Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-2C/42/2022

Potvrdené rozhodnutím 8Co/69/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: A. B., C. XXX, B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-2C/42/2022-187 zo dňa 13.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. TO-2C/42/2022-235 zo dňa 06.09.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: A. N. s.r.o., so sídlom E. 4, XXX XX K. - mestská časť A. mesto, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: U. C., so sídlom Z. XXX, 956 XX C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2022, sa žalobca domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle, s uzavretím kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/10 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres E. zapísanej ako parcela registra „C“ č. XXX o výmere 1 749 m2 - orná pôda, evidovaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor (ďalej aj ako „predmetná nehnuteľnosť“) za kúpnu cenu vo výške 1 049,40 eur.

1.1. V odôvodnení podanej žaloby argumentoval žalobca tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 1/50, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so správkyňou konkurznej podstaty v konkurznom konaní po úpadkyni J. Z., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2021 od predchádzajúcej spoluvlastníčky U. A., čím menovaná predchádzajúca spoluvlastníčka porušila ohľadom predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, keďže pred podpisom kúpnej zmluvy so žalovaným, neponúkla svoj podiel na predaj žalobcovi (ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi).

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou súboru pozemkov, ktoré boli v roku 1989 zamerané geometrickým plánom Geodézie š.p. Bratislava č. XXX-XXX-XXX/XX z októbra 1989. Tento súbor pozemkov bol zameraný tak, že spoločne vytvorili novo-zamerané pozemky parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 24 411 m2 parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1082 m2. Pôvodne sa jednalo o pozemok zapísaný v pozemno-knižnej vložke katastrálne územie C. ako parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 17 árov a 62 m2, vlastnícky v celosti vedený na mená: Z. Q., B. Q., Z. Q., N. Q. a C. Q. a to každý v podiele 1/5. Dôvodom zamerania tohto pozemku v roku

1989 bolo, že na týchto pozemkoch bude postavená 12 -triedna ZDŠ, ktorá je aj skutočne postavená, avšak doposiaľ nedokončená, vedená na LV č. XXX pre k.ú. C. vo vlastníctve žalovaného. Stavbu mala zabezpečovať A., investorská organizácia K., úlohou ktorej bolo aj vlastnícky usporiadať pozemok, a za týmto účelom aj začala uvedená spoločnosť jednotlivé pozemky od ich vlastníkov vykupovať. Týmto spôsobom spoločnosť A. v zastúpení Čsl. štátu vykúpila v celosti spoluvlastnícky podiel od PK vlastníka B. Q. kúpnou zmluvou z 12.03.1990, od PK vlastníka C. Q. kúpnou zmluvou z 19.02.1990, od M. Z., rod. Q. kúpnou zmluvou zo dňa 14.02.1990 (menovaná spoluvlastníčka sa stala vlastníčkou podielu na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Topoľčany sp. zn. D 120/1973 z 20.03.1973), od PK vlastníka V. Q. kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.1990 (menovaný bol dedičom podielu po jednom z PK vlastníkov na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Topoľčany sp. zn. D 1010/1977 zo dňa 15.12.1977). Následne po vzniku obecného zriadenia a vzniku U. C., táto odkúpila kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1991 aj zvyšný podiel, t.j. 1/5 na sporovom pozemku a to od Q. Q., ktorý bol dedičom podielu po jednom z PK vlastníkov na základe dedičského rozhodnutia D 754/1990. Z uvedených zmlúv si žalobca odvodzuje svoje spoluvlastnícke právo k predmetnej parcele v podiele 1/10, tvrdiac, že spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/10 sa stal už v roku 1990 a kúpna zmluva s U. A. bola dňa 14.10.2021 uzavretá duplicitne, keďže v čase jej uzavretia už bol vlastníkom podielu 1/10, ktorý bol predmetom danej kúpnej zmluvy. Napáda preto hodnovernosť údajov katastra, ktorá inak platí podľa v spojení s a je toho názoru, že vyššie špecifikovanými zmluvami uzavretými s pôvodnými PK spoluvlastníkmi Q. resp. ich dedičmi a spoločnosťou A., ktorá konala v mene Čsl. štátu dňom nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku v podiele 3/5 štát a podľa o majetku obcí, prešlo vlastníctvo k sporovému pozemku v rozsahu 3/5 dňom účinnosti na U. C. (t.j. na žalovaného) bez potreby ďalšieho úkonu. Delimitačné protokoly, ktoré sa následne na takýto majetok vyhotovovali podľa uvedeného zákona mali podľa žalovaného len evidenčný (deklaratórny), a nie konštitutívny. Žalovaný teda argumentoval, že vlastníctvo k sporovému pozemku minimálne v deklarovanom rozsahu 3/5 mu patrí.

2.1. Podľa žalovaného podanej žalobe nie je možné vyhovieť ani z dôvodu, že žalobca sa domáha naradenia prejavu vôle v pomere, ktorý nezodpovedá ním vlastnenému spoluvlastníckemu podielu t.j. z titulu porušenia predkupného práva si uplatňuje také práva, ktoré mu nepatria, nakoľko sporový pozemok je vedený na 12 spoluvlastníkov, čo znamená, že aj všetkým ostatným by svedčilo rovnaké predkupné právo ako žalobcovi a tento sa preto nemôže domáhať nahradenia prejavu vôle na celý žalovaným napádanou zmluvou nadobudnutý podiel, ale iba na pomernú časť podielu, keďže vo zvyšku žalobcovi chýba aktívna legitimácia a právny základ uplatneného nároku.

3. Žalobca v rámci svojich ďalších písomných vyjadrení na podporu svojej argumentácie uviedol, že vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol v konkurznom konaní vedenom na majetok J. Z., nar. 30.11.1978 pod sp. zn. , pričom táto nehnuteľnosť bola riadne zaradená do súpisu konkurznej podstaty správcom konkurznej podstaty. Správca následne pristúpil k speňaženiu majetku zverejneného v obchodnom vestníku č. 96/2018 zo dňa 21.05.2018 a to na základe zverejneného prvého kola ponukového konania. Žalobca poukázal na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného je potrebné žalobcu považovať za originárneho vlastníka, ktorý nadobudol spoluvlastnícke právo k svojmu podielu o veľkosti 1/50 originárnym spôsobom v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o konkurze. Žalobca zároveň nesúhlasil s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorej by žalobcovi vzniklo právo iba na pomerný podiel pri porušení predkupného práva v zmysle . Poukazoval zároveň vo svojom písomnom vyjadrení na slovenskú aj českú judikatúru, v zmysle ktorej podľa žalobcu platí, že v prípade, ak si ostatní podieloví spoluvlastníci svoje predkupné právo neuplatnili, tieto ich podiely majú „prirásť“ tomu podielovému spoluvlastníkovi, ktorý si predkupné právo uplatnil.

4. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením právnych zástupcov strán, ako aj s oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane listín zabezpečených z Katastra nehnuteľností ako aj pripojenými dedičskými spismi, a zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo to, že na aktuálnom LV č. XXXX pre k.ú. C. je zapísaná predmetná nehnuteľnosť, a to parcela reg. „C“ č. XXX registra o výmere 1 749 m2 - orná pôda, pričom žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník tejto parcely v podiele 1/50, na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pod číslom V XXXX/ XXXX-XXX/XXXX. Rovnako je ako podielový spoluvlastník danej parcely na uvedenom LV zapísaný

žalovaný, so spoluvlastníckym podielom 1/10, pričom ako titul nadobudnutia je zapísaná kúpna zmluva V 3795/2021-196/2022. Nespornou skutočnosťou tak bolo, že spoluvlastnícke právo žalovaného bolo pod vyššie uvedeným vkladovým číslom zapísané na základe kúpnej zmluvy, ktorou uzavrel žalovaný ako kupujúci s predávajúcou U. A. dňa 14.10.2021 (č.l. 8). Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel 1/50 k predmetnej parcele na základe kúpnej zmluvy uzavretej so správkyňou konkurznej podstaty B.. K. I. dňa 16.07.2018, a to v rámci konkurzného konania, ktoré bolo vedené na majetok úpadkyne J. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva aj z pripojeného spisu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V 2482/2018. 4.2. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že žalobca a žalovaný nie sú jedinými dvomi podielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely, aktuálne je k tejto parcele vedených 18 spoluvlastníkov, pričom aj v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu ako zo strany žalovaného na základe kúpnej zmluvy s U. A., tak aj v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo vyššie špecifikovanom konkurznom konaní, bola táto nehnuteľnosť vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov (nielen sporových strán).

4.3. Z protokolu o delimitácii (č.l. 51) zo dňa 02.05.1991 podpísaným medzi Okresným národným výborom Topoľčany ako odovzdávajúcim a U. C. (žalovaným), ako preberajúcim, odovzdal Okresný národný výbor v E. - rozpočtová organizácia v likvidácii, žalovanému v zmysle majetku obcí, majetok uvedený v prílohe tohto protokolu. Prílohami tohto protokolu sú okrem iného súpis usporiadaného nehnuteľného majetku, zoznam neusporiadaného nehnuteľného majetku ako aj rozostavané stavby. Okrem iného je v protokole, v časti neusporiadaného nehnuteľného majetku uvedená aj rozostavaná 12 triedna základná škola C., na parcele č. XXXX/XX v k.ú. C. o výmere 25 563 m2.

4.4. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX súd zistil, že v nej bola predmetná nehnuteľnosť vedená pôvodne ako parcela č. XXXX/X - roľa v k.ú. C., o výmere 17 árov a 62 m2, ktorej podielovými spoluvlastníkmi boli Z. Q., B. Q., Z. Q., N. Q., C. Q. a to každý v podiele 1/5 (č.l. 59), a to na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti súdu zo dňa 17.06.1941 č. D 166/1941/15 (č.l. 134rub).

4.5. Zo žalovaným predložených kúpnych zmlúv na č.l. 54-58 vyplýva, že dňa 09.02.1990:

- uzavrel V. Q., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci a Čsl. štát zastúpený A. K. ako kupujúci, kúpnu zmluvu k (okrem iných) aj parc. č. XXXX/X vo vložke č. XXX, nadobudnutej na základe dedičského rozhodnutia č. D 1010/77-13 zo dňa 15.12.1977 v podiele 1/10. V zmluve sa zároveň uvádza, že táto zmluva sa uzatvára pre majetko-právne usporiadanie staveniska stavby - 12 triednej ZŠ E. - C.,

- uzavrel B. Q., ako predávajúci s Čsl. štátom zastúpený A. K. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod (okrem iných) aj podiel na parcele č. XXXX/X v k.ú. C. o veľkosti 2/10 a to rovnako za účelom výstavby a usporiadanie staveniska 12 triednej ZŠ E. - Krušovce,

- uzavrel C. Q., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci a Čsl. Štát zastúpený a A. K., ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol (okrem iných) aj podiel na parcele č. XXXX/X v k.ú. C. v podiele 2/10, a to za rovnakým účelom, ako dve vyššie špecifikované zmluvy.

- uzavrela M. Z., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca a Čsl. štát zastúpeným A. K. ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol (okrem iného) aj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX/X v k.ú. C. o veľkosti 1/5 za účelom právneho usporiadania staveniska stavby - 12 triednej ZŠ E. - C.. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1991 uzavretou medzi predávajúcim Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a Obecným úradom C. ako kupujúcim, bol prevedený (okrem iného) aj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX/ X v podiele 1/5 za účelom majetko-právneho usporiadania staveniska stavby 12 triednej ZŠ C. (č.l. 58).

4.6. Z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného za účelom stotožnenia nehnuteľností ku dňu 15.10.2015 vyplýva, že k uvedenému dátumu boli ako podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely vedení Z. Q. (po B.) v podiele 1/5, N. Q. (po B.) v podiele 1/5, C. Q. (po B.) v podiele 1/5, U. A., rod. Q., rozhodnutie ROEP C 46/2015 zo dňa 31.03.2010 v podiele 1/10.

4.7. Z osvedčenia o dedičstve vydaným notárkou B.. Q. C. so sídlom v Topoľčanoch sp. zn. , dňa 17.04.1997, právoplatným dňa 02.05.1997 vyplýva, že v dedičskej veci po poručiteľovi B. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX bol prededený aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5

k parcele č. XXXX/X zapísanej vo vložke č. XXX ako roľa o výmere 1 762 m2, ktorý nadobudla dedička Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX.

4.8. Z uznesenia o dedičstve Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. D 1627/99, zo dňa 27.02.2002, právoplatného dňa 29.03.2002 vyplýva, že predmetom dedenia po poručiteľke Q. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na parcele č. XXX- orná pôda o výmere 1749 m2 v k.ú. C. zapísaný na LV č. XXXX, ktorého dedičkou sa stala aj J. Z. v podiele 1/50.

4.9. Zo spisu Štátneho notárstva Topoľčany sp. zn. D 120/73 vedenom po poručiteľovi N. Q., zomrelom XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetom dedenia bola aj parcela č. XXXX/X v podiele 1/5 vo vložke č. XXX, ktorej dedičkou sa stala M. Z., nar. XX.XX.XXXX.

4.10. Zo spisu Štátneho notárstva Topoľčany sp. zn. D 1010/77 vedenom po poručiteľovi Z. Q. súd zistil, že predmetom dedenia bola aj nehnuteľnosť zapísaná vo vložke č. XXX ako parcela XXXX/X v k.ú. C. v podiele 1/5. Dedičmi tejto parcely sa stali V. Q., nar. XX.XX.XXXX a U. A., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX v rovnakom pomere.

4.11. Z pripojeného vkladového spisu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V 2482/2018 súd zistil, že vlastnícke právo žalobcu bolo povolené rozhodnutím pod č. V 2482/2018 zo dňa 13.12.2018 a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi B.. K. I. (správkyňou konkurznej podstaty úpadkyne J. Z.) ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa 16.07.2018.

5. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

5.1. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

5.2. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

5.3. Podľa , ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

5.4. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným (ako kupujúcim) a U. A. (ako predávajúcou) zo dňa 14.10.2021, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu k predmetnej parcele 1/10, bol žalobca podielovým spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 1/50. Nakoľko nadobúdacím titulom v prípade spoluvlastníckeho podielu žalovaného bola kúpna zmluva uzavretá so správkyňou konkurznej podstaty, v rámci speňažovania majetku úpadcu, považoval súd vlastnícke právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu 1/50 k predmetnej nehnuteľnosti za nesporné vzhľadom na znenie o konkurze a reštrukturalizácii.

7. Z ustanovenia vyplýva že právo disponovať spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi samostatne, pretože jeho podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená v tom, že zvyšní spoluvlastníci majú predkupné právo vyplývajúce z . Predkupné právo má povahu vecného práva a v danej veci vzniklo zo zákona.

Predkupné právo ostatných spoluvlastníkov zanikne, ak ho nevykonajú v stanovenej lehote a ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

8. Ustanovenie sa teda aplikuje, tak na prípady splnenia ponukovej povinnosti (t.j. rešpektovania predkupného práva) ako aj na prípady jeho porušenia - dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckemu podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Výklad, ktorý limituje aplikáciu tohto ustanovenia výlučne na splnenie ponukovej povinnosti nemá žiadne rozumné a logické opodstatnenie. 9. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 12.05.2009 konštatoval, že za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak si spoluvlastník svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu ako dôsledok „prirastania podielu“. Podľa uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR správny je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielu podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať ich súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku z predkupného práva, právo len na pomernú časť podielu nadobúdateľa (t.j. žalovaného). Z toho vyplýva, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len v časti zodpovedajúcu jeho (už vlastnenému) podielu. Ak sa žalobca domáha prikázania väčšieho podielu, museli by s tým vysloviť súhlas aj ďalší podieloví spoluvlastníci. V prípade uplatňovania modifikovaného nároku (t.j. nepomerne podľa veľkosti podielov) je takýto spoluvlastník povinný preukázať dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva s ostatnými spoluvlastníkmi, tak ako to požaduje ustanovenie druhá veta . Toto ustanovenie predpokladá koordinovaný postup spoluvlastníkov, ktorý musí byť premietnutý do dohody o výkone predkupného práva. Ak takejto dohody medzi dotknutými spoluvlastníkmi niet, nároky z porušenia predkupného práva sú determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t.j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. Inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov ( ). 9.1. Uvedený záver o pomernom uplatňovaní nárokov má svoj racionálny základ, nakoľko sa tým predchádza kolíznym situáciám, kedy napríklad vzhľadom na slobodnú voľbu nárokov z porušenia predkupného práva by mohlo dôjsť ku kolíznej situácii, že každý zo spoluvlastníkov si uplatní iný nárok - v takom prípade sa jednotlivé nároky vzájomne vylučujú, pretože sa nemožno zároveň domáhať relatívnej neplatnosti celej zmluvy a prevodu spoluvlastníckeho podielu; obdobne právne nemožné by bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa; a rovnako v prípade, ak by došlo k relatívnej neplatnosti celej zmluvy alebo uplatneniu prevodu celého podielu, nebolo by rešpektované právo ďalšieho spoluvlastníka, ktorý sa rozhodol, že si predkupné právo nechávame zachované voči ďalšiemu nadobúdateľovi. Ani prípadná pasivita ostatných obídených spoluvlastníkov preto neoprávňuje žalobcovi domáhať sa vykúpenia podielu vo väčšom resp. inom podiele, než je podiel, ktorého je on sám vlastníkom.

10. Podanej žalobe tak nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca sa podanou žalobou domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu 1/10, ktorý je teda väčší, ako už žalobcom vlastnený spoluvlastnícky podiel 1/50. Zároveň platí, že ak sa žalobca domáhal nápravy porušenia svojho predkupného práva formou nahradenia prejavu vôle žalovaného, súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nemôže nič na podstatných náležitostiach navrhovaného právneho úkonu meniť, dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého uvedeného obsahu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie, pokiaľ je nárok dôvodný a uplatnený v správnej výške, alebo ho zamietne. Samotným obsahom zmluvy je daná určitosť prejavu vôle, ktorého nahradenia sa žalobca domáha, pričom navrhovaná kúpna zmluva

vytvára jednoliaty celok, ktorý súd podľa vlastného uváženia meniť nemôže (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 04.03.2022).

11. V civilnom sporovom konaní je súd (pri aplikácii ) viazaný obsahom žalobného petitu. Z dispozičného princípu uplatňovaného v tomto druhu súdneho konania vyplýva, že žalobca v žalobe vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú a nemôže ani prisúdiť iné plnenie, ako ktorého sa strana sporu domáhala. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.

12. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca je, a aj v čase ním tvrdeného porušenia predkupného práva bol, podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 1/50. Podanou žalobou sa však žalobca domáha, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ním kúpnu zmluvu k spoluvlastníckemu podielu 1/10, teda k väčšiemu podielu, než je spoluvlastnícky podiel samotného žalobcu resp. podiel, ktorý svedčal žalobcovi v čase porušenia jeho predkupného práva t.j. dňa 14.10.2021, kedy bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovaným a U. A..

13. Vo vzťahu k druhej argumentačnej línii procesnej obrany žalovaného, týkajúcej sa tvrdenia, že už v čase uzavretia kúpnej zmluvy s U. A. t.j. dňa 14.10.2021 bol vlastníkom nadobúdaného spoluvlastníckeho podielu 1/10, a to vzhľadom na kúpne zmluvy zo dňa 09.02.1990 a dňa 12.12.1992 špecifikované v bode 4.5. tohto odôvodnenia v spojení s ustanovením o majetku obcí, keď žalovaný tvrdil, že nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona prešiel do jeho vlastníctva predmetný spoluvlastnícky podiel, súd uvádza, že táto otázka by si vyžadovala ďalšie dokazovanie, a to aj s poukazom na znenie v spojení s v znení platnom do 24.06.1992, podľa ktorých sa vlastníctvom obcí nestávajú: účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej investičnej výstavby s výnimkou objektov budovaných v akcii ,,Z“.

14. Nakoľko však súd žalobu zamietol z dôvodu, ktorý je podrobne uvedený v bodoch 8. až 12. tohto odôvodnenia, tak vzhľadom na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie aj k tejto časti procesnej obrany žalovaného, keďže by to nič nemenilo na závere súdu o potrebe zamietnutia žaloby z dôvodu špecifikovaného v bodoch 8. až 12. tohto odôvodnenia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.