Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-69-2010.pdf
PDF · 105.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/69/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery s.r.o., Stráž 8419, Zvolen 960 01, IČO: 46662324, zast. JUDr. Peter Psotka, advokátom, Advokátska kancelária Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42193389 proti žalovanej: T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. K., A. XXX/XX, o zaplatenie sumy 394,21 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na návrh právneho predchodcu terajšieho žalobcu Mgr. Ing. Miroslav Ondrej, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „ v konkurze“ Sládkovičovo zo dňa 7.9.2009 sa začalo medzi účastníkmi konanie o zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v sume 9 996,- Sk, teraz v sume 331,80 eur a to spolu s náhradou trov právneho zastúpenia v sume 1 880,- Sk, teraz v sume 62,41 eur, čo je spolu sume 11 876,- Sk, teraz suma 394,21 eur. Uvedenú sumu sa žalovaná zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi terajšieho žalobcu písomnou dohodou o urovnaní zo dňa 18.3.2009 a to v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne. Pred touto žalobou bolo na tomto súde vedené konanie najprv pod sp. zn. XRo/XXX/XXXX a potom po prevode do registra C pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, predmetom ktorého konania bolo zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty od 16.5.2003 do 17.3.2009 zo sumy 9 639,- Sk, ktorú žalovaná zaplatila oneskorene. Ide o zostatok včas nezaplatenej dojednanej sumy podľa zmluvy o nájme s následnou kúpou prenajatých vecí (tovaru) uzavretou medzi právnym predchodcom terajšieho žalobcu DRUKOS a.s. Banská Bystrica a žalovanou dňa 30.11.2001 a súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty ( článok I., bod 4 ).Pôvodne bol síce vydaný platobný rozkaz zo dňa 29.1.2009 pod č. k. XRo/XXX/XXXX-XX, voči ktorému žalovaná podala odpor, a preto došlo k zrušeniu platobného rozkazu, vec bola prevedená do registra C pod novou sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde právny predchodca žalobcu zobral svoj návrh späť, pretože účastníci uzavreli dohodu o urovnaní dňa 18.3.2009 a konanie bolo uznesením zastavené s právoplatnosťou k 25.8.2009 s tým, že náhrada trov konania účastníkom nebola priznaná Postupne došlo k postupovaniu žalovanej pohľadávky na nových postupníkov a to naposledy na terajšieho žalobcu od 20.6.2012 a ktorého súd pripustil do konania namiesto predchádzajúceho žalobcu uznesením s právoplatnosťou k 18.1.2013 s tým, že terajší žalobca zmenil svoje sídlo od 20.4.2013, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra.
Predmetom konania je zaplatenie jednak uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 9 996,- Sk, teraz zo sumy 331,80 eur za čas od 16.5.2003 do 17.3.2006 a trov právneho zastúpenia v sume 1 880,- SK, teraz v sume 62,41 eur , ktoré vznikli právnemu predchodcovi žalobcu jeho právnym
zastúpením v predchádzajúcom konaní 13C/50/2009, (predtým 5 Ro/212/2008) a to na základe uzavretej dohody o urovnaní z 18.3.2009.
V doterajšom priebehu súdneho konania súd v súlade s § 115a ods. 1 OSP a podľa § 156 ods.3 OSP verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože medzi účastníkmi ide o drobný spor, dňa 5.5.2010 . Prvým rozsudkom tohto súdu z 5.5.2010 bola žaloba zamietnutá a náhrada trov konania nebola účastníkom priznaná a to z dôvodu, že označený žalobca stratil svoju aktívnu legitimáciu vystupovať v konaní ako účastník konania podľa § 44 a § 47 Zák. č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii. Okrem toho neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 OSP a nepreukázal omeškanie žalovanej po žalovanú dobu a napokon tak urobil súd aj z dôvodu nepriateľných podmienok v zmluve o nájme s následnou kúpou prenajatých vecí zo dňa 30.11.2001 v dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá je zo zákona neplatná v zmysle §53 Obč. zák. Pokiaľ sa týka samotnej dohody o urovnaní v zmysle práva v skutočnosti k žiadnemu urovnaniu a teda ani vzniku nového záväzku namiesto pôvodného záväzku nedošlo. Tento rozsudok súdu odvolací súd na základe odvolanie žalobcu zrušil uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.11.2010 a s právoplatnosťou k 3.1.2011 a to z dôvodu, že súd I. stupňa mal konať s novým správcom konkurznej podstaty úpadcu bez ďalšieho a pokiaľ tak neurobil odňal mu možnosť konať pred súdom. Preto bude úlohou tohto súdu opätovne vo veci rozhodnúť. Druhým rozsudkom tohto súdu z 9.2.2011 bola žaloba opätovne zamietnutá a náhrada trov konania účastníkom nebola priznaná, k vyhláseniu rozsudku došlo na nariadenom pojednávaní súdu dňa 9.2.2011 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 OSP. Žalovaná na uvedenom pojednávaní so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Poukázala na to, že svoju dlžobu voči veriteľovi podľa zmluvy o nájme veci riadne zaplatila a takisto zaplatila exekúciou vymáhané sumy , takže exekúcia vo veci bola skončená k 24.3.2009. Pokiaľ sa týka okolností podpísania dohody o urovnaní z 18.3.2009, tejto dohode nerozumela, návrh dohody jej prišiel poštou a text dohody si riadne neprečítala a nezamyslela sa nad ním. Pokiaľ by opätovne mala zaplatiť ďalšie sumy (zmluvnú pokutu a trovy právneho zastúpenia žalobcu), vlastne by po tretíkrát platila za to isté. Preto považuje dohodu o urovnaní za neplatnú, pretože je v nevýhode oproti veriteľovi, ktorý využil jej nevedomosť a celá dohoda o urovnaní predstavuje nevýhodné podmienky pre ňu. Dôvodom opätovného zamietnutia žaloby podľa uvedeného druhého rozsudku bolo, že nový záväzok uvedený v dohode o urovnaní z 18.3.2009 tvorí tú istú kapitalizovanú zmluvnú pokutu, ktorá bola predmetom zastavujúceho konania pod sp. zn. XXC/XX/XXXX a zaplatenie trov konania žalobcovi v uvedenom zastavujúcom konaní, ktoré mu súdom neboli priznané. Súd dal za pravdu žalovanej, že žalobca od nej žiada tretíkrát zaplatiť peňažné plnenie z tej istej zmluvy o nájme veci, pretože dlžnú pohľadávku prvýkrát zaplatila pôvodnému veriteľovi, druhýkrát musela zaplatiť úrok z omeškania v exekučnom konaní a teraz od nej žalobca žiada po tretíkrát zaplatenie ešte aj zmluvnej pokuty z toho istého omeškanie, čo je nepriateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, ods. 4, písm k/ a ods. 5 Obč. zák. a je zo zákona neplatná a okrem toho ďalším dôvodom neplatnosti dohody o urovnaní je, že odporuje zákonu , obchádza ho a prieči sa dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. Aj tento rozsudok súdu odvolací súd na základe odvolanie žalobcu opäť zrušil uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.10.2011 a s právoplatnosťou k 8.12.2011 a to z dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, prečo pri rozhodovaní o uplatnenom nároku s nevychádzalo s účastníkmi uzatvorenej dohody o urovnaní a preto bude úlohou súdu I. stupňa vyrovnať sa s otázkou platnosti dohody o urovnaní a opätovne vo veci rozhodnúť. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre tento súd záväzný podľa § 226 OSP, po uzatvorení dohody o urovnaní k zamietnutiu žaloby môže dôjsť iba v dôsledku neplatnosti tohto právneho úkonu týkajúceho sa urovnania. Podľa odvolacieho súdu, súd I. stupňa vôbec neposúdil uplatnený nárok podľa § 585 Obč. zák. o zániku pôvodného záväzku uzatvorením dohody o urovnaní a podľa odvolacieho súdu neplatnosť pôvodného záväzku nie je okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť dohody o urovnaní, pričom odvolací súd poukázal na § 586 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého platí, že ak urovnanie bolo dojednané dobromyseľne, nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. Dohoda o urovnaní tiež nestráca svoju platnosť ani vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že pohľadávku, ktorá bola pojatá do urovnania účastník v čase uzavretia dohody vôbec nemal.
Na pojednávaní súdu dňa 6.11.2013 sa nový žalobca a jeho nový právny zástupca napriek riadnemu predvolaniu nedostavili a svoju neúčasť vopred ospravedlnili, navrhli rozhodnúť vec v ich neprítomnosti a na základe čoho súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti, pridŕžajúc sa obsahu spisu a vykonaných dôkazov podľa § 101 ods. 2 OSP.
Na pojednávaní súdu žalovaná trvala na tom, že dohoda o urovnaní z 18.3.2009 je neplatná, pretože v podstate nevedela čo podpisuje, obsahu nerozumela, návrh dohody dostala poštou, nikto s ňou osobne nejednal a nevysvetlil jej dôvod a obsah dohody a bola fakticky k jej podpisu navedená. Bránila s tým, že ako spotrebiteľ nemôže byť poškodzovaná za nevýhodné zmluvné podmienky v pôvodnej zmluve o nájme veci z 30.11.2001, v ktorej bola dojednaná pre ňu nevýhodne pre ňu zmluvná pokuta. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia už dostali od nej zaplatené 3- násobne viac ako bola požičaná suma, dlžnú sumu vyrovnala, exekúcia voči nej bola skončená, a preto aj toto konanie by malo byť uzavreté s tým, že už nemá viac čo platiť. Žalovaná nechápe, aký zmysel má, že si žalobca a jeho právni predchodcovia postupujú pohľadávku a každý z nich žida od nej zaplatiť to isté. Navrhla, aby súd posúdil tieto nevýhodné podmienky pre ňu tak, že sú zo zákona neplatné.
Na základe doteraz vykonaného dokazovania: pripojeným spisom tohto súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, dohodou o urovnaní uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 18.3.2009 na zaplatenie žalovanej sumy , výpismi z obchodného registra žalobcu, predloženými dokladmi žalovanej o zaplatení dlhu pôvodnému veriteľovi DRUKOS a.s Banská Bystrica z 10.3.2006, predloženými dokladmi o exekúcii vedenej u exekútora Mgr. Jaroslava Kabáča, Exekútorský úrad Tvrdošín pod jeho č. Ex 1240/2007 vrátane upovedomenia o skončení exekúcie k 24.3.20009, prehľadom zmlúv o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa až na terajšieho žalobcu, zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci uzavretou so žalovanou z 30.11.2001, vrátane Všeobecných obchodných podmienok k nej, pripojenými kópiami rozhodnutí iných súdov predložených žalobcom, právoplatnými rozhodnutiami tohto súdu, týkajúcimi sa zamietnutia nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty z podobných zmluvných vzťahov (napr. sp. zn. 13C/74/2010, 10C/39/2010 a iné, ako aj rozhodnutiami odvolacie Krajského súdu v Prešove ( napr. 6Co/11/2010, 3Co/199/2009, 3Co/189/2009a iné ) , súd doplnil dokazovanie ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok medzi právnymi predchodcami žalobcu, aktuálnou zmluvou o postúpení pohľadávky na terajšieho žalobcu z 20.6.2012 a aktuálnymi výpismi z obchodného registra terajšieho žalobcu, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Terajší žalobca, na ktorého bola postúpená žalovaná pohľadávka voči žalovanej v sume 394,21 eur od postupcu Thorpe Corporation LtD., Suite 13, First floor Oliaji, Seychelles zo dňa 27.6.2012 sa dožaduje touto žalobou zaplatenia tohto nového záväzku podľa písomnej zmluvy o urovnaní uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 18.3.2009. Obsahom tohto nového záväzku je zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 9 996,- Sk a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1 880,- Sk, spolu v sume 11 876,- Sk, teraz v sume 394,21 eur a to v nadväznosti na predmet predchádzajúceho samostatného súdneho konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX ( predtým XRo/XXX/XXXX), ktoré bolo po späťvzatí žaloby právoplatne zastavené a bez priznania trov konania ku dňu 25.8.2009. Žalovaná namietala neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože dohodu o urovnaní podpísala nevedomky, neprečítala si jej obsah a dôvod a bránila s tým, že ide o záväzok týkajúci sa zmluvnej pokuty, ktorý je zo zákona neplatný pre nepriateľné zmluvné podmienky podľa §53 Obč. zák. o ochrane spotrebiteľa. Aj súd je povinný ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v danom prípade dohody o urovnaní, ak je tu rozpor alebo obchádzanie zákona a lebo sa to prieči dobrým mravom.
Podľa § 585 Obč. zák. dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 586 Obč. zák. omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté práv v čase dojednanie urovnania nemala.
Podľa § 587 Obč. zák. i keď strany vyhlásia, že urovnaní sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť a lebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods.1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určený výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a, veta prvá Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2004 uvedených v § 879f ods. 3 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu, alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 tohto zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2004 uvedených v § 879f ods. 4 Obč. zák. , veta prvá, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 tohto zákona, podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Na základe zisteného skutkového stavu, s prihliadnutím na vyššie citovanú právnu úpravu a vyslovené právne názory odvolacieho súdu v jeho zrušujúcich uzneseniach a ktoré sú pre tento súd záväzné, tento súd dospel opätovne k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená a nemá ani oporu v zákone. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní z 18.3.2009 je absolútne neplatná, pretože žalobca, resp. jeho právni predchodcovia využili ľstivosť, vek a nevedomosť žalovanej k tomu, aby jej poštou zaslali na podpis dohodu o urovnaní na zaplatenie neexistujúcich záväzkov . Tým, že právny predchodca žalobcu nedal do súladu zmluvu o nájme veci, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky a ktoré v článku I. upravovali pre veriteľa vznik nároku na zmluvnú pokutu v prípade, ak sa žalovaná dlžníčka dostane do omeškania s úhradou dojednanej sumy a to podľa § 53 a § 54 Obč. zák., do 3 mesiacov od účinnosti novely Obč. zák., v danom prípade do 1.7.2004, zmluva vrátane Všeobecných obchodných podmienok sa stali od 17.7.2004 neplatné, keďže evidentne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Ide o neprijateľné podmienky v dojednaní neprimerane vysokej sankcie - zmluvnej pokuty a zároveň aj ako duplicitnej sankcie, spojenej s nesplnením záväzku spotrebiteľa, v danom prípade s porušením jeho povinnosti so včasným splácaním dohodnutej sumy. Keďže zmluvná pokuta je právnym inštitútom na zabezpečenie splnenia dohodnutého záväzku, otázku primeranosti zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať z hľadiska významu tejto zabezpečovanej povinnosti a po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu. V predmetnej pôvodnej zmluve o nájme veci z 30.11.2001 bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad omeškania s úhradou splátok dohodnutej sumy, hoci v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzku si veriteľ voči nemu uplatnil úrok z omeškania. Súd je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o nájme veci, majú povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom prípade veriteľ mal zo zákona právo na úrok z omeškania v súvislosti s porušením povinností žalovaného dlžníka uhradiť splátky dohodnutej sumy riadne a včas, čo bolo predmetom vymoženia v rámci skončenej exekúcie. Ak za to isté omeškanie má byť žalovaná sankcionovaná ešte raz a to zmluvnou pokutou, toto dojednanie je značným nepomerom medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej. Aj samotná výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, pretože viacnásobne prevyšuje maximálnu výšku úroku z omeškania, ktorý v tom čase činil 17,6 % ročne, kdežto dojednaná zmluvná pokuta činí 0,1 % denne a ročne to činí 36,5 %, čo je zjavným obchádzaním § 517 ods. 2 Obč. zák. ktoré kogentným spôsobom stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. V danom prípade sú teda dané súbežne viaceré dôvody pre neplatnosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Prioritne je to z dôvodu, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia v zákonom určenej 3-mesačnej lehote, t.j. do 1.7.2004 nedali do súladu zmluvu o nájme veci z 30.11.2001 a súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce dojednanie o zmluvnej pokute s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, a preto sú tieto dojednania o zmluvnej pokute zo zákona neplatné. Teda nemohol žalobca, resp. jeho právny predchodca uzavrieť so žalovanou dohodu o urovnaní na neplatný, t. j. neexistujúci záväzok, pretože dohodu o urovnaní môžu účastníci uzavrieť len na sporné alebo pochybné záväzky a neexistujúci záväzok medzi ne nespadá. V danom prípade je zrejmý ľstivý zámer žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, že z formálneho hľadiska docielil „ kvázi „ vznik nového záväzku namiesto predchádzajúceho záväzku, ktorý však už neexistoval. Je ďalej nepochybné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nekonal dobromyseľne od začiatku a čo nemôže byť na úkor žalovanej, pretože platí zásada, že nikto sa nemôže dopredu vzdať svojich práv. Preto sa správne žalovaná bránil a v tomto súdnom konaní, že dohoda o urovnaní je neplatná a to od začiatku a nie je ňou viazaná. Súd len dodáva, že súčasťou dohody o urovnaní je okrem neplatnej zmluvnej pokuty aj zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu v konaní tohto súdu sp. zn. 13C/50/2009, hoci žiadne trovy mu neboli priznané a teda aj v prípade tohto záväzku nejde o sporný alebo pochybný záväzok a ide o neexistujúci záväzok, ktorý nemohol byť urovnaný novým záväzkom. Je nepochybné, že žalobca , resp. jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou absolútne neplatnú dohodu o urovnaní, ktorá nemá oporu v zákone, obchádza ho a je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa tiež riadil zásadou, že takéto neplatné právne úkony nemôžu požívať žiadnu právnu ochranu, pretože by žalobca, resp. jeho právny predchodca tak aj za pomoci súdu dosiahol nezaslúžený zisk a bezdôvodne sa tak obohatil na úkor žalovanej spotrebiteľky. Súd dodáva, že každý právny úkon musí spĺňať nielen formálne náležitosti, ale hlavne musí obsahovať materiálne náležitosti - mať oporu v zákone a relevantný právny dôvod na jeho vznik, čo v prípade absolútne neplatnej dohody o urovnaní splnené nebolo. Preto sa žalovaná správne dovolala neplatnosti dohody v zmysle § 586 ods. 1 Obč. zák. a sú tu aj dôvody na absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, ktoré súd zistil a vyhodnotil ex offo.
O náhrade trov celého konania ( pred súdom I. stupňa a pred odvolacím súdom ) súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Neúspešnému žalobcovi náhrada týchto trov nepatrí a úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala.
Pokiaľ sa týka poplatkovej povinnosti žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi poplatková povinnosť nevznikla a vzhľadom na výsledok konania na úspešného žalovaného neprešla ( § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Poprade dňa 6. novembra 2013
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r.
samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková