Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-178-2013.pdf
PDF · 111.35 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/178/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, proti odporkyni: U. K., K.. XX.XX.XXXX, O. P.. X. I. XXX/XlX, B., o zaplatenie 262,09 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 262,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 336,61 Eur od 21.11.2007 do 26.10.2011, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 236,61 Eur od 27.10.2011 do 01.12.2011, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 136,61 Eur od 02.12.2011 do 22.12.2011, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 36,61 Eur od 23.12.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 336,61 Eur od 21.11.2007 do 26.10.2011, s úrokom z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 236,61 Eur od 27.10.2011 do 01.12.2011, s úrokom z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 136,61 Eur od 02.12.2011 do 22.12.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 36,61 Eur od 23.12.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy konania vo výške 70,52 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.03.201327.03.2013, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 27.03.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 262,09 Eur s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o úvere poskytol odporkyni úver a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať formou 24 mesačných splátok. Odporkyňa dlžnú sumu nezaplatila.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o úvere; výpis z obchodného registra; obchodné podmienky; oznámenie o postúpení; rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 07.11.2013, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto. Na základe uvedeného súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 07.11.2006 mal súd preukázané, že danú zmluvu uzavrel právny predchodca navrhovateľa a odporca, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 31.750,- Sk za účelom nákupu spálňovej zostavy, pričom odporkyňa sa zaviazala úver splácať v 24 splátkach po 1.270,- Sk.
Cena úveru bola 31.750,- Sk, pričom RPMN bola 28,45 %.
Súd mal zistené, že právny predchodca navrhovateľa postúpil danú pohľadávku zmluvou o postúpení, na základe čoho je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní. Postúpenie bolo odporcovi riadne oznámené, a to písomne.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 07.11.2006, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z., v zmysle § 1 ods.1 ktorého tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nejde o žiadnu výnimku v zmysle § 1 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z., zmluvný vzťah sa spravuje citovaným zákonom.
Podľa § 2 zák.č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou
- zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa Obchodným zákonníkom, keďže zmluvný vzťah je absolútnym obchodom v zmysle platnej právnej úpravy.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je však spotrebiteľským vzťahom.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, predmetom ktorej je spotrebiteľský úver,. Preto táto zmluva sa spravuje ustanoveniami zák.č. 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníka lex specialis, keďže Obchodný zákonník upravuje zmluvu o úvere.
Zo zmluvy vyplýva, že odporkyňa žiadala o úver vo výške 31.750,- Sk dňa 07.11.2006, na základe čoho bola uzavretá zmluva o úvere a odporkyňa sa zaviazala splácať úver vo výške 1.053,91 Eur v 24 splátkach po 42,16 Eur.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa nesplácala úver riadne a včas. Úver splatila iba čiastočne, a to vo výške 336,61 Eur.
Pohľadávka navrhovateľa ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 262,09 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 36,61 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 225,48 Eur, ktorá je v súlade so zmluvnými ustanoveniami (čl. 12 Všeobecných obchodných podmienok), nakoľko odporkyňa sa so splácaním úveru dostala do omeškania.
Navrhovateľ zároveň predložil spolu so zmluvou Obchodné podmienky.
Navrhovateľ si uplatnil sankčné úroky v zmysle článku 12.3 Obchodných podmienok, v zmysle ktorých v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.
Dňa 07.11.2013 bolo súdu doručené podanie odporkyne, v ktorom uviedla, že pohľadávku zo zmluvy nespochybňuje a dlžnú sumu uhradí v plnej výške. (l.č.50)
Skutočnosti tvrdené navrhovateľom neboli nikým a ničím spochybnené.
Odporkyňa taktiež žalovanú istinu nespochybnila.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti, a to s poukazom na § 153 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené skutočnosti, na základe ktorých odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 262,09 Eur spolu so sankčným úrokom.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom. Výšku úrokovej sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že súd žalobnému návrhu vyhovel, navrhovateľ bol úspešným účastníkom v konaní a má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcovi.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci v sume 70,53 eur : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 21,58 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + 20% DPH, 2/ podanie žaloby v sume 21,58 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + 20% DPH.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 16,50 eur a titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu 70,52 eur, pozostávajúcu :
1..za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v uplatnenej sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 5,87 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,26 eur,
2.za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v uplatnenej sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 5,87 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,26 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 87,02 eur (trovy právneho zastúpenia v sume 70,52 eur + súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur), a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. i OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).