Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/180/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: MC - Bauchemie, spol. s r.o., Na pántoch 10 Bratislava, IČO: 35 760 737, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Paičekom, PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17 Bratislava, IČO: 36 834 904 proti žalovanému: ZEDA Beton, a.s., Miletičova 17/B Bratislava, IČO: 44 114 036, zastúpenému advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom o zaplatenie istiny 2.641,80 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.641,80 eura istiny s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.641,80 eura od 14.3.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 839,15 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 158,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 681,15 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.641,80 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 2.641,80 eura od 14.3.2010 do zaplatenia z titulu kúpnej zmluvy.

Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal opodstatnenosť uplatňovaného nároku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Žalobca predložil súdu doklad nadpísaný ako "Prijatá objednávka" č. ZS21000073 zo dňa 3.2.2010 s označením žalobcu ako dodávateľa a žalovaného ako odberateľa, na ktorom je uvedené vybaviť najskôr 3.2.2010, vybaviť do 4.2.2010 a je v ňom označená dodávka MURAPLAST FK 802.1/1000 kg, katalógové označenie 3824400000-HU, počet merných jednotiek 1 000 v cene 2,22 eura/kg. Na preukázanie riadneho odovzdania a prevzatia objednaného tovaru predložil žalobca súdu prepravnú listinu č. BRA2224411583 vystavenú dňa 3.2.2010 prepravnou spoločnosťou Gebrüder Weiss Bratislava SK, na ktorej je uvedené miesto dodania ZEDA BETON, Ráztočná 59, 821 07 Bratislava a termín dodania 4.2.2010 7:00-15:00 s tým, že fixtermín nesmie byť skôr ani neskôr ako dňa 4.2.2010 a na ktorej je prevzatie zásielky v úplnej a bezchybnej kvalite potvrdené odtlačkom pečiatky žalovaného a nečitateľným podpisom. Súčasne je na predmetnej prepravnej listine uvedený aj obsah zásielky

Muraplast FK 802.1/1 1000. Kúpnu cenu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. FV21000070 vystavenou dňa 11.2.2010 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 4.2.2010, splatnou dňa 13.3.2010 a znejúcou na sumu 2.641,80 eura, ktorá však nebola zo strany žalovaného uhradená. Medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá dohoda o výške úroku z omeškania a z toho dôvodu žalobca v danom konaním okrem nároku na zaplatenie istiny 2.641,80 eura predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu uplatnil tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej platobným rozkazom, odmieta žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by si od žalobcu tento stavebný materiál niekedy objednal, ani že by mu tento tovar bol niekedy dodaný. Žalovaný odmieta objednávku č. ZS1000073 ako podklad pre vystavenie faktúry a dodanie tovaru, nakoľko predložená objednávka nie je potvrdená podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného a navyše ani nemá štandardnú formu zaužívanú v obchodnom styku medzi žalobcom a žalovaným s tým, že táto objednávka mohla byť bez vedomia žalovaného vyhotovená žalobcom. Ďalej žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že rovnako neuznáva pravosť prepravnej listiny č. BRA2224411583 zo dňa 4.2.2010, pričom tomu, že sa nejedná o prepravnú listinu potvrdenú oprávnenou osobou za žalovaného, nasvedčuje odlišný odtlačok pečiatky, než sa nachádza na objednávke č. 06/2009 zo dňa 7.10.2009. Rovnako sa na prepravnej listine potvrdzujúcej prijatie tovaru nachádza nečitateľný podpis neznámej osoby. Vzhľadom k uvedenému žalovaný neuznáva faktúru č. FV21000070, nakoľko bola vystavená bez právneho základu. Ako prílohu k odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil súdu objednávku žalovaného ako objednávateľa smerom na žalobcu ako dodávateľa č. 06/2009 zo dňa 7.10.2009.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 23.5.2012, doručenom súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, uviedol, že tovar bol v danom prípade žalovaným objednaný telefonicky, čo je dôvodom, pre ktorý sa objednávka č. ZS21000073 vyhotovená žalobcom odlišuje od objednávky č. 06/2009, ktorú vyhotovil žalovaný písomne a tiež dôvodom, pre ktorý nie je objednávka č. ZS21000073 žalovaným podpísaná. K dôvodom neuznania pravosti prepravnej listiny uvádzaným žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nenesie zodpovednosť za skutočnosť, že žalovaný používa rôzne pečiatky. Táto skutočnosť vyplýva tak z prepravnej listiny č. BRA2224411583 zo dňa 4.2.2010, ako aj z odsúhlasenia zostatkov k 31.12.2011 dňa 23.1.2012, v ktorom žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 2.641,80 eura písomne potvrdil. Na uvedenom odsúhlasení zostatkov je odtlačok pečiatky žalovaného, ktorý je totožný s odtlačkom pečiatky žalovaného na objednávke č. 06/2009. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu tým žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 2.641,80 eura určený čo do dôvodu aj výšky uznal v celom rozsahu. Súčasne právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na znenie , vzhľadom na ktoré je irelevantné tvrdenie žalovaného, že podpis preberajúcej osoby na prepravnej listine patrí neznámej osobe, nakoľko aj v prípade, kedy by žalovaný naozaj nepoznal totožnosť osoby, ktorá tovar prevzala, konanie tejto osoby žalovaného zaväzuje, nakoľko k nemu došlo v prevádzkarni žalovaného a žalobca nemohol vedieť, že na to daná osoba nebola oprávnená, nakoľko sa preukázala aj pečiatkou. Ako prílohu predmetného písomného vyjadrenia právny zástupca žalobcu predložil súdu doklad vyhotovený dňa 16.1.2012 žalobcom adresovaný žalovanému nadpísaný ako "Odsúhlasenie zostatkov", ktorým žalobca žiadal žalovaného o odsúhlasenie zostatku pohľadávok k 31.12.2011 a v ktorom je uvedená pohľadávka s číslom dokladu FV21000070, s dátumom vystavenia 11.2.2010, s dátumom splatnosti 13.3.2010 a v sume 2.641,80, t.j. faktúra predstavujúca predmet daného sporu. Na predmetnom doklade sa nachádza potvrdenie správnosti zostatkov opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a podpisom s dátumom 23.1.2012.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2013, doručenom súdu dňa 29.10.2013, uviedol, že žalovaný nemá vedomosť o uskutočnení telefonickej objednávky tovaru MURAPLAST FK 802.1 v množstve 1000 kg a takisto poukazuje na to, že nedošlo ani k jej následnému potvrdeniu zo strany žalovaného vzhľadom na chýbajúci podpis a odtlačok pečiatky žalovaného. Rovnako nie je možné prijať tvrdenie žalobcu, že došlo k riadnemu dodaniu tovaru vzhľadom na to, že žalovaný si nie je vedomý, že by bol niekedy tovar prevzal a spochybňuje pravosť prepravnej listiny č. BRA2224411583 zo dňa 4.2.2010, a to z dôvodov uvádzaných už v odpore proti platobnému rozkazu.

Okrem toho právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že v areáli na Ráztočnej 59 bolo viac prevádzok a je možné, že tovar žalobca dodal do inej prevádzky, napr. priamo do Panelárne Vrakuňa, pričom však v dodacom liste, faktúre, ako aj objednávke je mylne uvedený žalovaný, ktorý si nikdy takýto tovar neobjednal. K tvrdeniu žalobcu, že dňa 23.1.2012 žalovaný písomne potvrdil svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 2.641,80 eura, právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetné odsúhlasenie zostatkov nespĺňa zákonné, formálne a obsahové náležitosti podľa , kde podstatou inštitútu uznania záväzku je vyvrátiteľná domnienka, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Z písomnej listiny odsúhlasenia zostatkov zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že odsúhlasený stav s vyznačením prípadných rozdielov má byť dokladom k ročnej účtovnej závierke v zmysle a , a nie jednoznačné uznanie záväzku zo strany žalovaného. Vzhľadom na vystavenie faktúry zo strany žalobcu bol žalovaný povinný v zmysle zákona o účtovníctve túto faktúru viesť a o nej účtovať v zmysle ustanovenia platného zákona o účtovníctve. Samotné potvrdenie z formálneho hľadiska potvrdzuje existenciu neuhradeného zostatku záväzku z účtovného hľadiska, ale z jeho obsahu nie je možné vyvodiť, či odôvodnenosť nároku žalobcu žalovaný uznáva.

V písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2013 doručenom súdu faxom dňa 4.11.2013 a súčasne elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, právny zástupca žalobcu uviedol, že skutočnosť, že podpis preberajúcej osoby na prepravnej listine č. BRA2224411583 je nečitateľný, nepreukazuje, že daná osoba nebola oprávnená v mene žalovaného tovar prevziať. Uvedená osoba sa prepravcovi preukázala pečiatkou žalovaného so správnymi údajmi žalovaného. Skutočnosť, že odtlačok pečiatky na prepravnej listine č. BRA2224411583 je odlišný od odtlačku pečiatky na objednávke žalovaného š. 6/2009, nepreukazuje skutočnosť, že pečiatka, ktorá bola použitá na prepravnej listine č. BRA2224411583 je falošná, ale iba skutočnosť, že žalovaný používa rôzne pečiatky. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že tovar bol dodaný v prevádzkarni žalovaného a vzhľadom na túto skutočnosť v súlade s ustanovením žalovaného zaväzuje aj konanie osoby, ktorú žalovaný nepozná, nakoľko k dodaniu došlo v prevádzkarni žalovaného a žalobca nemohol vedieť, že na to daná osoba nebola oprávnená, nakoľko sa preukázala aj pečiatkou žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že bol povinný faktúru č. FV21000070 evidovať vo svojom účtovníctve, právny zástupca žalobcu uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko z ustanovenia Zákona o účtovníctve nijakým spôsobom nevyplýva povinnosť žalovaného viesť v účtovníctve faktúru, ktorú neuznáva. Právny zástupca žalobcu naopak v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia , a Zákona o účtovníctve s tým, že žalovaný, ak neprevzal tovar, ktorý je predmetom faktúry a uvedenú faktúru neuznáva, nielenže nie je povinný uvedenú faktúru viesť v účtovníctve, ale naopak je povinný ju v účtovníctve neevidovať. V opačnom prípade by porušil vyššie uvedené ustanovenia Zákona o účtovníctve, nakoľko by evidoval neexistujúcu povinnosť, ktorá nikdy nevznikla a v budúcnosti nezníži úžitky žalovaného. Taktiež by účtovná závierka žalovaného neposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii žalovaného, nakoľko by žalovaný vykazoval vyššiu sumu záväzkov, než aká bola v skutočnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné považovať odsúhlasenie zostatkov žalovaným zo dňa 23.1.2012, v ktorom žalovaný uviedol, že súhlasí so zostatkom pohľadávky žalobcu vo výške 2.641,80 eura a túto sumu je povinný preplatiť, za uznanie záväzku v zmysle ustanovenia , keďže z neho nepochybne vyplýva, že svoj záväzok žalovaný považuje za nesporný. Neskoršie popieranie pohľadávky žalobcu žalovaným nemá vplyv na platnosť a účinnosť predchádzajúceho uznania tejto pohľadávky žalovaným. V závere písomného vyjadrenia právny zástupca žalobcu uviedol, ako malo prebehnúť dodanie tovaru podľa tvrdení žalovaného vo vyjadrení zo dňa 25.10.2013, t.j. tovar si od žalobcu objednala spoločnosť Paneláreň Vrakuňa a.s. alebo iná neznáma spoločnosť. Žalobca následne odovzdal tovar prepravcovi a ako adresáta určil omylom žalovaného, nakoľko aj na prepravnej listine, ktorú vyhotovil prepravca, je uvedený žalovaný. Prepravca následne s úmyslom dodať tovar na adresu žalovaného na Ráztočnej 59 v Bratislave omylom dodá tovar nie do prevádzkarne žalovaného, ale do prevádzkarne inej spoločnosti na rovnakej adrese. Uvedená iná spoločnosť napriek tomu, že si tovar neobjednala, neupozorní prepravcu, že došlo k omylu, ale tovar prevezme a potvrdí jeho prevzatie, no nie vlastnou pečiatkou, ale pečiatkou žalovaného, ktorú má z neznámych dôvodov v držbe. Žalobca následne opäť omylom vystaví faktúru na žalovaného, ktorú žalovaný prevezme a nerozporuje ju. Následne o rok neskôr žalobcovi potvrdí, že uvedenú faktúru eviduje v účtovníctve a potvrdí, že má žalobcovi zaplatiť 2.641,80 eura. Následne v odpore proti platobnému rozkazu uvádza, že o žiadnej dodávke tovaru nemá vedomosť, aby následne 9 dní pred pojednávaním vo veci oznámil žalobcovi, že

napriek tomu, že mu žiaden tovar nebol dodaný a spornú faktúru neuznáva, je ochotný uhradiť polovicu spornej faktúry.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 6.11.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby a doterajších písomných vyjadrení s tým, že predmetný tovar bol žalovanému dodaný na základe jeho telefonickej objednávky. Bol dodaný do prevádzkarne žalovaného, čo preukazuje prepravná listina a prepravou spoločnosťou bol odovzdaný osobe v prevádzke žalovaného, ktorá sa preukázala pečiatkou žalovaného a teda žalobca nemal žiadnu pochybnosť o riadnom prevzatí tovaru. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal aj na znenie . Pokiaľ ide o uznanie záväzku odsúhlasením zostatkov k 31.12.2011, právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k tejto skutočnosti a k námietkam žalovaného právny zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil, že v prípade ak by daňový subjekt musel všetky došlé faktúry zaviesť do účtovníctva a odsúhlasovať ich zostatky bez ohľadu na to, či ide o reálne a nie fiktívne faktúry, veľmi ľahko by sa dostal do predĺženia a následného úpadku spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedené má právny zástupca žalobcu za to, že nárok žalobcu je jednoznačne preukázaný, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v rámci mimosúdneho vyrovnania chcel žalovaný uhradiť žalobcovi 50% z uplatňovanej sumy, na čo by nemal dôvod, ak by fakturácia nebola opodstatnená.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 6.11.32013 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení s tým, že žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznáva. Predmetný tovar neobjednal, a to ani telefonicky, pričom na preukázanie obvyklej praxe medzi účastníkmi konania žalovaný pripojil k odporu proti platobnému rozkazu objednávku žalovaného z iného obchodného prípadu. Žalovaný naďalej tvrdí, že predmetný tovar neprevzal, pričom aplikácia by prichádzala do úvahy, keby išlo len o prevádzky žalovaného na danej adrese, avšak na adrese Ráztočná 59 má v skutočnosti prevádzkarne viacero spoločností, pričom jednou zo spoločností v tomto areáli je aj spoločnosť Paneláreň Vrakuňa, ktorej žalobca mohol predmetný tovar dodať a táto spoločnosť sa takto mohla obohatiť na úkor žalovaného. Pokiaľ ide o doklad predstavujúci odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011, podľa názoru žalovaného nejde o relevantné uznanie záväzku v zmysle a tento názor žalovaného potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ku ktorému sa právny zástupca žalovaného vyjadroval v predchádzajúcom písomnom vyjadrení. Žalovaný naďalej trvá na tom, že v sústave podvojného účtovníctva musí zaevidovať všetky došlé faktúry a teda bol povinný zaúčtovať aj predmetnú faktúru, avšak túto faktúru spochybňoval a spochybňuje.

Na otázku súdu akým spôsobom žalovaný spochybňoval predmetnú faktúru v čase jej doručenia, právny zástupca žalovaného uviedol, že spochybnenie faktúry vykonal žalovaný tým, že ju neuhradil a danú situáciu neriešil, t.j. svojou pasivitou. Následne žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu. Na ďalšiu otázku súdu právny zástupca žalovaného uviedol, že prevádzkarne na adrese Ráztočná 59 nezdieľajú jeden spoločný priestor, ale pravdepodobne má každá prevádzka svoj vlastný priestor.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 6.11.2013 ešte uviedol, že potvrdenie prevzatia tovaru sa nachádza na prepravnej listine vyhotovenej nie žalobcom, ale tretím subjektom - prepravnou spoločnosťou, pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by tovar bol dodaný inému subjektu ako žalovanému. Vyjadruje sa o tom len ako o možnosti bez akéhokoľvek preukazovania.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 6.11.2013 ešte uviedol, že prepravná listina je spochybniteľná z dôvodu, že sa na nej nachádza nečitateľný podpis preberajúcej osoby, pričom podľa názoru žalovaného ak by dodávka bola v poriadku, preberajúca osoba by nemala dôvod neuviesť na prepravnej listine čitateľne svoje meno. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno vo vzťahu k preukazovaniu nedodania predmetného tovaru žalovanému, právny zástupca žalovaného poukázal na písomné vyjadrenie vo veci, kde sa podrobne vyjadruje k negatívnej dôkaznej teórii judikovanej aj v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právny zástupca žalovaného navrhol vo veci vypočuť ako svedkyňu bývalú štatutárnu zástupkyňu žalovaného Soňu Lovíškovú, ktorá mala na starosti dodávky tovaru od zmluvných partnerov žalovaného, čo preukazuje aj objednávka, ktorú

žalovaný pripojil k odporu proti platobnému rozkazu. Právny zástupca žalovaného tiež navrhol vo veci vypočuť bývalú zamestnankyňu žalovaného pani Kubíčkovú, ktorá ako účtovníčka podpisovala listinu predstavujúcu odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011.

Zo znenia , (ďalej len ) vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. v danom prípade k 14.3.2010 bola 1%, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9% ročne.

Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v ústnej forme platná kúpna zmluva v zmysle založená ústnou objednávkou, na základe ktorej žalobca riadne splnil svoju povinnosť dodať žalovanému dohodnutý druh a množstvo tovaru, avšak naproti tomu žalovaný nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojej zmluvnej povinnosti a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi stranami nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. Obranu žalovaného v danom konaní súd vyhodnotil ako účelovú, ako aj skutkovo a právne irelevantnú. Námietka žalovaného ohľadom vystavenia písomnej objednávky v inom obchodnom prípade je vo vzťahu k predmetu sporu bez akejkoľvek relevancie, nakoľko táto skutočnosť v žiadnom prípade neznamená, že v danom prejednávanom prípade nemohla byť objednávka zrealizovaná len telefonicky alebo iným spôsobom, pričom pre platnosť kúpnej zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Tovar bol jednoznačne dodaný tretím subjektom - prepravnou spoločnosťou do miesta prevádzkarne žalovaného, pričom potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru je jednoznačne preukázané riadne potvrdenou prepravnou listinou, na ktorej sa nachádza odtlačok pečiatky žalovaného s poradovým číslom "-2-", pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by disponoval ako obchodná spoločnosť len jedinou pečiatkou. Okrem toho sa na prepravnej listine nachádza aj nečitateľný podpis preberajúcej osoby jednoznačne sa nachádzajúcej v prevádzkarni žalovaného, do ktorej prepravná spoločnosť predmetný tovar dodala. Faktúra, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu, bola žalovanému jednoznačne doručená, žalovaným akceptovaná a zavedená do účtovníctva žalovaného. Žalovaný doručenú faktúru vo vzťahu k žalobcovi žiadnym relevantným spôsobom nenamietal a nerozporoval jej skutkový a právny základ. Právnym zástupcom žalovaného prezentované spochybňovanie predmetnej faktúry jej neuhradením a pasivitou žalovaného až do obdržania platobného rozkazu nie je možné v žiadnom prípade možné považovať za relevantný úkon žalovaného smerujúci k spochybneniu skutkového a právneho základu vyúčtovanej kúpnej ceny. Doklad zo dňa 23.1.2012 vyhotovený účtovníčkou žalovaného a obsahujúci odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011 nie je podľa názoru súdu možné kvalifikovať ako platné uznanie záväzku v zmysle , nakoľko jednak z neho nie je jednoznačne zrejmý prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu záväzku v zmysle a jednak nie je potvrdený štatutárnym zástupcom žalovaného, pričom zákon pre platnosť tohto právneho úkonu vyžaduje písomnú formu a žalobca v danom konaní nepreukázal, že by zamestnankyňa žalovaného vykonávajúca účtovníctvo bola žalovaným splnomocnená na realizovanie právneho úkonu uznania záväzku v zmysle . Tento doklad však jednoznačne preukazuje skutočnosť, že žalovaný žalobcom vystavenú a doručenú faktúru akceptoval a voči jej skutkovému a právnemu základu nevzniesol žiadne námietky. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený a ustálený skutkový stav súd nedoplnil dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov, nakoľko ich svedecké výpovede nepovažoval súd za potrebné, keďže zo strany žalobcu boli súdu predložené jednoznačné listinné dôkazy preukazujúce vyššie opísaný skutkový stav.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súčasne súd v zmysle určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy konania v sume 839, eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 158,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 681,15 eura za päť úkonov právnej pomoci po 101,25 eura (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenia zo dňa 23.5.2012 a zo dňa 29.10.2013, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 6.11.2013), trikrát režijný paušál po 7,63 eura, dvakrát režijný paušál po

7,81 eura, daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 544,76 eura v celkovej výške 108,95 eura, náhrada cestovného mestskou hromadnou dopravou v súvislosti s cestou na pojednávanie konané dňa 6.11.2013 v sume 1,40 eura a náhrada za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie konané dňa 6.11.2013 v celkovej sume 26,04 eura (2 polhodiny po 13,02 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.