Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-72-2013.pdf
PDF · 123.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/72/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľov: X./. K. R., X.. XX.X.XXXX a X./. U. R., K.. E., X.. XX.X.XXXX, S. L. XXX XX F. XXX, štátnych príslušníkov Slovenskej republiky, oboch právne zastúpených splnomocneným zástupcom Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Piaristická 2, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Y. L., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX Y. X. F. XXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Čapkova 8, 811 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie 34.755,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ spoločne sumu vo výške 34.755,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto dlžnej sumy za čas od 06.6.2012 až do zaplatenia a titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľov Mgr. Ing. Ronalda Kočiščáka, advokáta, spolu sumu 5.454,58 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 3.369,58 eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 15.6.2012, sa navrhovatelia v rade 1/ a 2/ proti odporcovi spoločne domáhajú zaplatenia istiny 34.755,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto dlžnej sumy za čas od 06.6.2012 až do zaplatenia - titulom nároku na vrátenia plnenia, ktoré navrhovatelia odporcovi spolu vo výške uplatnenej istiny zaplatili ako kúpnu cenu na základe medzi účastníkmi uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 24.8.2010, s predmetom prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti
- pozemku parcelné číslo 2494/127 - ostatné plochy vo výmere 993 m2, zapísanému na Z. Č.. XXXX pre kat. úz. J. Y., S. Z., po tom, ako navrhovatelia listom zo dňa 11.4.2012, na ktoré odporca reagoval e-mailom zo dňa 06.5.2012, odstúpili od kúpnej zmluvy pre nesplnenie záväzku odporcu vybudovať inžinierske siete k predmetnému pozemku v zmluve dohodnutej lehote do 31.10.2011, za podmienok podľa čl. 4 bod 4.2 a 4.3 kúpnej zmluvy.
Súd na základe návrhu navrhovateľov a k nemu pripojených príloh dňa 14.9.2012 pod sp. zn. 10RO/37/2012 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor podaním zo dňa 05.12.2012, namietajúc neoprávnenosť a predčasnosť návrhu o vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že kúpna zmluva, uzavretá medzi účastníkmi dosiaľ nebola zrušená. Podľa odporcu je ustanovenie čl. 4 bod 4.3 kúpnej zmluvy nezrozumiteľné, neurčité a preto neplatné v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože z jeho textu nevyplýva, kto mal zabezpečiť, prípadne zrealizovať výstavbu inžinierskych sietí, ani z textu nie je možné určiť, akým spôsobom a z akých dôvodov môže dôjsť k zrušeniu kúpnej zmluvy - ktorú neurčitosť podľa odporcu nie je možné odstrániť ani výkladom dohodnutých podmienok. Z gramatického výkladu sporného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že navrhovatelia majú nárok na
vrátenie kúpnej ceny bez platného zrušenia zmluvy, bez čoho by navrhovatelia zostali naďalej vlastníkmi pozemku a súčasne by mali aj vrátenú kúpnu cenu, čím by sa na úkor odporcu bezdôvodne obohatili.
Na základe riadne a včas podaného odporu došlo zo zákona k zrušeniu cit. platobného rozkazu - za splnenia podmienok ust. § 174 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“).
Navrhovatelia na cit. odpor odporcu reagovali písomným vyjadrením zo dňa 02.01.2013. Dali do pozornosti súdu, že odporca nespochybňuje nesplnenie svojho zmluvného záväzku vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.10.2011 a snaží sa účelovo poukazovať na nedostatky zmluvy. Vyslovuje obavy z možného bezdôvodného obohatenia navrhovateľov, pritom však nevyzval navrhovateľov na vrátenie pozemku, ani im neposkytol súčinnosť na vzájomné vysporiadanie práv a povinností z kúpnej zmluvy, hoci ho na to navrhovatelia od 31.10.2011 opakovane vyzývali. Podľa navrhovateľov bola kúpna zmluva riadne a platne zrušená a to na základe ich odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.4.2012, doručeného odporcovi najneskôr dňa 06.5.2012, kedy na toto odstúpenie reagoval svojim e-mailom. Odmietli názor odporcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti sporného ustanovenia čl. 4 bodu 4.3 kúpnej zmluvy a jeho tvrdenia označili za účelové, vrátane tvrdenia o nejednoznačnosti určenia osoby, ktorá mala splniť záväzok vybudovať inžinierske siete, sledujúce poškodiť navrhovateľov, čo nesvedčí o jeho poctivom záujme na vzájomnom vysporiadaní práv a povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. Pre prípad neurčitosti pojmu „zrušenie kúpnej zmluvy“ v spornom ustanovení navrhovatelia vyslovili názor, že z tohto možno vyvodiť i automatické zrušenie kúpnej zmluvy už len v dôsledku nesplnenia tam uvedeného záväzku odporcu ako predávajúceho, tzn. bez potreby ďalších právnych úkonov zmluvných strán. Poukázali i na používanie pojmov „zrušenie zmluvy“ a „odstúpenie od zmluvy“ v právnej úprave v ust. § 507 ods.1, 648 ods.2 Občianskeho zákonníka, zdôrazňujúc vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie kúpnej ceny zhodnosť dôsledkov zrušenia kúpnej zmluvy v zmysle sporného ustanovenia čl. 4 bodu 4.3 a odstúpenia od zmluvy v zmysle cit. právnej úpravy. Navrhovatelia na rozdiel od odporcu zastávajú názor, že zo sporného zmluvného ustanovenia možno určiť s použitím gramatického, systematického aj logického výkladu bez akýchkoľvek pochybností, že navrhovatelia boli pre prípad nesplnenia zmluvného záväzku odporcu od kúpnej zmluvy odstúpiť, ak by nebola automaticky zrušená už samotným porušením zmluvy, s následným záväzkom odporcu vrátiť kúpnu cenu navrhovateľom najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy. Podľa navrhovateľov ich oprávnenie odstúpiť od zmluvy vyplývalo z cit. sporného ustanovenia kúpnej zmluvy, tak ako to má na mysli ust. § 48 Občianskeho zákonníka. K argumentácii odporcu o možnom bezdôvodnom obohatení navrhovateľov ako dôsledku vyhovenia ich návrhu v tejto veci súdom poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 4/2008 a tiež sp. zn. 3 Cdo 151/96, uvádzajúce právne prostriedky uplatnenia nároku odporcu na vrátenie nehnuteľnosti - opätovne pritom zdôrazňujúc, že navrhovatelia za účelom vysporiadania vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka niekoľkokrát neúspešne kontaktovali a navrhovatelia v prípade vrátenia kúpnej ceny sú pripravení v súlade s cit. rozsudkom NS SR poskytnúť odporcovi potrebnú súčinnosť potrebnú na opätovný zápis jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností.
Odporca v písomnom podaní zo dňa 01.10.2013 zotrval na svojej argumentácii v zmysle cit. odporu proti platobnému rozkazu. Tvrdí, že k zrušeniu kúpnej zmluvy nedošlo a navrhovatelia od nej odstúpili v rozpore s Občianskym zákonníkom a preto neplatne. Ak nedošlo k platnému zrušeniu kúpnej zmluvy, odporcovi nevznikla povinnosť vrátiť kupujúcim zaplatenú kúpnu cenu. Podľa odporcu nebolo jeho povinnosťou vybudovať inžinierske siete v zmysle čl. 4 bod 4.2 kúpnej zmluvy, ale tieto mala vybudovať Obec Plavé Vozokany, ktorá ich nevybudovala z dôvodu, že jej neboli poskytnuté sľúbené dotácie. Odporca tak neuviedol v zmluve žiadne nepravdivé skutočnosti, ani nezavinil a nespôsobil, že inžinierske siete neboli vybudované do 31.10.2011. Zmluvu môžu účastníci zrušiť iba na základe písomnej dohody a až toto zrušenie bude mať za následok povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľom požadovanú sumu. Ak by súd vyhovel návrhu navrhovateľov a odporcu by zaviazal k vráteniu kúpnej ceny, bol by porušený zákon, pretože navrhovateľom by bol priznaný takýto nárok bez vyriešenia prejudiciálnej otázky platného zrušenia kúpnej zmluvy a nadobudnutia vlastníctva odporcu k spornej nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu o tom, či kúpna zmluva bola zrušená, musí predchádzať rozhodnutiu o vrátení kúpnej ceny a nemôže byť riešené v inom konaní. Odporca záverom deklaroval svoju pripravenosť riešiť spor zmiernou cestou
- v zmysle príloh pripojených k cit. vyjadreniu (návrhu dodatku č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve a návrhu zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy).
Na pojednávaní dňa 09.10.2013 obe strany sporu požiadali súd o poskytnutie primeranej lehoty na rokovanie o mimosúdnom urovnaní - reagujúc tak na vyjadrenie odporcu, ktorý avizoval možnosť uspokojenia nárokov navrhovateľov prostredníctvom tretej osoby; súd na žiadosť strán preto pojednávanie odročil na deň 06.11.2013.
Navrhovatelia následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.10.2013 súdu oznámili, že podmienky odporcom navrhovaného mimosúdneho urovnania nie je možné z ich strany akceptovať, najmä s ohľadom na navrhovanú neprimerane dlhú splatnosť ich pohľadávky.
Odporca - po doručení oznámenia súdu o nevyhovení žiadosti jeho právnej zástupkyne o odročenie pojednávania - predložil súdu vyjadrenie zo dňa 04.11.2013, v ktorom zotrval na svojej argumentácii v zmysle predchádzajúcich citovaných písomných podaní, navrhujúc po tom, ako navrhovatelia jeho návrh na mimosúdne urovnanie odmietli, ich návrh v tejto veci ako neoprávnený a predčasný zamietnuť.
Na pojednávaní vo veci samej dňa 06.11.2013, uskutočnenom v neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne, ako aj v neprítomnosti navrhovateľov v rade 1/ a 2/, za podmienok podľa § 101 ods.1,2 OSP, súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľov a oboznámením účastníkmi predložených a súdom na základe ich tvrdení a návrhov zabezpečených listinných dôkazov, vrátane obsahu spisu Správy katastra Levice sp. zn. V 3213/10, vo veci konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, na základe medzi účastníkmi uzavretej spornej kúpnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku nasledujúci skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého, hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach (§ 132 OSP), dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
So zreteľom na zhodné tvrdenia oboch strán sporu (§ 120 ods.3 OSP) v spojení s vykonanými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že účastníci - odporca ako predávajúci a navrhovatelia v rade 1/, 2/ spoločne ako kupujúci - spolu dňa 24.8.2010 uzavreli kúpnu zmluvu v znení predloženom navrhovateľmi, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníctva navrhovateľov k prevádzanej nehnuteľnosti dňa 08.9.2010 pod č. V 3213/10 a títo sú i v čase rozhodovania súdu v tejto veci titulom predmetnej kúpnej zmluvy zapísaní ako výluční vlastníci (v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) nehnuteľnosti na Z. Č.. XXXX J. F.. Ú.. J. Y., okres Levice, bez zápisu tiarch. Obe strany sporu potvrdili, že navrhovatelia zaplatili odporcovi v plnej výške kúpnu cenu 34.755,- eur, podľa dohody účastníkov v čl. 3 kúpnej zmluvy. Odporca v priebehu konania nepopieral ani pravdivosť tvrdenia navrhovateľov o doručení ich písomného odstúpenia od zmluvy listom ich právneho zástupcu zo dňa 11.4.2012, vrátane svojho e-mailu zo dňa 06.5.2012, ani nakoniec nepopieral, že nebol dodržaný záväzok deklarovaný v ustanovení čl. 4 bod 4.2 kúpnej zmluvy.
Medzi účastníkmi, ako vyplýva z ich citovaných písomných podaní, tak z hľadiska predmetu sporu zostala spornou ako podstatná skutková a právna otázka pre posúdenie existencie právneho titulu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia otázka výkladu nimi dojednaných ustanovení čl. 4 bod 4.2 a 4.3 kúpnej zmluvy zo dňa 24.8.2010, osobitne potom vo vzťahu k právnej relevancii následného správania sa oboch strán zmluvy po márnom uplynutí dohodnutého termínu na vybudovanie inžinierskych sietí, tzn. odstúpenia navrhovateľov od kúpnej zmluvy a ich požiadavky voči odporcovi na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny a odmietavého stanoviska odporcu k tejto požiadavke navrhovateľov.
Pri posúdení tejto spornej otázky súd vychádzal predovšetkým z obsahu písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 24.8.2010 a právnej úpravy v ust. §§ 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) o právnych úkonoch, vrátane uzatvárania zmlúv, podmienok a právnych dôsledkov odstúpenia od zmluvy (§ 48 Obč. zák.) a potom z právnej úpravy o bezdôvodnom obohatení v §§ 451 a nasl. Obč. zák.
Podľa sporného čl. 4 bod 4.2 kúpnej zmluvy „Predávajúci sa zaväzuje, že k danému pozemku budú vybudované inžinierske siete a to cesta, voda, elektrika najneskôr do 31.10.2011“.
Podľa nasledujúceho sporného ustanovenia čl. 4 bod 4.3 kúpnej zmluvy „Ak by sa v budúcnosti preukázali prehlásenia predávajúceho uvedené v Čl. 4.2. za nepravdivé alebo v prípade nesplnenia záväzku uvedeného v tomto článku zmluvy, je predávajúci povinný vrátiť kupujúcemu celú vyplatenú kúpnu cenu do 30 /tridsiatich/ kalendárnych dní odo dňa zrušenie kúpnej zmluvy“.
V prvom rade súd, s použitím výkladových pravidiel právnych úkonov v zmysle § 35 Obč. zák. vo vzťahu k ust. § 34 Obč. zák. (definujúcim právny úkon) a § 37 ods.1 Obč. zák. (menujúcemu podstatné náležitosti prejavu a vôle platného právneho úkonu), na rozdiel od odporcu vníma sporné ust. čl. 4 bod 4.2 kúpnej zmluvy ako dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom upravujúcim jednoznačne zmluvný záväzok odporcu ako predávajúceho. Nie je pritom prirodzené podstatné, či odporca takto prijatý zmluvný záväzok vybudovať inžinierske siete splní doslovne fyzicky sám (to zjavne neočakával nikto z účastníkov zmluvy), alebo prostredníctvom inej osoby. Takisto sa v danom prípade vzhľadom na predmet záväzku na jeho splnenie predpokladá zabezpečenie nevyhnutnej súčinnosti a povolení orgánov obce a správcov príslušných verejných sietí a nie je žiaden dôvod uvažovať o tom, že by si toho odporca pri uzatváraní zmluvy nemal byť vedomý. Všetky uvedené skutočnosti nemajú však na prijatie a existenciu zmluvného záväzku odporcu ako predávajúceho žiadny vplyv a jeho argumentáciu o údajnej nejednoznačnosti určenia osoby, ktorá má záväzok vyplývajúci z predmetného ustanovenia v skutočnosti splniť, súd preto hodnotí ako vyslovene účelovú, bez relevantného základu v predmete, obsahu a účastníkoch zmluvy.
Súd tak zhodne s navrhovateľmi zastáva názor, že odporca ako predávajúci z posudzovanej kúpnej zmluvy svoj zmluvný záväzok z ust. čl. 4 bod 4.2 (v zmysle zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí k prevádzanému pozemku) v zmluve dohodnutej lehote nesplnil.
Zostalo tak podrobiť výkladu nasledujúce ust. čl. 4 bod 4.3 kúpnej zmluvy z hľadiska v zmluve účastníkmi dohodnutých dôsledkov už konštatovaného nesplnenia záväzku predávajúceho podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy. Podľa názoru súdu nie sú ani v tomto prípade žiadne pochybnosti o tom, že zmluvné strany dohodli ako dôsledok nesplnenia záväzku predávajúceho podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy jednoznačne jeho povinnosť vrátiť kupujúcim celú vyplatenú kúpnu cenu. Záverečné slovné spojenie sporného ustanovenia zmluvy, hoci rovnako jednoznačne stanovuje splatnosť tohto záväzku predávajúceho (vrátiť kupujúcim celú vyplatenú kúpnu cenu do 30 kalendárnych dní odo dňa zrušenia kúpnej zmluvy), však vzhľadom na doslovné znenie i s použitím gramatického výkladu vzbudzuje pochybnosti o tom, kedy a akým spôsobom (na základe akej právnej skutočnosti alebo na základe akého právneho úkonu) má k zrušeniu kúpnej zmluvy dôjsť. Tak ako tvrdí i odporca vo svojich cit. vyjadreniach, práve posúdenie tejto poslednej spornej otázky je rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti obrany odporcu o predčasnosti a preto neoprávnenosti uplatneného nároku navrhovateľov v tejto veci, na základe jeho tvrdenia, že k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy dosiaľ platne nedošlo a splatnosť jeho peňažného záväzku v zmysle čl. 4 bod 4.3 kúpnej zmluvy preto ešte nenastala.
Súd sa nazdáva, že výkladom sporného ustanovenia zmluvy podľa cit. všeobecnej úpravy o právnych úkonoch nemožno dôjsť k záveru o „automatickom“ zrušení kúpnej zmluvy, priamo ako dôsledku právnej skutočnosti nesplnenia zmluvného záväzku predávajúceho podľa cit. čl. 4 bod 4.2 zmluvy, tzn. ako rozväzovacej podmienky v zmysle ust. § 36 ods.1,2 Obč. zák. Nakoniec zjavne nedostatku priamo dojednania takejto rozväzovacej podmienky v zmluve si boli vedomí i navrhovatelia, pokiaľ s cieľom dosiahnutia zrušenia predmetnej zmluvy zvolili postup jednostranného písomného odstúpenia od dvojstrannej písomnej zmluvy listom zo dňa 11.4.2012.
V zmysle ust. § 48 ods.1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ako je to ustanovené v zákone, alebo dohodnuté účastníkmi. Nasledujúce ust. § 48 ods.2 Obč. zák. upravuje zrušenie zmluvy
od začiatku ako dôsledok odstúpenia od zmluvy, s výnimkou prípadov, ak inak ustanoví zákon, alebo dohodnú účastníci.
Pre posúdenie sporného dojednania zmluvy súd považuje za podstatné, k akému dôsledku smeruje prejav vôle oboch zmluvných strán pre prípad, že nastane právna skutočnosť nesplnenia zmluvného záväzku predávajúceho podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy - a v tomto prípade možno zo sporného čl. 4 bod 4.3 zmluvy jednoznačne vyvodiť, že ním nie je žiadny iný (prirodzene okrem možnosti strán dohodnúť sa v rámci zmluvnej voľnosti na zmene podmienok zmluvy), ale len zrušenie zmluvy, spolu s následnou povinnosťou predávajúceho vrátiť kupujúcim zaplatenú kúpnu cenu. Pokiaľ zrušenie zmluvy nebolo dojednané ako rozväzovacia podmienka, nevyhnutne ako ďalšia možnosť v danom prípade prichádza do úvahy len odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 ods.1,2 Obč. zák. a to buď na základe dvojstrannej dohody oboch zmluvných strán, alebo jednostranným odstúpením od zmluvy jednou (na to podľa zmluvy oprávnenou) zmluvnou stranou. Ako už je uvedené, odporca ako predávajúci nesplnil svoj zmluvný záväzok podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy a pre prípad, že nastane takáto právna skutočnosť, zmluvné strany v nasledujúcom ustanovení čl. 4 bod 4.3 zmluvy dojednali záväzok predávajúceho na vrátenie kúpnej ceny kupujúcim, ako dôsledok zrušenia kúpnej zmluvy. Takto dojednané zmluvné práva a povinnosti v predmetných ustanoveniach zmluvy i podľa názoru súdu zodpovedajú dojednaniu zmluvných strán o možnosti zrušenia zmluvy odstúpením tak, ako to predpokladá ust. § 48 ods.1 Obč. zák., ktorú možnosť navrhovatelia ako kupujúci za takto dohodnutých podmienok i využili a od zmluvy preto platne odstúpili, s účinkami predpokladanými v ust. § 48 ods.2 Obč. zák. a spornom ustanovení zmluvy dňom doručenia predmetného písomného odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, najneskôr dňom 06.5.2012. Súd s poukazom na cit. všeobecnú úpravu o právnych úkonoch v ust. §§ 34 a nasl. Obč. zák. i v spojení s ust. § 3 ods.1 Obč. zák. o potrebe súladu výkonu práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi sa nazdáva, že takýto výklad sporného zmluvného ustanovenia zodpovedá so zreteľom na všetky zistené okolnosti skutočnej vôli účastníkov ako zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy. Navrhovatelia ako kupujúci už v zmluve jednoznačne prejavili svoju vôľu zostať vlastníkmi nehnuteľnosti len za podmienky, že k nej budú v dohodnutej lehote vybudované inžinierske siete. Ak by súd prijal výklad sporného zmluvného ustanovenia ponúkaný odporcom (že zmluvu možno zrušiť len dohodou oboch strán), v rozpore s takouto dostatočne určito a zrozumiteľne prejavenou vôľou zmluvných strán by v podstate znemožnil výkon práva strane podľa zmluvy oprávnenej, ktorý by sa tak stal závislým výlučne na (svoj)vôli strany podľa zmluvy povinnej a poskytol by tak ochranu zmluvnej strane neplniacej svoje nesporne jestvujúce povinnosti a zneužívajúcej svoje domnelé práva zo sporných ustanovení zmluvy.
Dôsledkom súdom konštatovaného platného odstúpenia od zmluvy je v zmysle ust. § 48 ods.2 Obč. zák. jej zrušenie od začiatku. Zrušenie zmluvy zas zakladá v rámci cit. právnej úpravy o bezdôvodnom obohatení povinnosť každého z účastníkov zrušenej zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 451 ods.1,2 v spojení s § 457 Obč. zák.), tzn. v danom prípade na jednej strane povinnosť odporcu ako predávajúceho vrátiť navrhovateľom ako kupujúcim zaplatenú kúpnu cenu (takto v zmluve i výslovne dohodnutá) a na strane druhej povinnosť navrhovateľov vrátiť odporcovi nehnuteľnosť (vyplývajúca rovnako z cit. všeobecne záväznej právnej úpravy, preto nie je rozhodujúce, že táto povinnosť nie je priamo vyslovená v kúpnej zmluve ako jeden z dôsledkov jej zrušenia).
Posúdenie platnosti odstúpenia o zmluvy a jej zrušenia je prejudiciálnym posúdením súdu, nevyhnutným pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľov vo veci samej - o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. V občianskom súdnom sporovom konaní takto uplatnený nárok navrhovateľov ako jednej zo strán zrušenej zmluvy podľa názoru súdu nie je nevyhnutne viazaný na uplatnenie nároku na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy i druhou zmluvnou stranou. Aktuálne po platnom zrušení zmluvy (najneskôr dňom 06.5.2012) a márnom uplynutí v zmluve dohodnutej 30-dňovej lehoty na vrátenie kúpnej ceny účastníci na oboch stranách konania v tejto veci ako zmluvné strany držia od druhej strany poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená a všeobecne záväzná právna úprava im prikazuje takéto plnenie vydať druhej strane. Bez ohľadu na potrebu nasledujúceho postupu vo vzťahu k jestvujúcemu zápisu vecných práv navrhovateľov ako kupujúcich k nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností podľa osobitnej právnej úpravy v zákone NR SR č. 162/1995 Zb. katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov (z titulu zrušenej kúpnej zmluvy, tzn. takýto zápis v katastri nehnuteľností už nezodpovedá skutočnému právnemu stavu), ide
o nárok (o vrátenie nehnuteľnosti, ako predmet jeho plnenia zo zrušenej zmluvy) patriaci odporcovi ako predávajúcemu. Súd preto nezakladá takýmto rozhodnutím vo veci požiadavky jednej zo strán zrušenej zmluvy protiprávny stav bezdôvodného obohatenia druhej strany, ako tvrdí odporca vo svojich cit. vyjadreniach, ale rieši v rámci občianskeho súdneho sporového konania požiadavku tej strany, ktorá sa na súd obrátila s nárokom na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, konštatujúc najskôr nevyhnutne existenciu zrušenia zmluvy ako predchádzajúceho titulu, na základe ktorého si strany navzájom poskytli plnenia a to bez toho, aby upieral právo druhej strany takisto požiadať o vrátenie plnenia, ktoré podľa zrušenej zmluvy poskytla ona (a to, ak nebude uspokojené druhou stranou dobrovoľne i návrhom na súde).
Súd preto na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov posúdil návrh navrhovateľov proti odporcovi ako dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu uplatnených nárokov o zaplatenie istiny 34.755,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako peňažného plnenia zo zrušenej zmluvy v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy i o zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania odporcu ako dlžníka so zaplatením peňažného plnenia, vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za čas od 06.6.2012 až do zaplatenia, za podmienok § 517 ods.2 Obč. zák., vo výške úroku podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Pretože navrhovatelia mali v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1 OSP im súd proti neúspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške preukázane a účelne vynaložených trov, ktoré predstavujú sumu navrhovateľmi spoločne zaplateného súdneho poplatku z návrhu 2.085,- eur a ďalej trovy z titulu ich právneho zastúpenia v konaní advokátom podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, navrhovateľmi prostredníctvom ich právneho zástupcu riadne a včas uplatnené a vyčíslené v súlade s ust. § 151 ods.1 a nasl. OSP.
Navrhovatelia uplatnili a vyčíslili nárok na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia v rozsahu ôsmich úkonov právnych služieb podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu vo výške 4.373,95 eur, vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorej je právny zástupca navrhovateľov platiteľom v zmysle predloženého osvedčenia o registrácii, nasledovne:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (podľa predloženého plnomocenstva dňa 29.3.2012) - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §14 ods.1 písm. a) cit. vyhl. vo výške 492,93 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 500,56 eur + 20 % DPH 600,67 eur;
2/ písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 08.6.2012 (podaný na súde dňa 15.6.2012) - tarifná odmena a režijný paušál vrátane DPH spolu 600,67 eur (ako por. č. 1)/;
3/ ďalšia porada s klientom dňa 31.12.2012 - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §14 ods.2 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30.6.2013 vo výške 2/3 základnej sadzby, tj. 328,62 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu 336,25 eur + 20 % DPH 403,50 eur;
4/ písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 02.01.2013 - vyjadrenie k odporu - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §14 ods.1 písm. b) cit. vyhl. vo výške 492,93 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 500,74 eur + 20 % DPH 600,89 eur;
5/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu dňa 09.10.2013 - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §13a ods.4 cit. vyhl. vo výške 1/4 základnej sadzby, tj. 123,23 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 131,04 eur + 20 % DPH 157,25 eur; okrem toho ďalej paušálna náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 cit. vyhl. na ceste z Bratislavy do Čadce a späť, za spolu 8 začatých polhodín á 13,02 eur, spolu 104,16 eur;
6/ ďalšia porada s klientom dňa 30.10.2013 - k návrhu na mimosúdnu dohodu - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §13a ods.1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 01.7.2013 vo výške 492,93 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 500,74 eur + 20 % DPH 600,89 eur;
7/ písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.10.2013 - vyjadrenie k návrhu odporcu na mimosúdnu dohodu - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §13a ods.1 písm. c) cit. vyhl. vo výške 492,93 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu 500,74 eur + 20 % DPH 600,89 eur;
8/ zastupovanie na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 06.11.2013 - tarifná odmena podľa § 10 ods.1 v spojení s §13a ods.1 písm. d) cit. vyhl. a režijný paušál vrátane DPH spolu 600,89 eur (ako por. č. 7)/; k tomu paušálna náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 cit. vyhl. na ceste z Bratislavy do Čadce a späť, za spolu 8 začatých polhodín á 13,02 eur, spolu 104,16 eur.
Súd po preskúmaní cit. vyčísleného nároku na náhradu trov konania a osobitne potom trov právneho zastúpenia a obsahu spisu konštatuje:
OSP ukladá povinnosť účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, predložiť súdu vyčíslenie trov najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia súdu o priznaní práva na náhradu trov (§ 151 ods.1 OSP) s tým, že ak tak tento účastník neurobí, súd, určujúci v takomto prípade výšku trov až v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 151 ods.5 OSP) mu prizná náhradu trov vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia - okrem trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.2 OSP).
Navrhovatelia v cit. vyčíslení okrem iných uplatnili i nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby pod por. č. 3/ (ďalšia porada s klientom dňa 31.12.2012) a 6/ (ďalšia porada s klientom dňa 30.10.2013 - k návrhu na mimosúdnu dohodu) a to bez toho, aby vykonanie takýchto úkonov právnych služieb (vzhľadom na ich povahu inak prirodzene nedokumentovaných v súdnom spise), vrátane ich rozsahu (času trvania) súdu akokoľvek preukázali, v zmysle vyššie cit. úpravy OSP nevyhnutne v lehote určenej na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, súčasne s týmto vyčíslením. Súd preto navrhovateľom nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za žiadny z týchto dvoch vymenovaných úkonov.
V zostávajúcej časti uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia zodpovedá rozsahu preukázane a účelne poskytnutých právnych služieb navrhovateľom v konaní a citovaným ustanoveniam vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v časti zvýšenia o 20 % DPH podľa ust. § 18 ods.3 cit. vyhl. v spojení s ust. § 22 ods.1,2 a súvisiacimi ustanoveniami zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, s tým, že súd je návrhom na náhradu trov konania, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, v zmysle § 151 ods.1,2 OSP viazaný. Súd tak priznal navrhovateľom v rade 1/ a 2/ spoločne proti odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 5.454,58 eur (ako súčtu trov vzniknutých poplatkovou povinnosťou navrhovateľov vo výške 2.085,- eur a súdom priznaných trov právneho zastúpenia vrátane DPH - v rozsahu šiestich úkonov právnych služieb, ako je vyššie uvedené, spolu 3.369,58). Navrhovatelia, ktorým súd priznal náhradu trov konania, sú v konaní právne zastúpení advokátom, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane vo výroku o trovách osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) ich právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).