Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/105/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2013 v Humennom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivanom Roháčom a prísediacich Jánom Gajovským a RNDr. Danielou Babincovou takto

rozhodol:

Obžalovaní:

X. K. Ľ. O. Ľ. B. Š. , R.. XX. XX. XXXX C. H., T. D. H., S. XX, t. č. v ÚVTOS X. O. D. O. Q. V. Z. , R.. XX. XX. XXXX C. H., T. D. H., N. XX,

s ú v i n n í , že

dňa 07. 05. 2012 v čase okolo 16.00 hod v Humennom v pohostinstve Vihorlat po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli na pánsku toaletu, kde v tom čase sa nachádzal E. O., R.. XX. XX. XXXX, kde tomuto zo zadného vrecka vybral peňaženku O. D., ktorý vybral 200,- eur, následne ho K. Ľ. napadol tak, že ho rukami udrel do hrude, chytil ho pod krk a pritlačil o stenu, O. D. odhodil peňaženku na zem a spolu s Ľ. odišli do reštaurácie, pričom ich konaním poškodenému E. O.u nebolo spôsobné žiadne zranenie,

t e d a

spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a bezprostredne po čine sa pokúsili uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

č í m s p á c h a l i

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

Obžalovaný K. Ľ.:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4, § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd r u š í výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Humenné XT/XXX/XXXX zo dňa 26. 09. 2012. Zvyšná časť citovaného rozsudku ostáva nezmenná.

Obžalovaný O. D.:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a 9 dní nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd r u š í výrok o trste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Humenné XT XX/XXXX zo dňa 28. 03. 2012. Zvyšná časť citovaného rozsudku ostáva nezmenená.

Podľa súd ukladá obom obžalovaným povinnosť uhradiť škodu spoločne a nerozdielne poškodenému E. O., R.. XX. XX. XXXX, H., J. X vo výške 200,- eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného K. Ľ. O. O. D. obžalobu č. -31 zo dňa 03.10.2012 pre zločin lúpeže podľa § § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je vedené v obžalobe č. -31 zo dňa 03.10.2012.

Súd vo veci rozhodol dňa 23.01.2013 rozsudkom sp. zn. XT XXX/XXXX, ktorým uznal obžalovaných vinnými zo spáchania zločinu lúpeže podľa § § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., za čo bol obžalovanému Ľ. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (pät') rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 26. 09. 2012. Zvyšná časť citovaného rozsudku ostala nezmenená. Obžalovanému D. bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 28. 03. 2012 s tým, že zvyšná časť citovaného rozsudku ostala nezmenená. Podľa súd uložil obom obžalovaným povinnosť uhradiť škodu spoločne a nerozdielne poškodenému E. O.X., R.. R.. XX. XX. XXXX, D. H., J. X vo výške 200,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný D. aj prokurátor odvolanie, v dôsledku čoho bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd Prešov uznesením sp.zn. XTo X/XXXX zo dňa 18.04.2013 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a zamietol odvolanie obžalovaného.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom opätovne vykonal dokazovanie výsluchom svedka- poškodeného, obžalovaných, svedkyne D., svedka Q.. Po vykonaní a zvážení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti, dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popierali.

Obžalovaný D. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 09. 05. 2012 spáchanie skutku popísal tak, že videl ako na pánskej toalete bol starší pán, krátko za ním išiel K. Ľ. taktiež na toaletu, za ním išiel obžalovaný D. a videl, ako K. Ľ. držal staršieho pána rukou pod krkom, druhou rukou ho ohmatával po tele. Z toho on usúdil, že asi mu hľadá peniaze alebo nejaké cennosti a keď sa poškodený bránil a tým Ľ. od seba odstrčil, vtedy pristúpil k nemu on, čiže O. D. a začal mu prehľadávať vrecká nohavíc, kde v jednom zacítil peňaženku, vytiahol ju, prezrel a z peňaženky zobral 50,- eur, pričom peňaženku hodil na zem. Hneď na to z toalety odišiel, za ním išiel K. Ľ. a nejaký neznámy pán. Na to poškodený požiadal obsluhujúci personál, aby privolal políciu. Z toho usudzoval spolu s K. Ľ., že je zle, a preto z pohostinstva odišli preč a to spolu so U. Q.. Mimo toho O. D. vo svojej výpovedi uviedol, že ešte predtým, keď spolu s K. Ľ. išli do miestneho pohostinstva, K. Ľ. sa vyjadril v tom zmysle: "dnes musím zarobiť

peniaze" a podľa úsudku si obžalovaný D. myslel, že niekoho chce okradnúť. Túto výpoveď následne obžalovaný O. D. poprel.

Obžalovaný O. D. v konaní pred súdom zmenil výpoveď, tvrdil, že on síce chcel ísť na WC, no pri automatoch ho zastavil Q., ktorý mu povedal, aby tam nešiel, že je tam problém. Tak sa otočil naspäť, stál pri pulte, nevidel viac nič. V ten deň mal oblečené zelené tričko a montérky. V pohostinstve bol on, Q., Ľ., ostatných nepoznal. Nepamätal sa, či videl O., ako išiel na WC, potvrdil, že on sa s poškodeným na WC nestretol. On ani nevidel obž. Ľ., ani poškodeného, že by boli spolu na WC. Potom odišiel preč, pretože Q. povedal, že príde polícia, ktorú volal O., preč išiel spolu s Ľ., Q. O. Ľ. Š.. V ten večer nemal pri sebe nijaké peniaze. Domov išiel s kamarátom na aute, ostatní išli taxíkom. Trval na tom, že on sa nedostal do kontaktu s O.. Nikdy s ním nič nemal. Tvrdil, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní dňa 09.05.2012, nie je pravda, lebo ho nútili, policajti sa mu vyhrážali, že keď sa neprizná, tak ho zbijú, strašili ho baseballovou palicou. On sa priznal k tomu, čo nie je pravda, pretože všetci na neho robili nátlaky. On sa zľakol, nikdy v base nebol a preto tak 09.05.2012 vypovedal.

Obvinený K. Ľ., ktorý spáchanie skutku popieral už v prípravnom konaní, vo svojej výpovedi aj na hlavom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase bol na pánskej toalete v Reštaurácii Vihorlat, kde sa stretol s poškodeným O., ktorý mu vynadal do Rómov a Cigánov, z tohto dôvodu ho udrel do oblasti hrudníka. Neskôr tvrdil, že do neho len drgol, a následne mu poškodený vynadal do kuriev cigánskych. V tej miestnosti vtedy obžalovaný D. nebol. Dodal, že v čase incidentu na toalete bol iba poškodený a obžalovaný. O. D. podľa jeho tvrdenia tam nebol. Q. hral automaty. Ľ. popieral, že by on poškodenému niečo vzal. Poškodený začal utekať za čašníčkou. Priznal, že poškodeného udrel do oblasti hrudníka dlaňou. Poškodeného pozná z videnia, chodieva často do toho pohostinstva. Obžalovaný bol vtedy v pohostinstve spolu so Q., K. F. O. Ľ. Š.. V tom čase, keď on bol na toalete, Q. bol v tej istej miestnosti, kde bol obžalovaný, F. so Š. boli pri výčape. Po incidente obžalovaný Ľ. išiel preč, lebo tam poškodený začal vykrikovať, že ho okradol. Obžalovaný týždeň dozadu bol na polícii, mal menšie problémy, tak radšej zmizol preč. Odchádzal spolu s Q. O. D.. Uviedol, že obžalovaný D. s ním na toalete nebol, bol vo vedľajšej miestnosti. Trval na to, že on poškodeného iba udrel, lebo ho poškodený urazil, ale peniaze mu nezobral. Popieral, že by na toalete poškodeného chytil za krk. Táto obrana obžalovaného Ľ. bola vyvrátená jednak spoluobžalovaným O. D., ale aj poškodeným E. O.. Obidvaja obžalovaní v nadväznosti na výpoveď obžalovaného O. D. z prípravného konania sú usvedčovaní výpoveďou poškodeného, ktorý vo svojej výpovedi popísal, že 7. 5. 2012 bol v pohostinstve Vihorlat, vypil pivo, išiel na toaletu a tam sa to začalo. Prišli k nemu dvaja Rómovia, ktorých mená vtedy nevedel s tým, že najprv jeden do neho sotil, potom mu druhý peňaženku vzal vrecka, potom ten ktorý ho sotil, ho udrel do hrude, pritlačil k stene a držal ho za odev. Po vytiahnutí peňaženky vybral jeden z nich dve stoeurové bankovky. Peňaženku potom hodil na podlahu. Na to obaja obvinení z toalety odišli. Na toaletách počas incidentu boli len oni traja. Následne poškodený si zdvihol peňaženku, odišiel do reštaurácie a požiadal čašníčku, aby zavolala políciu, po ktorom telefonáte krátko na miesto polícia došla. Keď došli policajti do pohostinstva, tak ani jeden z obžalovaných už tam nebol. Pokiaľ sa týka financií, tak poškodený uviedol, že 200,- eur mal z toho dôvodu, že koncom mesiaca si zobral pôžičku zo spoločnosti Pohotovosť a to 400,- eur. Poškodený O. obidvoch obžalovaných identifikoval v prípravnom konaní ako páchateľov, tak aj na hlavnom pojednávaní. V nadväznosti na výpoveď poškodeného popisovala aj svedkyňa O. D., ktorá v tom čase pracovala ako čašníčka v Reštaurácii Vihorlat a uviedla, že poškodený si v ten deň pýtal pivo, vodku a rum a v peňaženke videla zelenú bankovku, ale platil drobnými. Zákazníci hovorili, že E. mal 200,- eur. Asi sa pochválil dakomu. Ona videla v peňaženke, ale nevedela, či sto alebo dvesto, ale bolo vidno, že tam bola zelená bankovka, ale či jedna, alebo dve, to nevidela. Po skutku videla ako poškodený O. vyšiel z toalety, bol prestrašený, mal povytiahnutú košeľu z nohavíc, prišiel k nej a žiadal, aby zavolala políciu, lebo mu ukradli 200,- eur. Keďže v tom čase v reštaurácii bolo veľa Rómov, svedkyňa uviedla, že O. nebol poranený, vtedy nepovedal, kto mu ukradol peniaze, povedal len to, že jeden z tých Rómov bol K.. V čase, keď komunikoval O. so svedkyňou, aby zavolala políciu, prišiel k nim obžalovaný K. Ľ., začal svoje vrecká ohmatávať a tvrdil, že on O. nič nezobral. Krátko na to, ako mali dôjsť do pohostinstva policajti, obaja obžalovaní z reštaurácie odišli. Vo veci bol vypočutý aj svedok Q., ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že aj on sa v kritickom čase sa zdržiaval v reštaurácii Vihorlat v Humennom v spoločnosti Š. O. F.E.W.O.. Keď odišiel k automatom, ktoré sú umiestnené vo vedľajšej miestnosti, kadiaľ vedie vchod na toaletu, vtedy si všimol, že z pánskej toalety vyšiel O. D., hneď za ním K. Ľ. a za nimi išiel starší pán, ktorý na nich

kričal, aby mu vrátili peniaze. Keďže oni nerešpektovali, starší pán išiel k čašníčke a hneď ju žiadal, aby privolala políciu. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že z toalety vyšiel len Ľ. a poškodený. K rozporom vo výpovedi učinenej v prípravnom konaní, kedy uviedol, že z toalety vyšiel Ľ. I. D., na pojednávaní uviedol, že Andrej Balog bol v tom čase síce v krčme, no zrejme došlo medzi svedkom a vyšetrovateľom k nedorozumeniu pri písaní zápisnice, ale svedok D. nevidel vychádzať z toalety.

Svedok C. W. uviedol, že ustanovenie obhajcu bolo obhajcovi JUDr. Q. doručené až po tom, ako bol obvinený D. vzatý do väzby. Tvrdil, že žiaden úkon nebol realizovaný bez prítomnosti zákonom ustanoveného obhajcu. O všetkých bol uzrozumený obhajca. Úkony vykonané dňa 09. a 10. 05. 2012 bez prítomnosti obhajcu boli vykonané preto, že v tom čase u obv. D. nebol právny nárok na obhajcu v zmysle . Vyšetrovateľ dňa 10. 05. 2012 odovzdal vyšetrovací spis s podnetom na návrh na vzatie do väzby na Okresnú prokuratúru Humenné. Právny nárok na obhajcu u obv. D. vznikol až po jeho vzatí do vyšetrovacej väzby, t. j. po dátume 10. 05. 2012. S obv. D. a obv. Ľ. a poškodeným O. bola vykonaná rekonštrukcia prípadu v ÚVV Košice, kde vtedy bol obhajca D. prítomný, a pri tejto rekonštrukcii mohol klásť otázky všetkým zúčastneným stranám, v prípade potreby aj doplniť výpoveď obv. D.. Svedkyňa O. D. pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedala spontánne, jej záznam bol zaznamenaný a vypovedala bez toho, aby bol na ňu kladený fyzický a psych. nátlak. Pokiaľ sa týka vykonaných konfrontácii medzi obžalovanými a poškodeným, tam takisto nedošlo k žiadnym fyzickým ani psychickým nátlakom zo strany mojej. Pri výsluchu a konfrontácii bol tam buď JUDr. J. alebo jeho koncipient. Pokiaľ sa týka obž. O. D., ktorý mal ustanoveného obhajcu na základe dôvodov, lebo bol vzatý do väzby, ďalšie úkony boli zákonným spôsobom vykonané, tam už bol privolaný aj obhajca obžalovaného. Súd prihliadal aj na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Zo spáchaného skutku sú obaja usvedčovaní zápisnicou o vykonanej rekonštrukcii, následne na to vykonanou fotodokumentácie z rekonštrukcie, kde bolo znázornené, akým spôsobom obžalovaní poškodeného okradli, zápisnicou o ohliadke miesta činu. Pokiaľ sa týka poškodeného, tento zo strany obžalovaných zranený nebol, čo potvrdzuje lekárska správa, ktorá sa nachádza v spise. Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov, ako aj dôkazov zaznamenaných v prípravnom konaní a to jednotlivo i súhrnne, súd uveril tvrdeniu poškodeného, lebo v nadväznosti na výpoveď poškodeného, zhodne popisoval udalosť aj spoluobžalovaný O.R.A.W. D. vo svojej prvej výpovedi, nadväzovala na to aj prvá výpoveď svedka Q. a čiastočne svedkyne O. D.. Súd mal za preukázané, že dňa 07. 05. 2012 v čase okolo 16.00 hod v Humennom v pohostinstve Vihorlat po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli obžalovaní na pánsku toaletu, na ktorej sa v tom čase nachádzal E. O., kde tomuto zo zadného vrecka vybral peňaženku O. D., z ktorej vybral 200,- eur, následne ho K. Ľ. napadol tak, že ho rukami udrel do hrude, chytil ho pod krk a pritlačil o stenu, O. D. potom ako vybral z peňaženky peniaze, túto odhodil na zem a spolu s Ľ. odišli do reštaurácie. Konanie obžalovaných smerovalo k tomu, že spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a bezprostredne po čine sa pokúsili uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia. Ich konanie tak naplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa , Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej.

V danom prípade nebolo preukázané, že násilie alebo hrozba bezprostredného násilia boli prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, že predchádzali zmocneniu sa veci. Bolo preukázané len to, že po príchode na toaletu najprv zo zadného vrecka poškodeného vybral peňaženku O. D., z nej vybral 200,- eur, až následne ho K. Ľ. napadol tak, že ho rukami udrel do hrude, chytil ho pod krk a pritlačil o stenu, t.j bezprostredne po čine sa pokúsili uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia. Taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaní páchali trestný čin s uzrozumením, že ide o chránenú osobu, pretože oni jednoducho mali vedomosť o tom, že poškodený má peniaze, má ich v zadnom vrecku nohavíc, ktorému nebolo ťažké túto peňaženku z vrecka vytiahnúť a to aj bez použitia násilia. Obžalovaní išli na toaletu na istotu ukradnúť poškodenému peniaze. Preto súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, teda odlišne od obžaloby. Súd obhajobe obžalovaných neuveril, túto posúdil ako tendenčnú prednesenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, ktorá bola vyvrátená vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi.

Hodnotenie obidvoch obžalovaných z miesta bydliska je všeobecné. K. Ľ. bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkové trestné činy a rozsudkom Okresného

súdu Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 26.09.2012 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov so zradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. O. D. bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom OS Humenné sp. zn. XT /. XX/XXXX zo dňa 28.03.2012, za čo mu bol uložený trest povinnej práce. Pri výmere druhu trestu a jeho výšky pokiaľ sa týka obžalovaného K. Ľ., súd vychádzal zo závažnosti skutku, prihliadol na osobné pomery tohto obžalovaného, zvážil mieru zavinenia, pohnútku a keďže u tohto obžalovaného bolo treba uložiť súhrnný trest, nakoľko skutku sa dopustil skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, súd mu v danom prípade uložil súhrnný trest s tým, že zároveň zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 26. 09. 2012. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na účel trestu vyjadrený v zákone, na možnosti nápravy obžalovaného, na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich skutočností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. U obžalovaného nebola zistená žiadna z poľahčujúcich okolností. Priťažovala mu to, že už bol v minulosti odsúdený. Súd za použitia ust. § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložil súhrnný trest OS v trvaní 3 rokov nepodmienečne a keďže tento obžalovaný bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin v posledných 10 rokoch, preto pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. U obžalovaného O. D. súd taktiež vychádzal zo závažnosti spáchaného skutku, prihliadol na osobu obvineného, zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť a jedna priťažujúca okolnosť, a keďže aj u tohto obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, nakoľko skutku sa dopustil skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa a to Okresného súdu Humenné XT XX/XXXX zo dňa 28.03.2012, súd tomuto obžalovanému zároveň uložil aj súhrnný trest. Súd dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu bude postačovať pôsobiť súhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a 9 dní nepodmienečne. Vzhľadom na to, že tento obžalovaný v posledných 10 rokoch ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto pre výkon tohto trestu súd ho zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ sa týka škody, poškodený O. si včas a riadne uplatnil nárok na náhradu škody, výška škody nebola sporná, preto súd v adhéznom konaní uložil obžalovaným povinnosť, aby spoločne a nerozdielne uhradili poškodenému škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.