Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-146-2013.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/146/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: LITIGO, s.r.o., so sídlom v Brne, Příkop 4, Česká republika, IČO: 29260027, zastúpenej JUDr. Bc. Martinom Kulhánekom, Ph.D., advokátom, so sídlom v Bratislave, Staré Mesto, Ventúrska 14, proti žalovanej: F. R., O.. XX.X.XXXX, V. P., X. XXXX/XX, zastúpenej opatrovníčkou W. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, o zaplatenie 1.022,- Kč, takto
rozhodol:
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.022,- Kč so 7,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.11.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 EUR a iných trov konania vo výške 16,50 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.11.2012 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 1.022,- Kč s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.11.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania titulom cestovania bez platného cestovného lístka.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Žalovanej bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, nakoľko jej pobyt súdu známy nie je a nepodarilo sa jej ani doručiť písomnosti súdu.
Podľa§ 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom konaní ide o drobný spor, súd vo veci konal bez nariadenia pojednávania.
Dokazovaním vykonaným oboznámením žaloby, zápisom o prepravnej kontrole, zmluvou o postúpení pohľadávky ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Žalovaná dňa 20.10.2011 cestovala v Brne mestskou hromadnou dopravou o 8.06 hod. bez cestovného lístka. Uskutočnená kontrola zamestnancami Dopravního podniku města Brno, a.s. zistila cestovanie žalovanej bez zaplatenia cestovného. O kontrole bol vykonaný záznam, ktorý žalovaná podpísala. Na základe tejto skutočností bola žalovaná povinná zaplatiť cestovné a prirážky k cestovnému v lehote 30 dní, o čom bola písomne upozornená pri podpise záznamu o prevedenej prepravnej kontrole.
Dopravní Podnik města Brno, a. s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej spoločnosti žalobcu zmluvou zo dňa 15.2.2012, o čom bolo žalovanej doručené oznámenie dňa 28.2.2012.
Žalovaná do dnešného dňa uvedenú sumu nezaplatila.
Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 2, odsek 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
Podľa § 760 Občanského zákonníku, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu prepravná zmluva je tiež uzavretá, ak umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 175/2000 Sb. , ak si nezakúpi cestujúci cestovný lístok pred nástupom do vozidla, napriek tomu, že mu to dopravca umožnil, smie nastúpiť do vozidla bez cestovného lístka, ak dopravca zabezpečuje vo vozidle predaj cestovných lístkov a cestujúci si zakúpi cestovný lístok po nástupe do vozidla bezodkladne. V takom prípade cestujúci zaplatí cestovné s prirážkou. Výšku tejto prirážky stanoví dopravca v zmluvných prepravných podmienkach a uvedie v tarife. Dopravca v zmluvných prepravných podmienkach uvedie linky alebo spoje, u ktorých je možné po nástupe do vozidla zakúpiť si cestovný lístok s prirážkou.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 175/2000 Sb., ak si nezakúpil cestujúci cestovný lístok podľa odseku 3 alebo podľa odseku 5 a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa § 37 ods. 4 písm. d) zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, sprievodca dráhového vozidla, ktorá riadi dráhové vozidlo, alebo iná osoba vo verejnej dráhovej osobnej doprave poverená dopravcom s kontrolným odznakom alebo preukazom dopravcu (ďalej len „poverená osoba “) je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy k zaisteniu ich bezpečnosti, bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti dopravy. Poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu pokutu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatením cestovného a prirážky k cestovnému alebo požadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste, osobnými údajmi sú meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresa
miesta trvalého pobytu, uvedená v osobnom doklade cestujúceho vydaného príslušným správnym úradom.
Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb., výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie prekročiť čiastku 1.000 Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom je najviac 1.000 Kč.
Podľa § 524 ods.1 Občanského zákoníka, veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods.2 Občanského zákoníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Žalovaná má bydlisko v Slovenskej republike, žalobca má sídlo na území Českej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia (Článok 2 bod 1) je daná príslušnosť súdov SR, je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle čl. 5, bod 2 Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky.
Na základe vyššie uvedeného sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi tohto konania spravuje právnym poriadkom platným pre tento vzťah v Českej republike.
V predmetnom konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná dňa 20.10.2011 o 8.06 hod. cestovala v Brne mestskou hromadnou dopravou bez cestovného lístka.
V zmysle platných predpisov bola žalovaná v takomto prípade povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu úhradu vo výške 1.022,- Kč vyplývajúcu z prepravného poriadku žalobcu titulom cestovania bez platného cestovného lístka za každú jazdu.
Zároveň bolo preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2012, preto súd žalobe o jej zaplatenie vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o plnenie deliteľné, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj iba jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.
Podľa § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb., výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentných bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 9 % úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30-dňovej lehoty na zaplatenie predmetnej pohľadávky žalovanej, t. j. od 21.11.2011.
S poukazom na ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. je nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania dôvodný vo výške, ktorá zodpovedá ročnej výške reposazdby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, v danom prípade vo výške 7,75 % k 1. dňu omeškania a preto v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava 16,60 EUR
- podanie žaloby 16,60 EUR
- režijný paušál 2 x 7,63 EUR spolu s 20 % DPH zo sumy 48,46 EUR vo výške 9,69 EUR v celkovej sume 58,15 EUR v zmysle ust. § 10, § 14, § 16 a § 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.