Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Cpr-6-2013.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E. nad E. č. XXXX, občan SR, právne zastúpená B. kanceláriou A.. K., A.. C., A.. K., S.., s.r.o., so sídlom S. XXXX/XA, U., P.: XX XXX XXX, proti odporcovi: D. K., s.r.o., so sídlom M. R. N. XX, T., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený U. & S., s.r.o, so sídlom Q. 2, C., P.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom dňa 8.7.2013 j e n e p l a t n é .
Súd konanie v časti o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky k odporcovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 21.2.2013 trvá, z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 327,37 eur titulom trov právneho zastúpenia a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený v ČSOB, a.s., pobočka U., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2013 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 8.7.2013 a zároveň určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Svoj návrh odôvodňovala tým, že s odporcom mala uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 21.2.2013, na základe ktorej nastúpila do práce dňa 22.2.2013. Odporca jej doručil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 8.7.2013, pričom predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je však nejasné, nepreskúmateľné a nie je z neho zrejmé, akého previnenia sa mala dopustiť a kedy sa takéhoto konania mala dopustiť, teda nie je z neho zrejmé žiadne konkrétne hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľovi prostredníctvom právneho zástupcu doručila žiadosť zo dňa 15.8.2013, ktorou oznámila odporcovi, že ním podané okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada, aby jej ďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Odporca na predmetnú žiadosť nereagoval.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2013 (čl. 30 spisu) uviedol, že predmetný návrh považuje za nedôvodný a predčasný. Uviedol, že žiadosť navrhovateľky o ďalšie zamestnávanie zo dňa 15.8.2013 bola doručená odporcovi dňa 19.8.2013 a vzhľadom na to, že zistili, že v okamžitom skončení
pracovného pomeru skutočne nie je uvedený dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny okamžite pre navrhovateľku pripravili list - odpoveď na oznámenie, ktorý jej doručili dňa 21.8.2013 a bol vyhotovený zápis o priebehu doručenia predmetnej odpovede. V odpovedi na oznámenie o ďalšom zamestnávaní akceptovali požiadavku navrhovateľky a priznali jej náhradu mzdy za obdobie odo dňa 19.8.2013, t.j. odo dňa, kedy bolo doručené oznámenie navrhovateľky o trvaní pracovného pomeru do dňa skončenia pracovného pomeru, t.j. do 21.8.2013 z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka bola od 9.7.2013 do 20.8.2013 práceneschopná, vznikol jej nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru len za jeden deň a to 21.8.2013, keďže pracovný pomer navrhovateľky bol dohodnutý na dobu určitú a to do 21.8.2013. V súvislosti s uznaním zamestnávateľa, že neplatne skončil pracovný pomer okamžite uspokojil všetky nároky navrhovateľky titulom náhrady mzdy počas jej pracovnej neschopnosti, ako i z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľka pred začatím pojednávania vo veci samej svoj návrh v časti, ktorým sa domáhala určenia, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 21.2.2013 trvá zobrala späť s odôvodnením, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.2.2013 skončil, a to uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý, t.j. dňom 21.8.2013. V zostávajúcej časti a to návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané navrhovateľke listinou zo dňa 8.7.2013 zotrvala na skutkovom odôvodnení návrhu súhlasne s jeho písomným vyhotovením. Uviedla, že v doručenej listine zo dňa 8.7.2013 „okamžité skončenie pracovného pomeru“, ktorú prevzala poštou dňa 10.7.2013 nie je konkrétne uvedené porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu o jeho oznámení o ďalšom zamestnávaní zo dňa 21.8.2013 je v ňom uvedená len tá skutočnosť, že navrhovateľke vyplatia náhradu mzdy do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 21.8.2013 a z nevyplýva z neho uznanie, že skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade so zákonom. Uviedla, že žiadneho osobného stretnutia so zamestnávateľom sa nezúčastnila, bola s ním len v telefonickom kontakte a pokiaľ jej aj odporca doručil nejaké oznámenie, následne toto odovzdala svojmu právnemu zástupcovi.
Odporca prostredníctvom právneho zástupcu návrh žiadal zamietnuť. Zotrval na svojom písomnom vyjadrení a uviedol, že nespochybňuje to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.7.2013 je neplatné nakoľko v ňom neuviedol dôvod v zmysle zákona. Po uznaní dôvodnosti neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplatili navrhovateľke náhradu a to až do riadneho skončenia pracovného pomeru 21.8.2013.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 21.2.2013 a pracovný pomer zamestnanca na pracovné miesto operátor výroby vznikol dňom 22.2.2013. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 21.8.2013. Pracovná zmluva bola účastníkmi podpísaná a bola uzavretá platne.
Pracovný pomer možno skončiť len na základe taxatívne uvedených spôsobov v ustanovení § 59 Zákonníka práce a to i viacerými právnymi úkonmi, pričom jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky. Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa alebo zamestnanca (§ 68 až 70 Zákonníka práce) a tiež uplynutie doby t.j. skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu (§ 71 Zákonníka práce).
V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že k platnému skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania došlo uplynutím doby dňom 21.8.2013, na ktorú dobu bol pracovný pomer na určitú dobu dohodnutý v pracovnej zmluve zo dňa 21.2.2013. Pred uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý, teda v čase trvania pracovného pomeru, odporca jednostranným právnym úkonom pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru listinou zo dňa 8.7.2013 a doručenou navrhovateľke dňa 10.7.2013 z obsahu ktorej súd zistil, že v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 22.2.2013 a pracovný pomer skončí dňom 8.7.2013, dôvody porušenia pracovnej disciplíny nie sú uvedené. Účinky zrušovacieho prejavu urobené v súlade so Zákonníkom práce nastávajú zo zákona tým dňom, kedy písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi doručený. V danom prípade zamestnanec zabránil tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z okamžitého skončenia pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov podľa § 77 Zákonníka práce a podal na súd dňa 20.8.2013 žalobu o určenie, že právny úkon rozviazanie pracovného pomeru je neplatný.
Dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer a aby sa súčasne rešpektovalo ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Neuvedenie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru už uvedeným spôsobom sa prejaví tými dôsledkami, že okamžité skončenie pracovného pomeru bude neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo doručené druhému účastníkovi, nemôže ten, kto ho urobil, dodatočne odvolať (zrušiť). Svoje účinky spočívajúce v skončení pracovného pomeru stráca len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné alebo na základe dohody o sporných nárokoch (§ 32 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná) uzavretej v priebehu konania na súde (ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru), v ktorej sa účastníci dohodli, že ich pracovný pomer po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru trval a bude trvať aj naďalej. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru je stále výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, a preto týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny a pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. V danom prejednávanom prípade neuvedenie žiadneho dôvodu porušenia pracovnej disciplíny v listine odporcu ako zamestnávateľa zo dňa 8.7.2013 „okamžité skončenie pracovného pomeru“ sa prejavilo tými dôsledkami, že súd okamžité skončenie pracovného pomeru“ vyhlásil za neplatné. Teda absentoval uplatnený dôvod obsiahnutý v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b) v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí porušenie pracovnej disciplíny a či bol dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Keďže uvedenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru je hmotnoprávnou podmienkou jeho platnosti podľa § 70 Zákonníka práce a nakoľko táto podmienka v danej veci splnená nebola, nemohlo dôjsť ani k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru listinou zo dňa 8.7.2013 je neplatné. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že uznal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a doručil oznámenie o ďalšom zamestnávaní, sú pre posudzovanie predmetného sporu právne irelevantné, aby sa súd vzhľadom na uvedené skutkové závery ďalej nimi zaoberal, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru listinou zo dňa 8.7.2013 bolo navrhovateľke riadne doručené a skutočnosť, že k účinnému odvolaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru na základe uzavretej dohody o sporných nárokoch medzi účastníkmi konania, ktorá dohoda musí byť písomná v konaní preukázaná nebola.
Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru) treba uviesť, že právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru pri tejto žalobe vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia § 77 Zákonníka práce a netreba v priebehu konania právny záujem výslovne tvrdiť, ani preukazovať. Z tohto dôvodu pri žalobách o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu ako je to pri určovacích žalobách podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.
V časti o určenie, že pracovný pomer navrhovateľky k odporcovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 21.2.2013 trvá, súd konanie zastavil. Rozhodol tak podľa § 96 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví a na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorým je súd viazaný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení v časti zastavenia konania o ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., v ktorom sa uvádza, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie na zastavení konania nesie odporca, nakoľko súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k účinnému odvolaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru a návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľka si návrhom uplatnila právo na náhradu trov konania, ktoré podaním zo dňa zo dňa 11.11.2013 (č.l. 53) vyčíslil právny zástupca titulom trov právneho zastúpenia spolu vo výške 408,83 eur ( dňa 15.8.2013 prevzatie a príprava zastupovania, dňa 15.8.2013 výzva na opätovné prideľovanie práce, dňa 19.8.2013 písomné podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013; jeden úkon právnej pomoci á 60,07 eur + režijný paušál á 7,81 eur; náhrada cestovného dňa 6.11.2013 v sume 18,33 eur motorovým vozidlom na ceste Čadca - Žilina a späť; náhrada za stratu času dňa 6.11.2013 v sume 50,84 eur - 4 začatých polhodín á 12,71 eur; + 20% DPH v sume 68,14 eur).
Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a priznal navhovateľke titulom trov právneho zastúpenia sumu 327,37 eur. Súd vychádzal z predmetu sporu (o určenie neplatnosti právneho úkonu), ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu § 11 ods. 1 písm. a) tj. 60,07 eur a priznal odmenu za úkony právnej služby:
- dňa 15.8.2013 príprava a prevzatie zastúpenia sumu 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur,
- dňa 20.8.2013 podanie žaloby na súd sumu 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013 sumu 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur,
- dňa 6.11.2013 náhradu cestovných výdavkov na ceste Čadca Žilina a späť (2 x 32 km vozidlom v sume 18,33 eur),
náhrada cestovného spolu v sume 18,33 eur
- dňa 6.11.2013 cesta motorovým vozidlom Čadca -- Žilina a späť
(2x32 km, spotreba 6,8 1/100km; cena za l liter paliva 1,52 €; paušálna náhrada 0,183 €/1 km)
náhrada za stratu času spolu v sume 50,84 eur
- dňa 6.11.2013 v 4 začatých polhodín x 12,71 € (nárok 13,01 €)
k odmene a náhradám pripočítaná 20% DPH v sume 54,56 eur v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), c), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd nepriznal náhradu za úkon právnej služby - dňa 15.8.2013 výzva na opätovne pridelenie práce v sume 60,07 eur, pretože v tomto prípade sa nejedná o trovy konania, keďže o vzniku trov konania je možné zásadne hovoriť až od začatia občianskeho súdneho konania, a teda takýto úkon nie je ani úkonom potrebným na účelné uplatňovanie práva voči odporcovi tak, ako vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko, ak zamestnanec po doručení okamžitého zrušenia pracovného pomeru neoznámi zamestnávateľovi, ktorý tento zrušovací prejav urobil, že trvá na ďalšom zamestnaní, ale podal žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, potom je týmto oznámenie zamestnanca voči zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nahradené dňom jej doručenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 327,37 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ ako poplatník v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od súdnych poplatkov a preto súd pri aplikácii ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, keďže neboli v konaní preukázané skutočnosti na oslobodenie odporcu od poplatku, zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur (§ 6 ods. 1 + položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura) tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).