Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-254-2012.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/254/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 27. 09. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125,- Eur ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 602,99 Eur.
Navrhovateľ vo svojej žalobe uvádzal, že sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorú má zaplatiť odporca z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Navrhovateľ uviedol, že v rámci exekúcie, ktorá sa viedla pred súdnym exekútorom, ktorý jej pridelil sp. zn. N. XXXX/XXXX exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že túto zamietol až dňa 18. 04. 2012 a k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, kedy bol v omeškaní viac ako 327 dní.
Podľa tvrdenia navrhovateľa pritom exekučné konanie začalo dňa 27. 05. 2011.
Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný, pričom vo svojom písomnom vyjadrení namietal procesné podmienky uplatnenia nárokov na súde, namietal hmotno- právne podmienky i uplatnenie takéhoto nároku a z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.
Odporca uviedol, že navrhovateľom podané žaloby majú viaceré nedostatky, napríklad sú zmätočne uvedení povinní, nie sú v nich uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, pod ktorými sú vedené na súde, chýbali relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenia celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil ani 1 relevantný dôkaz a v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má vznášať sám.
Odporca ďalej vytýkal v podanej žalobe to, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody, kedy v žalobách sa rôzne tituly prelínajú a navrhovateľ namieta jednak nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ako aj rozhodnutie o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, čo by mohlo znamenať, že namieta nezákonné rozhodnutie.
Poukázal na to, že navrhovateľ podal žaloby o náhradu škody pred uplynutím 6 mesačnej lehoty tak, ako je stanovená v § 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z. z.
Namietal uplatnenú materiálnu škodu, kedy navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné povedať len za hypotetické. Navrhovateľ v žalobe neuvádza, či paušalizované vecné náklady predstavujú škodu podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z.
Na uplatnenú nemajetkovú ujmu odporca uviedol, že kritériá pre jej výšku sú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z. z., pričom navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu k zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho podnikateľské postupy. Navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v peniazoch.
Súd vo veci vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX, z ktorého zistil, že návrh bol prijatý Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa, v postavení oprávneného proti povinnému dňa 05. 08. 2011. Súd ďalej zistil, že návrh na udelenie poverenia bol zamietnutý exekučným súdom dňa 15. 03. 2012 a po podaní odvolania zo strany oprávneného bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, pod č. k. XXCoe/XX/XXXX - XXX, zo dňa 28. 08. 2013.
Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov, fyzických a právnických osôb.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. v stave účinnom od 01. 06. 2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia, alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie a poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia, vykonateľného podľa § 26 Zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrh na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/. Ak súd zistí, rozpor v žiadosti, alebo v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX došlo k porušeniu jeho práva spočívajúcom v nesprávnom úradnom postupe súdu pri dodržiavaní lehoty na vydanie poverenia, resp. rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sú nepravdivé a nezodpovedajú skutočnému stavu veci.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v exekučnej veci, ktorá je predmetom tohto konania a je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica bolo po podaní návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté tak, že súd túto žiadosť o udelenie poverenia zamietol, pričom voči takémuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie, čo aj oprávnený v tomto konaní využil, odvolanie vo veci podal a následne rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil svojim rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013. Je možné uvažovať o tom, že v súčasnej dobe exekučné konanie bude zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Zák. č. 233/1995 Z. z.
Súd zistil, že skutkové okolnosti tak, ako ich uvádza navrhovateľ, nezodpovedajú skutočnému stavu veci najmä v tom, že konanie podľa tvrdenia navrhovateľa malo začať dňa 27. 05. 2011, pričom v skutočnosti začalo až 05. 08. 2011, rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie malo dôjsť dňa 18. 04. 2012, pričom v skutočnosti k takémuto rozhodnutiu došlo dňa 15. 03. 2012.
Súd uvádza, že v zmysle platnej právnej úpravy je legálny postup pri udelení, resp. zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia taký, že súd v prípade, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, vydá písomné poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu a to v lehote 15 dní. Takáto lehota však neplatí, pokiaľ sa jedná o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Zák. č. 233/1995 Z. z.
Postup súdu, kedy zistí takýto rozpor v žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučnom titule so zákonom vedie k tomu, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne bez toho, aby zákon uvádzal akúkoľvek lehotu na vydanie takéhoto rozhodnutia. V uvedenom exekučnom konaní je zrejmé, že súd takýto rozpor v konaní zistil, a preto žiadosť súdneho exekútora na vydanie exekúcie zamietol, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Banskej Bystrici.
Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že od začatia konania do rozhodnutia exekučného súdu uplynulo obdobie niekoľkých desiatok, resp. stovák dní, čo je však údaj zavádzajúci a nezodpovedá skutočnosti. Navrhovateľ uvádza vo svojej žalobe jednak nesprávne dátumy čo by bolo možné chápať aj ako jeho nedbalý prístup, kedy nevenoval dostatočnú pozornosť presnosti, určitosti a úplnosti žaloby. Jednak dochádzalo k nesprávnosti ohľadne dĺžky lehôt uvádzaných, vrátane doby od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do podania žiadosti exekútora o udelenie poverenia na príslušný exekučný súd a do rozhodnutia o nej a to len v prípade, kedy sa vydáva poverenie, pokiaľ nie sú splnené podmienky, pri ktorých ani v tomto prípade takáto lehota neplatí.. Je pravdou, že exekučný poriadok ustanovuje lehotu súdnemu exekútorovi na doručenie žiadosti o udelenie na poverenie exekučnému súdu, avšak táto nie je predmetom tohto konania.
Súd v exekučnej veci postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. a to v znení účinnom ku dňu rozhodnutia o tejto žiadosti, pričom rozhodol tak, že túto žiadosť zamietol a ďalším legálnym postupom bude zastavenie exekučného konania.
Z uvedeného potom vyplýva, že tu nie je splnená základená hmotno-právna podmienka pre zodpovednosť odporcu spočívajúcom v tom, že by došlo k porušeniu práva v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z., a preto súd bez ďalšieho návrhu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ v konaní reagoval na doručenie predvolania na pojednávaní tak, že žiadal nariadené pojednávanie vo veci zrušiť a zároveň podal návrh na prerušenie konania a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto dôvod súd nepovažoval za dôvod vážny pre odročenie, resp. zrušenie pojednávania, a preto súd konal a rozhodol aj bez prítomnosti navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu.
K uvedenému súd konštatuje, že v danom prípade bola námietka zaujatosti zo strany navrhovateľa podaná súčasne s podaním žaloby vo veci samej. O námietke rozhodoval funkčne nadriadený súd a to
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodol o tom, že v predmetnej veci konajúci sudca a ani ďalší sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica (okrem konkrétne vymenovaných sudcov tunajšieho súdu) nie je vylúčený z rozhodovania v tejto veci. Na základe uvedeného potom prvostupňový súd naďalej konal vo veci s tým sudcom, ktorý nie je vylúčený z rozhodovania v zmysle ustanovenia § 14 a nasl. O.s.p.
Na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia zákona by bol dôvod v prípade, že by išlo o takú otázku, ktorú súd nie je oprávnený riešiť, pretože spadá do právomoci iného orgánu, prípadne, ak prebieha konanie o takej otázke, ktorá v konečnom dôsledku môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Takou by bola okolnosť, alebo skutočnosť, ktorá má vplyv na merito veci, nie však otázka procesného charakteru, ako je napríklad zaujatosť sudcu a jeho vylúčenie z rozhodovania o veci, o ktorej rozhoduje ako vo veci samej. Okrem toho, o tejto otázke všeobecný súd má právomoc rozhodnúť, čo sa aj nadriadeným súdom stalo. Na základe toho súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na prerušenie konania tak, ako to tvrdí v podaní navrhovateľ, a preto návrh na prerušenie konania vo veci zamietol ako nedôvodný.
Súd ďalej rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore neúspešnému právo na náhradu trov konania priznať nemohol a odporca v konaní úspešný bol, avšak súd zo súdneho spisu nemal preukázané trovy konania, ktoré by mu vznikli, a preto mu ich súd taktiež nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.