Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/26/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov Evy Rešatkovej a Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 06.11.2013 v trestnej veci proti obž. Ing. R. U. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15.04.2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ing. R. U..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. Ing. R. U. vinným v bode 1/ napadnutého rozsudku z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 02.03.2011 v T. na ul. Q. č. XX v pobočke spoločnosti RAMIRENT spol. s r.o. so sídlom ul. Opletalova č. 65, Bratislava, IČO: 17 321 484, prevzal na základe Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1154000016, uzatvorenej dňa 02.03.2011 predmety nájmu, a to 1 ks kladivo HR 5201C, inventárne č. 201100015, výrobné č. 43056E, 1 ks kladivo HR 2460, inventárne č. 20110019, výrobné č. 0145449Y, 1 ks kladivo HR 2810, inventárne č. 20110016, výrobné č. 0044777Y a 1 ks kladivo HR 3540, inventárne č. 20110017, výrobné č. 1377E a následne dňa 04.03.2011 prevzal 1 ks vibračná noha SRV 660, inventárne č. 20100378, výrobné č. 010489, kde uvedené hnuteľné veci sa na základe zmluvy zaviazal vrátiť najneskôr do 23.03.2011, čo však neurobil a s týmito hnuteľnými vecami naložil doposiaľ nezisteným spôsobom, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti RAMIRENT, spol. s r.o., Opletalova 65, 841 087 Bratislava, IČO: 17 321 484, škodu vo výške 3.368,- eur, 2/ dňa 11.08.2010 v presne nezistenom čase na ul. Q. v T. vylákal od T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. Y. XXXX/X, poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 2.000,- eur za účelom nákupu stavebných tvárnic značky YPOR, o čom spísali aj zmluvu, kde uvedenú finančnú hotovosť vo výške 2.000,- eur sa zaviazal vrátiť do 20.08.2010, čo však v dohodnutej lehote neurobil, kúpu stavebného materiálu nepreukázal, pričom už v čase požičania si týchto finančných prostriedkov musel vedieť, že ich nebude schopný vrátiť v stanovenom termíne, nakoľko už v tom čase mal aj iné pôžičky a finančné pozdĺžnosti, ktoré nemá vyplatené doposiaľ a teda týmto konaním uviedol do omylu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. Y. XXXX/X a spôsobil mu škodu vo výške 2.000,- eur, z ktorej do dnešného dňa uhradil sumu 550,- eur.

Za to mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Pre výkon uloženého trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným RAMIRENT spol. s r.o., ul. Opletalova č. 65, Bratislava, IČO: 17 321 484 škodu vo výške 3.310,56 eur a T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. Y. č. XXXX/X škodu vo výške 1.450,- eur.

Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o treste, konkrétne jeho výmere, podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré napriek výzve okresného súdu bližšie neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd v danom prípade nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v , preto na verejnom zasadnutí (ktoré krajský súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento sa na verejné zasadnutie napriek riadne a včas doručenému upovedomeniu nedostavil, svoju neprítomnosť z dôvodu zdravotných problémov ospravedlnil s tým, že pokiaľ sa dá odročiť termín pojednávania, chce požiadať o jeho odročenie a ak nie, bude rozhodnutie súdu rešpektovať, pričom priložil aj svoje chorobopisy, z ktorých je však možné zistiť, že jeho posledná hospitalizácia na neurologickom oddelení Nemocnice T. trvala od 30.08.2013 do 01.09.2013 a žiadna novšia lekárska správa, z ktorej by bolo zrejmé, že mu jeho zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť sa verejného zasadnutia pripojená nebola) preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je možné považovať za dôvodné.

Vo vzťahu k výroku o vine je napokon potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2013 (po tom, čo bol poučený o práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v a po tom, čo ho samosudca v súlade s ust. poučil o následkoch vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo vyhlásenia, že nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe a o tom, že pokiaľ súd niektoré z takýchto vyhlásení prijme, je vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa ), prehlásil, že chce urobiť vyhlásenie, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe.

Následne po tom, čo obžalovaný kladne zodpovedal na otázky uvedené v ust. , , , , okresný súd podľa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe okresného prokurátora z 12.03.2012 vo vzťahu ku skutku 1/ zo dňa 02.03.2011 a vo vzťahu ku skutku 2/ zo dňa 22.08.2010 (teda oboch skutkov, pre ktoré bola uznaná vina v napadnutom rozsudku) a podľa rozhodol, že dokazovanie ohľadom viny nevykoná a vykoná len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vo vzťahu k výrokom, ku ktorým bolo dokazovanie vykonávané, teda vo vzťahu k výroku o treste a o náhrade škody, bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. vyžaduje. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia aj podrobne rozviedol, ktoré konkrétne dôkazy v tomto smere vykonal, aké skutočnosti na základe takto vykonaného dokazovania zistil a akými konkrétnymi úvahami sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu spravoval.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere je naozaj veľmi podrobné, sú v ňom obsiahnuté všetky podstatné skutočnosti, z ktorých bolo nevyhnutné pri rozhodovaní o treste vychádzať, a preto je potrebné na odôvodnenie napadnutého rozsudku len poukázať a v plnej miere sa s ním aj stotožniť.

Z obsahu pripojených spisov je nepochybné, že teraz súdených skutkov sa obžalovaný dopustil napriek tomu, že sa proti nemu už v niekoľkých veciach predtým viedlo trestné stíhanie, ba dokonca mu pred tým, než sa súdených skutkov dopustil, boli vo viacerých veciach doručené trestné rozkazy, ktorými bol uznaný vinným a bol mu ukladaný trest (aj keď je pravdou, že mu boli vždy ukladané súhrnné tresty vo vzťahu k predchádzajúcim rozhodnutiam). Najvýraznejšie však v tomto smere v jeho neprospech

svedčí fakt, že sa teraz súdených skutkov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu začala plynúť od 03.12.2009 a v konečnom dôsledku mu mala plynúť do 03.12.2013 nebyť toho, že uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 06.03.2013 bolo rozhodnuté o tom, že je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2.1.2013 a uložený trest mu bol odpustený. Od spáchania súdených skutkov teda obžalovaného neodradzovala ani hrozba výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol v tom čase právoplatne uložený vo výmere 18 mesiacov a výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov.

Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj všetky ostatné skutočnosti, ktoré sú v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery, teda spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, existenciu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, je možné uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, teda úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, považovať za trest, ktorým bude účel trestu sledovaný splnený.

Pochybenie nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní okresného súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, správne ho okresný súd pre výkon uloženého trestu v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého výroku rozsudku, teda zmiernenie uloženého trestu odňatia slobody, a preto krajský súd odvolanie obžalovaného v zmysle ust. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.