Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-155-2011.pdf
PDF · 129.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/155/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr. v právnej veci navrhovateľov: 1. M. Š., nar. X. X. XXXX, bytom H. Č.. XXX, H., 2. Z. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., K. Č.. XXX, 3. Š. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. Č.. XXX, H., 4. S. N., nar. XX. X. XXXX, bytom H. Č.. XXXX, H. a 5. Q. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Č.. XX, okres L.Í., Č. V., navrhovatelia všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou VARMUS, s. r. o., Palárikova 83, Čadca proti odporkyni F. U., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, H., zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, Čadca, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že parcela H. Č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, ktorý vydala Správa katastra Č., p a t r í v podiele 6/16 do podielového spoluvlastníctva zomrelého Š. Š., nar. 16. 12. 1927 a zomrelého dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. - H. Č.. XXX.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľom v 1/ až 5/ rade trovy konania vo výške 109,86 € z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z titulu úhrady časti trov ohliadky miesta samého a trovy právneho zastúpenia vo výške 900,14 € na účet spoločnosti Advokátska kancelária VARMUS, s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, zastúpená advokátom a konateľom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., vedený v N. N.J., M.. N.., K. Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXX/XXXX.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 16. 8. 2011, sa navrhovatelia v rade 1 až 5 domáhali určenia, že parcela H. Č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, patrí v podiele 6/16 do dedičstva po zomrelom Š. Š., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. - H. Č.. XXX. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že sporná parcela je totožná s pozemnoknižnou parcelou číslo XXXXX, ktorá je zapísaná vo vložke číslo XXXX pre katastrálne územie Y.. Parcela H. Č. XXXX/X je prístupovou cestou, ktorá spája novú cestu so starou cestou a používa sa ako prístup k autobusovej zastávke. Právni predchodcovia navrhovateľov (S. Š. M. M. Š., V.. H.) nikdy nepreviedli svoje spoluvlastnícke práva na odporkyňu a jej právnych predchodcov. Sporný pozemok rovnako používali ako ostatní miestni obyvatelia ako prístupovú komunikáciu ku svojim nehnuteľnostiam a k autobusovej zastávke. V konaní pred notárom o vydanie osvedčenia vydala notárka osvedčenie v prospech pôvodnej odporkyne D. U. v rozpore s právnymi predpismi, pretože si nezabezpečila súhlas všetkých spoluvlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe alebo ich právnych nástupcov na vydanie takéhoto osvedčenia. Právni nástupcovia po pozemnoknižných spoluvlastníkoch S. Š.M. a M. Š., rod. H. takýto súhlas s vydaním osvedčenia nikdy nedali. V pozemkovej knihe pre katastrálne územie Y. vo vložke číslo XXXX k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
právni predchodcovia navrhovateľov, a to pod B2 S. Š. v podiele 4/16 (v pozemkovej knihe je pod B2 zápis v podiele 6/16, pričom zo zápisu pod B8 vyplýva, že podiel 2/16 v roku 1951 na základe odovzdávajúcej zmluvy previedol S. Š. na svoju manželku M. Š., pod B4 M. Š. v podiele 2/16 a pod B8 M. Š. v podiele 2/16. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX po S. Š. spoluvlastnícky podiel po ňom podľa pozemkovej knihy z vložky číslo XXXX k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX pod B2 v podiele 4/16 nadobudol do vlastníckeho práva Š. Š., nar. XX. XX. XXXX. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX po M. Š., rod. H. spoluvlastnícky podiel po nej podľa pozemkovej knihy vložka číslo XXXX k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX pod B4 v podiele 2/16 a pod B8 v podiele 2/16 nadobudli Z. Š. v podiele 1 a Š. Š. v podiele 1. Z týchto dedičských rozhodnutí vyplýva, že Š. Š. nadobudol spoluvlastnícky podiel 4/16 po svojom otcovi S. Š. a spoluvlastnícky podiel 2/16 po svojej matke M. Š., rod. H. 2/16 a Z. Š.M. po matke M. Š. podiel vo výške 2/16. Š. Š. dedením nadobudol spoluvlastnícky podiel 6/16 k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX, zapísanej vo vložke číslo XXXX. Navrhovateľka v rade 1 je pozostalou manželkou a navrhovatelia v rade 2 až 5 sú deťmi po zomrelom Š. Š.. V dedičskom konaní po zomrelom Š. Š., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom dňa XX. XX. XXXX, ktoré prebiehalo na Štátnom notárstve v Č. pod číslom O. XX/XX spoluvlastnícky podiel 6/16 k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX zapísanej vo vložke číslo XXXX prejednaný nebol. Pôvodná odporkyňa si nechala protiprávne osvedčiť u notára, že nadobudla vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním i napriek tomu, že v konaní pred notárom si nezabezpečila súhlas právnych predchodcov navrhovateľov a ani samotných navrhovateľov, pričom nikdy nesplnila podmienky vydržania vlastníckeho práva, nakoľko pozemok - podiely od právnych predchodcov navrhovateľov nikdy nenadobudla a pozemok neužívala sama, ale pozemok sa užíva ako prístupová cesta pre miestnych obyvateľov obce H. - H.. Vzhľadom k uvedenému navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na podaní návrhu, že sporná nehnuteľnosť patrí v podiele 6/16 do dedičstva po zomrelom Š. Š..
Pôvodná odporkyňa D. U. považovala návrh navrhovateľov za nedôvodný. Pôvodná pozemnoknižná parcela číslo XXXXX bola v prírode reálne rozdelená na základe reálnej deľby medi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a tú časť parcele, ktorú od roku 1962 na základe kúpnej zmluvy ona držala, pripadla P.Š. Š., M. Š., rod. Š.. V roku 1962 pri odpredaji jej P. Š. a Z. Š. v prírode ukázali hranice, ktoré predstavovali reálnu deľbu a na vydelenej časti pôvodnej pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX, ktorá patrila P. Š., si postavila rodinný dom číslo súpisné XXX a od uvedenej doby si nikto nároky do podielu 6/16 nerobil. V žiadnom prípade cez parcelu neviedla prístupová komunikácia pre iných miestnych občanov. Uvedené tvrdenie je iba účelovým tvrdením. Navrhovateľom v rade 1 až 5 prináleží podiel v pôvodnej pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX, ktorá v rámci reálnej deľby pripadla ich právnym predchodcom.
Na pojednávaní dňa 16. 10. 2013 súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu v znení, aby určil, že sporná parcela H. Č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2 v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, ktorý vydala Správa katastra Č. patrí v podiele 1/16 do podielového spoluvlastníctva nebohého Š. Š., nar. XX. XX. XXXX a zomrelého dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H.H. - H. Č.. XXX.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou miesta samého, výsluchom svedkov P. Š., nar. XX. X. XXXX, S. Y.H., Š. N., Š. T., Ľ. N., Z. N., P. H., S. S., P. Š., nar. XX. X. XXXX, oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä výpisom z listu vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie H., výpisom z pozemnoknižnej vložky číslo XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva v Č. sp. zn. O. XXX/XX zo dňa X. X. XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XX/XX zo dňa XX. X. XXXX, správou Správy katastra Č. zo dňa X. X. XXXX, rozhodnutím Správy katastra Č. I. XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX, zámennou zmluvou zo dňa 4. 3. 2011, notárskou zápisnicou J. XXX/XXXX, J., J. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s opravnou doložkou zo dňa XX. X. XXXX, identifikáciou parciel, pripojeným spisom Okresného súdu Čadca, sp. zn. XX O. XXX/XXXX, spisom Okresného súdu Čadca, sp. zn. XX O. XXX/XXXX, celým spisovým materiálom Notárskeho úradu JUDr. Ľudmily Kupkovej J. XXX/XXXX, spisom Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XXXX/XXXX, spisom Okresného súdu Čadca, sp. zn. O. XXX/XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
V konaní vypočutá navrhovateľka v rade 1 uviedla, že predmetom konania sú nehnuteľnosti, ktoré im vlastnícky patria. Ide o prístupovú cestu, ktorá spája novú cestu so starou cestou a používa sa ako
prístup k autobusovej zastávke. Spornú nehnuteľnosť získala po Š. Š. a tento po svojom otcovi S. Š.. Z akého dôvodu sporná nehnuteľnosť v dedičskom konaní po Š. Š. prejednaná nebola, nevie. V dedičskom konaní po zomrelej M. Š. bol prejednaný spoluvlastnícky podiel vo výške 2/16. Spoluvlastníkmi parcely D. Č. XXXXX boli aj P. Š. a M. Š., ktorí svoj spoluvlastnícky podiel odpredali pôvodnej odporkyni D.. Ide o parcelu, na ktorej stojí jej dom a prístupová cesta. Manžel sa pôvodnej odporkyni spísal v rozsahu 500 m2. Ona sa pôvodnej odporkyni nikdy do žiadnej parcely nepodpísala. V mieste predmetu sporu je už 60 rokov a sporná nehnuteľnosť bola vždy prístupovou cestou. Túto využívali aj iní občania. Pôvodná odporkyňa spornú nehnuteľnosť oplotila pletivom a betónovými stĺpikmi. Odporkyňa tam má dom už asi 20 rokov a až v súčasnosti nehnuteľnosť oplotila.
Zhodne s navrhovateľkou v rade 1 navrhovateľ v rade 2 uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola vždy prístupovou cestou. Bola vyznačená aj na mape ako parcela XXXX/X. Má za to, že pôvodná odporkyňa odkúpila iba časť z tejto parcely pod rodinným domom, približne 500- 600 m2. Navrhovateľ v rade 2 poprel, že pôvodná odporkyňa odkúpila aj tú časť parcely, ktorú si v súčasnej dobe oplotila. Touto prístupovou cestou sa chodievalo aj motorovými vozidlami do lesa a k rodinným domom. Prístupová cesta tam bola od nepamäti.
Navrhovateľ v rade 3 uviedol, že sporná nehnuteľnosť nebola nikdy podelená. Nemá vedomosť o tom, že by vôbec došlo k reálnej deľbe tejto parcely.
Na ohliadke miesta samého navrhovatelia uviedli, že prístupovú cestu cez spornú nehnuteľnosť využívali všetci spoluvlastníci, ktorí sa v blízkosti nachádzali. Táto cesta viedla až po hlavnú cestu. Právni predchodcovia cez túto cestu zvážali drevo, užívali túto nehnuteľnosť. Cez cestu chodievali aj tí, ktorí neboli podielovými spoluvlastníkmi. Minimálne 100 rokov tadiaľ prístupová cesta viedla.
Odporkyňa F. U. na ohliadke miesta samého poprela tvrdenia navrhovateľov. Uviedla, že matka spornú nehnuteľnosť odkúpila v roku XXXX. Mapovaním v roku 1994 bola omylom zakreslená prístupová cesta. Navrhovatelia túto cestu ani nevyužívali. Raz sa jej stalo, že ju pán Š. požiadal, či môže tadiaľ prejsť. Ona mu to neumožnila. Aj za matkou boli niekoľkokrát, aby im podpísala, aby bola prístupová cesta sprístupnená aj pre ďalších obyvateľov. Matka (pôvodná odporkyňa) s tým nesúhlasila. Navrhovatelia, ani ich právni predchodcovia cez nehnuteľnosť nikdy nechodili.
Navrhovatelia k výpovedi odporkyne uviedli, že sa nezakladá na pravde. Cesta tam bola odjakživa. Pásali tam kravy. Všetok materiál ku svojim nehnuteľnostiam tadiaľ navozili a tadiaľ aj prechádzali. Pozemok ohradený odporkyňou bol vždy spoločný.
Svedok P. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je s účastníkmi konania v príbuzenskom pomere. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, sa v minulosti využívala ako pasienok. Chodieval tam pásať kravy. Prístupová cesta cez nehnuteľnosť nikdy neviedla, bol tam iba chodník, ako chodievali s kravami. Parcela patrila jeho matke I. Š. a tete M. Š., ktoré túto parcelu odpredali právnej predchodkyni odporkyne v roku XXXX. Motorové vozidlo tadiaľ prejsť nemohlo. Nemá vedomosť o tom, že si niekto robil nároky do spornej parcely. Akým spôsobom bola realizovaná deľba, či boli pozemky podelené, si nepamätá.
Svedkyňa S. Y. uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania. Cez spornú parcelu chodievala pásať kravy na pasienok. Parcela patrila jej rodičom M. Š. a matkinej sestre S.. Uvedenú nehnuteľnosť odpredali matke odporkyne D. U.. Š. tadiaľ chodievali. Mali vedľa nich pasienok s kravami. Nevie sa však vyjadriť k tomu, či navrhovatelia chodievali prístupovou cestou, ktorá bola označená. Prechod je im umožnený na starú cestu, tadiaľ vedie aj chodník. Š. mali parcelu za ohradeným pozemkom. Pri vyporiadavaní vlastníckych vzťahov sa podpisovali tak právnej predchodkyni odporkyne, ako aj v prípade právnych predchodcov navrhovateľov.
Svedkyňa Š. N. uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania. Ďalej uviedla, že jej matka previedla nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu na matku odporkyne D. U.. V ktorom roku to bolo, nevie. Kúpna cena bola riadne vyplatená.
Svedkyňa Š. T. (sestra D. U.) uviedla, že sestra odkúpila spornú nehnuteľnosť. Nikdy tam prístupová cesta, ani chodník nebol. Po tom, ako pozemok odkúpili, postavili rodinný dom, splanírovali pozemok. Pokiaľ tam i chodník viedol, tento sprístupnil brat odporkyne. Mohlo to byť tak v roku 1968, ale s
určitosťou to povedať nevie. Nároky do spornej nehnuteľnosti si začali robiť až po tom, ako odporkyňa oplotila nehnuteľnosť. Ľudia tadiaľ chodiť nepotrebovali a ani s nejakým ťažným povozom nechodili. Nebolo možné tadiaľ prejsť ani koňom, ani iným povozom. Sporný pozemok mali dve sestry, od ktorých to jej sestra (zomrelá pôvodná odporkyňa) odkúpila a ďalší pozemok mali Š.. Boli podelení. Nároky do tejto parcely si nikto nerobil, ani Š.M., až potom, ako došlo k oploteniu.
Navrhovateľ v rade 2 k výpovedi svedkyne Š. T. uviedol, že nehovorila pravdu.
Vypočutý svedok Ľ. N. (N. Q. Q. V. XXXX) uviedol, že cesta viedla, ako je oplotenie trochu doľava až smerom na prístupovú cestu, ktorá sa nachádza dole. Dalo sa tadiaľ prejsť aj traktorom. Táto cesta slúžila občanom, ktorí bývali na druhej časti lokality H.. K otázke vlastníckych práv sa vyjadriť nevie. Kto umožnil cez parcelu prístupovú cestu nevie. Cesta tu bola niekoľko desaťročí.
Svedok P. H. uviedol, že nie je v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania. Cesta, ktorá sa nachádza na spornej nehnuteľnosti, je aj mapovaná a vedie popred jeho okná. Cesta je zahradená asi dva roky. Podľa jeho názoru táto nehnuteľnosť patrí Š.. Chodievali tadiaľ, aj navrhovateľ. Odporkyňa mu povedala, keď ešte nehnuteľnosť nebola zahradená, aby tadiaľ nechodieval, že to patrí im. Jeho švagor robil u lesov a chodil tadiaľ v 70-tych rokoch traktorom. Čo si pamätá, chodievalo sa tam aj nákladným autom.
Odporkyňa k výpovedi svedka uviedla, že prístupovú cestu vytvoril jej brat, ktorý v rodinnom dome býval, pre svoje účely. Cesta nikdy nebola vytvorená pre ostatných podielových spoluvlastníkov, ako tvrdí svedok. Nikdy sa tadiaľ nechodilo.
Svedkyňa S. S. uviedla, že na spornej parcele viedla od nepamäti prístupová cesta. Ona sama tadiaľ chodievala ku svojej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na druhej strane. Komu sporná parcela patrí, nevie.
Svedok P. Š., nar. XX. X. XXXX, uviedol, že na spornej nehnuteľnosti viedla prístupová cesta približne okolo oplotenia. Riadne sa užívala všetkými občanmi. Bol tade vyvezený aj nákladným motorovým vozidlom.
V rámci záverečných rečí navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na to, že sporná parcela zodpovedá pôvodne parcelám D. Č. XXXXX/X a XXXXX/X. Pokiaľ ide o pozemnoknižný stav, sporná nehnuteľnosť je totožná s pozemnoknižnou parcelou číslo XXXXX, ktorá je zapísaná v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX. Podľa stavu v pozemkovej knihe pod B2 je zapísaný ako podielový spoluvlastník S. Š. v podiele 4/16 a pod B4 je zapísaná M. Š., rod. H. v podiele 2/16 a pod B8 v podiele 2/16. S. Š. a M. Š. boli rodičmi zomrelého Š. Š.. Po S. Š. na základe dedičského rozhodnutia O. XXX/ XXXX spoluvlastnícky podiel k parcele XXXXX pod B2 vo výške 4/16 zdedil Š. Š. a po zomrelej M. Š., rod. H. na základe dedičského rozhodnutia O. XXX/XX pozemky zdedili Z. Š. a Š. Š., každý 2/16. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že Š. Š. nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 6/16. Odporkyňa, ani jej právna predchodkyňa tento spoluvlastnícky podiel od S. Š., M. Š., rod. H., resp. od Š. Š. nenadobudli.
Odporkyňa v rámci záverečných rečí žiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh zamietnuť. Poukázala na tvrdenie navrhovateľky v rade 1 na pojednávaní dňa 7. 12. 2011, kedy uviedla a potvrdila, že nehnuteľnosť bola reálne rozdelená medzi právnymi predchodcami, a teda diel prináležal aj P. Š., od ktorého D. U. nehnuteľnosť odkúpila. Z tohto dôvodu boli splnené podmienky reálnej deľby v zmysle rozhodnutia bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky č. 911/32.
Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie H. patrí sporná parcela do výlučného vlastníctva odporkyne F. U., ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla titulom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. XX O. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX po pôvodnej odporkyni D. U., ktorá v priebehu konania dňa XX. X. XXXX zomrela.
D. U. si na Notárskom úrade JUDr. ĽudmilyKupkovej notárskou zápisnicou J. XXX/XXXX, J. XXXXX/ XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s opravnou doložkou zo dňa XX. X. XXXX osvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva okrem iných nehnuteľností aj k parcele H. Č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2 jeho vydržaním. Uvedenú nehnuteľnosť spolu s ostatnými
parcelami, ku ktorým si vlastnícke právo osvedčila, podľa notárskej zápisnice nadobudla titulom kúpnej zmluvy číslo XXX/XX od P. Š.F., I. S., rod. Š. a M. Š..
Súčasťou obsahu spisového materiálu J. XXX/XXXX je aj žiadosť zo dňa 5. 4. 1962 adresovaná žiadateľkou D. U., rod. S. Okresnému národnému výboru, odbor pre výstavbu v Č., z ktorého vyplynulo, že menovaná žiadala o udelenie privolenia k prevodu stavebného pozemku, ktorí nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 30. 12. 1961 od P.H. Š. a spol. v parcele číslo XXXXX, číslo vložky XXXX pod B 6a, b, c, pričom výmera pozemku je 437 m2.
Podľa oznámenia Správy katastra Č. bola parcele H. Č. XXXX priradená parcela D. Č. XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX. Parcela H. Č. XXXX vznikla v roku 1982 na základe geometrického plánu číslo XXX-XXX-XXX/XX ako parcela D. pred Y. XXXXX/XX, ktorá bola totožná s časťou parcely K. XXXXX. Parcela K. XXXXX vedená vo vložke číslo XXXX bola rozdelená na parcelu D. pred Y. XXXXX/X a XXXXX/X. Údaje o rozdelení parcely sa v archíve nenachádzajú a zápis v pozemkovej knihe prevedený nebol. Parcela XXXX bola na základe geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť listiny I. XXX/X - zámennej zmluvy rozdelená na parcelu H. Č. XXXX/X a XXXX/X.
Podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky číslo XXXX bol pozemnoknižným spoluvlastníkom pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX právny predchodca navrhovateľov S. Š., zapísaný pod poradovým číslom 2, a to v podiele 6/16-in. Pod poradovým číslom 8 je zapísaný prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/16-iny z S. Š. na M. Š., rod. H. titulom odovzdávajúcej zmluvy zo dňa 5. 4. 1950. Pod poradovým číslom 4 je zapísané spoluvlastníctvo M. Š., rod. H. v podiele 2/16-iny. Pozemnoknižným spoluvlastníkom parcely XXXXX bol i F. Š., ženatý s Y. Š. v podiele 4/16, ktorý tento spoluvlastnícky podiel previedol kúpnou zmluvou Č. XXX/XXXX na P. Š. v 1/4, M. Š. v 1 a na maloletú I. Š. v podiele 2/4.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XXX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX dedičstvo po zomrelom S. Š., zomrelom dňa X. XX. XXXX pozostávajúce z 2 ha pôdy nadobudol Š. Š., nar. XX. XX. XXXX. Na základe rozhodnutia, sp. zn. O. XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX bolo vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v parcele XXXXX zapísané v prospech Š. Š., nar. XX. XX. XXXX.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Č., sp. zn. O. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX spoluvlastnícky podiel v pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX, zapísanej vo vložke číslo XXXX po zomrelej M. Š., zomrelej dňa XX. X. XXXX nadobudli Z. Š., nar. X. X. XXXX a Š. Š.,nar. XX. X. XXXX každý v polovici.
Po zomrelom Š. Š., zomrelom dňa XX. XX. XXXX podľa obsahu spisového materiálu O. XX/XXXX prichádzajú do úvahy ako dedičia navrhovatelia v rade 1 až 5. Spoluvlastnícky podiel v spornej nehnuteľnosti v konaní O. XX/XXXX prejednaný nebol. Rovnako ani v rámci dodatočného prejednania dedičstva vedenom pred Okresným súdom Čadca pod XX O. XXX/XXXX uvedený spoluvlastnícky podiel prejednaný nebol.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základnou podmienkou úspechu určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde bez takéhoto určenia by zostalo právne postavenie účastníkov neisté, resp. tam, kde nie je možné domáhať sa priamo plnenia. V danom prípade možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľov je daný. Bez určenia, či ich právny predchodca Š. Š., zomrelý dňa XX. XX. XXXX bol alebo nebol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom parcely H. Č. XXXX/X, zostalo by ich právne postavenie neisté. Bez určujúceho výroku súdu o existencii alebo neexistencii spoluvlastníctva zomrelého Š.Y. Š. k parcele XXXX/X by ani vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti nebolo možné vyriešiť. Iba určujúcim výrokom súdu o tom, či Š. Š. bol alebo nebol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom parcely H. XXXX/X, bude daný základ pre prípadné ďalšie konanie o dedičstve po zomrelom. Na tomto mieste súd považuje za potrebné iba uviesť, že podľa jeho názoru je bez relevancie, či sa navrhovateľ domáha určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom alebo určenia, že zomrelý bol ku dňu svojej smrti vlastníkom. Vždy ide o posúdenie otázky, či na strane zomrelého ku dňu jeho smrti jeho vlastnícke právo existovalo.
Podľa § 91 ods. 2 O. s. p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Keďže naliehavý právny záujem na určení, či zomrelý Š. Š. bol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom parcely H. XXXX/X, mal súd preukázaný, súd ďalej skúmal, či bol riadne ustálený okruh účastníkov konania, ktorými v prípade určenia, či tu právo poručiteľa ku dňu jeho smrti existovalo alebo neexistovalo, sú všetci do úvahy pripadajúci dedičia. Na základe spisového materiálu XX O. XXX/XXXX, s ktorým je spojený spis O. XX/XXXX súd konštatuje, že účastníkmi daného súdneho konania sú všetci tí, ktorých práv a povinností sa dané súdne konanie dotýka.
Následne, keďže súd mal preukázaný tak naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva zomrelého Š. Š. ku parcele H. Č. XXXX/X ku dňu jeho smrti, ako aj mal preukázané, že účastníkmi daného konania sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po zomrelom, súd žalobu preskúmal po vecnej stránke.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že predmet sporu - parcela H. Č. XXXX/X, ku ktorej navrhovatelia žiadajú určiť spoluvlastníctvo ich právneho predchodcu Š. Š. ku dňu jeho smrti v podiele 6/16, bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX pre katastrálne územie obce H.. Uvedená skutočnosť bola nesporne preukázaná oznámením Správy katastra Č. zo dňa 4. 7. 2013.
Výpisom z pozemnoknižnej vložky číslo XXXX bolo ďalej v konaní preukázané, že spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX boli aj právni predchodcovia zomrelého Š. Š. - Matej Šamaj a M. Š., rod. H.. S. Š. bol spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 6/16. Z tohto spoluvlastníckeho podielu S. Š. previedol podiel vo výške 2/16 na svoju manželku M. Š.. M. Š. vlastnila spoluvlastnícky podiel vo výške 2/16 a po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu od svojho manžela S. Š. sa stala spoluvlastníčkou pozemnoknižnej parcely XXXXX celkom v podiele 4/16. Spoluvlastnícky podiel po zomrelom S. Š. titulom dedenia nadobudol práve zomrelý Š. Š., ktorého spoluvlastníctvo k parcele H. Č. XXXX/X navrhovatelia žiadajú v konaní určiť. Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v pozemnoknižnej parcele XXXXX Š. Š. po zomrelom S. Š. mal súd preukázané obsahom dedičského rozhodnutia O. XXX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX a rozhodnutia O. XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX. Spoluvlastnícky podiel v pozemnoknižnej parcele XXXXX po zomrelej M. Š. nadobudli titulom dedenia Š. Š. a Z. Š., každý v jednej polovici. Uvedená skutočnosť nesporne vyplynula z rozhodnutia O. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Tohto času už zomrelý Š. Š. titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch S. Š. a M. Š.M. nadobudol spoluvlastníctvo v pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX vo výške spolu 6/16 (po S. Š. 4/16 a po M. Š. 2/16). Na základe uvedeného súd konštatuje, že navrhovatelia v konaní preukázali spoluvlastníctvo ich právneho predchodcu Š. Š., zomrelého dňa XX. XX. XXXX v rozsahu 6/16 k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX, z ktorej bola vytvorená sporná parcela H. Č. XXXX/X.
Občiansky zákonník spoluvlastnícky podiel chápe ako ideálny podiel, čo znamená, že spoluvlastnícky podiel neurčuje, ktorá konkrétna časť spoločnej veci je vo výlučnom vlastníctve alebo užívaní toho- ktorého vlastníka, ale každý spoluvlastník má svoj podiel v celej spoločnej veci bez toho, aby bola vyčlenená reálna plocha alebo časť, ktorú by mohol výlučne vlastniť alebo užívať.
V nadväznosti na uvedenú charakteristiku spoluvlastníckeho podielu potom možno konštatovať, že pozemnoknižný spoluvlastník Š. Š. bol spoluvlastníkom celej pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, teda aj tej časti, ktorá je totožná s parcelou H. Č. XXXX/X a toto jeho spoluvlastníctvo iba samotným odčlenením parcely H. Č. XXXX/X z pozemnoknižnej parcely XXXXX nezaniklo. Naopak odporkyňu,
ktorá si k tejto parcele uplatňuje výlučné vlastnícke právo, zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že k vyčleneniu spornej parcely H. Č. XXXX/X z pozemnonižnej parcely číslo XXXXX pristúpila aj ďalšia právna skutočnosť, ktorá mala za následok vznik vlastníckych práv jej a jej právnej predchodkyne a naopak zánik spoluvlastníctva právneho predchodcu navrhovateľov Š. Š.. Právna predchodkyňa odporkyne si osvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele H. Č. XXXX/X jeho vydržaním. Odporkyňu preto zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva jeho vydržaním na strane jej právnej predchodkyne v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, a to oprávnenosť držby a jej nepretržitosť po celú zákonom stanovenú dobu.
Aby bolo možné konštatovať oprávnenosť a dobromyseľnosť držby, bolo na odporkyni preukázať existenciu titulu, od ktorého ona a jej právna predchodkyňa odvodzovali svoje presvedčenie, že im sporná parcela H. Č. XXXX/X vlastnícky patrí. Titul, od ktorého odporkyňa a jej právna predchodkyňa
- pôvodná odporkyňa, tohto času už zomrelá D. U., svoje vlastnícke právo k spornej parcele odvodzovali, bola reálna deľba a následná kúpa spornej nehnuteľnosti od P. Š. a M. Š. v roku XXXX. V konaní bolo nesporným, že P. Š. a M. Š. spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX boli. Na odporkyni bolo, aby navrhla a predložila dôkazy preukazujúce existenciu reálnej deľby, na základe ktorej tú časť pozemnoknižnej parcely XXXXX, ktorá je totožná s parcelou H. Č. XXXX/X, P. Š. a M. Š. získali do svojho výlučného vlastníctva a následne túto previedli do vlastníctva právnej predchodkyne odporkyne D.X. U.. Bolo na odporkyni preukázať kedy, v akom rozsahu a medzi kým bola táto reálna deľba vykonaná, ako aj preukázať, že predmetom reálnej deľby bola aj tá časť pozemnoknižnej parcely XXXXX, ktorej zodpovedá parcela H. Č. XXXX/ X a táto pripadla do výlučného vlastníctva P.Š. Š. a M. Š. a títo vlastnícke právo titulom kúpy previedli na právnu predchodkyňu odporkyne. Odporkyňa reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely XXXXX v konaní preukazovala vyjadrením navrhovateľky v rade 1 v tom smere, že pozemnoknižná parcela XXXXX bola medzi právnymi predchodcami reálne rozdelená. Navrhovateľka v rade 1 na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 skutočne uviedla, že manžel sa podpísal pôvodnej odporkyni, avšak zároveň uviedla, že manžel sa právnej predchodkyni odporkyne podpísal v rozsahu 500 m2. V súlade s týmto vyjadrením navrhovateľky v rade 1 je aj žiadosť právnej predchodkyne odporkyne D. U. o udelenie povolenia k prevodu stavebného pozemku zo dňa X. X. XXXX, ktorá žiadosť je súčasťou spisového materiálu J. XXX/XXXX. Z tejto žiadosti vyplynulo, že výmera stavebného pozemku, ktorý D. U. odkúpila od P. Š. a spol. v parcele číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX a ktorej prevod žiada, bola v rozsahu 437 m2. Uvedeným vyjadrením navrhovateľky, na ktoré odporkyňa poukazovala a na ktorom založila svoju obranu, odporkyňa bez pochybností vlastníctvo svojich predchodcov k spornej parcele XXXX/ X titulom reálnej deľby a následnej kúpy od P.Š. Š. a M. Š. bez pochybností nepreukázala, naopak uvedené tvrdenie navrhovateľky v rade 1 v spojení so žiadosťou právnej predchodkyne odporkyne zo dňa X. X. XXXX nasvedčuje skôr záveru, že predmetom vyčlenenia z pozemnoknižnej parcely XXXXX a predmetom nadobudnutia vlastníckych práv právnej predchodkyne odporkyne bola iba nehnuteľnosť, na ktorej je postavený rodinný dom číslo XXX. Uvedenou obranou odporkyne v rade 1 pochybnosť o jej výlučnom vlastníctve parcely H. Č. XXXX/X odstránená nebola a táto pochybnosť nebola odstránená ani výpoveďami v konaní odporkyňou navrhnutých svedkov P. Š., nar. XXXX, S. Y., Š. N. a Š. T., ktorí bližšie okolnosti k reálnej deľbe a následnej kúpe, o ktoré sa odporkyňa opiera, neuviedli. Okrem toho menovaní svedkovia s výnimkou Š. T. sú v určitom príbuzenskom pomere k P. Š. a M. Š., od ktorých si odporkyňa i jej právna predchodkyňa vlastnícke právo odvodzuje a Š. T. je v príbuzenskom pomere k právnej predchodkyni odporkyne D. U.. Iných svedkov, ktorí by v žiadnom pomere k účastníkom alebo predmetu sporu neboli, odporkyňa vypočuť nenavrhla. Pochybnosti o dobromyseľnosti odporkyne a jej právnej predchodkyne v tom, že im parcela H. Č. XXXX/X patrí do výlučného vlastníctva, napokon vyvoláva i tá okolnosť, že cez spornú parcelu H. Č. XXXX/X viedla cesta, hoci odporkyňa existenciu tejto cesty v konaní popierala. Existencia cesty cez spornú parcelu bola v konaní potvrdená viacerými svedkami, u ktorých súd nemal preukázaný žiadny pomer k účastníkom alebo predmetu konania, a tým ani pochybnosť o vierohodnosti ich výpovedí. Existencia cesty cez spornú parcelu H. Č. XXXX/X bola v konaní potvrdená starostom obce Ľ. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že cez spornú parcelu cesta viedla, dalo sa tadiaľ prejsť aj traktorom a táto cesta slúžila občanom bývajúcim na druhej strane lokality H., ďalej výpoveďou svedkov Z. N., P. H., S. S. a P. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorí tiež zhodne uviedli, že cez túto parcelu cesta viedla. Uvedená okolnosť, že cez spornú parcelu viedla cesta spolu s okolnosťou, že k oploteniu tejto parcely odporkyňa a jej právna predchodkyňa pristúpili iba približne dva roky dozadu, opätovne vyvoláva pochybnosti o dobromyseľnosti odporkyne, resp. jej právnej predchodkyne v tom, že im sporná parcela vlastnícky v celosti patrí. Ak by odporkyňa, resp. jej právna predchodkyňa bola dobromyseľná v tom, že jej sporná parcela vlastnícky v celosti patrí, bola by sa podľa názoru súdu k
tomuto pozemku od počiatku správala ako jeho výlučná vlastníčka a bola by tento pozemok od okamihu jeho nadobudnutia chránila pred jeho znehodnocovaním v dôsledku toho, že sa po ňom prechádzalo. Zároveň tým, že sa po tejto parcele až do jej oplotenia odporkyňou, resp. jej právnou predchodkyňou, prechádzalo a cesta na tejto parcele slúžila ako spojnica pre občanov z druhej časti lokality H., možno konštatovať, že odporkyňa, resp. jej právna predchodkyňa boli v držbe tejto nehnuteľnosti rušené. Odporkyňa tak podľa názoru súdu pri zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, nepreukázala reálnu deľbu, v zmysle ktorej právni predchodcovia P. Š. a M. Š. mali nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva tú časť pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, ktorá zodpovedá parcele H. Č. XXXX/X, ako aj v nadväznosti na žiadosť právnej predchodkyne D. U. zo dňa X. X. XXXX nepreukázala ani to, že táto parcela H. Č. XXXX/X bola predmetom kúpy D. U. od P. Š. a M. Š.. Odporkyňa tak v konaní nepreukázala právny titul, od ktorého odvíjala svoje objektívne presvedčenie, resp. objektívne presvedčenie jej právnej predchodkyne, že jej tá časť pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, ktorej zodpovedá sporná parcela H. Č. XXXX/Xm patrí, ako aj nepreukázala, že pri držbe a užívaní tejto parcely nebola nikým rušená.
Na základe uvedeného, keďže súd mal preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení spoluvlastníckeho práva ich právneho predchodcu Š. Š., zomrelého dňa XX. XX. XXXX k parcele H. Č. XXXX/X v podiele 6/16, ako aj mal riadne ustálený okruh účastníkov konania a mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľov Š. Š. bol spoluvlastníkom pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX v podiele 6/16 a odporkyňa dôkazné bremeno, ktorým by preukázala podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele H. Č. XXXX/X jeho vydržaním, neuniesla, súd návrhu navrhovateľov v rade 1 až 5 vyhovel a určil, že ich právny predchodca Š. Š., nar. XX. XX. XXXX a zomrelý dňa XX. XX. XXXX bol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom parcely H. Č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie H. v podiele 6/16.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovatelia boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Preto im súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov v plnej výške, a to náhradu trov v sume 99,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania 99,50 €, náhradu trov vo výške 10,36 € z titulu časti úhrady nákladov na ohliadku miesta samého (zvyšok nepoužitej zálohy v sume 4,64 € bude navrhovateľom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vrátený) a trov právneho zastúpenia vo výške 900,14 €. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:
1. odmeny za tri úkony právnej pomoci á 142,50 € v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 10. 8. 2011, podanie návrhu na začatie konania súdu dňa 16. 8. 2011m zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 (jedna trinástina výpočtového základu v roku 2011 bola vo výške 57,-- €, keďže v danom prípade išlo o zastupovanie viacerých osôb v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. znížila sa odmena za zastupovanie jednej osoby o 50%, t. j. na sumu 28,50 € a pri zastupovaní 5 osôb je odmena za jeden úkon právnej pomoci: 28,50 € x 5 osôb = 142,50 €), 2. odmeny za dva úkony právnej pomoci á 142,50 € v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za podanie návrhu na zmenu rozsudočného návrhu dňa 16. 10. 2013 a za zastupovanie na pojednávaní dňa 16. 10. 2013 (za uvedené úkony by navrhovateľom prináležala náhrada vo výške 150,02 €, nakoľko v roku 2013 bola jedna trinástina výpočtového základu v inej výške než v roku 2011, t. j. bola vo výške 60,07 € a po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bola odmena za zastupovanie jednej osoby vo výške 30,04 € a pri zastupovaní 5 osôb je táto odmena vo výške 150,02 €, keďže súd je však uplatneným nárokom viazaný a navrhovatelia si uplatnili náhradu trov za uvedené dva úkony právnej pomoci vo výške 28,50 € za zastupovanie jednej osoby, t. j. spolu za zastupovanie 5 osôb vo výške 142,050 €, súd navrhovateľom priznal náhradu v nimi uplatnenej výške spolu 142,50 € za jeden úkon právnej pomoci), 3. režijný paušál za tri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 á 7,41 € v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., 4. režijný paušál za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013 á 7, 81 € v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.., 5. DPH 20% vo výške 150,07 € v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..
Navrhovatelia si v rámci náhrady trov uplatnili náhradu režijného paušálu za každého samostatne v pomernej časti 50%. Súd však navrhovateľom takto uplatnenú náhradu režijného paušálu nepriznal, nakoľko bol toho názoru, že režijný paušál je viazaný na poskytnutý úkon právnej pomoci, nie na to, koľkým osobám je tento jeden úkon právnej pomoci poskytnutý. Preto súd ku každému úkonu právnej pomoci priznal jeden režijný paušál.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.