Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-469-2013.pdf
PDF · 92.21 KB
No categories available
10C/469/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, PSČ 15057, IČ: 00001350, zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, adresa pre doručovanie: Táboritská 23/1000, 130 00 Praha 3 - Žižkov, proti žalovanému U.D. M.D., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX E.W.L. Č.. XXX, t.č. nachádzajúcemu sa na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou F.D.H. V.D., O.. XX.XX.XXXX, V. E. Č.. XXX, o zaplatenie 94.140,29 Kč istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 61.800,65 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 17.685,61 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 14.654,03 Kč, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 61.800,65 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 145,50 € súdneho poplatku a vo výške 590,05 € trov právneho zastúpenia, trovy platbou u právneho zástupcu žalobcu Mgr. Romana Ambroža, všetko v mesačných splátkach po 100,00 € počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorý by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 61.800,65 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 17.685,61 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 14.654,03 Kč, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 61.800,65 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia a úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 60.536,67 Kč od 15.3.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Žalobca poukázal na to, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o úvere č. 002613176R zo dňa 6.12.2007 podľa § 497 a nasledujúcich Zákona č. 513/1991 Sb. Žalovanému poskytol úver vo výške 80.000,- Kč a za jeho poskytnutie účtoval žalovanému poplatok 800,- Kč. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v šesťdesiatich anuitných splátkach po 1739,- Kč splatných vždy k 10. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10.1.2008 a poslednej splátky 10.12.2012. Účastníci sa dohodli na úroku z úveru vo výške 10,90 % ročne s tým, že bude hradený ako súčasť anuitnej splátky. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 30,- Kč. Účastníci sa dohodli na poistnom mesačne po 87,- Kč. Žalovaný si svoje povinnosti riadne neplnil a nehradil dohodnuté anuitné splátky a účtované poplatky. Žalobca ho preto písomne upomínal a účtoval mu poplatky podľa sadzobníka. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlžného úveru 10.10.2009, nakoľko vtedy zosplatnil úver. Ku dňu 14.3.2012 pohľadávka žalobcu predstavovala 94.140,29 Kč, ktorú tvorila nesplatená istina vyčerpaného úveru, nesplatných úrokov z úveru vo výške
17.685,61 Kč a ďalej úroku z omeškania vo výške 14.654,03 Kč a nezaplatených poplatkov vo výške 1263,98 Kč. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Trval aj na zaplatení úrokov z úveru vo výške 10,90 % a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 14Co/83/2012. V prípade, že by súd priznával splátky, navrhol ich určiť vo výške 200,- € mesačne.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby žalobcu č.k. 21Rob/26/2012-44 zo dňa 4.9.2012, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému, nakoľko jeho pobyt nie je známy. Platobný rozkaz bol zrušený a súd ustanovil žalovanému opatrovníčku na zastupovanie v konaní. Opatrovníčka potvrdila, že žalovaný sa nachádza v ČR, ale na neznámom mieste a domov by mal prísť koncom roka. Potvrdila, že vie o úvere, nakoľko je jeho družkou, pričom podľa informácií by žalovaný mohol splatiť dlh po 100,- € mesačne, nakoľko asi si našiel prácu. Navrhla preveriť zmluvu a žiadané úroky.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi - Zmluvou o úvere zo dňa 6.12.2007 v spojení s prihláškou k poisteniu, s obchodnými podmienkami, so sadzobníkom poplatkov, s Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 12.10.2009 a s prehľadom obratov na úverovom účte.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka - Zákona č. 513/1991 Z.z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 4 ods. 1-8 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu 6.12.2007: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 6.12.2007 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere na sumu 80.000,- Kč s dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne pri RPMN 15,20 %, s poplatkom 800,- Kč za poskytnutie úveru, s poplatkom 30,- Kč za vedenie účtu, so splatnosťou úveru v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach po 1739,- Kč, s prvou splátkou 10.1.2008 a poslednou splátkou 10.12.2012. Keďže žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, nakoľko nesplácal dohodnuté splátky, dostal sa do omeškania, následkom čoho došlo k zosplatneniu úveru k 10.10.2009. Žalovaný napriek mimosúdnym výzvam dlžnú sumu neuhradil a preto súd vyhovel žalobe žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Úroky z omeškania súd priznal v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. do zákonnej výšky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca si v žalobe uplatnil zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 60.536,67 Kč od 15.3.2012 do zaplatenia, okrem toho si uplatnil aj úrok z omeškania. K zosplatneniu došlo 10.10.2009.
Z ustanovenia § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru.
Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).
Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Za čas po splatnosti úveru teda má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver, napríklad zmluvnou podmienkou o platení úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru a teda počas omeškania. Úverové obdobie nie je podstatnou zložkou úveru, ale pokiaľ sa úver podmieňuje úverovým obdobím, zákonite nastáva zmluvne dohodnutá splatnosť úveru a ku dňu splatnosti má dlžník povinnosť zaplatiť úver a úroky (odplatné úroky, cena).
Z obsahu spisu nebolo možné urobiť záver, že by zmluvné úroky po splatnosti menili svoju povahu na taký inštitút práva, ktorý by popri úrokoch z omeškania obstál. Odplatné úroky sankčnú povahu nemajú a uvedená konštrukcia je v rozpore s ratio legis tak úrokov, ako aj úrokov z omeškania a je preto neprijateľná (§ 53 ods. 1 OZ).
Uvedený záver platí aj za stavu, že ustanovenia § 502, § 503 Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu. Možno sa teda od nich zmluvne odchýliť, ale len v rámci zákona a ratio legis zákonných inštitútov. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neumožňuje nevýhodnejšie dojednanie, než aké upravuje Občiansky zákonník a ten považuje vyššie úroky z omeškania než aké upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. za neprípustné.
Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa 10.10.2009, t. j. do doby zosplatnenia s tým, že po tomto termíne už žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania. Preto súd žalobcovi uplatnený zmluvný úrok vo výške 10,90 % zo sumy 60.536,67 Kč od 15.3.2012 do zaplatenia, nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Aj keď žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný súd mu priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na to, že len v nepatrnej časti bol neúspešný - v nároku na zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 60.536,67 Kč od 15.3.2012 do zaplatenia. Trovy pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 145,50 € a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to : 1. prevzatie zastúpenia, hodnota jedného úkonu je 101,24 € + režijný paušál 7,63 € 2. podanie žaloby, hodnota jedného úkonu je 101,24 € + režijný paušál 7,63 € 3. účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013, hodnota je 101,24 € + režijný paušál 7,81 €, 4. cestovné Prešov - Rožňava a späť vo výške 8,80 € (autobusom), 5. strata času za 12 polhodín x 13,01 € = 156,12 €, 6. DPH 20 % vo výške 98,34 €
SPOLU: 590,05 €.
Súd dospel k záveru, že uplatnené trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia boli vyúčtované v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a preto ich súd priznal.
Výrok o priznaných splátkach sa opiera o ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd dospel k záveru na základe vyjadrenia opatrovníčky, že je potrebné umožniť žalovanému priznať splátky vzhľadom na to, že si mal nájsť prácu a túto sumu by bol schopný platiť. Súd však podmienil splátky povinnosťou žalovaného ich platiť riadne a včas, nakoľko nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane splatný celý zostatok dlžnej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.