUDAMAR LOGISTICS, a.s., č. 41100001. Nepochybne mal byť žalobca vyzvaný aj zo strany súdu, aby predložil príslušné účtovníctvo, z ktorého by bolo možné zistiť, či došlo k faktickému započítaniu pohľadávok žalobcom na základe reálne existujúcich pohľadávok v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný od počiatku spochybňoval samotný vznik škody, pričom v priebehu jednotlivých pojednávaní poukazoval aj na zjavné nezrovnalosti v skutkových zisteniach a tvrdeniach žalobcu. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu došlo k fiktívnemu započítaniu pohľadávok so spoločnosťou BUDAMAR LOGISTICS, a.s., a to len z dôvodu preukázania vzniku škody. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 227-229 spisu). Poukázal na to, že žalovaný sa odvolal aj voči výrokom, ktoré nevyzneli v jeho neprospech, na to, že žalovaný v prvostupňovom konaní nenamietal, že by zápočet medzi žalobcom a BUDAMAR LOGISTICS, a.s., bol fiktívny a v tomto smere nenavrhol dokazovanie označenými faktúrami; žalobca poukázal tiež na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 OSP. Mal za to, že v prvostupňovom konaní dostatočne preukázal a zdokladoval vznik žalovanej škody. Vyjadril možnosť oneskoreného odvolania žalovaného. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu (v prípade, ak nebude oneskorený) potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia náležitostí podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,77 Eur s príslušenstvom a vo výrokoch o trovách prvostupňového konania a vo vzťahu k trovám štátu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie a odvolanie žalovaného proti výrokom rozsudku okresného súdu o zastavení časti konania o zaplatenie 400,- Eur a o zamietnutí (zvyšku) nároku o zaplatenie 253,63 Eur s príslušenstvom odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP ako podané neoprávnenou osobou. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Primárne k včasnosti podaného odvolania krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 16.11.2012. 15-dňová zákonná lehota na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 OSP) začala žalovanému plynúť dňom 17.11.2012 (§ 57 ods. 1 OSP) a skončila dňa 01.12.2012 (sobota), s posunom na najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 03.12.2012 (§ 57 ods. 2 OSP). Podľa prezentačnej pečiatky Okresného súdu Liptovský Mikuláš na č.l. 222 spisu žalovaný podal odvolanie osobne do podateľne okresného súdu dňa 03.12.2012, teda včas.
K predmetu a rozsahu odvolacieho konania, v rámci preskúmania procesných podmienok odvolacieho konania, krajský súd zistil, že žalovaný odvolaním z 03.12.2012 napadol celú meritórnu výrokovú časť rozsudku okresného súdu, vrátane výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o zastavení časti konania. K tomu odvolací súd uvádza, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím prvostupňového súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.01.2010, sp.zn. 4 Obo 130/2009).
Oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.11.2010, sp.zn. 5Cdo 215/2010).
Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva s premietnutím na prejednávanú vec, že žalovaný nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania voči výroku o zastavení konania o zaplatenie 400,- Eur s príslušenstvom a o zamietnutí časti (zvyšku) žaloby o zaplatenie 253,3 Eur s príslušenstvom, keďže predmetné výroky nevyzneli v jeho neprospech. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné odvolanie žalovaného v tejto časti odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, keďže tu absentovala práve subjektívna stránka prípustnosti odvolania na strane žalovaného.
Predmetom odvolacieho konania tak zostal len odvolaním napadnutý meritórny výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,77 Eur s príslušenstvom v spojení so závislými výrokmi o trovách prvostupňového konania a vo vzťahu k trovám štátu (§ 212 ods. 1, 2 písm. b) OSP).
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Preskúmaním napadnutého rozsudku v relevantnej časti, prvostupňového konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a odvolania žalovaného, odvolací súd zistil, že nie všetky námietky, uvádzané žalovaným v odvolaní, mohli tvoriť relevantné odvolacie dôvody. Účastníci boli okresným súdom v prvostupňovom konaní riadne (a opakovane) procesne poučení podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 42, 46, 61, 87, 128, 192 spisu), že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP. Za takúto novú obranu odvolací súd vyhodnotil námietky žalovaného uvádzané až v odvolaní, že žalobca „žiadnym úkonom nepreukázal, že faktúry č. 201000611, č. 201001058, č. 201001113, č. 201001116 a č. 201001117 aj reálne existovali, resp. boli reálne započítané s faktúrou spoločnosti BUDAMAR LOGISTICS, a.s., č. 41100001. Nepochybne mal byť navrhovateľ vyzvaný aj zo strany súdu, aby predložil príslušné účtovníctvo, z ktorého by bolo možné zistiť, či došlo k faktickému započítaniu pohľadávok navrhovateľom na základe reálne existujúcich pohľadávok v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka“. Vo vzťahu k uvedeným novým skutočnostiam a novým dôkazom žalovaný nepreukázal, ani netvrdil existenciu podmienok taxatívne stanovených v § 205a ods. 1 písm. a) - d) OSP, len za splnenia ktorých by bolo možné na nové skutočnosti a nové dôkazy, neprodukované účastníkmi v prvostupňovom konaní, prihliadať v odvolacom konaní a zaoberať sa nimi odvolacím súdom ako relevantnými odvolacími dôvodmi. Podľa krajského súdu prejednávaná sporová právna vec účastníkov nepredstavuje výnimočný prípad, kedy by bolo namieste vytýkať okresnému súdu (ne)postupovanie podľa § 120 ods. 1 tretia veta OSP, podľa ktorého súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z rovnakých dôvodov, v rámci procesného systému neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach, odvolací súd sa nezaoberal ani
novými listinnými dôkazmi doloženými žalobcom k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného, a to na č.l. 230-250 spisu; bolo zrejmé, že novo doložené listiny boli datované rokom 2010, t.j. predchádzali dátumu uzavretia dokazovania v prvostupňovom konaní a za splnenia procesnej poučovacej povinnosti súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 OSP i voči žalobcovi mohli teda byť doložené už v prvostupňovom konaní.
Relevantné odvolacie dôvody sa tak viazali na samotnú škodu, preukázanie jej vzniku, rozsahu a zodpovednosti žalovaného za jej náhradu voči žalobcovi. V tomto smere odvolací súd prejednaním veci nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu (§ 212 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP), odvolací súd vyhodnotil rozsah a relevantné dôvody odvolania žalovaného vo vzťahu k prvému meritórnemu výroku napadnutého rozsudku po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím k § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárali dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu v rozsahu priznanej sumy 1.007,77 Eur s príslušenstvom. Za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci zisteného okresným súdom v prvostupňovom konaní, ktorým zisteným skutkovým stavom bol v zmysle § 213 ods. 1 OSP odvolací súd viazaný, dospel krajský súd k zisteniu, že okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov (produkovaných v prvostupňovom konaní) dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne závery a vo veci správne rozhodol. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,77 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v dotknutej časti odvolací súd uvádza, že základom právneho vzťahu účastníkov bola Zmluva o preprave veci č. 12/09/3081 zo 17.12.2009 (č.l. 48 spisu), uzavretá v zmysle Dohovoru CMR, pričom dopravcom bol žalovaný. Okresný súd správne vo vzťahu ku škode na prepravovanom tovare, ktorej sa týkali odvolacie dôvody žalovaného, aplikoval primárne čl. 17 ods. 1, 2 Dohovoru CMR (preprava sa vykonávala z ČR do SR). Zodpovednosť podľa CMR sa týka bezprostrednej vecnej škody na tovare; na zodpovednosť dopravcu v ostatnom sa aplikujú právne predpisy národného právneho poriadku, ktorému zmluva podlieha, s výhradou použitia CMR. Je zrejmé, že v zmysle úpravy v čl. 17 CMR, ten, kto uplatňuje proti dopravcovi nárok na náhradu škody, nemusí zásadne dokazovať jeho zavinenie. V ust. čl. 17 Dohovoru CMR je zakotvená zásadná povinnosť starostlivosti dopravcu o zásielku, teda zodpovednosť za jej neohrozovanie či už vlastnou činnosťou alebo aj vonkajšími vplyvmi. Ide i o rozšírenú prevenčnú zodpovednosť dopravcu. Povinnosť starostlivosti o zásielku predstavuje druh objektívnej zodpovednosti dopravcu. Zodpovednosť dopravcu podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR je daná i za poškodenie tovaru.
V rámci relevantných odvolacích dôvodov sa odvolací súd mohol zaoberať len otázkou, či bolo v prvostupňovom konaní dostatočne preukázané vynaloženie sumy uplatňovanej voči žalovanému žalobcom, a to vo vzťahu k BUDAMAR LOGISTICS, a.s. Z doloženej Zmluvy o preprave č. 9-C9249 z 15.12.2009 medzi uvedeným príkazcom a žalobcom ako dopravcom vyplývalo, že (podľa bodu 12) žalobca súhlasil, že pri vzniku škody, za ktorú dopravca zodpovedá, platby za všetky dodávateľské faktúry dopravcu budú odložené dovtedy, pokiaľ nedôjde k vyrovnaniu záväzku za vzniknutú škodu, nedohodol sa s prepravcom inak a súhlasil, aby si príkazca mohol jednostranným úkonom započítať škodu oproti plneniu, na ktoré má nárok dopravca voči prepravcovi. Žalobca v prvostupňovom konaní doložil listinnými dôkazmi na č.l. 50-55 spisu vznik majetkovej ujmy vo výške započítanej sumy z BUDAMAR LOGISTICS, a.s., 2.383,57 Eur (faktúra č. 41100001), pričom tento postup bol medzi
žalobcom a BUDAMAR LOGISTICS, a.s., dojednaný v rámci zmluvy o preprave veci č. 9-C9249. Odvolací súd zo sumáru vykonaných dôkazov, zhodnotených okresným súdom v súlade s § 132 OSP, nemal pochybnosti o vynaložení sumy 2.383,57 Eur žalobcom v súvislosti so škodou pri preprave dotknutej zásielky (tovaru) žalovaným. Obranu žalovaného zoslabovalo i uzavretie písomnej Dohody o urovnaní zo 16.11.2011 so žalobcom (č.l. 56-58 spisu) a zaplatenie časti žalovanej sumy 400,- Eur. V rámci argumentácie žalovaného, odvolacieho dôvodu, ktorý sa týkal len (nového) tvrdenia o fiktívnom zápočte, nemal odvolací súd priestor na preskúmavanie napadnutého meritórneho rozhodnutia vo vecno-právnej rovine z iných hľadísk. Nevyhnutným dôsledkom bolo potvrdenie napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP.
Krajský súd pre úplnosť poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a vyčíslil ich. Priznaná náhrada odvolacích trov na strane žalobcu spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších právnych predpisov, ku dňu vykonania dotknutého úkonu právnej služby - vyjadrenia k odvolaniu s doručením okresnému súdu 20.12.2012. Za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu patrí žalobcovi náhrada v sume 61,41 Eur tarifnej odmeny advokáta + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH 13,81 Eur, takto spolu 82,85 Eur. Priznanú sumu žalovaný nahradí žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP, § 160 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne,
možno ju vymáhať podľa osobitného zákona v exekučnom konaní (Exekučný
poriadok).