Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/260/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou Y..N. J. v právnej veci navrhovateľky: H. L., nar. X.X.XXXX, bytom B. V. XX, O., štátna občianka SR, zast. advokátskou kanceláriou Právne centrum s.r.o, so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, proti odporcovi: X. Y., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/ XXX, Č.H., zast. advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri s.r.o., so sídlom v Trnave, ul. SNP 3, o D. P.S., takto

rozhodol:

Súd určuje, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp. č.XXXX, postaveného na parcele registra „. Č.. XXX/XX, zapísanej na LV Č.. XXXX pre kat. územie Budmerice, obec Budmerice, okres Pezinok, vo veľkosti spoluvlastníckych podielov každý v 1. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške XXX,XX eur a trovy právneho zastúpenia vo výške X XXX,XX Q., na účet jej právneho zástupcu, vedený v O. X. H..U.., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 7.9.2011, podaným na súd dňa 19.9.2011, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v 1 rozostavaného rodinného domu, nachádzajúceho sa na parcele Č.. XXX/XX v obci Budmerice, kat. územie Budmerice. Po zmene, úprave žalobného petitu návrhu v dôsledku v priebehu konania dokončenia stavby rodinného domu, jej kolaudácie a zápisu do katastra nehnuteľností, pripustenej súdom uznesením zo dňa 11.10.2012, sa navrhovateľka v konaní domáhala určenia, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp. Č.. XXXX, postaveného na parcele registra „. Č.. XXX/ XX, zapísanej na I. Č.. XXXX pre kat. územie Budmerice, obec Budmerice, okres Pezinok, vo veľkosti spoluvlastníckych podielov každý v 1. Návrh skutkovo odôvodnila tvrdením, že účastníci v minulosti tvorili pár, obývali spoločnú domácnosť, z ich vzťahu sa narodil maloletý syn, plánovali spoločnú budúcnosť a v súvislosti s jej vlastníctvom pozemku, sa rozhodli spoločne si postaviť dom. Nakoľko ani jeden z nich nemal prostriedky na stavbu domu, jedinou možnosťou bol hypotekárny úver, s ktorým súviselo ručenie záložným právom a keďže odporca mal v tom čase lepšie predpoklady na získanie úveru zo ŠFRB, svoj pozemok previedla na odporcu darovacou zmluvou. Keďže sa im od roku 2004 nepodarilo vybaviť hypotekárny úver, v roku 2008 si zobrala spotrebný úver, z ktorého boli vybudované prípojky na pozemku a základy budúceho rodinného domu. V roku 2009 si vybavila hypotekárny úver, nakoľko v tom čase ona pracovala v banke a mala možnosť čerpať zamestnanecké výhody pri čerpaní úveru. Spolu s odporcom boli solidárnymi spoludlžníkmi zo zmluvy o poskytnutí úveru Č.. XX/XXX/XX. Prostriedky z úveru čerpali spoločne a od júna 2009 obaja spoločne začali s dostavbou domu. Rodinný dom stavali spoločne, svojpomocne, s pomocou rodinných príslušníkov z oboch strán. Stavba prebiehala počas voľného času oboch účastníkov, obaja do stavby investovali veľa času, energie, všetko s výhľadom na spoločnú budúcnosť. V roku 2009 požiadala odporcu o zapísanie svojej osoby do stavebného povolenia, aby pri následnom

zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností sa dostala na list vlastníctva ako jej spoluvlastník. Odporca tak neurobil tvrdiac, že na stavebnom úrade neumožnili zmenu v stavebnom povolení a toto tvrdil aj v banke. Preto sa s odporcom dohodli, že k jej zápisu na list vlastníctva pristúpia neskôr, aby do zimy stihli urobiť aj strechu. Podľa neskorších tvrdení otca odporcu v rozhovore s ňou, ktorý je starostom obce Častá a teda pozná stavebný zákon, tvrdenie svojho syna považoval za nezmysel. Ukázalo sa, že odporca zrejme plánoval vyhnúť sa jej zápisu na list vlastníctva ako spoluvlastníčky. V rozhovore, za prítomnosti ich rodičov, sám uviedol, že ju neplánuje uznať ako spoluvlastníčku rozostavanej stavby. Krátko po začatí stavby sa v ich partnerskom vzťahu objavili nezhody, ktoré vyústili až do rozpadu vzťahu. Vzhľadom na maloletého a zachovanie jeho vzťahu s otcom, aj po rozchode zostala bývať s odporcom v spoločnej domácnosti, avšak pre správanie sa odporcu sa to ukázalo ako neprijateľné. O spoločnom rozostavanom rodinnom dome sa dohodli, že ho spoločne dostavajú a následne predajú, nakoľko za hotový rodinný dom mohli zinkasovať viac peňazí ako za rozostavaný. Preto so stavbou pokračovali spoločne. Ako sa blížilo dokončenie domu, odporcovo správanie sa vo vzťahu k nej v súvislosti so stavbou veľmi zmenilo, pred známymi sa nechal počuť, že ju dostal o všetko, aj o dom, bude tam bývať a ona nedostane nič. Odporca v súčasnosti popiera akékoľvek jej právo k nehnuteľnosti, pozemok už stihol špekulatívne previesť na svojho otca. Na základe uvedeného, nakoľko stavbu ako novú vec vytvorili zo spoločných finančných prostriedkov /úveru/ rovnakou mierou obaja a s poukazom na ust. , má za to, že je podielovou spoluvlastníčkou stavby v polovici. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, zo dňa 18.11.2011, s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť tvrdiac, že stavba bola a mala byť od počiatku na základe dohody účastníkov stavaná do výlučného vlastníctva odporcu, čo potvrdzuje okrem iného darovanie pozemku, na ktorom mala byť stavba postavená, navrhovateľkou do jeho výlučného vlastníctva a to ešte pred začiatkom realizácie stavby a teda navrhovateľkou požadovaný režim podielového spoluvlastníctva stavby je v rozpore s jeho výlučným vlastníctvom pozemku. Argumentácia navrhovateľky, že pozemok previedla na odporcu len za účelom získania hypotekárneho úveru neobstojí, nehnuteľnosti sú totiž spôsobilé byť predmetom záložného práva na účely hypotekárneho úveru bez ohľadu na skutočnosť, že záložca ako vlastník založenej veci je alebo nie je zároveň záložným veriteľom /pozn.: zrejme dlžníkom/. Je však racionálne a logické, aby vlastník stavby bol aj vlastníkom pozemku, čo sa na základe dohody účastníkov udialo na základe darovacej zmluvy. Záverom v písomnom vyjadrení, s poukazom na ust. prvá veta katastrálneho zákona uviedol, že navrhovateľka opak údajov katastra o právach k nehnuteľnostiam, ktoré sú hodnoverné a záväzné, nepreukázala a nemohla preukázať. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: H. L., G. L., T. L., U. Y.Ý., Y. Y., Q. B., H. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä:rodný list. mal. Y. Y., nar. dňa XX.X.XXXX, darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX, zmluva o pôžičke zo dňa 15.11.2004, výpis z I. Č.. XXXX, XXXX kat. územie Budmerice, stavebné povolenie č.j.:P.. XX/XX/BU zo dňa 23.6.2006,zmluva o poskytnutí úveru Č.. XX/XXXX/XX, žiadosti navrhovateľky o čerpanie úveru Č.. XX/XXXX/XX zo dňa 25.6.2009, 3.7.2009, 24.8.2009, geometrický plán Č.. X/XXXX N.. G. U. zo dňa 16.7.2009 na zameranie rozostavanej stavby, znalecký posudok Č.. XX/XXXX N.. T. C. zo dňa 4.9.2009 s prílohami vrátane objednávky navrhovateľky zo dňa 3.9.2009, žiadosť odporcu zo dňa 20.5.2011 o predčasné splatenie úveruč. XX/XXXX/XX, návrh poistnej zmluvy zo dňa 23.6.2009 a poistka o poistení budov a stavieb vo výstavbe č. X XXX XXX XXX zo dňa 24.6.2009, zmluva o úvere Č.. XXXXXX/SU/XX/ XXX zo dňa 27.6.2008, kolaudačné rozhodnutieč.j.: P.. XXX/XXBU zo dňa 11.4.2012, zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok /pozemky vrátane rozostavanej stavby na parcele č. XXX/ XX/ Č.. XX/XXXA/XX zo dňa 20.10.2009, rozhodnutie o prerušení konania č. P.-XXXX/XXXX zo dňa 20.11.2009, späťvzatie návrhu na vklad záložného práva P.-XXXX/XXXX a rozhodnutie o zastavení konania č. P.-XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2009, rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva J. banky č. P. XXXX/XX zo dňa 12.1.2010 na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok / pozemky vrátane rozostavanej stavby na parcele Č.. XXX/XX/ Č.. XX/XXXB/XX zo dňa 27.11.2009, čestné vyhlásenie N.. P. X. zo dňa 19.4.2012, čestné prehlásenie G. L.W. zo dňa 5.5.2012, L. I.H. zo dňa 18.6.2012, potvrdenia OO PZ v Trnave o oznámeniach odporcu na navrhovateľku v súvislosti s realizáciou súdom určeného styku odporcu s mal. Jakubom, rozhodnutie obce Budmerice Č..Y..: XXX/ XXXX zo dňa 13.4.2012 o udelení súpisného čísla, rozhodnutie obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu o vrátenie daru sp. zn. XC XXX/XXXX, vrátane obsahu svedeckej výpovede U. T., potvrdenia J. banky a.s. a ObecBudmerice zo dňa 23.11.2011 o výlučnom stavebníkovi a vlastníkovi stavby,potvrdenie R.U. U..G..C.. zo dňa 18.6.2012, zápisnica OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra č.p.: C.-L.-XXX/PK-T.-XXXX zo dňa 15.8.2011 o podaní vysvetlenia odporcom, faktúry, dodacie listy a ďalšie doklady účastníkov súvisiace s nákupom stavebného materiálu a výkonmi niektorých odborných stavebných práv a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konaniaod roku 1995 „tvorili pár“, od roku 2003 do roku 2006 žili v spoločnej domácnostiv Dubovej u rodičov navrhovateľky. Z ich družkovského vzťahu sa dňa 16.6.2004 narodil maloletý syn Y., o ktorého sa spoločne starali. V rokoch 2006 až 2010 viedli ďalej spoločnú domácnosť v prenajatom byte v Pezinku. Nakoľko plánovali spoločné vlastné bývanie, v roku 2002 navrhovateľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva pozemok L.. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XXX T. v kat. území Budmerice, zapísaný na I. Č.. XXXX, na ktorom zamýšľali postaviť si rodinný dom. Darovacou zmluvou zo dňa 19.8.2004 navrhovateľka tento pozemok bezodplatne previedla na odporcu. Vlastnícke právo odporcu k pozemku vzniklo povolením vkladu pod č. P. XXXX/XXXX dňa 18.10.2004. V zlúčenom územnom a stavebnom konaní, na žiadosť odporcu, ako vlastníka pozemku, stavebný úrad / Spoločný obecný úrad pre územné plánovanie a stavebný poriadok v Budmericiach/ vydal dňa 23.6.2006 pod č. P.U.. XX/XXBU rozhodnutie o povolení stavby, prízemného rodinného domu, na pozemku parc. č. XXX/X v Budmericiach, svojpomocne. Odporca v konaní predložil písomné vyhlásenie N.. P. X. zo dňa 19.4.2012, v ktorom uviedla, že projektovú dokumentáciu na realizáciu rodinného domu v Budmericiach vyhotovila pre jediného vlastníka pozemku a stavebníka stavby - odporcu, s ktorým jediným bol projekt konzultovaný, jemu odovzdaný a jemu v rámci stavebného konania ako stavebníkovi daný súhlas autora projektu na realizáciu stavby podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie. Začiatočnú fázu výstavby /prípravné práce, prípojky, základy domu/ účastníci financovali z úveru /zmluva o bezúčelovom úvere č. XXXXXX/SU/XX/XXX vo výške 150 000,-Sk zo dňa 27.6.2008, uzavretá medzi veriteľom D. X. U. a.s. a dlžníkom navrhovateľkou/. Navrhovateľka v konaní uviedla, že po rozchode s odporcom na konci roku 2008 sa dohodli na spoločnom dokončení rozostavanej stavby za účelom jej finančne výhodnejšieho predaja. Na žiadosť odporcu ako stavebníka zo dňa 15.4.2009 stavebný úrad dňa 20.4.2009 povolil zmenu lehoty dokončenia stavby do 30.6.2011. Následne pokračovanie výstavby rodinného domu účastníci financovali prevažne z účelového úveru/ zmluvao úvere Č.. XX/XXX/XX vo výške 71 000,- eur na výstavbu nehnuteľnosti zo dňa 27.11.2009, uzavretá medzi veriteľom J. X. U. H..U.. a solidárnymi dlžníkmi - účastníkmi konania/. Pre účely splnenia podmienok banky pre poskytnutie tohto úveru navrhovateľka dňa 3.9.2009 písomne objednala vypracovanie znaleckého posudku pre účely zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a následného uzavretia záložnej zmluvy v súvislosti s poskytnutím úveru /.. XXX U./. Tomuto predchádzalo objednanie geometrického zamerania rozostavanej stavby u spoločnosti R. U..G..C.. /.. XXX U./, ktorá spoločnosť v písomnom potvrdení zo dňa 18.6.2012 uviedla, že geometrické zameranie objednala navrhovateľka, pri zameraní stavby bola na stavbe v Budmericiach prítomná spolu s odporcom, obaja na stavbe fyzicky pracovali, po zameraní upresňovali údaje pre geometrický plán, obaja zhodne tvrdili, že na liste vlastníctva budú k rozostavanej stavbe zapísaní ako podieloví spoluvlastníci každý so spoluvlastníckym podielom 1. Podľa vznesených požiadaviek na podielové spoluvlastníctvo bol teda aj vyhotovený geometrický plán Č.. X/XXXX. Obsahu potvrdenia geodetickej spoločnosti zo dňa 18.6.2012, predloženého v konaní navrhovateľkou, zodpovedá obsah geometrického plánu Č.. X/XXXX zo dňa 16.7.2009 /Č.. XXX spisu/, v ktorom sú uvedení účastníci konania ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1. Tento geometrický plán, ktorým bola zameraná rozostavaná stavba a rozčlenený pôvodný pozemok parc. č. XXX/X na novovytvorené pozemky parc. Č.. XXX/X H. XXX/XX, bol podkladom pre zápis zmien na I. Č.. XXXX a zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností na I. Č.. XXXX, avšak do výlučného vlastníctva odporcu. Účelový úver od J. X. H..U.. mal byť zabezpečený zriadením záložného práva veriteľa na nehnuteľnosti: novovytvorený pozemok parc. Č.. XXX/X záhrada o výmere 617m2 s vlastníckym podielom záložcu -odporcu 1/1, novovytvorený pozemok parc. Č.. XXX/XX zastavané plochy o výmere 175m2 a rozostavaná stavba na pozemku parc. Č.. XXX/XX, špecifikovaná na úradne overenom geometrickom pláne Č.. X/XXXX zo dňa 15.7.2009 a v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 7.9.2009, pričom v uzatvorenej písomnej zmluve o zriadení záložného práva Č.. XX/XXXA/XX účastníci uviedli ich spoluvlastnícke podiely k novovytvorenému pozemku parc. Č.. XXX/XX a k rozostavanej stavbe každý P. X/X /..I.. XX U./. Správa katastra Pezinok konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 30.11.2009 najprv konanie P. XXXX/XXXX prerušila z dôvodov, že zmluva nevychádza zo záväzných údajov operátu katastra nehnuteľností /na I. Č.. XXXX W..Ú.. Budmerice bol stále zapísaný pozemok L..Č.. XXX/X orná pôda o výmere 792 m2/, ako aj že bolo potrebné preloženie dokladu o vlastníctve podielu 1 vlastníckeho vzťahu záložcu - navrhovateľky k pozemku L.. Č.. XXX/XX. Na základe späťvzatia návrhu záložným veriteľom a záložcami, bolo konanie o povolenie vkladu záložného práva banky zastavené.

Dňa 27.11.2009 veriteľ Dexia banka Slovensko a.s. uzatvoril záložnú zmluvu na zabezpečenie úveru / zmluva o úvere č. /na novovytvorené pozemky a rozostavanú stavbu iba s odporcom ako záložcom, ktorý bol ako výlučný vlastník predmetu zálohu vedený v katastri nehnuteľností. V súlade so zmluvnou povinnosťou, ktorú obaja účastníci na seba prevzali v čl. XX.X.X. zmluvy o účelovom úvere Č... XX/XXX/XX,navrhovateľka uzavreladňa 24.6.2009 zmluvu o poistení Č.. X XXX XXX XXX predmetu zálohu - rozostavanej stavby /budovy vo výstavbe/, poistné plnenie vinkulovala v prospech záložného veriteľa a následne plnila poistné vo výške 24.99 eur ročne. V návrhu poistnej zmluvy uviedla odporcu ako spoluvlastníka predmetu poistenia. Poskytnutý účastníkom, ako solidárnym dlžníkom, účelový úver na výstavbu nehnuteľnosti veriteľom J. X. U. H..U.. vo výške 71 000,- eur bol splácaný navrhovateľkou z jej účtu do apríla 2011; dňa 20.5.2011 odporca požiadal banku o predčasné splatenie úveru v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie ďaľšieho úveru. Podľa navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, navrhovateľka zmluvne dojednala dodanie stavebného materiálu a vykonanie stavebných prác dňa 4.2.2010 /Č..XXX/, 24.3.2010 /Č..XXX/, 19.5.2010 /Č.. XXX/, 30.10.2010/..XXX/, 12.4.2011 /Č..XXX/, 19.4.2011 /Č..XXX/, 30.11.2010 /Č..XXX/, priebežne úverujúcej banke predkladala žiadosti o čerpanie úverových prostriedkov. Dňa 26.7.2011 navrhovateľka podala na OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra trestné oznámenie na odporcu, ako bývalého priateľa, v súvislosti s tým, že v čase od 8.7.2011 do 11.7.2011 odviezol zo stavby rodinného domu v Budmericiach stavebný materiál, ktorý zakúpila na stavbu ich spoločného domu / Č.. XXX U./. Dňa 15.8.2011 odporca v rámci podania vysvetlenia pred OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra uviedol, že na pozemku v Budmericiach, ktorého je vlastníkom, spoločne so svojou bývalou priateľkou / navrhovateľkou/ začali stavať spoločný rodinný dom, že materiál na stavbu a všetko ostatné financovali zo spoločnej hypotéky, že asi rok nežijú v spoločnej domácnosti, že materiál, ktorý pri stavbe nevyužili odviezol a že doposiaľ s navrhovateľkou nie sú majetkovo vysporiadaní. Vec, posúdená ako priestupok, bola odložená. Podľa aktuálneho ku dňu tohto rozhodnutia zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností je na I. Č.. XXXX pre kat. územie Budmerice zapísaná stavba rodinného domu súp. č. XXXX, stojaca na pozemku parc. č. XXX/XX /predmet tohto konania/, vo vlastníctve odporcu v podiele 1/1. Podkladom pre zápis stavby bolo kolaudačné rozhodnutie č. Výst. XXX/XXBU zo dňa 11.4.2012 a rozhodnutie o udelení súpisného čísla obcou Budmerice č.j.: XXX/XXXX zo dňa 13.4.2012, obe vydané na návrh stavebníka

- odporcu.

V konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC XXX/XXXX sa navrhovateľka proti odporcovi návrhom zo dňa 12.9.2011 domáha vrátenia daru, resp. vydania peňažnej náhrady za dar /pozemok parc. Č.. XXX/X o výmere 792m2, kat. územie Budmerice/. Vec nie je právoplatne skončená. Navrhovateľka v konaní pred súdom na podanom návrhu, vrátane skutkových tvrdení, zotrvala. Vypovedala, že dôvodom darovania pozemku odporcovi bola skutočnosť, že po narodení ich syna sa s odporcom rozhodli na pozemku stavať dom, najvýhodnejší sa javil príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ten však neuznával solidárnych dlžníkov a ona bola v tom čase na materskej dovolenke, tak to padlo. Odporcovi sa po nadobudnutí pozemku nepodarilo získať úver,lebo nenašiel ručiteľa. Po skončení materskej dovolenky sa zamestnala v banke, kde jej bol poskytnutý výhodný zamestnanecký úver vo výške 150 000,-Sk. Z neho vybudovali prípojky a základovú dosku. S odporcom sa dohodli, že jej spoluvlastnícke právo budú riešiť spoločným zápisom na stavebnom povolení, pri zápise rozostavanej stavby do katastra, preto si brali úvery s postupným financovaním. Takto sa odporca vyjadril pred geodetom, aj v banke pri vybavovaní úveru. Z hypotekárneho úveru zrealizovali dostavbu do štádia, kedy chýbalo len vnútorné zariadenie, podlahy a sanita. Odporca sa začal vyhýbať tomu, aby bola zapísaná do stavebného povolenia. Snažili sa dostať stavbu čo najskôr pod strechu, preto to vtedy neriešili, ale pred zamestnancami banky sa dohodli, že tak urobia pri kolaudácii. Ich vzťah sa ale rozpadol, správanie odporcu sa zmenilo. Na Silvestra 2008 odporcovi oznámila, že ich vzťah nemá zmysel, že nebudú spolu žiť, že dom dostavajú a so ziskom predajú, s čím súhlasil. V máji 2011 pri spoločnom stretnutí s rodičmi sa odporca nevyjadril ako ďalej, ale tvrdil, že si všetko nechá. V auguste 2011 sa dozvedela od banky, že odporca požiadal o predčasné splatenie úveru, čím ju z toho chcel úplne vylúčiť, ako aj že pozemok previedol na svojho otca. Odporca v konaní pred súdom zotrval na nesúhlasnom stanovisku tvrdiac, že navrhovateľka naňho previedla svoj pozemok ako protislužbu za to, že za ňu vyrovnal podlžnosť voči jej bratovi v sume 350 000,-Sk, z ktorých prostriedkov pozemok kupovala. Výstavbu domu chceli s navrhovateľkou riešiť z prostriedkov od ŠFRB. Dohoda s navrhovateľkou bola taká, že od začiatku to celé bude jeho až do kolaudácie a potom sa ďalej dohodnú, čo s tým. Pôvodne uvažovali tam spoločne bývať z dôvodu stiesnených podmienok v prenajatom byte v Pezinku, kam sa odsťahovali po nezhodách navrhovateľky

a jej matky z domácnosti rodičov navrhovateľky. V roku 2009 spoločne získali hypotéku a z toho sa financovala výstavba domu. Navrhovateľka mu síce na Silvestra 2008 povedala, že sa rozchádzajú, na čo jej povedal, aby nebláznila, že budú spolu bývať v dome, spoločne vychovávať syna a že to bude iné. S navrhovateľkou sa rozišli až v roku 2010, kedy si našla známosť a požiadala ho, aby sa odsťahoval. Úver vyplatil predčasne na podnet banky, lebo porušili zmluvu nedodržaním lehoty čerpania a obával sa o investície, keďže nehnuteľnosti boli založené v prospech banky. Svedok H. L., otec navrhovateľky v konaní vypovedal, že navrhovateľka darovala dom odporcovi, aby si mohol vziať úver a z neho aby si spoločne postavili dom, aby mal protihodnotu, čím ručiť. Úver si nakoniec vybavila navrhovateľka. On spoločne s odporcom potom vybudovali základy domu, celý dom zväčša postavil on s odporcom, pričom odporca stále tvrdil, že to stavajú spoločne s navrhovateľkou. Na stavbe pracovala fyzicky aj navrhovateľka. Pre cudzieho by nestaval. Od navrhovateľky vie, že keď sa v roku 2010 rozišli, dohodli sa, že dom dostavajú, skolaudujú, predajú a rozdelia sa. Odporca sa pred ním vyjadril, že svoj postoj k domu zmenil pre to, že navrhovateľka s ním už nechce byť. Svedkyňa T. L., matka navrhovateľky vypovedala, že o darovaní pozemku navrhovateľkou odporcovi sa dozvedela až od otca odporcu, ktorému sa to nepáčilo, keďže stavali dom spoločne, že pozemok mal byť na oboch. Mysleli si, že keď účastníci žijú spolu, stavajú, že to bude spoločné. Stavba bola realizovaná svojpomocne, pracoval tam jej manžel, pomáhala aj ona, varila, aj jej syn G. L.. Materiál zabezpečoval prevažne odporca, lebo pracoval v stavebninách, navrhovateľka splácala úver z ktorého stavbu financovali. Na stavbe pracoval aj otec odporcu, niektoré práce vykonal aj jej synovec L. I.. Navrhovateľka a odporca pred nimi a okolím vystupovali vo vzťahu k stavbe tak, že je to spoločná stavba, spoločný dom. Až na stretnutí u rodičov odporcu, kam prišli doriešiť záležitosť s domom po tom, čo sa účastníci rozišli, sa odporca po prvý krát vyjadril, že dom je len jeho, že navrhovateľku nedá na list vlastníctva, nič jej nedá, bol arogantný. Svedok U. Y., otec odporcu, vypovedal, že účastníci začali spolu žiť v dome u rodičov navrhovateľky, došli s tým, že sa chcú osamostatniť, čo s manželkou schvaľovali. Povedali, že kúpili pozemok a chcú stavať dom. Pôvodne bol pozemok navrhovateľkin, nevie prečo ho prepísala na odporcu, Zdalo sa mu to nelogické, keď dvaja majú spolu niečo budovať, tak majú mať polovicu, aj kvôli stavebnému povoleniu, aj to môže byť na polovicu aj keď nie sú manželmi, keď spolu žijú a niečo budujú. Odporca vybavoval všetko okolo stavebného povolenia. Potom začali stavať, aj s ich finančnou výpomocou, dali im 2x po 100 000,-Sk, aby mohli pokračovať, keď ešte nemali vybavený úver. Podľa jeho informácii dával odporca navrhovateľke peniaze na splácanie úveru a medzitým sa staval dom, svojpomocne, ním, odporcom a otcom navrhovateľky. Iba odborné práce /strecha/ sa robili dodávateľsky. Keď dom dochádzal do štádia, že sa tam mohli nasťahovať, bohužiaľ si navrhovateľka našla frajera a s odporcom sa rozišli. Účastníci sa nikdy pred ním nevyjadrili, že by stavali dom iba pre odporcu, dom stavali spoločne. Keď sa na dome prestalo robiť, banka hrozila sankciami, lebo bol dohodnutý termín kolaudácie a bolo treba úver doplatiť alebo sa bude dom exekuovať,na žiadosť odporcu s manželkou v banke zložili celoživotné úspory 27 000,-eur na splatenie hypotéky a odporca ako určitú protihodnotu, alebo garanciu, prepísal pozemok naňho. Po rozchode účastníkov, v auguste alebo septembri 2010, ich navštívila navrhovateľka s rodičmi, malo sa riešiť, ako si vyporiadajú nehnuteľnosti, bolo tam veľa emócií, navrhovateľka trvala na tom, aby bola zapísaná do stavebného povolenia a na list vlastníctva. Na stretnutí sa na ničom nedohodli. Svedok Q. B., kamarát účastníkov od detstva, vypovedal že v roku 2009 v obci Častá si staval dom, preto s odporcom riešili nejaké technické veci ohľadom materiálov a technológií na jeho dome. Raz keď za ním odporca prišiel, povedal že kúpil pozemok a že chcú s navrhovateľkou spoločne stavať dom na tomto pozemku, lebo v ňom plánujú viesť spoločnú domácnosť, bývať tam aj s ich mal. synom. Od odporcu sa neskôr dozvedel o ich nezhodách a rozchode. Svedkyňa N.. H. W., kamarátka navrhovateľky od detstva, vypovedala, že na základe informácie od navrhovateľky o voľných pozemkoch na predaj v Budmericiach, si aj ona kúpila pozemok, lebo tiež chcela riešiť svoju bytovú otázku, o X parcely ďalej, ako navrhovateľka. Následne viedli rozhovory o otázkach výhodného financovania výstavby rodinných domov. Osobne vídavala na pozemku pracovať pri výstavbe navrhovateľku, od začiatku až do rozchodu s odporcom, jej otca, brata, odporcu, jeho otca a brata. Hocikedy, keď sa stretla s účastníkmi, sa vo vzťahu k domu vyjadrovali v množnom čísle, dom si navrhla navrhovateľka, vysnívala si kde bude mať záhradu, vysadila si tam prvé stromy. Ešte v lete 2010 boli spolu, na jeseň jej navrhovateľka povedala, že už spolu nie sú, až neskôr sa dozvedela o tom, že odporca je výlučným vlastníkom domu. Svedkyňa Y. Y., vdova po zomrelom bratovi odporcu, vypovedala, že ešte dávnejšie, než účastníci začali spolu žiť, mali víziu spoločného bývania.Navrhovateľka kúpila pozemok, kde plánovala s odporcom postaviť dom, v ktorom chceli bývať. Keďže zostala tehotná a nemali veľa finančných prostriedkov, odporca jej navrhol, že si požičia zo ŠFRB, ale potom by pozemok musel byť písaný naňho,

navrhovateľke ako žene by úver nedali. Takto to spomenul odporca, keď bol u nich na návšteve. Vie,že navrhovateľka pozemok previedla na odporcu a potom začali spoločne stavať dom najprv zo spotrebného úveru, ktorý si zobrala navrhovateľka a potom z hypotekárneho úveru, ktorý si vzali na rozostavanú stavbu. O tom, že vlastníctvo nebolo spätne prepísané na navrhovateľku, sa dozvedela až po ich rozchode. Dovtedy, vzhľadom na všetky súvislosti predpokladala, že je to ich spoločné vlastníctvo, keďže spolu žili, mali spolu dieťa, spoločne zariaďovali veci. V konaní, vedenom pod sp. zn. XC XXX/XXXX vypočutá svedkyňa U. T. vypovedala, že navrhovateľka bola jej kolegyňa v práci, v J. banke, kde pracovala od roku 2009 do roku 2011. S účastníkmi sa stretávala aj súkromne, z ich vzájomných rozhovorov má poznatok o tom, že navrhovateľka vlastnila v Budmericiach pozemok, na ktorom si účastníci spoločne stavali dom z úveru, ktorý si navrhovateľka vzala u zamestnávateľa a po tom, čo sa účastníci rozišli, plánovali dom dostavať a predať. Bola osobne prítomná pri rozhovore účastníkov, keď sa navrhovateľka pýtala odporcu prečo nie je v stavebnom povolení uvedená aj ona, jej odporca hovoril, že sa to nedá a že sa to dopíše, keď budú dom kolaudovať. Podľa § 126 ods.1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Z cit. ust. vyplýva, že jedným z prostriedkov ochrany vlastníckeho práva k hnuteľným i nehnuteľným veciam je žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 pís. c) O.sp. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (G. XX/XXXX). Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ v znení nesk. zmien, sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností / pís.c)/ hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju preto má za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak / /. Opodstatnenosť predmetného určovacieho návrhu v zmysle pís. c) navrhovateľka preukázalaneexistenciou zápisu ňou tvrdeného spoluvlastníckeho práva k stavbe v katastri nehnuteľností. Podľa Obč. zák. predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to povaha veci pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa , Obč. zák. veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Rozhodným okamihom vzniku stavby je okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Tým je stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia; od tohto okamihu všetko, čo následne k stavbe „prirastie“, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamžiku jej vzniku /z rozsudku NS ČR sp. zn. Stavba nie je súčasťou pozemku / Obč. zák./. Podľa Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných skutočností ustanovených zákonom je možné vydržaním, k strateným, skrytým a opusteným veciam, vytvorením novej veci, prírastkom a spracovaním, príklepom licitátora, priamo zákonom. Vytvorenie /zhotovenie/ veci je samostatnou právnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami, ktoré nastanú bez ohľadu na to, či ide o vytvorenie hnuteľnej veci alebo zhotovenie nehnuteľnej veci / stavby/. V prípade zriadenia novej stavby sa nadobudnutie vlastníckeho práva k nej zapíše do katastra nehnuteľností záznamom podľa ,, kat. zákona. Podľa vyššie uvedeného katastrálneho zákona pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa nepreukáže niečo iné. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo za konania vyšlo najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, v súlade s .

Podľa veta prvá a druhá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby na preukázanie svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia podľa a ) označili dôkazy (dôkazná povinnosť podľa , ). Nesplnenie tejto povinnosti stíha účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný prípad aplikovaný. Z toho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. S poukazom na cit. ust. ustanovenie vyššie uvedeného katastrálneho zákona procesnou povinnosťou navrhovateľky teda bolo v tomto konaní uniesť dôkazné bremeno tvrdenia opaku domnienky výlučného vlastníctva odporcu, ku dňu tohto rozhodnutia už dokončenej, stavby rodinného domu v Budmericiach. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané predovšetkým, že medzi účastníkmi, spoločne sa na vytvorení veci /zhotovení novej stavby/podieľajúcich, k dohode o nadobudnutítejto veci do výlučného vlastníctva iba odporcu, pred začatím stavby, príp. pred okamihom jej vzniku, nedohodli. V tejto súvislosti svedok Y. vypovedal, že sa o výlučnom nadobudnutí stavby jeho synom nikdy v rodine nehovorilo. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k novovytvorenej veci - stavbe rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísanej na I. Č.. XXXX v kat. území Budmerice, s prideleným za konania súpisným číslom XXXX,v čase pred jej vytvorením, existoval úmysel účastníkov nadobudnúť stavbu do ich podielového spoluvlastníctva tak, ako v konaní od počiatku tvrdila navrhovateľka. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotiac výpovede účastníkov, v konaní vypočutých svedkov, ktorí zhodne vypovedali o blízkom spolužití účastníkovkonania, prinajmenšom, od roku 2003 do roku 2010, vedení spoločnej domácnosti, vrátane spoločnej starostlivosti o ich spoločného maloletého syna, o ich spoločnom zámere vybudovať si vlastné bývanie /rodinný dom/ a založiť si vlastnú spoločnú domácnosť. Týmto záverom zodpovedá aj súdom v konaní zistené spoločné konanie účastníkov, vo vzájomnej zhode a úzkej súčinnosti, pri získavaní finančných prostriedkov na realizáciu tohto zámeru, pri plnení z úverových zmlúv vyplývajúcich zmluvných záväzkov /splácanie úverov, poistenie rozostavanej stavby, zriadenie záložného práva/, pri zabezpečovaní potrebného stavebného materiálu, ako aj fyzický výkon samotných stavebných prác pri vytváraní novej veci - stavby rodinného domu. Okamihom vzniku novovytvorenej stavby teda vzniklo aj podielové spoluvlastníctvo účastníkov k takto vytvorenej veci, v podieloch 1, s konštitutívnym účinkom. Ako vypovedal svedok Y., k rozchodu účastníkov došlo v štádiu stavby, keď sa tam už mohli nasťahovať. Právne relevantnému úmyslu účastníkov založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, v spoluvlastníckych podieloch 1 nasvedčuje samotné vyjadrenie odporcu dňa 15.8.2011 odporca v rámci podania vysvetlenia pred OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra, kedy uviedol, že na pozemku v Budmericiach, ktorého je vlastníkom, spoločne so svojou bývalou priateľkou /navrhovateľkou/ začali stavať spoločný rodinný dom, taktiež jeho vyjadrenie pre pracovníkom geodetickej kancelárie pri zameriavaní novostavby, na základe ktorého vyjadrenia geodetická kancelária vyhotovila geometrický plán č. 9/2009 zo dňa 15.7.2009, na ktorom vyznačila účastníkov ako podielových spoluvlastníkov posudzovaných nehnuteľností a v nakoniec aj obsah zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXA/ XX, odporcom, ako jedným zo solidárnych dlžníkov aj podpísaná a predložená orgánu katastra na katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva, v ktorej účastníci uviedli ich spoluvlastnícke podiely k novovytvorenému pozemku parc. Č.. XXX/XX a k rozostavanej stavbe každý v 1/2. Z uvedeného je teda nepochybný vtedajší úmysel odporcu s navrhovateľkou spoluvlastnícky režim k stavbe založiť. K obrane odporcu, že dohoda medzi účastníkmi o vzniku ich podielového spoluvlastníctva k stavbe neexistovala, nebola uzavretá písomne, že iba odporca bol vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba postavila, iba odporca bol stavebníkom, iba jemu bolo vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o udelení súpisného čísla stavbe: Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda, uzatvorená medzi nimi, o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť písomná /nejedná sa o prevod nehnuteľnosti a nejde ani o prípad budúceho prevodu nehnuteľnosti, ale o dohodu spoluvlastníkov o založení spoluvlastníckeho vzťahu k novej nehnuteľnej veci, na ktorý prípad požiadavka písomnej formy v zmysle Obč. zák. nedopadá/ a nie je nevyhnutné, aby sa v nej účastníci dopredu dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. tým, že veľkosť podielu bude závisieť na miere participácie jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby; pokiaľ

by podiely neboli dohodnuté, sú rovnaké /§137 ods. 2 Obč. zák.; G. XX/XXXX/. Súd sa v tomto konaní nestotožnil so stanoviskom NS SR sp. zn. XCdo XX/XX, podľa ktorého bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe, uzatvorenej pred zahájením stavby, nemôže podielové spoluvlastníctvo k stavbe vzniknúť, nakoľko je v praktickom živote ťažko akceptovateľné, nakoľko nerieši zásadnú otázku vlastníckeho režimu tam, kde by sa stavebníci nedohodli na spoluvlastníctve, ale ani na tom, že stavba bude vo výlučnom vlastníctve niektorého z nich a z okolností prípadu by nebolo možné vyvodiť objektívny záver o výlučnom vlastníctve niektorého zo stavebníkov. Z rozhodnutia nie je zrejmé kto by bol vlastníkom takto vzniknutej veci, nie je zrejmé akým spôsobom by boli upravené práva a povinnosti stavebníkov, ako by boli riešené prípadné finančné nároky osôb, ktoré na vzniku stavby participovali. Pri posúdení okolností tohto prípadu súd prihliadol na právny názor NS ČR, vyjadrený v časove aktuálnejšom rozhodnutí zo dňa 5.11.2002 sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX: X. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s /právne relevantne prejaveným/ úmyslom mať ju pre seba /stavebník/. Nie je rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. 2. Pre posúdenie vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe, vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody, uzatvorenej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo len ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k nove stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb, sú stavebníkmi všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi. V odôvodnení tohto rozhodnutia NS ČR uvádza: Vlastníctvo k novo zhotovenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu, nadobúda k nej vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s /právne relevantne prejaveným/ úmyslom mať ju pre seba /viď aj Nález ÚS ČR zo dňa 25.9.1997 sp. zn. III. Ú. XXX/XX/. Nie je rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Vzhľadom k tomu, že stavba nie je súčasťou pozemku, nie je pre nadobudnutie vlastníctva k stavbe rozhodujúce vlastníctvo pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ ale stavbu vykonáva viacero osôb, ktoré o vlastníctve stavby neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb /ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami/, nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak tomu bude najmä ak viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadia stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou aj dodaním materiálu, ak nevyplýva z okolností veci ohľadom vlastníckych vzťahov k stavbe nieči iné. Samotná skutočnosť, že sa stavebníci dohodli len na „spoločnom užívaní“ bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve stavby, ešte nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva. Pri posudzovaní prípadu je treba vždy prihliadať ku všetkým okolnostiam veci. Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie súdu v tejto veci bude záznamuschopnou listinou v zmysle , čím sa zabezpečí istota v právnom postavení navrhovateľky ako podielového spoluvlastníka spornej stavby rodinného domu. O náhrade trov v konaní plne úspešnej navrhovateľky súd rozhodol podľa , ods. 18 Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia navrhovateľky zo dňa 7.11.2013 bolo podané včas / podané na pošte dňa 7.11.2013/. Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1 835,48 eur, takto: Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7.9.2011 57,- eur Písomné podanie na súd - žaloba o určenie vlastníckeho práva zo dňa 07.09.2011 57,- eur Porada s klientom dňa 17.4.2012 v trvaní 1,5 hod.(2/3 základ, sadzby) 39,13 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 19.04.2012 58,69 eur Porada s klientom dňa 30.4.2012 v trvaní 1 hod. (2/3 základ, sadzby)39,13 eur Písomné podanie na súd-vyjadrenie zo dňa 2.5.2012 58,69 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 28.6.2012 58,69 eur Porada s klientom dňa 8.10.2012 v trvaní 1 hod. (2/3 základ, sadzby)39,13 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 11.10.2012 58,69 eur Porada s klientom dňa 18.2.2013 v trvaní 1 hod. (2/3 základ, sadzby)40,05 eur

Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 21.3.2013 60,07 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 23.4.2013 60,07 eur Porada s klientom dňa 2.5.2013 v trvaní 2 hod. (2 x 2/3 základ, sadzby)80,09 eur Písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľky k výsledkom dokazovania 20 dňa 13.5.2013 60,07 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 23.5.2013 15,02 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 04.7.2013 60,07 eur Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 25.7.2013 30,04 eur Spolu: 871,63 eur + 130,71 eur (2x režijný paušál, á 7,41 eur, 7x režijný paušál, á 7,63 eur, 8x režijný paušál, á 7,81 eur) + 20% DPH (200,47 eur) = 1.202.81 eur. Hotové výdavky a cestovné náhrady: Rok 2012:Spotrebované pohonné hmoty: (Bratislava - Pezinok a späť)spotreba:6.8 I na 100 km; priemerná cena za 1 I PH (benzín): 1,564 eur; za 50 km (Bratislava - Pezinok, tam a späť, á 25,- km); spolu: 5,32 eur Cestovné náhrady:0,183 Eur za km; za 50 km spolu: 9,15 eur; 3x pojednávanie na OS Pezinok = 43,41 eur Rok 2013:Spotrebované pohonné hmoty: (Bratislava - Pezinok a späť)spotreba: 6.8 I na 100 km; priemerná cena za 1 I PH(benzín): 1,492 eur; za 50 km (Bratislava - Pezinok, tam a späť, á 25,- km); spolu: 5,07 eur Cestovné náhrady:0,183 Eur za km; za 50 km spolu: 9,15 eur; 5x pojednávanie na OS Pezinok = 71,10 eur Hotové výdavky a cestovné náhrady za rok 2012 a 2013 spolu: 114,51 eur + 20% DPH (22,90) = 137,41 eur Náhrada za stratu času: Rok 2012: 12,71 eur za každú načatú polhodinu; cesta Bratislava - Pezinok: 2 začaté polhodiny, cesta Pezinok - Bratislava: 2 začaté polhodiny; spolu 4 x 12,71 eur = 50,84 eur x 3 pojednávania = 152,52 eur Rok 2013: 13,01 eur za každú načatú polhodinu; cesta Bratislava - Pezinok: 2 začaté polhodiny, cesta Pezinok - Bratislava: 2 začaté polhodiny; spolu 4 x 13,01 eur = 52,04 x 3 pojednávania = 152,52 eur x 5 pojednávaní = 260,20 eur. Náhrady za stratu času spolu za roky 2012 a 2013: 412,72 + 20% DPH (82,54 eur) = 495,26 eur. V súlade s ust. súd priznal navrhovateľke trovy konania vo výške 132, eur /náhrada hotových výdavkov za súdne poplatky/ a trovy právneho zastúpenia vo výške spolu 1 835,48 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov zistil, že právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy v celom rozsahu v súlade s obsahom spisu a Vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy znení účinnom v čase príslušného úkonu právnej služby, , , ,,, , , , ,, , , ako aj o cestovných náhradách a Opatrením MPSVaR SR č. Podľa Vyhl. MS SR č. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, mak táto vyhláška neustanovuje inak. Nakoľko boli trovy vyčíslené iba z tarifnej odmeny ustanovenej v Vyhlášky /základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami/, súd trovy priznal iba v tejto výške, hoci predmet konania - rozostavaná stavba bol oceniteľný v peniazoch. Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Ak súd uložil rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku / veta prvá /.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( veta prvá ).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach () je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa totorozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ( O.s.p).