Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33CbPv/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v právnej veci žalobcu: Ing. M. Q., B. XX, XXX XX W., právne zastúpeného Vojčík & Partners. s.r.o., Rázusova 28, 040 11 Košice, proti žalovanému: Holcim (Slovensko) 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973 právne zastúpeným JUDr. Frederikou Birkovou, Rastislavova 68, Košice o zaplatenie primeranej odmeny za vynález takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 2.302,92 €, ktoré je povinný žalobca uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22. 5 . 2012 žiadal o zaplatenie primeranej odmeny za vynález vo výške 6 % z úspor dosiahnutých žalovaným využívaním riešenia „B. výroby portlandského slinku s využitím kryštalickej vysokopecnej trosky", ktorý je chránený formou patentu zapísaného do registra patentov na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod číslo XXXXXX za obdobie od 21. 5. 2009 do 21. 5. 2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24. 12. 2011 do zaplatenia. Súčasne žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28. 6. 2012 upresnil svoj návrh tak, že žiadal o zaplatenie sumy 360.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24. 12. 2011 do zaplatenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 24. 9. 2012 žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal z dôvodu, že žalobca svojimi dôkazmi priloženými k žalobe nepreukázal vlastnú tvorivú činnosť pri vytvorení vynálezu ani naplnenie podmienok uvedených v ust. § 11 od. 2, 3 patentového zákona, čo sú základné predpoklady preto, aby mohol byť považovaný za spolupôvodcu patentu. Uviedol že na predmetnom fakte nič nemení ani skutočnosť, že žalobca je ako spolupôvodca zapísaný v registri patentov ÚPV SR. Žalovaný má naopak za to, že žalobca nemá podiel na vytvorení vynálezu.

Žalobca následne na to vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18. 2. 2013 oznámil zánik žalovaného v dôsledku jeho zlúčenia so spoločnosťou Holcim (Slovensko) a. s., Rohožník 906 38, IČO: 00 214 973, a preto je žalovaným táto spoločnosť, ktorá sa stala právnym nástupcom pôvodného žalovaného. Žalobca uviedol, že je jedným z dvoch pôvodcov vynálezu s názvom „Spôsob výroby portlandského slinku s využitím kryštalickej vysokopecnej trosky", ktorý je chránený formou patentu zapísaného do registra patentov na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod číslom P XXXXXX a je v registri patentov ako spolupôvodca aj zapísaný. Ďalej uviedol, že poskytol žalovanému v zmysle patentového zákona všetky podklady na uplatnenie nároku na riešenie, ktoré je predmetom vynálezu a aktívne poskytol

zamestnávateľovi všetku potrebnú súčinnosť na nadobudnutie ochrany vynálezu patentom, pričom žalovaný si nárok na toto riešenie reálne uplatnil, nikdy riešenie neodmietol, naopak reálne ho zaviedol do svojho výrobného procesu a podnikania a prihlásil ho na ochranu patentom, ktorý mu bol aj udelený. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného, ktorými popiera jeho spolupôvodcovstvo za účelové. Žalobca vlastnou vynálezcovskou činnosťou spoluvytvoril riešenie, ktoré je chránené patentom , je ako pôvodca zapísaný v registri patentov a je nositeľom všetkých práv, ktoré mu z toho vyplývajú. Podľa názoru žalobcu žalovaný nikdy nespochybňoval spolupôvodcovstvo žalobcu, a to ani v čase prípravy a podania predmetnej patentovej prihlášky ani v neskoršom období. Z uvedených dôvodov žalobca trval na svojom žalobnom návrhu.

Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 7. 5. 2013 poukázal na dôkazy predložené spolu s návrhom, a to vyčíslenie úspor žalovaným z používania UHKT na výrobu surovinovej múčky zo dňa 9. 10. 2010, ktoré slúžilo ako podklad v súťaži Cena Q. A. 2010 organizovanej Úradom priemyselného vlastníctva SR. Žalovaný na svojej webovej stránke www.vsh.sk/ekocemnt.html prezentoval výrobok Z. ako výrobok, v rámci ktorého sa využíva vynález, za čo mu bolo udelené v rámci Ceny Q. A. aj čestné uznanie ako majiteľovi príslušného patentu, pričom na samotnom výrobku je uvedené „new slovak patent". Náhľady tejto webovej stránky žalobca predložil súdu s návrhom. Mal za to, že nie je spochybniteľné, že predmetný vynález chránený patentom SK XXXXXXX sa u žalovaného používal na výrobu výrobku Z. a prinášal mu úspory, ktoré samotný žalovaný v minulosti deklaroval. Žalobca tvrdenie žalovaného o tom, že nemá podiel na vytvorení vynálezu považuje za nepravdivé a účelové smerujúce k vyhnutiu sa povinnosti zaplatiť žalobcovi ním žalobou uplatnený nárok. Uviedol, že pôvodcovstvo, resp. spolupôvodcovstvo žalobcu v spojitosti s predmetným vynálezom nebolo zo strany žalovaného nikdy v minulosti namietané a spochybňované, a to ako v procese prípravy prihlášky predmetného patentu ani v nasledujúcom období po získaní patentu na vynález. Žalobca tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá podiel na vytvorení vynálezu považuje za absurdné. Žalobca sa odvoláva na ust. § 10 od. 2 zák. č. 5423/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) podľa ktorého je pôvodca ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou. Uvedenie osoby pôvodcu do patentovej prihlášky v súlade s ustanoveniami patentového zákona a následnou registráciou patentu a tým aj zapísanie osoby pôvodcu do registra je formálnym potvrdením tej skutočnosti, že osoba je pôvodcom, pričom pôvodca zapísaný v registri sa považuje za pôvodcu, kým nie je preukázaný opak. Pôvodca má právo na riešenie, ak ho nevytvoril v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým podľa žalobcu nie je dotknuté (§ 10 od. 1 a § 11 od. 1 patentového zákona).

Žalobca ďalej uviedol, že je spolupôvodcom predmetného vynálezu, vynaložil na jeho vytvorenie vlastnú duševnú tvorivú činnosť, ako spolupôvodca predmetného vynálezu napríklad už v roku 2002 sa podieľal na vytvorení a prednesení prednášky na tému „Výroba PC s vysokým obsahom aktívneho belitu na báze vysokopecnej trosky z US Steel vo VSH a.s. Turňa, kde prispel vlastnou tvorivou činnosťou k záverom pre ďalší postup pri tvorbe predmetného riešenia. Pre ďalší postup bolo podstatné oddelené mletie štrku na jemnosť korešpondujúcu so strednou veľkosťou častíc vápenca obsiahnutého v surovinovej múčke. Do úvahy bolo potrebné zobrať aj rozdiel v hustote vápenca a trosky, aby tieto zložky proporcionálne participovali v úlete. Ako dôkaz žalobca predložil prezentáciu (MS PoowerPoint) k prednáške „Výroba PC s vysokým obsahom aktívneho belitu na báze vysokopecnej trosky z US Steel vo VSH a. s. Turňa, konanej dňa 10. 1. 2012 v Starej Lesnej a text prednášky. Ďalej žalobca uviedol, že k otázke spolupôvodcovstva sa môže vyjadriť aj druhý spolupôvodca vynálezu Doc. Ing. V. T. W. PhD., ktorý sa podieľal na vytvorení predmetného vynálezu napr. z hľadiska laboratórnej kontroly kvality slinkov a stanovenia meniteľnosti a porovnania meliteľnosti vzoriek slinku vápenca, troskového štrku, vysokopecnej granulovanej trosky a sádrovca. Týmto činnostiam, výsledky ktorých prispeli k vytvoreniu patentovaného vynálezu sa venoval Doc. Ing. V. T. W. PhD na pôde

Slovenskej technickej univerzity, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, ktorá bola pre žalovaného ako objednávateľa dodávateľom predmetných štúdií a kontrol v čase vytvára- nia vynálezu. Ďalej žalobca uviedol, že po celý čas vytvárania vynálezu tvorivo a aj organizačne prispieval k jeho vytvoreniu, dôkazom čoho je aj interná elektronická komunikácia u žalovaného a komunikácia s patentovou kanceláriou V., H., A.. Táto komunikácia napokon vyústila v podanie patentovej prihlášky a získaniu patentu na predmetný vynález. Ako dôkaz žalobca predložil správu elektronickej pošty zo dňa

30. 1. 2006 žalobcu Ing. P. E. a Mgr. V. B. s požiadavkou na vystavenie IO na rešerš predmetného riešenia, pričom adresát objednávky je V. V. Patentová a známková kanc. Lietavská 9 851 06 Bratislava, správu elektronickej pošty od Ing. C. T. v tom čase generálneho riaditeľa žalovaného adresovaná žalobcovi s požiadavkou na predkladanie informatívnej správy postupu prác na predmetnom patente, správu elektronickej pošty zo dňa 11. 9. 2006 od V. V., v ktorom zasiela žalobcovi patentovú prihlášku na kontrolu a správu elektronickej pošty zo dňa 13. 9. 2006 zaslaná V. W. adresovaná V. V. o tom, že zasiela návrh patentu s malými kozmetickými úpravami po konzultácii so žalobcom.

Žalobca ďalej uviedol, že poskytol žalovanému všetky podklady na uplatnenie nároku na riešenie, ktoré je predmetom vynálezu a aktívne poskytol zamestnávateľovi všetku potrebnú súčinnosť na nadobudnutie ochrany vynálezu patentom. Žalobca tvrdil, že žalovaný si nárok na toto riešenie reálne uplatnil, nikdy riešenie neodmietol, naopak reálne ho zaviedol do svojho výrobného procesu a podnikania a prihlásil ho na ochranu patentom, ktorý mu bol aj udelený. Na základe uvedeného podľa žalobcu komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s vytváraním vynálezu a prihlasovaním patentu prebiehala najmä vo forme elektronickej pošty, a že žalovaný si uplatňoval nárok na riešenie od počiatku jeho tvorby (r. 2001-2002), a to kontinuálne. Žalobca ďalej uviedol, že na podnet žalobcu, ktorý žalovaného o dosahovaných výsledkoch a priebehu tvorby riešenia neustále informoval vystavil žalobca napríklad v rokoch 2001 a 2003 objednávky na laboratórne kontroly a zisťovania, ktoré za dodávateľa (Slovenská technická univerzita Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Katedra keramiky, skla a cementu) vykonával Doc. Ing. V. T. W. PhD., a že žalovaný v procese prípravy patentu vystavil na podnet žalobcu objednávku na patentovú rešerš.

Žalobca ešte uviedol, že žalovaný mu nezaplatil žiadnu odmenu za predmetné riešenie, a teda pôvodná odmena v nulovej výške nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím vynálezu, ktorý žalovaný zaviedol do výroby. Z toho dôvodu žalobca uplatňovanú sumu vo výške 360.000,- € vypočítal ako 6 % z predpokladaného prínosu dosiahnutého žalovaným využitím vynálezu za obdobie troch rokov predchádzajúcim podaniu žalobného návrhu. Výšku 6 % žalobca stanovil v rámci obvykle uplatniteľného nároku v podobných prípadoch. Uviedol, že v praxi je primerané a obvyklé, že nárok na odmenu za podnikový vynález, resp. dodatočné vyrovnanie sa vypočítava určitým percentom z prínosu dosiahnutého alebo dosiahnutého využitím vynálezu, pričom podľa jeho názoru výška percent môže pritom dosahovať až 25 %. Žalovaný v rámci súťaže Cena Q. A. 2010 za relevantné obdobie 2009-2012 vypočítal skutočnú výšku úspor iba za rok 2009, ktorú vyčíslil na 2.204.456,- €. Za ostatné obdobie žalobca nedisponuje údajmi o hospodárení a skutočných úsporách žalovaného, a preto navrhol, aby žalovaný predložil v konaní výšku úspor dosiahnutých využitím vynálezu za obdobie rokov 2009 až 2012. Na základe uvedeného žalobca trval na uplatnenom nároku.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 1. 8. 2013 uviedol, že žalovaný nebol zo strany žalobcu písomne upovedomený o vytvorení vynálezu, a že žalobca neodovzdal žalovanému žiadne podklady na posúdenie vynálezu , a preto žalovaný nemôže súdu zdokumentovať odovzdanie podkladov zo strany žalobcu. Uviedol, že právo na riešenie nebolo zo strany žalovaného voči žalobcovi uplatnené, pretože žalobca žalovanému neoznámil, že vytvoril vynález, resp. že sa podieľal na vytvorení vynálezu. Ďalej uviedol, že dôkazom o tom, že vynález priniesol hospodársky prínos nedisponuje. Žalobca si prvýkrát uplatnil nárok na primeranú odmenu listom zo dňa 23. 11. 2011, ktorý bol doložený k žalobe. K preukázaniu zavedenia vynálezu do výrobného procesu navrhol žalovaný vypočuť zamestnancov žalobcu Ing. J. K., Ing. L. T., Ing. P. E. a Ing. Q. W.. Vynález sa u žalovaného používa za účelom výroby slinku, ktorý je zložkou cementu. Vo výrobku s označením Z. však žalovaný minimalizoval obsah slinku, preto o dosiahnutí úspor resp. o hospodárskom prínose v tejto súvislosti nemožno hovoriť. Žalovaný si nie je vedomý, že by oddelenie controllingu žalovaného vypracovávalo v súvislosti s udeľovaním ceny Q. A. podklad pre hodnotiacu komisiu. Navyše vyčíslenie úspor sa len z malej časti týka obdobia, za ktoré žalobca požaduje primeranú odmenu.

V ďalšom žalovaný sa odvoláva na ust. § 10 patentového zákona, podľa ktorého je spolupôvodcom patentu ten, kto sa podieľal na vytvorení vynálezu vlastnou tvorivou činnosťou. Spolupôvodca zároveň disponuje právom na riešenie vrátane práva podať prihlášku. V súlade s ust. § 11 od. 1 patentového zákona, ak spolupôvodca vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou v rámci plnenia

úloh z pracovnoprávneho vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa. V súlade s ust. § 11 ods. 2 patentového zákona spolupôvodca, ktorý sa podieľal na vytvorení vynálezu vlastnou tvorivou činnosťou v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň odovzdať zamestnávateľovi všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. V súlade s ust. § 11 ods. 3 patentového zákona zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie , a to písomne v lehote troch mesiacov o upovedomenia v zmysle ust. § 11 ods. 2 patentového zákona. V súlade s ust. § 11 ods. 4 patentového zákona ak zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej trojmesačnej lehote, prechádza právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku späť na pôvodcu, resp. spolupôvodcu. Podľa názoru žalovaného nebola zo strany žalobcu splnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok stanovených cit. zák. pre vznik spolupôvodcovstva k vynálezu, čo je dôvodom tvrdenia žalovaného, že žalobca nesplnil základný predpoklad pre to, aby mohol byť považovaný za spolupôvodcu vynálezu. Len patentový zákon vo vyššie uvedených ustanoveniach definuje podmienky vzniku pôvodcovstva, resp. spolupôvodcovstva k vynálezu. Tento zákon neobsahuje ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že za pôvodcu, resp. spolupôvodcu vynálezu sa považuje osoba zapísaná v registri patentov ÚPV SR. Takýto zápis v registri ÚPV SR má deklaratórny nie konštitutívny charakter. Z tohto patentového zákona z ust. § 5 ods. 1 a ust. § 44 vyplýva, že ÚPV SR udelí patent na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné. V následnom konaní o udelení patentu Úrad posudzuje naplnenie uvedených podmienok, pričom nezisťuje a neoveruje splnenie podmienok uvedených v ust. § 10 a 11 patentového zákona potrebných pre vznik pôvodcovstva resp. spolupôvodcovstva k vynálezu. ÚPV SR jednoducho zapíše do registra ako pôvodcu , resp. spolupôvodcu osoby uvedené v prihláške patentu prihlasovateľom patentu. Prihlasovateľa - teda žalovaného zastupovala v konaní o udelenie patentu patentová zástupkyňa Ing. V. V. zapísaná v zozname patentových zástupcov pod číslom XX, ktorá vo veci podala prihlášku patentu na tento Úrad, kde ako jedného z pôvodcov vynálezu uviedla žalobcu. Žalobca bol z titulu svojej funkcie žalovaným poverený komunikovať s patentovou zástupkyňou vo veci popisu vynálezu. Žalobca však toto poverenie zneužil k zápisu svojej osoby ako pôvodcu do prihlášky patentu. ÚPV SR následne žalobcu zapísal ako jedného z pôvodcov vynálezu napriek tomu, že z prihlášky patentu, ktorej kópiu doložil vyplýva, že k prihláške nebol priložený doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ktorý mal byť v zmysle ust. § 37 ods. 5 písm. f patentového zákona povinnou náležitosťou prihlášky.

Ďalej žalovaný uviedol, že zapísanie žalobcu ako spolupôvodcu vynálezu do registra ÚPV SR nie je dôkazom o splnení podmienok uvedených v ust. § 10 a 11 patentového zákona, splnenie ktorých je potrebné k vzniku spolupôvodcovstva k vynálezu. Preto vzhľadom na uvedené zapísanie žalobcu ako spolupôvodcu do registra ÚPV SR samo o sebe neoprávňuje žalobcu žiadať odmenu za vynález. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že ÚPV SR zapíše ako pôvodcu vynálezu osobu uvedenú v prihláške patentu. Pre zamestnávateľa a spolupôvodcu z toho plynú práva a povinnosti uvedené v patentovom zákone za predpokladu, že osoba zapísaná ÚPV SR ako pôvodca vynálezu je skutočným pôvodcom vynálezu, teda že dotyčná osoba splnila podmienky stanovené v ust. § 10 a 11 patentového zákona. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca nemá podiel na vytvorení vynálezu, keďže na vytvorení vynálezu sa nepodieľal vlastnou tvorivou činnosťou. Ak nejaké činnosti v súvislosti s vynálezom realizoval, tak to boli činnosti realizované na pokyn nadriadených žalobcu. Taktiež uviedol, že doposiaľ nejaká odmena za vynález nikomu nebola vyplatená.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a zistil tento skutkový stav:

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na návrhu zo dňa 22. 5. 2012 doplneného podaním zo dňa 28. 6. 2012, v ktorom si uplatnil žalobca voči žalovanému úhradu primeranej odmeny, ktorá bola precizovaná ako dodatočné vyrovnanie za používanie podnikového vynálezu, ktorého pôvodcom je žalobca z dôvodov uvedených v návrhu.

Právna zástupkyňa žalovaného na druhej strane trvala na svojom podanom vyjadrení v celom rozsahu. Neuznala nárok žalobcu. Navrhla žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Predniesla, že neuznáva nárok žalobcu z dôvodu, že v § 11 patentového zákona, ktorý rieši postavenie zamestnanca a zamestnávateľa v prípade vytvorenia vynálezu v pracovnoprávnom pomere sa uvádza,

že musia byť splnené isté náležitosti, aby vzniklo pôvodcovi , teda zamestnancovi právo na primeranú odmenu. Konkrétne v § 11 odseku 2 cit. zák. sa uvádza, že zamestnanec je povinný písomne upovedomiť zamestnávateľa o tom, že vytvoril vynález. Zamestnávateľ písomne v lehote 3 mesiacov od tohto upovedomenia môže uplatniť právo na riešenie. Podľa § 11 od. 5 patentového zákona takýto pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie má vo vzťahu k zamestnávateľovi nárok na primeranú odmenu. Do momentu pojednávania žalobca nepreukázal jednak, že písomne upovedomil bez odkladu zamestnávateľa o tom, že vytvoril vynález, resp. že je spolupôvodcom vynálezu a nepreukázal, že zamestnávateľ využil právo na riešenie. Pokiaľ toto žalobca nepreukáže, žalovaný mal za to, že nárok na primeranú odmenu žalobcovi nevznikol. V prípade, že žalobca teda nemá právo na riešenie, mal možnosť využiť svoje právo na riešenie, aby sa mohol stať pôvodcom tohto vynálezu, jeho majiteľom a teda majiteľom patentu. V prípade, že sa preukáže opak, v tom prípade bude žalovaný preukazovať, že žalobca nie je spoluautorom tohto vynálezu, a to výpoveďami svedkov. Žalovaný sa v ďalšom odvolal na to, že podľa žaloby žalobca spolu s pánom W. v roku 2005 dospeli k riešeniu, ktoré zhodnocuje odpad z vysokých pecí a šetrí prírodné zdroje a v ďalšom sa žaloba o tomto vynáleze nezmieňuje. Podľa žalovaného využitie vysokopecnej trosky pri výrobe slinku bolo veľmi dávno známe ešte pred rokom 2005, čo je zrejmé z patentovej listiny z doterajšieho stavu techniky a nakoniec aj sám žalobca vo svojej odbornej publikácii uviedol, že už od roku 1974 Cementáreň v Turni mala byť zameraná na využitie vysokopecnej trosky zo Železiarní na výrobu slinku. Čiže toto by zrejme nemalo byť podstatou vynálezu, pretože toto nevytvoril žalobca. Podstatou vynálezu zrejme je spôsob akým sa vysokopecná troska využíva pri výrobe slinku a zrejme aj množstvo v akom sa používa pri tejto výrobe , čo sám žalobca uviedol, že k tomuto vynálezu dospel v roku 2005, a teda v roku 2005 až 2006 sa vynález zavádzal aj do prevádzky u žalovaného a žalovaný zrealizoval investíciu v podobe modernizácie pecnej linky. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že ešte okolo roku 2000 pán V. keď sa stal predsedom predstavenstva prišiel so zámerom využitia vysokopecnej trosky na výrobu slinku. V tom čase nebolo možné vo väčšom rozsahu túto vysokopecnú trosku využívať na výrobu, pretože to technologicky nebolo možné technologickými zariadeniami, ktorými Cementáreň disponovala. Právna zástupkyňa žalovaného podotkla , že už v roku 2003 zo záznamu z porád vedenia je zrejmé, že sa uvažuje o modernizácii pecnej linky, resp. výmenníka tepla , a to za účelom využitia vysokopecnej trosky na výrobu slinku, a že v roku 2004 prebiehali jednania medzi žalovaným a spoločnosťou PSP Inžiniering. a.s. so sídlom v Přerove, ktorá je dodávateľom technológie pre cementárne a jednalo sa práve o investície v podobe modernizácie pecnej linky. Výsledkom týchto jednaní bola zmluva uzavretá dňa 25. 2. 2005. Čiže to, čo tvrdí žalobca, že v roku 2005 dospeli s pánom W. k riešeniu, ktoré je predmetom vynálezu a následne na základe ktorého sa začalo s tou investičnou akciou modernizácia vysokopecnej linky sa nemôže zakladať na pravde, pretože už v roku 2004 prebiehali jednania ohľadom rekonštrukcie tento pecnej linky. Predseda predstavenstva potreboval mať zagarantované od výrobcu od spoločnosti PSP také percento využitia vysokopecnej trosky pri výrobe slinku, aby to bolo rentabilné pre neho - t.j. táto investícia.

Táto zmluva garantovala pri jednej z alternatív 22% použitie vysokopecnej trosky ako alternatívnej suroviny na výrobu slinku. Už v preambule tejto zmluvy sa uvádza , že cieľom realizácie projektu je zvýšenie podielu trosky troskoportlandských cementov, zvýšenie efektivity mletia pri nižšej energetickej spotrebe, zvýšenie výkonov surovinovej a pecnej linky vplyvom samostatného mletia UHKT-VT na modernizovanej cementovej linke a následnej dopravy a zmiešavania pre výpal slinku. Čiže tu už sa uvažovalo aj s tým, že táto vysokopecná troska sa bude používať na výrobu tak, že sa bude vykonávať samostatné mletie cementárenských surovín na jednej strane a na druhej strane tejto vysokopecnej trosky a podstatou bude zmiešavanie týchto surovín. Právna zástupkyňa žalovaného tým poukázala, že ak žalobca ako spoluautor dospel v roku 2005 k riešeniu, ktoré je predmetom vynálezu, tak na základe tohto vynálezu sa nemohla realizovať modernizácia pecnej linky lebo modernizácia pecnej linky sa vlastne začala realizovať na základe toho, že už boli zrejmé poznatky o tom ako sa bude vyrábať cement pri pridávaní tej vysokopecnej trosky.

K výške odmeny uviedla, že aj keď v samotnom základe žalovaný samotný nárok neuznal, poukázala na to, že patentový zákon hovorí o tom, že pre primeranú odmenu je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnutý jeho využitím, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Preto nie je možné vychádzať pri výpočte primeranej odmeny len z úspor, pretože sa musí do úvahy brať aj materiálny podiel zamestnávateľa pri vytvorení vynálezu. V súvislosti s tým, čo žalovanému vyplýva

z funkcie riaditeľa kvality mal za úlohu zabezpečiť vydanie patentu na vynález, čo zabezpečoval prostredníctvom patentovej zástupkyne, ktorú poznal žalobca, a preto zrejme s ňou spolupracoval. Žalovaný predpokladal, že na podnet tejto patentovej zástupkyne, ktorá musela uviesť fyzickú osobu ako pôvodcu patentu do prihlášky bolo teda najjednoduchšie uviesť styčnú osobu, ktorá mala za úlohu vybavovať všetky tieto záležitosti. Takýmto spôsobom žalovaný predpokladal, že sa na tejto patentovej listine ocitol ako pôvodca žalobca spolu s pánom W., ktorý si síce neuplatňuje tieto nároky ale na margo toho on vykonával laboratórne zistenie na základe konkrétnych objednávok žalovaného, čiže tam zrejme nešlo o nejaký výsledok tvorivej činnosti z jeho strany. Ako dôkaz súdu na pojednávaní predložila Zmluvu o dielo s projektantom a zápisnicu/01/01/2006.

Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na prednes právnej zástupkyne žalovaného poznamenala, že zákon pokiaľ požaduje písomnú formu, robí to hlavne z dôvodu právnej istoty , pokiaľ ide o plynutie dátumov - trojmesačnej lehoty, do ktorej sa zamestnávateľ musí vyjadriť k ponuke prijatia vynálezu. Podľa právnej zástupkyne žalobcu nepredloženie písomnej ponuky neznamená, že nedošlo k vytvoreniu zamestnaneckého vynálezu, ale že to znamená, že zákon z dôvodu právnej istoty vyžaduje takúto formu a že nedodržanie tejto formy neznamená neplatnosť takejto ponuky a prijatia tejto ponuky. Faktické konanie žalovaného, ktoré nastalo po oboznámení zamestnávateľa s vytvorením vynálezu zo strany žalobcu smerovalo k tomu, že žalovaný takéto riešenie nielenže prijal ale ho aj následne prihlásil a v súčasnosti ho aj aktívne využíva, čoho dôkazom sú následné konania, ocenenia. Z e-mailovej komunikácie z minulosti vyplýva, že žalobca vytváral toto riešenie, a že ho vytváral v pracovnom pomere, že si plnil úlohy, ktoré mu vyplývali z pracovného pomeru , a oboznamoval zamestnávateľa s tým, že takého riešenie sa uskutočňuje. Odkázala na e-mailovú komunikáciu, kde žalovaný poveruje žalobcu, aby naďalej vykonával túto činnosť a priebežne o výsledkoch tejto činnosti ho informoval. V ďalšom sa zmienila o tom, že takého riešenie je vynálezom, keďže naňho bol udelený patent , pričom musí ísť o výsledok vynálezcovskej činnosti, ktorej je schopná jedine fyzická osoba, v danom prípade žalobca. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že nikdy v minulosti nespochybnil žalovaný oprávnenosť používania tohto riešenia pre seba. Žalobca sa nikdy netajil, že v prihláške je uvedený ako pôvodca, že žalovaný vedel , že žalobca je uvedený ako pôvodca, resp. spolupôvodca tohto vynálezu. Následne došlo k zápisu vynálezu a bol udelený patent na toto riešenie, z verejného registra je zrejmé, že pôvodcom teda spolupôvodcom je žalobca. Uviedla, že túto skutočnosť v minulosti nikto nespochybnil, až v čase, keď si žalobca uplatnil právo na odmenu . O tejto skutočnosti podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu svedči aj to udelenie ceny Q. A. za významný prínos v oblasti vynálezov.

Žalobca Ing. M. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že riešenie využitia vysokopecnej trosky v Turni sa datuje od roku 1974, ktorú Cementáreň začala prevádzkovať po výstavbe. Sú zdokumentované výsledky veľkopokusov, kde toto využitie bolo neúspešné. Predniesol ako nastal proces hľadania riešenia ako zrealizovať využitie vysokopecnej trosky s tým, aby bolo ju možné využiť v technologickom procese. V rokoch 1998 - 1999 bol urobený veľkopokus s využitím vysokopecnej trosky ako náhrada za vápenec pri výrobe surovinovej múčky a následne výpalom cementárskej slinky. Tento veľkopokus nesplnil požadované očakávania. Preto nastal proces hľadania riešenia ako zrealizovať využitie vysokopecnej trosky s tým, aby ju bolo možné využiť v technologickom procese. Ako asistent riadenia kvality konzultoval túto myšlienku s pánom W. a vedúcim katedry pánom V. v škole, kde spolu konzultovali o tomto probléme. Výsledky tohto veľkopokusu boli prezentované v roku 2002 na konferencii v Tatrách Cement 2002, kde vidí základ novosti, myšlienky patentu. Následne boli robené štúdie, objednané práce na škole. Ďalej rozobral prínos z využitia. Uviedol, že v spomínanej zmluve na rekonštrukcii, každý článok, ktorý sa tam dostal bol podpisovaný človekom, ktorý garantoval za objednávateľa VSH, že tie parametre budú dodržiavané. Aj žalobca v tom čase tiež podpisoval isté články, ktoré sa týkali aj tohto prínosu, pretože rekonštrukcia bez využitia tohto prínosu z vysokopecnej trosky by nebola zrealizovaná. K svedkom uviedol, že ani jeden z dotyčných nemajú odborné schopnosti, čo sa týka danej problematiky, a to chémie cementu. Rozhodnutie o nárokovaní si odmeny žalobcovi prišlo po zistení skutočného vyčíslenia prínosu pri vyhodnotení ceny Q. A.. Na pokus ešte pred súdnym sporom dostal od žalovaného stručné zamietnutie. Pán W. nefiguruje v tomto spore, pretože nie je zamestnanec, zamestnancom žalovaného bol a ešte stále je žalobca, momentálne je uvoľnený na verejnú funkciu.

V ďalšom žalobca na základe otázok právnej zástupkyne žalovaného objasňoval podstatu vynálezu o tom, že o modernizácii pecnej linky sa uvažovalo v rokoch 1995 - 1997, a že modernizácia v roku

2005 - 2006 sa vykonávala na základe poznatkov vynálezu. Žalobca na otázku právnej zástupkyne žalovaného kedy oboznámili zamestnávateľa s tým, že spolu vytvorili vynález uviedol, že sa zúčastňoval na odborných konferenciách, seminároch, kde bol spoluautorom prezentácií, bol na pracovných cestách, o ktorých vedel jeho nadriadený, čiže generálny riaditeľ, ktorý dostal program pozvánky s témou prednášky. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či písomne vyslovene o tom, že vytvoril vynález oboznámil zamestnávateľa, čiže žalovaného, žalobca uviedol, že určite nie. Podľa žalobcu žalovaný na to vo vzťahu k žalobcovi nereagoval. Žalobca na otázku právnej zástupkyne žalovaného , či žiadali žalovaného o vyplatenie odmeny skôr ako zaslal prvú výzvu, žalobca odpovedal záporne a na otázku prečo tak neurobil skôr, žalobca uviedol , že v dobrej viere skôr sa venovať práci ako koníčku vôbec sa tým nezaoberal, bral to plynule ako išiel život. Právna zástupkyňa žalobcu doplnila, že išlo o proces vytvárania riešenia neskôr prihláseného ako patent. Z toho dôvodu nie je možné presne povedať nejaký dátum, kedy takého riešenie vzniklo, a že žalobca sa o nejakých úsporách riešenia dozvedel v súvislosti s udelením ceny Q. A..

Následne súd oboznámil prítomných účastníkov konania s výsledkami prípravy pojednávania, obsahom spisu a prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, k čomu prítomné strany nemali námietky. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla ako dôkaz predvolanie Doc. W.. Okrem uvedeného nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Právna zástupkyňa žalovaného navrhla vypočuť vtedajšieho generálneho riaditeľa Ing. T., riaditeľa nákupu Ing. K., technického riaditeľa Ing. W., Ing. E., ktorý mal na starosti podpísanie zmluvy so spoločnosťou PSP Inžiniering a Ing. K., ktorý bol priamym podriadeným žalobcu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomuto právnemu záveru:

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia primeranej odmeny za vynález , na ktorý bola podaná žiadosť o udelenie patentu na vynález. Z výpisu z elektronického registra patentov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ÚPVSR) súd mal za preukázané, že v tomto registri je zapísaný patent č. P XXXXXX pod názvom Spôsob výroby portlandského slinku s využitím kryštalickej vysokopecnej trosky s dátumom podania prihlášky 18. 9. 2006 a dátumom nadobudnutia účinkov patentu 6. 8. 2009. Ako majiteľ je uvedený Východoslovenské stavebné hmoty, a.s., Turňa nad Bodvou, SK, čiže žalovaný pred jeho zrušením bez likvidácie k 31. 12. 2012 zlúčením so spoločnosťou Holcim a.s. (Slovensko), Rohožník a výmazom z obchodného registra od 1. 1. 2013 podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice 1 v oddieli Sa vložke číslo 628/V a výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 v oddieli Sa vložke číslo 1265/B, ktorá je v súčasnosti žalovaným a ako pôvodca sú uvedení Q. M., J.. B. XX, XXX XX W., SK a W. V., PhD, doc. Ing. T. 8, XXX XX A., SK.

Podľa dohody o zmene pracovného pomeru zo dňa 30. 4. 2001 žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu, v ktorej sa dohodli na zmene pracovného pomeru založeného dňa 1. 8. 1978, zmeneného dňa 6. 6. 2000 a dňom 1. 5. 2001 tak, že žalovaný je zaradený do funkcie riaditeľa pre kvalitu cementu a zmocnenec SMK. Z popisu pracovnej funkcie predloženého žalobcom vyplýva okrem iného aj odborné riadenie a zabezpečovanie činnosti pri výrobe cementu, kameniva a transportbetónu v rámci komplexných kompetencií úseku v oblasti kontroly kvality, BOZP a PO, OŽP s účinnosťou od 1. 11. 2006, čiže v období, ktoré predchádzalo podaniu patentovej prihlášky - 18. 9. 2006. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že v rámci plnenia úloh u žalovaného ako u zamestnávateľa sa dlhodobo venoval aj problematike výroby cementu v súvislosti so znižovaním emisií a využitím oceliarskej trosky a tiež to, že v rámci tvorby predmetného riešenia bola na podnet žalobcu nadviazaná spolupráca medzi žalovaným a Ing. Doc. V. W., PhD. najmä prostredníctvom Slovenskej technickej univerzity v rámci tvorby riešenia výroby portlandského slinku s využitím oceliarskej trosky, aby tým prispel potrebnými príslušnými vstupmi najmä na úrovni laboratórnych zistení a stanovenia meliteľnosti oceliarskej trosky a vápenca. Je zrejmé, že na základe prihlášky bol zapísaný do registra patentov na Úrade priemyselného vlastníctva SR patent na vynález.

Žalovaný nárok neuznal, nakoľko žalobca nepreukázal naplnenie podmienok uvedených v ust. § 11 ods. 2, 3 patentového zákona, čo sú základné predpoklady preto, aby mohol byť považovaný za spolupôvodcu patentu a podľa ust. § 11 ods. 5 cit. zák. mohol uplatniť právo vo vzťahu k zamestnávateľovi na primeranú odmenu. Na tom fakte nič nemení ani skutočnosť, že žalobca je ako spolupôvodca zapísaný v registri patentov ÚPV SR.

Medzi účastníkmi konania bol teda sporný už samotný nárok na odmenu. Z toho dôvodu súd skôr, než by sa zaoberal priznaním , resp. nepriznaním primeranej odmeny za vynález sa v konaní najprv zaoberal existenciou samotného nároku na odmenu.

Podľa ust. (patentového zákona) právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku má pôvodca vynálezu.

Podľa ust. je pôvodca ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

Podľa ust. spolupôvodcovia vynálezu majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.

Podľa ust. ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

Podľa ust. pôvodca, ktorý vytvoril vynález podľa odseku 1 je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu.

Podľa ust. zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 11 ods. 2 patentového zákona pôvodca, ktorý vytvoril vynález je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. Čiže ak žalobca vytvoril vynález bol povinný svojho zamestnávateľa - žalovaného o tom písomne upovedomiť a súčasne mu odovzdať všetky podklady potrebné na jeho posúdenie. Súdu však nebolo preukázané zo strany žalobcu takéto písomné upovedomenie žalovanému a ani to, že by mu odovzdal nielenže všetky ale vôbec aké podklady potrebné na posúdenie vynálezu. Z písomného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 1. 8. 2013 ako aj prednesu jeho právnej zástupkyne na pojednávaní to taktiež nevyplýva, naopak je z nich zrejmé, že žalovaný nebol písomne upovedomený o vytvorení vynálezu a neboli mu odovzdané žiadne podklady na jeho posúdenie, a preto žalovaný ani nemohol súdu toto zdokumentovať .

Súd uvedenú skutočnosť, t.j., že nedošlo zo strany žalobcu k písomnému upovedomeniu žalovaného a že žalovanému žalobca neodovzdal podklady na posúdenie vynálezu mal za preukázané aj výpoveďou žalobcu na pojednávaní , kde žalobca uviedol, že písomne vyslovene o tom, že vytvoril vynález žalovaného neoboznámil, uviedol len, že sa zúčastňoval na odborných konferenciách, seminároch, kde bol spoluautorom prezentácií a pracovných ciest.

Toto však nemôže byť dôkazom o upovedomení žalovaného ako ani prednes právnej zástupkyne žalobcu o tom, že išlo o proces vytvárania riešenia, ktoré bolo neskôr prihlásené ako patent a z toho dôvodu nie je možné presne povedať nejaký dátum, kedy takého riešenie vzniklo.

Žalobcom predložené elektronické správy, čestné uznanie udelené predsedníčkou Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky žalobcovi dňa 21. 10. 2010 a text prednášky zo dňa 10. 10. 2002 na tému Výroba PC s vysokým obsahom aktívneho belitu na báze vysokopecnej trosky z US Steel vo VSH a.s. Turňa v Starej Lesnej taktiež nemožno považovať za také dôkazy, ktoré konkrétne vyžaduje uvedené citované zákonné ustanovenie, a to písomné upovedomenie, čo by v danom prípade znamenalo také konkrétne upovedomenie, z obsahu ktorého by nebolo pochýb o tom, že došlo k takémuto upovedomeniu zo strany žalobcu, a súčasne ktoré by bolo adresované konkrétne žalovanému, čiže zamestnávateľovi, ktorým bola spoločnosť Východoslovenské stavebné hmoty, a. s., v súčasnosti spoločnosť Holcim (Slovensko) a. s. Z tohto oznámenia by totiž malo byť známe komu je určené a hlavne či tomu komu má byť podľa tohto zákonného ustanovenia, t.j. zamestnávateľovi.

Keďže takéto upovedomenie nebolo zo strany žalobcu súdu predložené, preto sa ani nemôžu považovať horeuvedená zákonná podmienka spolu s podmienkou uvedenou v ust. § 11 ods. 3 patentového zákona o možnosti uplatnenia práva na riešenie žalovaným voči žalobcovi v lehote troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2 za splnené pre uplatnenie nároku na odmenu žalobcom.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nedodržal citované ustanovenia patentového zákona o spôsobe upovedomenia žalovaného o vytvorení vynálezu, t.j. písomnou formou, z ktorého by bolo jasné preukázanie vytvorenia vynálezu konkrétne kým, a tiež z ktorého by bolo zrejmé, že došlo k odovzdaniu všetkých a akých konkrétnych podkladov, a to konkrétne kým a komu, aby mohol byť posúdený vynález v stanovenej lehote. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, že právo na riešenie nebolo zo strany žalovaného voči žalobcovi uplatnené, pretože ani nemohlo byť práve z toho dôvodu, že žalobca žalovanému neoznámil, že vytvoril vynález, resp., že sa podieľal na vytvorení vynálezu a súčasne neodovzdal všetky podklady potrebné na jeho posúdenie a súčasne v zákonnej lehote.

Podľa ust. prvej a druhej vety pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnutý jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu ako aj na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 11 od. 5 patentového zákona iba ten pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3 má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Čiže iba v prípade, že žalobca , voči ktorému by bolo uplatnené právo na riešenie podľa odseku 3 - žalovaným by mal vo vzťahu k žalovanému právo na primeranú odmenu. Toto právo na riešenie v danom prípade žalovaným voči žalobcovi nebolo uplatnené, resp. uplatnenie tohto práva na riešenie nebolo preukázané, a to práve z toho dôvodu, že žalobca žalovaného písomne neupovedomil o skutočnosti, že vytvoril vynález a zároveň mu neodovzdal všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu v zákonnej lehote.

Súd preto dospel k názoru, že žalobcovi nevzniklo právo na primeranú odmenu. Z toho dôvodu sa súd nezaoberal ďalšími dôkazmi, a to výsluchom svedkov, ktoré navrhli právni zástupkyňa žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného ani okolnosťami ohľadne udelenia Ceny Q. A. žalobcovi.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je neopodstatnený, a preto ho ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalovaného vo výške 2.302, €, a to prevzatie, príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 6. 11. 2013 , t.j. 2 x 1.143,65 €, 2 x režijný paušál po 7,81 €

v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )