Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-294-2012.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/294/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: W. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., Q. 3, zastúpená advokátskou kanceláriou SP & R, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Maróthyho 6, proti odporcovi: Y., trvale bytom O., Q. 3, o určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky sumu 280,- € mesačne od 1.9.2012 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k jej rukám.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.10.2013 v celkovej sume 3.920,- € súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať po 500,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od decembra 2013.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23.8.2012, tunajšiemu súdu podaným dňa 27.8.2012, sa navrhovateľka domáhala určenia výživného zo strany odporcu - svojho otca v sume 280,-€ mesačne počnúc 1.9.2012 s tým, že zameškané výživné bude odporca povinný zaplatiť jej do 3 dní. V návrhu uviedla, že je študentkou gymnázia, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou Y.. Q. Q., V.., ktorej hrubý mesačný plat je vo výške 698,51 €, pričom ide o jediný príjem, ktorým zastrešuje všetky výdavky spojené s vedením domácnosti. Navrhovateľkini rodičia sú v rozvodovom konaní, odporca v spoločnej domácnosti nebýva už od 4.4.2010 a na jej výživu posledný krát prispel 8.7.2011. Všetky jej potreby uhrádza jedine matka. Navrhovateľka s odporcom neudržiava žiadny kontakt z dôvodu jeho pasivity a celkového nezáujmu o ňu a o rodinu ako celok.
Odporca sa písomným podaním súdu doručeným dňa 25.9.2012 k návrhu vyjadril tak, že platiť prestal nie celkom z vlastnej vôle, ale pretože sa dostal do ťažkej finančnej situácie. Darovacou zmluvou dostala navrhovateľka polovicu bytu (druhú jej brat) na Q. 3, pri kontrole na katastrálnom portáli však s úžasom zistil, že ako vlastník predmetného bytu je uvedená manželka. Pasívny k navrhovateľke začal byť po tom, čo „zabudla“ na jeho narodeniny. Od 1.10.2011 je bez zamestnania a tým pádom bez pravidelného príjmu, takže musel opustiť i byt, ktorý mal v prenájme a bezdomovcom sa nestal len preto, lebo priateľ má dom na predaj a dovolil mu v ňom bývať, kým ho nepredá. Intenzívne si hľadá zamestnanie, ale nedarí sa mu zamestnať sa. Navrhovateľke by rád prispieval, ale v situácii, kedy často musí prežiť týždeň s 10,-€ si to nevie predstaviť. Ak sa mu podarí nájsť zamestnanie, je ochotný opäť na ňu prispievať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne - matky odporkyne, oboznámením sa s rodným listom navrhovateľky, potvrdením o jej štúdiu, potvrdením o príjme odporcu, pracovnou zmluvou odporcu, dôkazmi o priebehu jeho predchádzajúcich zamestnaní, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.11.2012, č.k. 20P/296/2012, potvrdením o príjme navrhovateľkinej matky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka je slobodná, bezdetná, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starším zárobkovo činným bratom na Q. X v O.. V živnostenskom ani obchodnom registri vedená nie je. V školskom roku 2012/2013 bola študentkou štvrtého ročníka Gymnázia na V. X v O.. V súvislosti so štúdium v maturitnom ročníku gymnázia navrhovateľka vypovedala, že potrebovala množstvo kníh a učebníc do školy kvôli príprave na maturitné skúšky a prijímacie pohovory na vysokú školu. Absolvovala stužkovú slávnosť, ktorá bola spojená so značnými výdajmi, samotná stužková stála 200-€, šaty 150,- €, kaderník 50,-€, mimo toho platila ešte za fotografa a oznámenia. Podala si tri prihlášky na vysoké školy, za dve zaplatila po 40,-€ a za tretiu 45,-€. Mala záujem zúčastniť sa prípravy na prijímacie pohovory, nemala však na ňu 150,-€. Rovnako nemá financie ani na voľnočasové aktivity, napr. divadlo, kino, ani na záujmové krúžky. V akademickom roku 2013/2014 je študentkou prvého ročníka denného vysokoškolského štúdia T. S. v O., E. fakulty, odbor psychológia. Matka navrhovateľky je zamestnaná na L. krajinnej ekológie W. a jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje: 735,10 € v roku 2012 a za pomernú časť roku 2013 (7 mesiacov) 622,69 €, je výlučnou vlastníčkou bytu na Q. X v O., iné vyživovacie povinnosti nemá.
Odporca uzavrel dňa 4.10.2013 pracovnú zmluvu s firmou Y., s.r.o. so sídlom v S. na výkon práce inžinier kvality, projektový manažér, s nástupom do práce dňa 8.10.2013, na dobu určitú do 7.4.2014, s dohodnutým týždenným pracovným časom 40 hodín, s mesačnou základnou mzdou 750,-€ a pohyblivou mzdou do 250,-€, pričom v skúšobnej lehote je pohyblivá mzda 150,-€ a zamestnancovi okrem mesačnej mzdy môže byť vyplatená provízia za samostatný predaj meracej techniky, za podporu predaja alebo za realizácie projektu do výšky 2%. K pracovnému pomeru odporca vypovedal, že jeho miestom výkonu práce je Galanta, kde býva v penzióne, ubytovanie mu hradí zamestnávateľ, bývať tam môže dovtedy, kým si nenájde trvalé ubytovanie, so zamestnávateľom nemá ale žiadnu písomnú zmluvu o ubytovaní a nemá ani dohodnuté, dokedy si musí nájsť trvalé bývanie. Cez víkendy sa zdržiava u svojho otca v Q. nad Z.. Podľa vlastného udania nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vo vlastníctve má dva roky nepojazdný osobný automobil Seat Cordoba, rok výroby 2000, jeho zdravotný stav mu nezvyšuje náklady na výživu a ani mu neobmedzuje pracovnú spôsobilosť. Odporca je absolventom V. fakulty T. S. v O., odbor fyzikálna chémia. Podľa živnostenského registra ukončil podnikateľskú činnosť k 23.2.2009. V obchodnom registri vedený nie je. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 26.070,02 €, základ dane 22.752,83 €, úhrn preddavkov na daň 3.936,96 € a daňový preplatok 151,52 €. V sledovanom období bol zamestnaný, v dobe od 19.3.2010 do 30.9.2011 vo firme V., s.r.o., k rozviazaniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy, výška priemerného čistého mesačného príjmu odporcu tu činila za dobu posledných 12 mesiacov pred skončením pracovného pomeru 2.103,80 € a v dobe od 20.6.2012 do 17.9.2012 na základe dohody o vykonaní práce vo firme W s.r.o., kde mal príjem iba v mesiacoch jún a júl, a to v celkovej výške 655,76 € netto. V medziobdobí v evidencii úradu práce nebol, zaevidoval sa až od 26.10.2012, podpora v nezamestnanosti mu nebola vyplácaná, nepoberal žiadne štátne dávky. Ohľadne úhrady osobných potrieb v období, kedy nemal žiadne príjmy, odporca uviedol, že býval u svojho vyše 80-ročného otca, ktorý ho viac menej živil. Odporca mimo navrhovateľky žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. K predmetu konania odporca vypovedal, najskôr dňa 27.6.2013 pred dožiadaným súdom W. Nová B., že s návrhom nesúhlasí, pokiaľ si nájde prácu, bude ochotný prispievať na výživu navrhovateľky v primeranej výške vzhľadom na výšku jeho príjmu a životných nákladov, na pojednávaní dňa X.XX.XXXX vypovedal, že navrhovaná výška výživného sa mu zdá privysoká vzhľadom na jeho možnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.11.2012, č.k. 20P/296/2012, bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené.
Svedkyňa Y.. Q. Q., V.., matka navrhovateľky vypovedala, že odporca odišiel z ich spoločnej domácnosti 4.4.2010. v decembri minulého roku nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva, ona podala návrh o rozvod z dôvodu, že odporca často menil prácu, podľa jej názoru bez dôvodu, tak to šlo od roku 2003. Keď sa odsťahoval, začal si požičiavať peniaze, hrozili mu exekúcie, povedal jej, že si bude peniaze požičiavať aj od úžerníkov, lebo priatelia mu požičiavať nechcú, tak na ňu vyvíjal psychický tlak, uvedomila si vtedy, že je potrebné riešiť otázku ich bytu, v ktorom s deťmi býva, aby oň neprišli v exekúcii. Byt bol pôvodne pridelený služobne jej otcovi, neskôr sa stal jej bytom, odporca sa prisťahoval z východu, keď bola možnosť byt odkúpiť, museli ho odkúpiť obidvaja, čím sa stal spoluvlastníkom. Odporca svoju polovicu prepísal na deti, a keďže neboli zárobkovo činné, previedli svoje spoluvlastnícke podiely na ňu. Do roku 2011 od odporcu dostávala na deti peniaze, potom prispievať prestal. Za obdobie, kedy jej dcéra požaduje výživné určiť, neprispel jej finančne ani materiálne. Ohľadne osoby odporcu uviedla, že je veľmi šikovný, úspešne sa zapracoval na počítači, keďže je nemeckej národnosti, plynule hovorí nemecky. Ich syn, ktorý s ňou tiež býva v spoločnej domácnosti, skončil školu už dávnejšie, mal však problém zamestnať sa, podarilo sa mu to až pred štyrmi mesiacmi (výpoveď svedkyne zo dňa 24.4.2013), podľa potreby vykonáva pre spoločnú domácnosť nákupy zo svojich finančných prostriedkov.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zák. o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že návrh o určenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke je dôvodný. Navrhovateľka poukázala na to, že za obdobie, odkedy žiada výživné určiť, až do vyhlásenia rozsudku odporca na jej výživu ničím neprispel. Svedkyňa vypovedala, že odporca na výživu navrhovateľky prispieval len do roku 2011. Odporca nepoprel tvrdenie navrhovateľky a priznal, že sa na jej výžive nijako nepodieľal.
Je nesporné, že v období od podania návrhu na súd, a to už aj predtým, vzhľadom na absenciu podielu odporcu na výžive navrhovateľky, zabezpečovala v celosti všetky jej potreby výlučne iba jej matka, čím suplovala aj vyživovaciu povinnosť odporcu.
Povinnosťou odporcu bolo podieľať sa na výžive navrhovateľky v súlade s jej odôvodnenými potrebami odvodenými z jej veku a charakteru prípravy na budúce povolanie a v zmysle svojich možností a schopností, pričom tieto nie je možné spájať iba s trvaním pracovného pomeru. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú totiž dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením,
rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.
Súd na nezamestnanosť odporcu v spornom období neprihliada, pretože jeho povinnosťou bolo na výživu nezaopatrenej dcéry nielen prispievať, ale ju riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Odporca mal a aj má s poukazom na jeho odbornosť a jej charakter, ako aj prax v odbore, možnosti uplatnenia sa v súkromnom či štátnom sektore, pričom jeho zdravotný stav mu netvorí žiadnu prekážku v pracovnom procese, ani mu trvalo účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod.). Tá skutočnosť, že si nedokázal udržať pracovný pomer, resp. po dlhšie obdobie nájsť zamestnanie, nemôže byť v neprospech jeho v súčasnosti jedinej vyživovacej povinnosti. Odporcovi neslúži ku cti nielen to, že výživu navrhovateľky prenechal výlučne na jej matku, ale ani to, že sa po obdobie nezamestnanosti nechal podporovať svojim vyše 80-ročným otcom, u ktorého býval a ako uviedol „nejako sa prestravoval“.
Navrhované výživné je primerané k preukázaným odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá v priebehu konania ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou a začala študovať na vysokej škole. Jej bežné životné náklady - strava, hygiena, ošatenie a obutie, študijné pomôcky a literatúra, cestovné do školy, pomerná časť nákladov spojených s bývaním, príležitostné výdaje spojené so zdravotným stavom, kultúrne, spoločenské či športové vyžitie, voľnočasové aktivity - v plnej miere nárok na takto určené výživné osvedčujú.
Čo sa týka aktuálnych pomerov na strane odporcu, je nutné vziať na zreteľ nielen výšku jeho zárobku stanoveného v pracovnej zmluve, ale tiež to, že u zamestnávateľa má zabezpečené bývanie, ktoré mu zamestnávateľ hradí, a to dokonca na obdobie časovo neohraničené, čo zvyšuje jeho potenciál pre plnenie výživného.
Určením výživného v zmysle návrhu vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.10.2013 v celkovej sume 3.920,-€ (280,-€ krát 14 mesiacov).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zročné výživné s ohľadom na jeho výšku súd odporcovi povolil splácať po 500,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od decembra 2013.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke ich náhrada nebola priznaná, keďže si ju v konaní neuplatnila.
Konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je od súdneho poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami
podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.