Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-2611-2012.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/2611/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6532/2012-2.2 zo dňa 04.10.2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR č.: 6523/2012-2.2 zo dňa 04.10.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 323,50 € na účet právnej zástupkyne žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 13.12.2012, sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie niekdajšieho Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 2010/00621-20 zo dňa 16.12.2010 a zamietnuté odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zakázaných činností v zmysle § 15 ods. 1 písm. d/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane prírody“ alebo ako „zákon“) na aplikáciu chemických látok (herbicídov) v Chránenom areály R. park.
Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre absenciu dostatočnej správnej úvahy v odôvodnení. Žalovaný popritom, porušiac zásadu dvojinštančnosti správneho konania, nahradil absentujúcu právnu úvahu prvostupňového správneho orgánu svojou vlastnou. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné identifikovať obligatórne náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia. Správne orgány neuviedli, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, neuvádza sa, že žalobca sa k oboznámeniu s podkladmi rozhodnutia vyjadril (dňa 13.10.2010, 25.10.2010) a nesúhlasil s udelením výnimky, pričom sa neuvádza ani to, ako sa správne orgány vysporiadali s návrhmi a námietkami žalobcu. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, prečo dospel k takým záverom, aké sú v rozhodnutí uvedené, nevysvetlil prečo je potreba použitia chemických látok na území, kde platí štvrtý stupeň ochrany, takou spoločenskou prioritou, ktorá prevyšuje nad záujmom na tom, aby takáto činnosť v štvrtom stupni ochrany nebola vykonávaná, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 15 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody zákazom takejto činnosti. Rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie je preto v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vec sa vrátila žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 08.04.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
K žalobným námietkam uviedol, že v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí sa správne orgány opierali o odborné stanovisko ŠOP SR, správa CHKO S. č. CHKO PN 89/10 zo dňa 23.09.2010, v ktorom ŠOP SR nenamietala povolenie výnimky aplikácie chemických látok za dodržania v stanovisku uvedených odporúčaní, ktoré stanovila v záujme ochrany prírody a krajiny. Tieto sa premietli do podmienok uvedených v prvostupňovom správnom rozhodnutí, ktoré je správny orgán v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody stanoviť pri výkone požadovanej činnosti. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a konštatoval, že výrok rozhodnutia má jednoznačne oporu v zistenom skutkovom stave, podrobným spôsobom rozviedol správne úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a zároveň uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí. Zároveň uviedol, že vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a podrobne odôvodnil povolenie výnimky zo zakázaných činností v súlade s § 15 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody na aplikáciu chemických látok v daných lokalitách.
Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o neprípustnosti doplnenia dôvodov rozhodnutia v odvolacom konaní a ani s námietkou týkajúcou sa porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania. Poukázal na to, že správne konanie, prvostupňové aj druhostupňové, tvorí jeden celok a prvostupňový ako aj odvolací správny orgán pristupuje k hodnoteniu dôkazov až po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Odvolací orgán má právomoc doplniť dokazovanie a zistené nedostatky odstrániť tak, aby napadnuté rozhodnutie, ktoré po vecnej stránke považuje za správne, mohol potvrdiť a nemusel rozhodnutie prvého stupňa zrušiť. Žalovaný sa po vecnej stránke stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a v záujme úplného a kompletného objasnenia skutkového stavu len podrobnejšie rozvádzal skutočnosti preukazujúce správnosť záverov prvostupňového správneho orgánu vedúceho k vydaniu rozhodnutia povoľujúceho predmetnú výnimku.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezrozumiteľnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Súd preskúmal administratívny spis a zistil z neho, že dňa 02.09.2010 bola prvostupňovému správnemu orgánu, niekdajšiemu Krajskému úradu životného prostredia Nitra, doručená žiadosť žiadateľa Lesy SR, š.p., Odštepný závod Topoľčianky, na vydanie výnimky zo zakázaných činností na aplikáciu herbicídov ako prostriedkov na chemické ošetrenie chodníkov v Chránenom areály Topoľčiansky park, kde platí štvrtý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán upovedomil občianske združenia vrátane žalobcu o konaní, pričom zamietol žalobcovi jeho žiadosť o to byť účastníkom v predmetnom správnom konaní.
Postavenie žalobcu ako účastníka konania mu bolo priznané až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 354/2010-116 zo dňa 20.01.2012. Žalobca sa vyjadril ku konaniu a nesúhlasil s udelením výnimky z územnej ochrany.
Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 2010/00621-20 zo dňa 16.12.2010, ktorým žiadateľovi povolil výnimku zo zakázaných činností v zmysle § 15 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody na aplikáciu chemických látok (herbicídov) v Chránenom areály Topoľčiansky park. Aplikácia podľa tohto rozhodnutia sa mala vykonávať na chodníkoch, ktoré sa nachádzajú na nasledovných parcelách: CHA - 4. stupeň ochrany:
- parc. č. 332, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X. Ostatné plochy - 1. stupeň ochrany:
- parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. W., č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. Povolenie bolo vydané na obdobie 5 rokov (do roku 2015). V rozhodnutí, v jeho výroku, sa ďalej nachádzajú podmienky určené podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody.
Prvostupňové rozhodnutie obsahuje len stručné odôvodnenie, v ktorom sa opisuje žiadosť žiadateľa, informácia o nepripustení žalobcu do konania ako účastníka konania a to, že podmienky v tomto rozhodnutí uvedené vo výroku boli stanovené na základe odborného stanoviska Správy CHKO Ponitrie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 6523/2012-2.2 zo dňa 04.10.2012 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.12.2010 potvrdil. V rozhodnutí o odvolaní žalovaný uvádza, že z povahy žiadosti, ktorej predmetom je aplikácia chemických látok na umelo vytvorených chodníkoch, ktoré boli vybudované vykopaním a následným spevnením zásypom štrku, so zreteľom na podrobnejšie podmienky výkonu povolených činností, ktoré vyplývajú zo stanoviska ŠOP SR je zrejmé, že použitie chemických látok v obmedzenom meradle na Chránenom areáli Topoľčiansky park nenesie so sebou žiadne environmentálne riziká. K námietke uvedenej v odvolaní týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že voči nej nemá výhrady, napriek tomu však považuje prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a vyplývajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu. Nedostatok prvostupňového rozhodnutia žalovaný nahradil svojou vlastnou správnou úvahou, ktorá vyplýva z podkladov zhromaždených prvostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalovaného orgány ochrany prírody a krajiny nie sú orgánmi príslušnými posudzovať prípravky na ochranu rastlín a to jednak z legislatívnych a jednak z materiálnych dôvodov. V štruktúre štátnych orgánov SR spadajú tieto právomoci pod rezort pôdohospodárstva, v rámci ktorého Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zverejňuje zoznam prípravkov na ochranu rastlín povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. V zozname sú uvedené autorizované a povolené prípravky proti škodcom, chorobám a burinám v poľnohospodárstve, lesníctve, na ochranu skladových produktov a zásob, ktoré je možné uvádzať na trh v Slovenskej republike. Iné ako autorizované prípravky uvedené v zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín žiadateľ nemôže použiť, preto žalovaný nepovažoval ďalšie dôkazy o neškodnosti chemických prípravkov za potrebné. Žalovaný ďalej prezentoval názor, že odstraňovanie burín a tráv rastúcich na chodníkoch nie je možné riešiť tradičným kosením, nakoľko ich nie je možné nechať narásť do vhodnej veľkosti. Použitie motorovej kosy je možné aj pri celkom nízkych nárastoch, ale pri tomto spôsobe dochádza k rozmetávaniu štrkových zásypov. Odstraňovanie burín okopávaním nie je vhodné, pretože sa poškodzuje násypová vrstva a na jej povrch sa dostáva viacej zeminy, čím sa zhoršuje kvalita chodníka, vytvára sa väčší predpoklad na zaburinenie.
Podľa § 15 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané aplikovať chemické látky a hnojivá.
Podľa § 67 ods. 1 písm. i/ zákona o ochrane prírody krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo.
Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa neprípustnosti doplnenia dôvodov rozhodnutia v odvolacom konaní a že bola porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania, súd tieto nepovažoval za dôvodné.
Žalovaný podľa názoru súdu správne vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok. Vyplýva to z jednej zo zásad, ktorou sa riadi správne konanie, a tou je zásada jednotnosti konania, spočívajúca v tom, že konanie na prvom i druhom stupni tvorí jeden celok spojený identitou účastníkov a predmetom konania. Z menovanej zásady vyplýva správnemu orgánu kedykoľvek počas správneho konania, konanie o opravnom prostriedku nevynímajúc, zisťovať skutkový stav a pokiaľ osobitný predpis neurčuje inak, posudzovať ho v čase rozhodnom pre rozhodnutie, teda ku dňu jeho vydania.
Taktiež je potrebné pripomenúť, že konanie pred správnymi orgánmi sa riadi okrem iného zásadou dvojstupňového konania, kedy účastníci konania majú právo žiadať príslušný správny orgán vyššieho stupňa o preskúmanie zákonnosti konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Dvojstupňové správne konanie znamená, že v prípade podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa toto preskúma správny orgán druhého stupňa vo vertikálnej línii. Jeho rozhodnutie je konečné, nemožno proti nemu podať odvolanie. V danej veci ako správny orgán prvého stupňa rozhodoval Krajský úrad životného prostredia a ako orgán druhého stupňa žalovaný, nemožno preto hovoriť o porušení zásady dvojstupňového správneho konania.
Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov pre ich nedostatočné odôvodnenie.
Za právne perfektné je možné považovať iba také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané v písomnej forme na to príslušným orgánom, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická previazanosť. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces.
Zákon o ochrane prírody zakazuje na území so štvrtým stupňom ochrany aplikovať chemické látky a hnojivá. Z tohto zákazu však je možná výnimka, ktorú v danom čase udeľoval krajský úrad životného prostredia (v súčasnosti okresný úrad v sídle kraja), pričom výnimka zo zakázaných činností v takýchto územiach mohla byť v zmysle dikcie zákona udelená len v odôvodnených prípadoch (§ 67 ods. 1 písm. i/ zákona).
Z rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia) vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie (odborné stanovisko Správy CHKO Ponitrie). Nie je však z neho zrejmé, akými úvahami bol vedený správny orgán, keď pristúpil k vydaniu výnimky zo zakázaných činností na území so štvrtým stupňom ochrany. V rozhodnutí je uvedené ustanovenie zákona, podľa ktorého správny orgán postupoval (§ 67 ods. 1 písm. i/ zákona), nie je však vysvetlený dôvod, prečo bola výnimka udelená, prečo takéto riešenie bolo nevyhnutným opatrením. Za dôvod udelenia predmetnej výnimky nemožno považovať, že žiadateľ nepoužije neregistrované chemické látky, alebo že použitie herbicídov bude účinnejší, pohodlnejší spôsob ako iné (konzervatívne) spôsoby odstraňovania burín. Treba brať vždy na zreteľ zo zákona o ochrane prírody vyplývajúcu prednosť ochrany prírody (aj pred pohodlím žiadateľa). Žalobca ako účastník konania má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bolo správnym orgánom uplatnené takéto zo zákona o ochrane prírody vyplývajúce oprávnenie. Nedostatočné odôvodnenie pritom žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale nápravu v tomto smere žalovaný neurobil ani v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Bez odstránenia uvedeného nedostatku rozhodnutia nie je možné jednoznačne posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia žalovaného a teda v konečnom dôsledku ani preskúmať zákonnosť rozhodnutia z tohto pohľadu.
Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať odvolací orgán možnosť zistené nedostatky odstrániť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov:
- Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (12/2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €.
- Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (13.12.2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €.
Nakoľko právna zástupkyňa žalobcu osvedčila, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy.
Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 323,50 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.