Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-144-2013.pdf
PDF · 161 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/144/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanej D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, za účasti A. V. H. H. N., M.: XXXXXXXX, H. H. E. XX, H., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 166,15€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi 84,84€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 84,84€ od 18.3.2011 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 1,33€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,33€ vo výške 9% od 18.3.2011 do zaplatenia z a m i e t a.
Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 5,98€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5,98€ od 18.3.2011 do zaplatenia z a m i e t a.
Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 74€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 74€ od 18.3.2011 do zaplatenia z a m i e t a.
Náhradu trov konania žalobcovi a žalovanej n e p r i z n á v a.
Žalobca je povinný n a h r a d i ť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 48,82€, pozostávajúcich výlučne z trov právneho zastúpenia, na účet advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 16.10.2012 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 166,15€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 166,15€ od 18.3.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb, poplatkov a titulom náhrady škody. Z požadovanej istiny tvorili neuhradené služby žalobcu sumu 84,84€, poplatok za upomienku sumu 1,33€, poplatok za odpojenie sumu 5,98€ a náhrada škody zodpovedala výške 74€. Žalobca uviedol, že žalovaná mu za obdobie od 11/2010 - 1/2011 nezaplatila za poskytnuté služby, preto jej vystavil upomienku a odpojil ju od svojej siete, za čo jej vyúčtoval poplatky. Škoda podľa žalobcu zodpovedá sume 74€ a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu vo výške 75€ a jeho akciovou cenou vo výške 1€ a to na základe dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX, uzavretú medzi účastníkmi dňa 13.4.2010.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
Do časti konania ohľadne nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 74€ s príslušenstvom, ako aj poplatku za oneskorenú platbu ( poplatku za upomienku) vo výške 1,33€ a poplatku za odpojenie vo výške 5,98€ vstúpil na strane žalovanej vedľajší účastník A. V. H. H. N., ktoré navrhlo žalobu v uvedenej časti náhrady škody a poplatkov za odpojenie a oneskorenú platbu zamietnuť. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania.
Súd vo veci, keďže sa jedná o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p) nenariadil pojednávanie v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania vo veci bolo zverejnené na úradnej tabuli okresného súdu Bardejov podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v dňoch od 5.9.2013 do 6.11.2013.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka, zmluvou o pripojení č. N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010 a dodatkom k tejto zmluve, prílohami k dodatku, pokusom o pokonávku zo dňa 3.3.2011, faktúrami, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 13.4.2010 uzavrel s žalovanou zmluvu o pripojení č. N. XXXXXXX, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné podmienky žalobcu. V rovnaký deň 13.4.2010 uzavreli účastníci dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorej odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón zn. Samsung C 3050 za zľavnenú kúpnu cenu 1€ s DPH, pričom jeho hodnota predstavovala sumu 75€. Poskytnutá zľava teda predstavovala sumu 74€. Žalovaná sa v dodatku k zmluve o pripojení zaviazala, že zotrvá po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s žalobcom a bude plniť všetky zmluvné povinnosti. Zároveň sa žalovaná v predmetnom dodatku, konkrétne v čl. 2 bod 2.2 zaviazala, že počas doby viazanosti bude mať aktivovaný taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku s DPH stanovená prinajmenšom na sumu 3€. V rámci dodatku si účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu pre žalovanú vo výške 100€ v prípade neplnenia zmluvných povinností.
Faktúrou zo dňa 7.1.2011, splatnou dňa 21.1.2011, vyfakturoval žalobca poplatok za odpojenie vo výške 5,98€. Faktúrou zo dňa 7.12.2010, splatnou dňa 21.12.2010, vyfakturoval žalobca žalovanej služby za obdobie od 4.12.2010 do 3.1.2011 vo výške 19,41€. Faktúrou zo dňa 7.12.2010, splatnou dňa 21.12.2010, vyfakturoval žalobca žalovanej sumu 1,33€ za upomienku. Faktúrou zo dňa 7.11.2010, splatnou dňa 21.11.2010, vyfakturoval žalobca žalovanej služby za obdobie od 6.10.2010 do 3.12.2010 vo výške 65,43€.
Pokusom o pokonávku z 3.3.2011, ktorý bol žalovanej zaslaný na poslednú známu adresu, ktorá bola uvedená v dodatku a vo vyššie uvedenej zmluve o pripojení, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 92,15€. Žalovaná pohľadávku žalobcu neuhradila ani čiastočne.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 2 písm. a/, b/, zákona č. 610/2003 Účastník má právo na uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/, zákona č. 610/2003 platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa článku 2 bodu 2.1 prvej vety dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v Čl. 1 bod 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry. V prípade, že o to podnik účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu MT a DPH alebo poplatok v hotovosti, na predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník uzavrel tento dodatok a to vo forme preddavku.
Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010, účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy užívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 610/2003 Z.z. v platom znení.
Podľa článku 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010, v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 141€. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku je účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie inak v lehote 14 dní od doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Podľa článku 2 bodu 2.7 dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinností vyplývajúce mu zo zmluvy a tohto dodatku najmä predať účastníkovi MT za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k MT a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky pre vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.
Podľa článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 544 OZ Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
A. Nárok žalobcu na zaplatenie služieb vo výške 84,84€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia .
Po vykonanom dokazovaní súd považuje zistený skutkový stav v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie poskytnutých služieb za obdobie od 11/2010 - 1/2011 za nesporný. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej služby v celkovej výške 84,84€, za ktoré žalovaná nezaplatila. Tie zodpovedajú jednotlivým volaniam žalovanej za obdobie od 6.10.2010 do 3.12.2010, kedy žalovaná
pretelefonovala 65,43€ a za obdobie od 4.12.2010 do 3.1.2011, kedy žalovaná pretelefonovala 19,41€, všetko vrátane DPH.
Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní sa so svojim záväzkom voči žalobcovi už deň po splatnosti príslušnej faktúry, teda s čiastkou 65,43€ od 22.11.2010 a so sumou 19,41€ od 22.12.2010. Keďže si však žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania z celej sumy nezaplatených služieb až od 18.3.2011, teda neskôr, než mohol v prípade každej faktúry, ktoré boli všetky splatné pred týmto dátumom, súd mu ich takto uplatnené priznal s prihliadnutím k zásade dispozície žaloby. Dňa 18.3.2011 bola základná sadzba ECB vo výške 1%, žalobca má teda právo na 9% ročné úroky z omeškania, čo si aj žalobca správne vyčíslil. Súd pre začiatok omeškania v zmysle návrhu žalobcu považoval za rozhodujúci dátum 17.3.2011, dokedy bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle pokusu o pokonávku z 3.3.2011 a dodatočne poskytnutej lehote splatnosti, odlišnej od splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach. Žalobca žalovanej doručoval túto písomnosť na adresu posledného známeho bydliska žalovanej, ktoré je uvedené aj v oboch dodatkoch k zmluvám o pripojení, pričom do sféry pôsobnosti žalovanej sa táto písomnosť mohla dostať na základe podania na pošte, pričom zásielka bola uložená dňa 7.3.2011. Žalovaná nepreukázala, aby oznámila žalobcovi inú adresu, než ktorá vyplývala z dodatkov k zmluvám o pripojení a žalobca postupoval presne v súlade s všeobecnými podmienkami zmlúv o pripojení, ktoré v článku 16 upravujú postup pri doručovaní, ale tento postup je aj v súlade s všeobecne uznaným a súdmi akceptovaným postupom pri doručovaní v zmysle OZ, kedy je dôležité práve to, či mal adresát objektívnu možnosť sa dozvedieť o obsahu zásielky a nie to, že sa svojou vinou so zásielkou neoboznámil, napríklad z dôvodu, že uviedol nesprávnu adresu na doručovanie, alebo si je neprevzal. Aj v prípade oznámenia však lehota splatnosti každej z faktúr nastala pred 18.3.2011 a celková suma 84,84€ bola splatná už pred týmto dátumom.
B. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 1,33€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia .
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 1,33€ (vyúčtovaných faktúrami zo dňa 7.12.2010 č.l. 17), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti žalovanej zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu žalobcu (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky žalovanej (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) Všeobecných podmienok vyplýva, že ide o poplatky viažuce sa primárne na porušenie povinnosti žalovanej zaplatiť cenu služieb riadne a včas (tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia: „sankčný poplatok za doručenie upomienky má charakter zmluvnej pokuty, na čom sa strany dohodli, pričom jej výška je stanovená spoločnosťou Orange Slovensko“, resp. "žalobca má právo na cenu zmluvných pokút a sankčných poplatkov, spojených s doručením upomienky, pričom jej výška je stanovená spoločnosťou Orange Slovensko, s čím účastník súhlasí" ) a až sekundárne na následné upozornenie žalovanej zo strany žalobcu na porušenie jej povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou svojich peňažných záväzkov, čomu nasvedčuje znenie ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) Všeobecných podmienok: „...sankčných poplatkov spojených s doručením upomienky“). Súd je však toho názoru, že žalobca nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako aj o jej výške, či spôsobe určenia. V zmluve a Všeobecných podmienkach sa konkrétne o sankčnom poplatku za upomienku, resp. zmluvnej pokute za omeškanie s úhradou faktúry pokiaľ bude zaslaná upomienka, sa o tejto sankcii konkrétne hovorí len v ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) Všeobecných podmienok. Z tohto ustanovenia Všeobecných podmienok sa však ani v spojení s prípadným uvedením výšky tejto zmluvnej pokuty v Cenníku žalobcu nedá hovoriť o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému dojednaniu o zmluvnej pokute. Výška zmluvnej pokuty mala byť podľa Všeobecných podmienok stanovená žalobcom (možno sa len domnievať, že v Cenníku, ktorý by mal byť súčasťou zmluvy o pripojení, avšak konkrétne sa to v ustanovení čl. 11 bodu 11.13 písm. a) Všeobecných podmienok neudáva). Nemožno však v takomto prípade hovoriť o písomnej dohode zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ak táto výška je závislá na vôli len jednej zmluvnej strany. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 544 Občianskeho zákonníka považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre nedostatok písomnej formy. Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné
usudzovať aj na nedostatok vôle žalovanej ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž zmluva predkladaná žalobcom vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom žalobcu, a to jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s žalobcom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by aj súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím sa však nestotožnil, je tak v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi účastníkmi ide nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva navrhovateľa primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie žalovanej s úhradou jej peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania žalovanej za porušenie jej záväzkov (popri zákonnom práve žalobcu na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou / paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 OZ.
Zároveň je záverom potrebné uviesť, že žalobca súdu do ukončenia dokazovania vo veci nepreukázal, aby žalovanú skutočne vyzval a v dôsledku toho, že si dôvodne uplatňuje nárok na zaplatenie poplatku vo výške 1,33€ za upomienku. Za takúto výzvu odôvodňujúcu nárok na zaplatenie sumy 1,33€ nie je možné považovať pokus o pokonávku zo dňa 3.3.2011, pretože faktúra za údajnú upomienku časovo predchádzala tomuto pokusu o pokonávku a bola vyčíslená faktúrou zo dňa 7.12.2010. Údajná upomienka teda mala byť vystavená pred 7.12.2010, resp. najneskôr v ten deň a to nebolo preukázané, preto súd tento nárok na zaplatenie 1,33€ zamietol, rovnako spolu s uplatňovaným príslušenstvom v podobe ročného úroku z omeškania vo výške 9% od 18.3.2011 do zaplatenia, keďže nie je možné uplatňovať príslušenstvo z neplatného a teda z právne neexistujúceho nároku.
C. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 5,98€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia .
Súd zároveň zamietol nárok žalobcu aj na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 5,98€, vyúčtovaného žalovanej faktúrou zo dňa 7.1.2011, ktorý bol splatný dňa 21.1.2011. Podľa názoru súdu tento nárok odporuje dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda ho z tohto dôvodu nie je možné žalobcovi priznať, keďže tento následok spôsobuje jeho neplatnosť. Súd je toho názoru, že pri obdobnom zmluvnom vzťahu, v ktorom vystupuje na jednej strane mobilný operátor a na druhej strane spotrebiteľ, musí byť právny vzťah založený na rovnováhe vyváženosti a najmä na objektívnej rovnosti práv a povinností oboch zmluvných strán. Je to najmä z toho dôvodu, že mobilný operátor má oveľa väčšie finančné, právne, materiálne, vedomostné zázemie a možnosti, ako obyčajný spotrebiteľ a preto musí pristupovať k zmluvnému vzťahu s oveľa vyššou mierou zodpovednosti a snahy ponúknuť približne rovnako, než získať. V nadväznosti na konštatované je potrebné uviesť, že v tomto konkrétnom prípade bol pri uzatvorení dodatku zvýhodnený žalobca a to dopredu pripravenou zmluvou o pripojení, spolu s dodatkom a sofistikovanými všeobecnými obchodnými podmienkami, voči ktorým sa žalovaná bez právneho vzdelania, nedokázala nijako brániť. Tie bolo možné prijať len všetky bezpodmienečne, alebo žiadnu, bez uzavretia zmluvy, čo vyplýva z článku 2.5 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení, uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.4.2010, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení v prípade ak účastník nepristúpil na všeobecné podmienky.
Je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že poplatok za deaktiváciu SIM karty predstavuje konanie žalobcu ako dodávateľa bez toho, aby žalovaná dostala akékoľvek protiplnenie, aby na tom teda akýmkoľvek spôsobom participovala, niečo za to získala, alebo aby to bolo na jej prospech. V podstate platí za to, že už nemôže využívať služby mobilnej siete žalobcu, teda je znevýhodňovaná 2 krát. Najskôr tým, že stratila možnosť využívať služby žalobcu a nič na tom nemení fakt, že na základe vlastného konania, kedy prestala uhrádzať za služby žalobcu. Žalobcovi tým vznikol nárok na zaplatenie za poskytnuté služby a zároveň aj na úroky z omeškania. Takýto nárok predstavuje podľa názoru súdu dostatočnú satisfakciu pre žalobcu. Druhý krát je žalovaná postihovaná tým spôsobom, že už nemôže začať znova využívať služby žalobcu, pričom je zároveň splnená aj podmienka, ktorá dáva žalobcovi dôvod pre odopretie možnosti uzavrieť s žalovanou v budúcnosti ďalšiu zmluvu o pripojení, úplne legitímny a oprávnený a to práve pre jej správanie sa.
Určovanie poplatkov za úkony, ktoré predstavujú činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy, resp. úkony počas trvania zmluvy, alebo bezprostredne smerujúce k jej zániku a z ktorých má výhodu len jedna zmluvná strana, predstavujú podľa názoru súdu rozpor s dobrými mravmi a na základe toho nie je možné uplatňovať nároky z nich. Navyše je súd toho názoru, že poplatok za odpojenie vo výške 5,98€ nevyjadruje reálne náklady na takúto činnosť. Nie je potrebné, aby sa zamestnanec žalobcu dostavil do bydliska žalovanej, ako tomu je napríklad pri pripojení, alebo odpojení internetu. Technická záležitosť, akou je odpojenie mobilného zariadenia od mobilnej siete je jednoduchým úkonom, ktorý vyžaduje zanedbateľné, až žiadne náklady. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaná pri aktivácii SIM karty a teda pri pripojení sa k mobilnej siete žalobcu zaplatila poplatok vo výške 11€ v zmysle článku č. 1.5 dodatku zo dňa 13.4.2010, v ktorej boli zahrnuté aj poplatky za vykonanie nevyhnutných zmien v systémoch, čo musí postačovať nielen za vytvorenie a udržiavanie telefónneho čísla žalovanej a možnosť jej pripojenia v systéme mobilnej siete žalobcu, ale bezpochyby aj zrušenie takejto možnosti a jej odpojenie. Je podľa názoru súdu oveľa nákladnejšie vytvoriť a umožniť účasť žalovanej v mobilnej sieti, ako ju do tejto siete odpojiť.
Pri vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bola použitá formulárová zmluva, výhodná najmä pre žalobcu, bez možnosti žalovanej ovplyvniť ju. Poplatky za jednotlivé úkony, napr. za odpojenie, pripojenie a pod. zaťažujú iba žalovanú ako účastníka, pričom žalovaná sa zaviazala za služby žalobcu platiť a aj keď tak nečinila dobrovoľne, bude musieť splniť svoje povinnosti na základe tohto rozsudku. Je však na druhej strane na zamyslenie, či je vôbec primerané zaťažovať žalovanú ďalšími poplatkami za úkony, ktoré sú nevyhnutné pre uzatvorenie, alebo naopak pre zánik zmluvy a vo svojej podstate sú teda súčasťou marketingovej stratégie žalobcu. Žalobca častou a masívnou reklamnou kampaňou presviedča jednotlivých účastníkov o tom, že práve s ním sa oplatí uzavrieť zmluvu, pričom venuje veľký priestor práve výhodám, ktoré poskytuje. Poplatky sú následne už len súčasťou drobných písmen, alebo ako tomu bolo v tomto prípade, súčasťou cenníka, ktorý nie je poskytovaný účastníkovi ani pri podpise zmluvy, ani pri podpise dodatku a dokonca nie sú jednotlivé poplatky uvedené ani vo všeobecných zmluvných podmienkach. To, čo by mohlo byť v konečnom dôsledku dôvodom pre odmietnutie účastníka uzavrieť s žalobcom zmluvu, je tak sofistikovane skryté.
Základ takýchto poplatkov je teda podľa názoru súdu nemravný. Ich reálna výška nezodpovedá nákladom a sú výhodné iba pre žalobcu. Súd teda nárok na tento poplatok zamietol z dôvodov, ktoré bližšie špecifikoval v tomto rozsudku. Súd zamietol rovnako nárok žalobcu na uplatňované príslušenstvo z tohto poplatku za odpojenie vo výške 5,98€ v podobe ročného úroku z omeškania vo výške 9% od 18.3.2011 do zaplatenia, keďže nie je možné uplatňovať príslušenstvo z neplatného a teda z právne neexistujúceho nároku.
D. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 74€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia .
Žalobca zároveň podľa názoru súdu nesprávne uplatňuje sumu 74€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 18.3.2011 do zaplatenia z dôvodu nároku na náhradu škody, pretože po vykonanom dokazovaní je súd toho názoru, že poskytnutím zľavnenej ceny mobilného telefónu pre žalovanú, nemôže dôjsť k vzniku škody a pokiaľ si účastníci takúto možnosť v dodatkoch k zmluve o pripojení dohodli, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, konkrétne
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú nárok na náhradu škody, v prihliadnutím na ustanovenia, ktoré regulujú a pomenúvajú neprijateľné podmienky v zmluvách medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, pretože aj vzťah medzi účastníkmi v tomto konaní, predstavuje spotrebiteľský právny vzťah.
Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali".
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto ust. § 53 OZ bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 OZ).
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka upravuje pravidlá, pre dohadovanie jednotlivých ustanovení zmlúv, ktorých jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Jeho obsah reaguje na skutočnosť, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom ( v danom prípade s žalobcom) od ktorého dôvodne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb oproti spotrebiteľovi, čo zodpovedá zásade poctivého obchodného styku.
Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Podľa článku 3 ods. 1 uvedenej Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa článku 3 ods.3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa prílohy Smernice bodu 1 písm. e) podmienkou uvedenou v článku 3 Smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Súd na základe vykonaného dokazovania uvádza, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku 2 bod 2.5 a v článku 3 bod. 3.7 dodatku k zmluve o pripojení A 4978194 zo dňa 13.4.2010 sú pre rozpor s § 53 OZ neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, ako spotrebiteľa. Nie je možné dospieť k názoru, že by boli tieto podmienky individuálne dojednané, čo súd odôvodnil a venoval sa tomu v predchádzajúcich ustanoveniach tohto rozsudku. Dodávateľ, teda žalobca v konaní skutočnosť, že sa jedná o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal. Žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ, teda žalovaná, zmluvné podmienky nemohla ovplyvniť.
V tomto konkrétnom posudzovanom prípade teda uzatvorila žalovaná ako spotrebiteľ dodatok k zmluve o pripojení, v rámci ktorých sa s žalobcom dohodla o povinnosti žalovanej zaplatiť v prípade, ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť zmluvnú pokutu vo výške 100€, resp. zaplatiť mu náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi trhovou cenou mobilných telefónov a poskytnutou zľavou z takejto ceny, pričom v dodatku bola dohodnutá cena 1€ a trhová cena 75€ v prípade mobilného telefónu Samsung C 3050. Obsahom dodatku bolo porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovanej a zmluvná pokuta pre žalobcu v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, však v dodatku dohodnutá nebola. Nie je možné akceptovať taký stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán využíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ alebo bezvýhradne prijme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Na druhej strane dodávateľ masívnou reklamnou kampaňou vytvára v spotrebiteľovi legitímne očakávanie, že vstupuje do zmluvného vzťahu so zmluvnou stranou, ktorá sa správa korektne. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a husté písmo, akým sú podmienky dodatku k zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte.
Takéto dojednanie v článku 2 bodu 2.5 uvedených dodatku k zmluve o pripojení nemôže obstáť pri právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Je zároveň potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX zo dňa 13.4.2010, je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na náhradu škody o ktorú svoj nárok v tomto konaní uplatňuje. Obaja účastníci uzavreli predmetný dodatok k zmluve o pripojení, ktorých náležitosti sú uvedené v § 42 zákona č. 610/2003 Z.z., pričom žalobca predal žalovanej 1 mobilný telefón za kúpnu cenu po 1€, čo možno právne posúdiť ako uzavretú kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Platná právna úprava nepozná inštitút podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca a v spotrebiteľských vzťahoch nie je možné tolerovať takúto zmluvnú podmienku ani pri rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti, najmä v súvislosti s tým, že spotrebiteľský vzťah má byť rovnocenný, pričom v tomto prípade zmluvné podmienky diktuje iba jedna zmluvná strana a tie sú pre neho jednostranne výhodné. Na kúpnej cene 1€ v prípade mobilného telefónu sa účastníci dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných náležitosti platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne toho mobilného telefónu, ktoré žalobca predal žalovanej. Nedodržaním povinnosti platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( na čo súd žalovanú v tomto rozsudku zaviazal) a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ žalovaná svojim konaním spôsobila škodu žalobcovi, za podmienok uvedených v zákone. Žalobca však súdu nepreukázal nič, na základe čoho by mohol dôvodne požadovať od žalovanej náhradu akejkoľvek škody.
Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX, však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhradu škody na žalovanej, ako spotrebiteľovi, a to výlučne z toho dôvodu, že nedodržala svoj záväzok uhrádzať za služby spojené s užívaním. Škoda má spočívať v rozdiele medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny 1€ v oboch prípadoch, čo predstavuje podľa žalobcu rozdiel v celkovej výške 75€. Pre náhradu škody je potrebné splniť niekoľko podmienok. Pre platný nárok o náhrade škody musí v prvom rade existovať škoda ako majetková ujma, ďalej musí existovať porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu), existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými
atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať. Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu škody tým, že stanovil podmienky jej vzniku bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností vzniká žalobcovi nárok na náhradu škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny poskytnutého mobilného telefónu, ktorý žalobca dobrovoľne odpredal žalovanej za cenu 1€. Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. K jej určeniu žalobcu nikto nenútil, určil si ju sám a veľmi dobre vedel, prečo jej výšku stanovil práve takto výhodne pre žalovanú. Žalovaná si nemohla byť vedomá niečoho, čo právne neexistuje. V dôsledku toho ani nemohla porušiť akúkoľvek právnu povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej cene nadobudnutých mobilných telefónov. Zároveň nemôže byť z platného právneho úkonu spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola kúpna zmluva uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti sa nemôže bez ďalšieho vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Jednoducho povedané, pokiaľ sa účastníci dohodli na kúpnej cene vo výške 1€ za mobilný telefón, pričom termín podmienečne znížená kúpna cena je neplatný a zmluva existuje v tejto časti tak, ako si ju účastníci dohodli, nie je možné v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti ( napr. nezaplatenie faktúry) požadovať ako náhradu škody rozdiel v celkovej a poskytnutej cene telefónu a to ani v prípade, ak si to účastníci dohodli.
Predmetné ustanovenia článku 3 bodu 3.7 7 dodatku k zmluve o pripojení N. XXXXXXX, však priamo odporuje zákonu č. 40/1964 Z.z. ohľadne existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také sú tieto ustanovenia neplatné pre rozpor s § 39 OZ, pri konštatovaní a s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nárok na náhradu škody z žalobcom uvádzaných skutočností teda neexistuje a súd ho žalobcovi nemôže priznať na základe skutočností, ktoré žalobca vo svojej žalobe uviedol.
Súd teda žalobu v časti, týkajúcej sa náhrady škody vo výške 74€ spolu s požadovanými úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 18.3.2011 do zaplatenia zamietol. Zároveň súd priamo vo výroku uviedol, ktorú konkrétnu časť požadovaného nároku žalobcu zamietol a nie všeobecným konštatovaním o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, aby aj z výroku toho rozsudku bolo možné určiť, čo bolo predmetom žaloby a ako súd o celom predmete žaloby rozhodol.
O trovách konania žalobcu a žalovanej súd rozhodol podľa 142 ods. 2 O.s.p. a skutočnosti, že obaja účastníci mali približne rovnaký úspech a neúspech vo veci.
O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník vstúpil do konania v časti, týkajúcej sa náhrady škody a oboch poplatkov. Tarifnú odmenu za 1 úkon teda súd počítal z hodnoty 81,31€ a určil ju na 16,6€ za jeden úkon advokáta vedľajšieho účastníka podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd teda vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania za 2 úkony právnych služieb jeho právneho zástupcu (1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Podanie odporu) v celkovej výške 33,2€ podľa §§ 10 ods. 1 a 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ďalej súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky nárok za každý úkon aj na náhradu vo výške 1/100 výpočtového základu za rok, kedy bol vykonaný úkon, v tomto prípade 2x 7,81€, spolu 15,62€.
V časti konania, v ktorom vedľajší účastník vystupoval, mala žalovaná úspech v celom rozsahu a jej úspech je plným úspechom aj vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na jej strane a ktorý má rovnaké právo na náhradu trov konania, ako každý účastník. Vedľajší účastník si toto právo uplatnil a včas vyčíslil, súd mu teda náhradu trov konania v celkovej výške 48,82€ na úkor celkom neúspešného žalobcu v tejto časti konania, priznal. Nebolo súdom zistené, aby trovy konania vedľajšieho účastníka neboli účelné, resp. boli neúčelné čo i len v časti. Oba predstavujú kvalifikovanú právnu pomoc advokáta pre vedľajšieho účastníka, oba úkony boli vykonané a oba úkony právnej služby mali svoj účel a význam.
Náhradu trov konania si uplatnil aj vedľajší účastník. Nebol dôvod nepriznať úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktorý vystupoval na strane žalovanej. Odvolací súd tieto trovy považoval na účelne vynaložené. Občiansky súdny poriadok totiž s účinnosťou od 15.10.2008 zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník v konaní. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania tak dáva samotný zákon. Trovy vynaložené v konaní združením sú rovnocenné s trovami vynaloženými účastníkmi konania. V tejto súvislosti je právne významné ust. §
24 O.s.p., v zmysle ktorého účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.
V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Občiansky súdny poriadok teda nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. To sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní rovnaké práva povinnosti ako účastník. Keďže súd prvého stupňa tento zámer sledoval, správne bolo jeho rozhodnutie aj o trovách konania vedľajšieho účastníka, ktorému priznal za dva úkony právnej pomoci vychádzajúc z hodnoty sporu, režijný paušál, ako aj 20 %DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.